Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, June 19, 2013

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/120/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112216306
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2112216306.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: H. X., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXXX/XX, W. - J.,
proti odporkyni: G. R. U., nar. X.X.XXXX, bytom K. XXXX/XX, W., zastúpená Advokátskou kanceláriou
GRUJBÁR s.r.o., so sídlom Adama Štrekára 8255/50, Trnava, o zaplatenie 945 Eur s prísl., na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 24.1.2013 č.k. 26C/72/2012-46, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomprvostupňovýsúdžalobuzamietol.Žalobcuzaviazalzaplatiťžalovanejnáhradu
trov konania za súdny poplatok vo výške 56,50 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 177,42 Eur k
rukám splnomocneného zástupcu žalovanej Advokátska kancelária GRUJBÁR s.r.o., Adama Štrekára
8255/50, Trnava, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Rozhodnutie prvostupňový súd s použitím ust. § 37 ods. 1, § 39, § 41, § 663, § 671 ods. 1, § 676 ods. 1, §
544 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka odôvodnil v podstate tým, že ako predbežnú otázku riešil platnosť
predmetnej nájomnej zmluvy. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca ako prenajímateľ uzavrel
so žalovanou ako nájomcom dňa 1.12.2010 nájomnú zmluvu, z obsahu ktorej nie je zrejmý predmet
nájmu, nakoľko je špecifikovaný len ako samostatne stojaci objekt, bez označenia súpisného čísla,
parcely, na ktorej je postavený, katastrálneho územia a bez označenia údajov z príslušného katastra

nehnuteľností, nájomná zmluva je ako dvojstranný právny úkon neurčitý, nakoľko predmet nájmu je síce
zrozumiteľne vyjadrený ale z jeho obsahu nie je zrejmé, ktorá konkrétna nehnuteľnosť je predmetom
nájmu, čo má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Predmetná nájomná zmluva je
neurčitý právny úkon aj z dôvodu, že z jej obsahu nie je zrejmá doba nájmu, nakoľko zmluvné strany
sa dohodli na dlhodobom prenajatí nehnuteľností od 1.12.2010 do 31.12.2013 avšak za podmienok, že
nájomná zmluva bude vždy na začiatku kalendárneho roka obnovená dodatkom, v ktorom sa predĺži

na nasledujúcich 12 mesiacov. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníci konania neuzavreli
žiadny dodatok k predmetnej nájomnej zmluve, ktorým by sa predĺžila doba nájmu v zmysle článku -
Doba nájmu písm. a) nájomnej zmluvy, čo nebolo v konaní sporné. Žalobca sa predmetnou žalobou
domáhal voči žalovanej zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške trojnásobku mesačného nájomného v
zmysle článku označenom ako Zrušenie zmluvy - zmluvné pokuty predmetnej nájomnej zmluvy a to
z dôvodu, že žalovaná ako nájomca vypovedala nájomnú zmluvu a preto mala podľa žalobcu ku dňu

ukončeniu nájmu zaplatiť žalobcovi dohodnutú zmluvnú pokutu. Žaloba žalobcu je nedôvodná, nakoľko
predmetná nájomná zmluvy je z dôvodu neurčitosti predmetu nájmu absolútne neplatný právny úkon a
preto nemá za následok vznik práv a povinností, ktoré by z jej obsahu v prípade jej platnosti vyplývali a
preto z absolútne neplatnej nájomnej zmluvy nemá dohoda o zmluvnej pokute žiadne právne účinky.
I v prípade, že by súd dospel k záveru, že nájomná zmluva nie je absolútne neplatná z vyššie opísaného
dôvodu neurčitosti predmetu nájmu, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že

predmetná nájomná zmluva je v zmysle ust. § 39 a 41 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná v
časti označenej ako Zrušenie zmluvy - zmluvné pokuty, nakoľko je v tejto časti uzavretá v rozpore s ust.§ 544 ods.2 Občianskeho zákonníka, pretože zmluvnú pokutu je možné dojednať pre prípad porušenia
povinnosti, ktorá povinnosť musí byt špecifikovaná a v danom prípade nedošlo zo strany žalovanej k
porušeniu žiadnej povinnosti vyplývajúcej jej zo zmluvy, čo ani nebolo v konaní sporné, keď vypovedanie

nájomnej zmluvy zo strany žalovanej ako nájomcu nie je možné považovať za porušenie povinnosti
ale výkon práva. Súd z dôvodu hospodárnosti konania ďalej neskúmal, či žalobca uzavrel predmetnú
nájomnú zmluvu so súhlasom manželky, nakoľko by to neovplyvnilo rozhodnutie súdu vo veci samej,
keď súd zamietol žalobu ako nedôvodnú z iných dôvodov vyplývajúcich z odôvodnenia tohto rozsudku.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 142 ods.1 O.s.p. a vo veci úspešnej žalovanej priznal
náhradu trov konania, ktoré spočívajú v súdnom poplatku za odpor vo výške 56,50 Eur a v trovách
právneho zastúpenia vo výške 177,42 Eur (podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb za 3 úkony právnej služby 1. prevzatie veci a príprava
zastúpenia 17.9.2012 á 51,45 eur + režijný paušál á 7,63 Eur, 2. písomné podanie na súd - odpor
18.9.2012 á 51,45 eur + režijný paušál á 7,63 Eur, 3. účasť na pojednávaní dňa 24.1.2013 á 51,45 eur

+ režijný paušál á 7,81 Eur), ktoré v súlade s ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
súd zaviazal žalobcu zaplatiť splnomocnenému právnemu zástupcovi žalovanej.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a potvrdil platnosť platobného rozkazu, ktorým súd žalobe vyhovel.

Odvolateľ použil odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. c) až f) O.s.p. Odvolateľ poukázal na
uzatvorenú dohodu o prenájme zo dňa 1.12.2010, jej obsahová časť nie v rozpore so zákonom,
všetky skutočnosti boli predmetom predchádzajúcich obojstranných dohodnutí. Napriek tomu, že zákon
nevyžaduje písomnú formu, dohodnuté pravidlá účastníci spísali a svojimi podpismi potvrdili. Čo sa týka
dodatku, tento bol uzavretý, no odporkyňa ho poprela. Odporkyňa navrhovateľovi elektronickou formou

poslala návrh dodatku a súhlas na sídlo firmy, na základe súhlasu navrhovateľa si odporkyňa prihlásila
na živnostenskom úrade prevádzkareň na adrese Y. XX, čo potvrdzuje aj výpis zo živnostenského
registra. Súd nezohľadnil ani tú skutočnosť, že na bankový účet navrhovateľa prichádzali platby od
odporkyne až do ukončenia nájmu, čo možno považovať za prejav vôle s dohodnutými podmienkami
nájmu, s jeho predĺžením podľa § 676 ods. 2 OZ. Nie je dôvod spochybňovať dohodnutú pokutu pri

predčasnomukončenípodľa§544ods.2OZ,nakoľkojeriadneurčenávýškapokutyajejspôsobpreobe
zmluvné strany a to pri výpovedi majiteľa - trojmesačné bezplatné užívanie nehnuteľnosti, pri výpovedi
zo strany nájomcu - trojmesačná úhrada výšky nájomného k rukám majiteľa. Cieľom zmluvnej pokuty
bolo obojstranne postihnúť ktorúkoľvek zúčastnenú stranu pri akomkoľvek špekulatívnom porušení
dohodnutej doby nájmu.

Odporkyňa prostredníctvom právneho zástupcu vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému
odvolaniu navrhovateľa navrhla, aby odvolací súd odvolanie zamietol, pričom si uplatnila náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 59,26 Eur. Odporkyňa považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
za vecne správny čo do zistenia skutkového stavu ako aj právneho posúdenia. Navrhovateľ neuniesol

v konaní dôkazné bremeno, v žiadnom smere nepreukázal žiadnym z vykonaných dôkazov, že jeho
žaloba je dôvodná, poukazujúc na samotné odôvodnenie napadnutého rozsudku ako aj argumentáciu
v písomnom vyjadrení odporu zo dňa 18.9.2012.

Krajský súd v Trnave (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1

O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods.
2 písm. c) až f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2

O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je sčasti dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné
rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ sa od odporkyne domáha zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške
945 Eur a náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok, na tom skutkovom základe, že dňa

1.12.2010 uzavreli dohodu o prenájme rodinného domu, ktorý je v jeho bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov s tým, že odporkyňa mala túto nehnuteľnosť užívať na bývanie a na tvorivú umeleckú činnosť
v zmysle jej živnostenského oprávnenia, s čím on súhlasil. Navrhovateľ pripravoval a spísal predmetnú
dohodu, nakoľko on prenajíma nehnuteľnosť a má už aj určité skúsenosti, tak aby bol chránený vočinájomcom, dohodli si s odporkyňou zmluvnú pokutu a to v prípade, že by ako nájomca skôr ukončila
nájomnú zmluvu, ako bolo dohodnuté a to vo výške 3-násobku mesačného nájomného, čo predstavuje
žalovanú sumu. Odporkyňa ústne vypovedala nájomnú zmluvu, čo akceptoval a nájom ukončili riadne,

titulom nájomného neboli zo strany odporkyne žiadne nedoplatky, dokonca jej vrátil preplatok 305 Eur
titulom vyúčtovania energie za r. 2012. Dohodli si dobu nájmu na 3 roky s tým, že je uvedené v dobe
nájmu, že nájomná dohoda bude vždy na začiatku kalendárneho roka obnovená dodatkom, v ktorom
sa predĺži na nasledujúcich 12 mesiacov. Písomne nebol uzavretý žiadny dodatok k dohode o nájme,
navrhovateľ dal len písomný súhlas, aby mohla odporkyňa využívať túto nehnuteľnosť pre chránené

dielne. Navrhovateľ uviedol, že jeho manželka nebola uvedená ako účastníčka dohody o prenájme, on
len v záhlaví zmluvy priznal, že je bezpodielovou spoluvlastníčkou uvedenej nehnuteľnosti. Odporkyňa
túto dohodu podpísala, súhlasila s ňou, a preto je platná, to, že chýbal v zmluve údaj z katastra o
predmetnej nehnuteľnosti, ju nerobí neplatnou, na základe údajov, ktoré tam boli, si dokázala odporkyňa
vybaviť oprávnenie na podnikanie a preto on trvá na vyplatení zmluvnej pokuty.

Podľa odporkyne je predmetná dohoda o prenájme je neplatná, nakoľko ako účastníčka dohody
je uvedená manželka žalobcu, ktorá ju nepodpísala, predmet prenájmu nie je určitý, nie je riadne
špecifikovaný, a to v súlade so zápisom v katastri nehnuteľností, čo má za následok neplatnosť zmluvy.
Zmluva je neplatná v časti, kde si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu, nakoľko je v rozpore s §
39 OZ dohodnutá zmluvná pokuta, pretože odporuje účelu v zmysle ustanovenia § 544 Občianskeho

zákonníka, pretože zmluvnú pokutu je možné aplikovať na porušenie zmluvnej povinnosti a nie na výkon
práva, keď vypovedanie zmluvy je uplatnenie si práva zo zmluvy, a preto minimálne je v tejto časti v
zmysle § 41 OZ táto zmluva neplatná. Podľa odporkyne k uzavretiu žiadneho dodatku k zmluve nedošlo,
ona bola v tom, že táto zmluva musí byť každý rok obnovená, pretože pri uzavretí zmluvy ani nevedeli, v
akom stave predmetná nehnuteľnosť a či im bude vyhovovať, a preto považovala aj za korektné, aby sa

každý rok obnovovala, pretože tak, ako sa to aj stalo, až časom zistili, aké sú vady tejto nehnuteľnosti
a že ju nemohli užívať za takým účelom, ako ho chceli užívať.

V zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku, a v spojení s ust. § 167 ods. 2 O.s.p. i
uznesenia (použitých s odkazom na § 251 ods. 4 O.s.p.), súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z ust. § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad opodstatnenosti,
pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v odôvodnení svojho
rozhodnutiamusívysporiadaťsovšetkýmirozhodujúcimiskutočnosťamiajehomyšlienkovýpostupmusí
byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným
dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia rozhodnutia

predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom
kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí byť preskúmateľné.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,
ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR I. ÚS

26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní.
Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v
rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod odňatím
možnostikonaťpredsúdomtrebapotomrozumieťzávadnýprocesnýpostupsúdu,ktorýmsaúčastníkovi

znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom
ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36
ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a

zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie citovaného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku.Porovnajúc odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia prvostupňového súdu s vyššie uvedenými
kritériami, je zrejmé, že prvostupňový súd sa nimi dôsledne neriadil, keď svoje rozhodnutie s poukazom
na vyššie uvedené, zo všetkých relevantných hľadísk dostatočným spôsobom právne ani vecne

neodôvodnil. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia prevzal právnu argumentáciu odporkyne, pričom
sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s argumentáciou navrhovateľa, čo spôsobuje nepresvedčivosť
odôvodnenia.

Súd prvého stupňa sa dopustil aj formálnych pochybení, keď nevenoval dostatočnú pozornosť jasnému

označeniu účastníkov konania. Navrhovateľ sa v návrhu na vydanie platobného rozkazu označil ako X.
H. s manželkou J.. V konaní však vystupoval len navrhovateľ H. X., bez toho, aby si súd prvého stupňa
jednoznačne ozrejmil, kto má vystupovať v konaní na strane navrhovateľa. Súd nevenoval dostatočnú
pozornosť ani označeniu odporkyne, ktorá je v návrhu na vydanie platobného rozkazu podaného na súd
dňa 13.8.2012 označená ako fyzická osoba - podnikateľ podľa údajov zo živnostenského registra, takéto
označenie prevzal súd aj v záhlaví napadnutého rozsudku, ignorujúc skutočnosť, že odporkyňa ukončila

podnikateľskú činnosť k 3.7.2012, t.j. ešte pred podaním žaloby. Na túto skutočnosť poukázal aj právny
zástupca odporkyne v odpore proti platobnému rozkazu, i keď nesprávne dospel k záveru o nedostatku
pasívnej legitimácie. V prípade ukončenia podnikateľskej činnosti fyzickej osoby táto naďalej zostáva
osobou s právnou subjektivitou, zmení sa len jej označenie.

Odvolací súd sa nestotožňuje s právnym záverom súdu prvého stupňa, ktorý skonštatoval absolútnu
neplatnosť právneho úkonu - nájomnej zmluvy zo dňa 1.12.2010, z dôvodu neurčitosti predmetu nájmu
ako aj doby nájmu. Predložená dohoda o prenájme č.l. 4 podpísaná oboma účastníkmi obsahuje
dostatočne jasne a určito vymedzený predmet nájmu, t.j. rodinný dom v W. na Y. ulici č. XX, s
vymedzením, z čoho dom pozostáva, aká je celková obytná plocha. Je pravda, že predmet nájmu nie

je vymedzený podľa údajov zapisovaných do katastra nehnuteľností, to však neodôvodňuje záver, že
takto vymedzený predmet nájmu je neurčitý. Súd prvého stupňa vôbec neprihliadol na tú skutočnosť, že
nájomný vzťah medzi účastníkmi trval, odporkyňa nehnuteľnosť užívala, dokonca tu mala zaevidovanú
prevádzkareň pre účely živnostenského podnikania, preto jej argumentácia o neplatnom vymedzení
predmetu nájmu, ktorú nekriticky prevzal súd prvého stupňa, vyznieva absurdne a účelovo. Rovnako

nemožno vyvodiť neplatnosť nájomnej zmluvy z nie celkom jasne dojednanej doby nájmu. V tejto
súvislosti navrhovateľ opodstatnene poukazuje na ust. § 676 ods. 2 Obč. zákonníka, ktoré ustanovenie
súd prvého stupňa nepoužil, podľa ktorého ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ
proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje
sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na

dobudlhšiuakoroksaobnovujevždynarok,nájomdojednanýnakratšiudobusaobnovujenatútodobu.

Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, podľa ktorého zmluvnú pokutu
podľa § 544 Obč. zákonníka nemožno dojednať pre prípad vypovedania nájomnej zmluvy, ktoré
nemožno považovať za porušenie zmluvnej povinnosti. Odstúpenie od zmluvy, resp. vypovedanie

zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti ale výkonom práva, a preto nemôže byť sankcionované
zmluvnou pokutou (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 141/2000).

Súd prvého stupňa však dostatočne nevyhodnotil, čo bolo skutočným obsahom zmluvného dojednania
v časti zmluvy označenej ako zrušenie zmluvy - zmluvné pokuty. Napriek tomu, že navrhovateľ si svoj

žalobný návrh uplatnil titulom zaplatenia zmluvnej pokuty, súd sa dostatočne nezaoberal otázkou, o aký
nárok v skutočnosti ide. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu možno síce vykladať z hľadiska možného
významujednotlivýchpoužitýchpojmov(gramatickýmiprostriedkami),zhľadiskavzájomnejnadväznosti
použitých pojmov (logickými prostriedkami), z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho
úkonu (systematickými prostriedkami), interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2

Obč. zákonníka však nemôže nahrádzať alebo meniť vôľu prejavenú. Použitie zákonných výkladových
pravidiel smeruje vždy iba k tomu, aby obsah právneho úkonu, ktorý účastník urobil, bol vyložený v
súlade so stavom, ktorý existoval v čase, keď bol úkon urobený (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.
1 Cdo 49/2005).

Bolo preto povinnosťou súdu prvého stupňa zisťovať, aká bola skutočná vôľa zmluvných strán v čase
uzatvárania zmluvy. Predmetné zmluvné dojednanie možno totiž podľa jeho účelu a obsahu posúdiť
aj ako dojednanie určitej formy odstupného, ktoré napriek tomu, že zákon v súvislosti s nájmom
tento inštitút výslovne neupravuje, je potrebné takúto dohodu posúdiť z hľadiska zmluvnej autonómiesubjektov občianskoprávnych vzťahov (k tomu pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5
Cdo 39/2003). Sám navrhovateľ sa vyjadril, že mu v dôsledku ukončenia nájmu zo strany odporkyne
vznikla škoda, pretože musel hľadať nového nájomcu, výška škody je adekvátna „zmluvnej pokute“. Z

tohto hľadiska sa preto javí ako súladné so zásadou zmluvnej voľnosti dojednanie určitej kompenzácie
pre prípad vypovedania nájomnej zmluvy bez výpovednej doby. Rovnaký účel by totiž splnilo napr.
ustanovenie o výpovednej dobe v trvaní troch mesiacov, počas ktorej by nájomca bol povinný platiť
dohodnuté nájomné, a ktorá prenajímateľovi umožní nájsť nového nájomcu.

S poukazom na vyššie uvedené potom prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil, keďže na vec
opomenul aplikovať aj ostatné ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sa na danú vec vzťahujú (§
35 ods. 1 a 2, § 51, § 676 ods. 2) a sú pre právne posúdenie veci podstatné.

Z ustanovenia čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa § 1 O.s.p. občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom
konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj
výchova na zachovanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu a tomu zodpovedajúca
povinnosť súdu o veci konať. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť
stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto
postaveniavyplývajú(viďnálezyÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyII.ÚS14/2001 a II.ÚS132/2002).

Právo na súdnu ochranu, okrem Ústavy Slovenskej republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a
slobôd(čl.36ods.1)aDohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(čl.6ods.1)zabezpečujú
a vykonávajú aj jednotlivé ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (napr. § 41 O.s.p., § 123 O.s.p., §
115O.s.p.apod.).Obsahomprávanasúdnuochranuvrámcispravodlivéhoprocesujeiprávoúčastníka,

aby sa jeho vec, ak to zákon pripúšťa, prejednala v dvojinštančnom konaní.

Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie nepredvídateľne založil na iných právnych záveroch než súd
prvého stupňa, porušil by právo účastníkov na spravodlivý proces a v skutočnosti by im odňal právo
namietať správnosť právneho názoru súdu na inštančne vyššom súde. K novým právnym záverom

odvolacieho súdu by sa účastníci nemali možnosť vyjadriť, prípadne predložiť nové dôkazy, ktoré
z hľadiska doterajších záverov súdu prvého stupňa, sa nejavili významné. Ak odvolací súd dospel
k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, musí
rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. K požiadavke dôsledného
rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania tak odvolací súd

mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Inak by odvolací súd znemožnil účastníkom realizáciu
ich procesných práv, lebo by im odoprel možnosť prieskumu nových, z pohľadu záverov súdu prvého
stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska posúdenia odvolacím súdom rozhodujúcich záverov,
čím by účastníkom odňal možnosť konať pred súdom (mutatis mutandis porovnaj rozhodnutie NS SR
sp. zn. 2 Cdo 276/2007).

V dôsledku vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa s použitím ust. § 221 ods. 1
písm. f) O.s.p., keďže takýmto postupom súdu sa odňala účastníkom možnosť konať pred súdom, ako
aj s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., keď prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil
tým, že na vec neaplikoval všetky náležité ustanovenia právneho predpisu a nadväzne v naznačenom

smere i nedostatočne zistil skutkový stav, zrušil a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude, zodpovedať všetky relevantné právne otázky,
naktorébolopoukázanévyššie,vprípadepotrebydoplniťdokazovanie,jehovýsledkyriadnevyhodnotiť,

vysporiadať sa so všetkými relevantnými argumentmi účastníkov konania a vo veci opätovne rozhodnúť,
pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť.V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd aj o trovách konania, vrátane trov tohto odvolacieho
konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.