Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, November 24, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/1440/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413216552
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6413216552.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: G. L., nar. XX. XX. XXXX,
bytom v L. J. E., J. H. XXX/X, zastúpený advokátom JUDr. Dušanom Klimom, so sídlom v Žiari nad
Hronom, Sládkovičova 16/61, proti odporcovi: N. N., a.s., so sídlom v G., Y. XX, o určenie neplatnosti
dohody o ručení, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom zo dňa 20.
08. 2014 č. k. 5C/182/2013 - 62, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok okresného súdu a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia
neplatnosti Dohody o ručení zo dňa 15. 07. 2005. Podľa tvrdení navrhovateľa Dohoda o ručení
medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá treťou osobou podvodom bez účasti navrhovateľa, za
spolupráce s pracovníčkou odporcu, pričom navrhovateľ nikdy neprejavil vôľu dohodu o ručení uzavrieť

a takúto dohodu ani neuzavrel. Okresný súd skúmal aktívnu a pasívnu legitimáciu účastníkov konania.
Vzhľadomnazistenie,žeDohoduoručenísodporcomuzatváralnavrhovateľ,uviedol,žejedanáaktívna
legitimácia navrhovateľa na podanie návrhu na určenie neplatnosti Dohody o ručení. Súd však zistil, že
pred podaním návrhu na súd odporca postúpil pohľadávky tretiemu subjektu, a to pohľadávky vrátane
príslušenstva a všetkých súvisiacich práv a nárokov, ktoré sú s pohľadávkami spojené, ako aj práv
plynúcich zo zabezpečenia pohľadávok. Z uvedeného je podľa okresného súdu zrejmé, že postupník

Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Bratislava, nadobudol pohľadávku aj s námietkami, ktoré možno proti nej
uplatniť. Vzhľadom na túto skutočnosť súd vyjadril názor, že v danej veci nie je daná pasívna legitimácia
odporcu v konaní, keď odporca nie je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva,
o ktorých sa v konaní rozhoduje a z tohto dôvodu návrh zamietol. Vzhľadom na uvedený nedostatok
pasívnej legitimácie odporcu v konaní sa už súd nezaoberal ďalšími tvrdeniami účastníkov konania v
súvislosti s meritom veci. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľa

zaviazal na povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 135,65 Eur.

Odporca sa proti rozsudku odvolal v zákonom stanovenej lehote. Vytýkal prvostupňovému súdu, že jeho
zdôvodnenie o neexistujúcej pasívnej legitimácii odporcu je nejasné, nezrozumiteľné a neodvolávajúce
sa na vykonané dôkazy alebo už existujúce súdne závery, a preto je porušením ústavných práv
navrhovateľa daných mu ústavou na riadne súdne konanie a spravodlivé rozhodnutie. Okresný súd

sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, že úverová zmluva v súčinnosti s pracovníkom odporcu vznikla z
úverového podvodu. V tejto súvislosti sa nevysporiadal ani so skutočnosťou platnosti takejto úverovej
zmluvy, a teda ani s platnosťou práv súvisiacich zo zabezpečením pohľadávky z úverovej zmluvy, keď
i zmluva o ručení vznikla preukázateľne podvodovým konaním. O trestnom čine úverového podvodu, a
to aj o konkrétnej úverovej zmluve, bolo rozhodnuté dňa 07. 12. 2006 rozsudkom č. k. 3T/65/06, keď sa
tento stal vykonateľný. K postúpeniu pohľadávky z úverovej zmluvy vzniknutej podvodom došlo až dňa

28. 03. 2013. Okresný súd sa nevysporiadal so skutočnosťou, či pohľadávka, o ktorej v roku 2006 bolo
rozhodnuté ako o pohľadávke z podvodnej úverovej zmluvy, na ktorej niesol zodpovednosť aj odporca,bola v roku 2013 prevoditeľná na tretiu osobu. Navrhovateľ sa nedomáhal neplatnosti pohľadávky, ani
neplatnosti podvodom vzniknutej úverovej zmluvy, ale neplatnosti zmluvy o ručení, ktorá rovnako ako
úverová zmluva v súčinnosti s pracovníkom odporcu bola uzavretá podvodom. Úverovú zmluvu ako

i zmluvu o ručení uzatváral odporca a nie tretia osoba Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., na ktorú podľa
názoru okresného súdu mala prejsť pasívna legitimácia v spore. Okresný súd svoj prijatý záver opiera o
článokV.bod5.2Zmluvyopostúpenípohľadávokzodňa28.03.2013spoukazomnatext,podľaktorého
spolu s pohľadávkou na tretiu osobu prešli i práva zo zabezpečenia pohľadávok. Vôbec ale nevenoval
pozornosť článku IX. bod 9.3, ktorý počíta i s možnosťou rozhodnutia štátneho orgánu, súdneho alebo

rozhodcovskéhoorgánuoexistenciičineexistenciipohľadávkyvčasepostúpeniaalebopojejpostúpení.
V bode 9.1 tohto článku je riešené právo spätného postúpenia pohľadávok, pri ktorých je alebo bude
vedené trestné stíhanie voči dlžníkovi, z čoho je zrejmé, že pohľadávka vzniknutá z úverového podvodu
v roku 2006 nemala byť predmetom prevodu v roku 2013 a ak aj tretia osoba takúto pohľadávku
prevzala, nemohla tým prevziať i práva s podvodom uzavretej ručiteľskej zmluvy a nemohla sa tak stať
pasívnelegitimovanáosobouvovecižalovanejneplatnostizmluvyoručení,keďtútoneuzatvárala.Žiada

napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a spor vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.

Odporca sa k podanému odvolaniu písomne vyjadril majúc za to, že odvolanie je neopodstatnené a
nedôvodné. Podľa názoru odporcu súd dospel k správnemu právnemu názoru, že v danej veci nie je
daná pasívna vecná legitimácia odporcu, nakoľko pohľadávka zabezpečená ručiteľským vyhlásením v

Dohode o ručení uzavretej medzi odporcom, ako veriteľom, a navrhovateľom, ako ručiteľom, dňa 15.
07. 2005 bola vrátane jej príslušenstva a všetkých súvisiacich práv a nárokov, ktoré sú s pohľadávkou
spojené, ako aj práv plynúcich zo zabezpečenia pohľadávky, postúpená odporcom na postupníka Intrum
Justitia Slovakia, s.r.o. K postúpeniu došlo už pred podaním žalobného návrhu Zmluvou o postúpení
pohľadávok č. XXXX/XXXX/U. zo dňa 28. 03. 2013. Postúpenie pohľadávky bolo navrhovateľovi riadne

oznámené dňa 05. 04. 2013. Odporca teda nie je nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z
hmotného práva, o ktorej sa v konaní rozhoduje, a nie je teda v danej veci pasívne vecne legitimovaný.
Navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny v celom rozsahu vrátane výroku o náhrade trov
konania potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O. s. p. Napadnutý rozsudok s poukazom na
ustanovenie § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a podľa ods. 2 mu vec vrátil na ďalšie konanie.

Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého rozsudku a dôvodov odvolania dospel k

záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Navrhovateľ sa podľa § 80 písm. c/ O. s. p. domáhal
určovacou žalobou určenia, že Dohoda o ručení zo dňa 15. 07. 2005 uzavretá medzi navrhovateľom
a odporcom je neplatná. Tvrdil, že Dohoda o určení medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá
treťou osobou podvodom, bez účasti navrhovateľa, za spolupráce s pracovníčkou odporcu. Navrhovateľ
neprejavil žiadnu vôľu takúto dohodu uzavrieť a nikdy ani dohodu o ručení neuzavrel. Dohoda vznikla

podvodom Z. A., za čo bol uznaný vinným pre tento trestný čin úverového podvodu.

Navrhovateľ sa bránil nedostatkom svojej pasívnej legitimácie v tomto konaní, keď poukázal na zmluvu o
postúpení pohľadávok ako postupca s postupníkom Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. (Zmluva o postúpení
pohľadávok č. XXXX/XXXX/U. zo dňa 28. 03. 2013.

Prvostupňový súd považoval túto obranu odporcu za dôvodnú a z dôvodu nedostatku pasívnej
legitimácie odporcu návrh zamietol.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia s postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

V zmysle citovaného ustanovenia zákon umožňuje veriteľovi postúpiť pohľadávku, a to aj bez súhlasu
dlžníka, pričom pre platnosť požaduje písomnú zmluvu (§ 40 ods. 1). Na miesto doterajšieho

veriteľa (postupcu) nastúpi do trvajúceho záväzku veriteľ nový (postupník). Predpokladom postúpenia
pohľadávky je, aby išlo o pohľadávku určitú a existujúcu. Následky postúpenia sa dotýkajú právneho
postavenia všetkých účastníkov, teda postupcu, postupníka aj dlžníka. Postupca stráca postúpenú
pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Nie je teda oprávnený tútopohľadávku vymáhať, ani prijať plnenie od dlžníka. Pretože postúpením pohľadávky prestáva byť
veriteľom, je povinný postupníkovi vydať alebo previesť na neho všetky prostriedky právnej ochrany a
zabezpečovacie prostriedky viažuce sa k pohľadávke. Postupník sa stáva veriteľom namiesto postupcu

a nadobúda pohľadávku aj s príslušenstvom a všetkými právami, rovnako nadobúda námietky, ktoré
voči nej možno uplatniť. Dlžník postúpením pohľadávky nie je vo svojom právnom postavení dotknutý,
námietky, ktoré mal v čase postúpenia proti pohľadávke, mu ostanú zachované aj po postúpení. Je však
povinný plniť novému veriteľovi, a to odvtedy, ako sa o postúpení dozvedel.

Podľa § 90 O. s. p. účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých
zákon za účastníkov označuje.

Účastníkmi konania sú teda osoby, o právach a povinnostiach ktorých sa má konať. V návrhom konaní,
kde proti sebe vystupujú dve strany, je navrhovateľom ten, kto podal na súd návrh a odporcom ten,
koho navrhovateľ v návrhu označil ako odporcu. Nie je dôležité, či odporca označený navrhovateľom

je súčasne nositeľom hmotnoprávneho vzťahu tvrdeného v návrhu, teda či je vecne legitimovaný.
Pokiaľ navrhovateľ v návrhu za odporcu označí niekoho, kto nie je nositeľom hmotnoprávneho vzťahu
tvrdeného v návrhu, prejaví sa to zamietnutím návrhu, a teda neúspešnosťou navrhovateľa v konaní.
Takto preskúmavanú vec posúdil aj prvostupňový súd. Odvolací súd tento názor prvostupňového súdu
nepovažuje za správny. Upozorňuje, že v prípade postúpenia pohľadávky sa postupuje pohľadávka,

postupník sa nestáva stranou pôvodnej zmluvy (v tomto prípade dohody o určení), zmluvnou stranou
zmluvy ostáva postupiteľ. Postupiteľ síce prestáva byť veriteľom pohľadávky (s príslušenstvom a
všetkými právami s ňou spojenými), čo však nemožno vykladať tak, že zároveň sa stáva aj zmluvnou
stranou, z ktorej táto pohľadávka vznikla.

V predmetnom konaní navrhovateľ neuplatňuje požiadavku, či nejaké právo týkajúce sa postúpenej
pohľadávky (resp. námietku vzhľadom na jeho postavenie ako ručiteľa v napádanej dohode), domáha sa
určovacou žalobou určenia neplatnosti dohody o ručení. V takomto prípade podľa názoru odvolacieho
súdu nie je správny záver prvostupňového súdu o nedostatku vecnej pasívnej legitimácie na strane
odporcu, ktorého označil v konaní navrhovateľ.

Vzhľadom na skutočnosť, že po takomto nesprávnom právnom posúdení otázky vecnej pasívnej
legitimácie prvostupňovým súdom nebolo vykonané ďalšie dokazovanie, ktoré sa vzhľadom na prijatý
právny záver javilo prvostupňovému súdu ako nadbytočné, neostalo odvolaciemu súdu iné, ako s
poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušiť napadnutý rozsudok ako nesprávne

právne posúdený, keď zároveň nebolo vykonané navrhnuté dokazovanie. Následne podľa tohto
zákonného ustanovenia a jeho ods. 2 bola vec vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Právnym názorom odvolacieho súdu je prvostupňový súd viazaný (§ 226 O. s. p.), v novom rozhodnutí
rozhodne prvostupňový súd aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O. s p.).

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.