Uznesenie Judgement was issued on Monday, May 23, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 8P/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2316207680
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mário Karaffa
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2316207680.1

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: L. H., nar. X.X.XXXX, bytom u matky, v
konanízastúpenékolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyGalanta,dieťarodičov
- matky: D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. N. Č.. XXX, v konaní zastúpená: Advokátska kancelária
FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, Šaľa, a otca: M. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.. H. XXX/XX,
A., o návrhu matky na úpravu styku a na nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh matky maloletého dieťaťa na nariadenie predbežného opatrenia sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.5.2016, sa matka maloletého dieťaťa domáhala, aby súd
predbežným opatrením a následne rozsudkom upravil styk otca s maloletým dieťaťom, a to spôsobom,
ktorý je špecifikovaný v predmetnom návrhu.

Matka svoj návrh odôvodnila tým, že tunajší rozsudkom, č.k. 17P/11/2013-164 zo dňa 14.4.2015 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 23CoP/21/2015-184 zo dňa 27.10.2015 upravil styk
otca s maloletou L. v rozsahu, ktorý nie je v jej záujme, pričom najproblematickejším sa javí prespávanie
maloletej u otca, keďže maloletá L. je z tejto situácie traumatizovaná a u otca nechce prespávať. Matka
mala za to, že styk otca s maloletou by sa mal rozširovať postupne a maloletá by si mala privykať na
otca postupne, bez prespávania. Matka ďalej uviedla, že ona bola nápomocná pri zlepšovaní a budovaní

vzťahu medzi maloletou a otcom, vyhľadala aj Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva
a prevencie v Galante z dôvodu ťažkostí maloletej v kontakte s jej otcom, pričom by túto situáciu
riešila tak, aby maloletá nemusela u otca prespávať. Vychádzajúc z týchto skutočností, matka mala
za to, že má naliehavý záujem na dočasnej úprave styku otca s maloletým dieťaťom, nakoľko pri
súčasnej úprave hrozí nebezpečenstvo, že styk bude realizovaný v rozpore so záujmom maloletého
dieťaťa a s jeho výslovným názorom v otázke úpravy rozsahu styku otca, maloleté dieťa bude zbytočne

vystavované stresovým situáciám, nakoľko sa u otca cíti nekomfortne a nechce u otca spávať, styk
nebude vykonávaný po kvalitatívnej stránke na zodpovednostnej úrovni, pričom styk realizovaný v
doposiaľ stanovenom rozsahu vyvoláva u maloletej nepríjemné až traumatizujúce pocity.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu, najmä s návrhom matky a jeho prílohami, s obsahom dočasne
pripojeného spisu 17P/11/2013 a zistil nasledovný skutkový stav:

Z doterajších konaní ohľadom maloletej bolo zistené, že maloletá L. pochádza z manželského vzťahu
rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 13P/292/2011-22 zo dňa
14.4.2015. Styk otca s maloletým dieťaťom bol naposledy upravený (čiastočným) rozsudkom tunajšieho
súdu, č.k. 17P/11/2013, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 26CoP/21/2015-184,
zo dňa 27.10.2015, ktorým sa zmenil rozsudok Okresného súdu Galanta pod č.k. 13P/292/2011-22 zo

dňa 14.12.2011 v časti úpravy styku otca s maloletým dieťaťom, tak, že otec je oprávnený stýkať sa s
maloletým dieťaťom prvé štyri mesiace po právoplatnosti rozsudku, každú párnu sobotu v čase od 10:00do 17:00 hod. a každú párnu nedeľu v čase od 10:00 do 17:00 hod., a po uplynutí adaptačnej doby
štyroch mesiacov po právoplatnosti rozsudku, každý párny víkend v roku v čase od soboty od 10:00 hod.
do nedele do 17:00 hod, počas Veľkonočných sviatkov každý nepárny rok od Bielej soboty od 10:00

hod. do Veľkonočnej nedele do 18:00 hod., počas letných prázdnin každý rok od 15.8. od 10:00 hod. do
31.8. do 18:00 hod., počas Vianočných sviatkov každý nepárny rok dňa 24.12. od 10:00 hod. do 15:00
hod. a 31.12. od 10:00 do 1.1. nasledujúceho roka do 18:00 hod. a každý párny rok od 25.12. od 10:00
hod. do 26.12. do 18:00 hod., s tým, že matka je povinná dieťa riadne a včas pripraviť na styk s otcom
a otec si dieťa vyzdvihne a odovzdá matke v stanovenom čase v mieste bydliska dieťaťa. Predmetný

čiastočný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2015 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
v Trnave zo dňa 27.10.2015. Na tunajšom súde sa aktuálne vedie konanie pod sp. zn. 17P/11/2013 o
návrhu matky na zvýšenie výživného.

Zo správy zo psychologických konzultácií zo dňa 22.2.2016 vyplýva, že matka vyhľadala Centrum
pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie z dôvodu ťažkostí maloletej L. v kontakte s

otcom, ktorá odmieta ísť s ním, pričom matka udala aj následné zmeny nálad po návrate od otca.
Maloletá má tendenciu vyhýbať sa téme vzťahu s otcom, javí sa, že k nemu nemá vytvorený vzťah,
vyjadrila sa, že k nemu nechce chodiť, telefonovať s ním. Na druhej strane však si prispomínala aj
na pekné zážitky s otcom, ako sa hrali, kde boli. Maloletá nevyjadruje vyslovenú úzkosť z kontaktu s
otcom.Centrumodporučilozvážiťodloženienutnostiprespávaťvdomácnostiotcananeskoršieobdobie,

kedy bude vytvorená väčšia dôvera dieťaťa k otcovi a prespatie nebude pre maloletú anticipovaným
negatívnym zážitkom.

Zo správy kolízneho opatrovníka, ktorá došla súdu dňa 13.5.2016 súd zistil, že Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Galanta dňa 10.5.2016 prešetril pomery na strane matky, pričom v čase šetrenia sa v

domácnosti zdržiavala matka maloletej a stará matka. Maloletá L. bola v čase šetrenia v materskej škole.
Zo správy vyplýva, že maloletá L. žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, so starými rodičmi zo
strany matka a prastarou matkou v päťizbovom rodinnom dome, pričom maloletá L. má vlastnú detskú
izbu, ktorá je účelne a pekne zariadená. Matka uviedla, že momentálne spáva s maloletou v jednej
detskej izbe, nakoľko sa tá v noci budí. Ďalej uviedla, že maloletá sa aktuálne stretáva s otcom tak, ako

žiadala vo svojom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vo veci úpravy styku, teda každý druhý
týždeň. Maloletá odmieta prespávať u otca, napriek tomu otec na tom trvá. Podľa vyjadrenia matky,
zhoršil sa psychický stav maloletej, a preto s ňou už druhý rok navštevuje psychológa. Ďalej uviedla,
že u otca nedostáva maloletá pravidelne riadnu stravu, skôr len sladkosti a zmrzlinu, čo nie je pre ňu
vhodné. Kolízny opatrovník vykonal dňa 13.5.2016 šetrenie aj na strane otca maloletého dieťaťa, ktorý

býva sám v trojizbovom byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve. Maloletá L. má vytvorenú vlastnú
izbu, ktorá je pekne a účelne zariadená. Otec maloletej uviedol, že sa s maloletou stretáva každý druhý
týždeň bez prespávania. On nechce na maloletú tlačiť nasilu, aby prespávala. Nepovažoval však za
vhodné, že matka stále maloletej pripomína, že musí u neho prespať, lebo to má určené súdom. Podľa
názoru otca, maloletá je veľmi ovplyvňovaná matkou, pričom minule mu maloletá povedala, že chce ísť

domov, lebo mama bude smutná. Podľa udania otca, s matkou sa komunikuje ťažko, opätovne však ju
bude kontaktovať, keďže maloletá od septembra 2016 nastupuje do prvého ročníka a chcel by jej kúpiť
potrebné veci do školy.

Podľa § 74 ods.1 a 2 veta prvá O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie,

ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho
rozhodnutia bol ohrozený. Príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na
konanie o veci.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o

predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže súd začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p., návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva

bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme
maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou
osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu
žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhaťnávrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté
dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má
byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu

ujmy.

Podľa§75ods.6O.s.p.,súdmôževydaťrozhodnutieopredbežnomopatreníajbezvýsluchuúčastníkov
a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods. 8 O.s.p., o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia
ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom
až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie
predbežného opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie
o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo ohrozeným subjektívnym
právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej je predbežné opatrenie.
Pred nariadením predbežného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí byť však osvedčený.
Pre osvedčenia práva je pritom potrebné, aby navrhovateľ bol vecne legitimovaný a taktiež, aby

navrhovateľom uplatňovaný nárok nebol zjavne neopodstatnený. Pod potrebou dočasnej úpravy
účastníkov treba rozumieť stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad. Aj vtedy, ak sú inak splnené
formálne predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho
nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov účastníkov alebo tretích osôb.

Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j.
musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Súd poskytuje zabezpečenie
prostredníctvom predbežného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne
ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda za predpokladu, že postupom súdu alebo obsahom výroku
nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou, ústavnými zákonmi. Pri rozhodovaní

o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na
predbežné opatrenie. Ten, kto sa domáha vydania predbežného opatrenia, musí osvedčiť, že tu je
daný právny záujem. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov
opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, avšak dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že
nariadením predbežného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní.

Predbežné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov do doby, než súd vydá vo veci konečné rozhodnutie. Už v návrhu na jeho vydanie
musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku,ktorémusamáposkytnúťpredbežnáochrana,akoiosvedčenienebezpečenstvabezprostrednej

ujmy. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod
potrebou dočasnej úpravy účastníkov sa rozumie stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad.

Súd sa po oboznámení s návrhom matky maloletého dieťaťa na nariadenie predbežného opatrenia

a s obsahom spisového materiálu vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 17P/11/2013, nemal za
dostatočne osvedčené, že v danom prípade je dôvod na nariadenie predbežného opatrenia, a to
ani napriek vyjadreným obavám matky k hroziacemu negatívnemu psychickému vývinu maloletého
dieťaťa. Matka vo svojom návrhu neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by súdu neboli známe v
čase vyhlásenia rozsudku, č.k. 17P/11/2013-164, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave,

č.k. 26CoP/21/2015-184, preto súd iba poukazuje na odôvodnenia citovaných rozsudkov, v ktorých
sa, vychádzajúc aj zo záverov znaleckého dokazovania, vyslovilo, že maloletá nadväzuje kvalitný
kontakt bez akýchkoľvek adaptačných ťažkostí. Navštevuje materskú školu, kde taktiež bola nútená
sa aklimatizovať k takémuto novému prostrediu, prespáva tam s cudzími ľuďmi, v cudzom prostredí,
na ktoré si zvykla, a preto by nemala mať problém vytvoriť si vzťah k otcovi, u ktorého sa nepotvrdilo,

že by negatívnym spôsobom vplýval na jej výchovu. Súd má teda za to, že nebola preukázaná ani
potrebná predbežná ochrana, prípadne odôvodnená bezprostredne hroziaca ujma maloletej, či potreba
dočasnej úpravy pomerov maloletej pre nebezpečenstvo ujmy vo vývine maloletej, a to vychádzajúc
aj zo správy kolízneho opatrovníka, z ktorej vyplýva, že otec rešpektuje názor maloletého dieťaťa atoleruje, že aktuálne ešte nechce u neho prespať. Uvedené potvrdila aj matka, ktorá sama uviedla, že
otec sa s maloletou L. stretáva každý druhý týždeň bez prespávania v rozsahu navrhnutom v návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia. Vzhľadom na uvedené, potom súdu nie je zrejmé, ako môže byť

dieťa traumatizované a vystavované stresovým situáciám, keď u otca vôbec nespáva. Súdu sa skôr javí
traumatizujúcim ustavičné pripomínanie maloletej, že musí u otca prespávať, je to akási hrozba, ktorá
veľmi negatívne vplýva na vzťah otca s maloletou. Je evidentné, že maloletá je citovo silne naviazaná
na svoju matku, avšak nevyjadruje ani vyslovenú úzkosť z kontaktu s otcom. Súd má teda za to, že v
záujmemaloletéhodieťaťajeudržiavaťdobrécitovévzťahysobomarodičmianiejedôvodnanariadenie

predbežného opatrenia, a preto súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol.

Súd zároveň poznamenáva, že všetky matkou tvrdené skutočnosti bude skúmať a dokazovať v konaní
vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísaný súd.

Z podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a
s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to
potrebné. Ak odvolateľ nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.