Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, October 30, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoPr/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814200306
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5814200306.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X.,
V. č. X, proti odporcovi: J&B Credit, s.r.o., so sídlom Námestovo, Miestneho priemyslu č. 1247, IČO: 36
361283,zastúpenýadvokátomJUDr.PetromVevurkom,sosídlomB.,P.č.XXX/XX,ozaplatenie5.082,-
Eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.
k. 10Cpr/2/2014-56 zo dňa 23. apríla 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 10Cpr/2/2014-56 zo dňa 23. apríla 2015 zrušuje a vec mu
vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie žalovanej sumy
uplatnenej v zmysle § 119 Zákonníka práce. Zároveň týmto rozsudkom uložil navrhovateľovi podľa §
142 ods. 1 O.s.p. povinnosť nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 680,71 Eur s DPH a

trovy konania spočívajúce v súdnom poplatku vo výške 304,50 Eur, to všetko na účet zástupcu odporcu
JUDr. Petra Vevurku do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom bol
dohodnutý ústne, telefonicky a výška dohodnutej mzdy bola dojednaná v sume 350,- Eur mesačne, ktorá
suma a mzda mu bola za mesiace október a november roku 2013 riadne vyplatená, čo konštatovalo aj
zistenie Inšpektorátu práce Žilina v oznámení o vybavení podnetu zo dňa 17.2.2014. Inšpektorát práce

Žilina podnet týkajúci sa nevyplatenej mzdy posúdil ako neopodstatnený z dôvodu, že konštatoval, že
navrhovateľovibolamzdavyplatenávplnejvýške606,20Eur(čistámzda303,10Eurmesačne).Celkovo
bolo preukázané, že odporca navrhovateľovi vyplatil sumu 1.938,- Eur skladajúcu sa z vyplatených
miezd za mesiac október a november roku 2013 a zálohy za cestovné, ktoré však podľa tvrdení odporcu
navrhovateľ doposiaľ riadnym spôsobom nezdokladoval. Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a
v konaní nebolo preukázané, že by s odporcom bola dohodnutá mzda 9,50 Eur za tonu vyťaženého

a spracovaného dreva, nakoľko na podporu svojich tvrdení predložil len dva uverejnené inzeráty na
internetových portáloch, kde sa síce v jednom hovorí o odmene 8 - 9,50 Eur za vyťaženú tonu, no
odporca na pojednávaní uviedol, že sa jednalo o nábor samostatne zárobkovo činných osôb. Rovnako
tak navrhovateľ nepreukázal relevantným spôsobom, ako dlho bol na pracovisku vo Francúzsku, keď sa
v konaní zistilo, že počas výkonu prác bol týždeň doma na Slovensku. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal
žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by svoj nárok na náhradu mzdy za mesiace október a november

roku 2013 predstavujúci sumu 5.082,02 Eur odôvodnil, tak súd žalobu zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Okresný súd nerešpektoval návrhy navrhovateľa, ktoré sú
obsahomspisu,abyeštepredpojednávanímbolipolíciouzisteníavypočutísvedkovia,tedazamestnanci
firmy J&B Credit, s.r.o., a to aj tí, s ktorými navrhovateľ spolupracoval v čase od 1.10.2013, ale aj z

iných období, či už pred týmto dátumom alebo neskôr a potvrdili svedeckou výpoveďou ústne dojednanú
odmenu za vykonanú prácu, čo by bol nevyvrátiteľný dôkaz o tom, že odporca klame. Súd nevzal doúvahy ani skutočnosť, že v pracovných zmluvách zamestnancov nie je dojednaná ani len minimálna
mzda a že navrhovateľ má aj podľa Inšpektorátu práce nárok na preplatenie stravného. Navrhovateľ
bol oslobodený od platenia súdneho poplatku, avšak na základe rozhodnutia okresného súdu mu

vznikla povinnosť nahradiť trovy odporcu. Uvedené je pre neho vzhľadom na existujúcu sociálnu situáciu
neúnosné. Napokon odvolateľ upravil petit návrhu, keď v rámci požadovanej sumy stravného navrhol
priznať 780,- Eur (20,- Eur krát 39 skutočne odpracovaných dní). Požadovanú výšku mzdy (4.275,- Eur)
ponechal odvolateľ nedotknutú.

Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Uviedol, že odvolanie navrhovateľa je nedôvodné, odvolateľovi nič nebránilo navrhnúť v prvostupňovom
konaní vykonanie dôkazov na preukázanie prezentovaných tvrdení. Ohľadom uvedenej veci neprebieha
žiadne trestné konanie, preto argumentácia k potrebe vypočutia svedkov políciou nebola opodstatnená.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému
súdu na ďalšie konanie.

V posudzovanej veci uplatnil navrhovateľ nárok na zaplatenie dlžnej sumy mzdy, ako aj diét v celkovej

sume 5.082,- Eur. Poukazoval na skutočnosť, že medzi ním a odporcom vznikol dňa 1.10.2013 na
základe ústnej pracovnej zmluvy pracovnoprávny vzťah, na základe ktorého mal vykonávať prácu
pilčíka vo Francúzsku s dohodnutou odmenou 9,50 Eur za tonu vyťaženého a spracovaného dreva.
Pracovnoprávny vzťah trval podľa tvrdení navrhovateľa do 30.11.2013, kedy bol ukončený v priebehu
skúšobnej doby. Na preukázanie svojich tvrdení navrhol vykonať „šetrenie“ v sídle odporcu za účelom

zistenia okruhu svedkov, ktorí boli u odporcu zamestnaní, resp. s ním spolupracovali ako živnostníci,
ako aj za účelom objasnenia obsahu dodacích listov a faktúr medzi odporom a spoločnosťou Piskorski,
z ktorých by bolo možné overiť objem a cenu vyfakturovaných prác. Rovnako v konaní predložil doklady
o nákupe benzínu a vlastnú podrobnú špecifikáciu uplatneného nároku. V návrhu tvrdil, že zo strany
odporcu mu doposiaľ bola vyplatená len suma 1.938,- Eur.

Navrhovateľ v konaní poukazoval aj na výsledky vybavenia jeho podnetu adresovaného Inšpektorátu
práce v Žiline, ktorý konštatoval porušenie pracovnoprávnych predpisov vo viacerých bodoch.

Štruktúra odôvodnenia rozhodnutia je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje spôsobom,

ktorý záväzne určuje § 157 ods. 2 O.s.p., dochádza nielen k tomu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu
ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje účastníkom konania
posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval
pri svojom rozhodovaní o veci samej. Odôvodnenie rozhodnutí súdov tvorí v tomto smere súčasť

spravodlivého súdneho procesu a zodpovedá základnému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Pokiaľ súd náležite neodôvodní svoje rozhodnutie, osobitne také, ktorým ukladá nejakú povinnosť,
odníme účastníkovi konania právo konať pred súdom, čo je jeden z dôvodov pre zrušenie rozhodnutia
v odvolacom konaní (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.).

Z uvedeného vyplýva, že súd je povinný pri odôvodňovaní svojich rozhodnutí dodržať základné
obsahové požiadavky formulované v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie je koncipované tak,
aby jasne, stručne a zrozumiteľne v sebe zahrnulo všetky náležitosti uvedeného zákonného ustanovenia
- vymedzenie predmetu konania, dôkaznej situácie a jej právne posúdenie. Súd je pri formulovaní
odôvodnenia rozhodnutia viazaný predovšetkým požiadavkou stručnosti, presnosti, ako aj základnými

princípmi logického myslenia.
Treba zdôrazniť, že odôvodnenie rozhodnutia má odrážať obsah vykonaného dokazovania, súd je
povinný ho riadne zhodnotiť a následne vyvodiť z neho príslušné práve závery. Ak súd prijme právne
závery, ktorých vysvetlenie v odôvodnení rozhodnutia nedáva jasný obraz o všetkých podstatných
otázkach, potom jeho rozhodnutie trpí vadou, ktorá musí viesť nevyhnutne k zrušeniu rozsudku.

Podstata rozhodnutia okresného súdu spočívala v konštatovaní neunesenia dôkazného bremena
navrhovateľom, ktorý neprezentoval dôkazy smerujúce k preukázaniu tvrdenia, že mzda bola medzi
účastníkmi dohodnutá úkolovým spôsobom (9,50 Eur za tonu vyťaženého a spracovaného dreva). Akodporca navrhovateľovi vyplatil sumu 1.938,- Eur ako mzdu a preddavky na cestovné, ktoré neboli
preukázané, potom nebolo možné návrhu vyhovieť.
Uvedená argumentácia nebola z pohľadu odvolacieho súdu postačujúca, keďže štruktúra pohľadávky

uplatnenej navrhovateľom v konaní pozostávala jednak zo mzdy, ktorú mal odporca dlhovať, a tiež z
diét, ku ktorým však súd prvého stupňa nezaujal žiadne stanovisko. Pokiaľ účastník žiadal v konaní
ochranu jeho práv v časti týkajúcej sa stravného pri práci mimo územia Slovenskej republiky, potom bolo
povinnosťou súdu odôvodniť rozhodnutie tak, aby bolo zrejmé, prečo tento nárok nie je opodstatnený.
Rovnako bez povšimnutia ostal procesný návrh navrhovateľa na vykonanie listinných dôkazov a

výsluchov svedkov (č. l. 28 spisu), ktorými chcel účastník potvrdiť pravdivosť svojich tvrdení o výške
dohodnutej mzdy. Ak tieto dôkazy okresný súd odmietol, mal svoje názor ohľadom uvedeného vyjadriť
v odôvodnení meritórneho rozhodnutia.

Za daných okolností považoval krajský rozsudok okresného súdu za nepreskúmateľný, pretože nedal
špecifickú odpoveď na argumentáciu navrhovateľa vo vzťahu k časti uplatneného nároku, ako aj vo

vzťahu k návrhu na vykonanie dôkazov. Z uvedeného dôvodu nemal odvolací súd inú možnosť ako
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na
možnosť uloženia povinnosti aj v splátkach, pokiaľ sociálne pomery účastníka takýto postup odôvodňujú.
Ak by okresný súd v ďalšom konaní považoval opätovne nárok navrhovateľa za nedôvodný, je v jeho
možnostiach zvážiť aplikáciu § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p. (pri náhrade trov konania) resp. aplikáciou

§ 150 O.s.p..

Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.