Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/157/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112219708
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8112219708.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r.
o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému H.. Q. B., nar.
XX.XX.XXXX,bytomG.4,XXXXXB.B.,štátnemuobčanoviSlovenskejrepubliky,zaúčastiobčianskeho
združenia Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, 080 05 Prešov,
zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, o zaplatenie sumy 331,60 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Prešov, č.k. 16C/194/2012-283 zo dňa 23.03.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému a Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS priznáva nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a uviedol, že o trovách konania rozhodne
v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1 - 3, § 53 ods. 1, § 54, § 39, § 524 ods.
1, ods. 2, § 558, § 565 Občianskeho zákonníka, § 23a z.č. 634/1992Zb., § 497, § 502 ods. 1 Obchodného
zákonníka, § 4 ods. 1-6 z.č. 258/2001Z.z., § 92 ods. 8 z.č. 483/2001 Z.z. Výrok o trovách konania §
151 ods. 3 OSP.

3. Vychádzal zo zistenia, že medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom
bola dňa 21.12.2005 uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej veriteľ

poskytol dlžníkovi úver vo výške 20.000,- Sk, ktorý mal dlžník veriteľovi vrátiť v mesačných splátkach
po 555,- Sk s tým, že konečná splatnosť úveru bola 20.12.2010. RPMN bola 10,73 % a úroková
sadzba 17,30 % ročne, pričom úroková sadzba bola dohodnutá ako pevná do konečnej splatnosti úveru.
Z evidencie o účtovných transakciách na úverovom účte vyplýva, že žalovaný zmluvne dohodnuté
podmienkynedodržiavalaveriteľdňa06.10.2009pristúpilkukapitalizáciiúverusodpisomistinyvovýške
1 430,99 eura. Dňa 15.10.2009 bola uzatvorená medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s., ako postupcom, a
žalobcom,akopostupníkom,zmluvaopostúpenípohľadávokč.XXXX/XXXX/CE.Zprílohyktejtozmluve

vyplýva, že predmetom postúpenia bola aj pohľadávka postupcu voči žalovanému, pričom zostatok
pohľadávky ku dňu postúpenia bol 1.743,52 eura, z čoho istina bola 1.430,99 eura a úroky 312,53 eura.
Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené písomnosťou zo dňa 28.10.2009. Podľa Prílohy
č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok bol žalovaný v omeškaní 1 355 dní. Dňa 03.02.2011 žalovanýpodpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, z ktorej okrem iného vyplýva,
že žalovaný uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe
zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a. s., číslo zmluvy XXXXXXXXX zo dňa

21.12.2005, pričom dlžná suma pozostáva z istiny 1.430,99 eura a príslušenstva pohľadávky. V čl. 3 tejto
dohody pod názvom forma splatenia záväzku sa v bode 3.1 posledná veta uvádza, že osoby uvedené v
bode 1.2 a, alebo 1.3 k tejto dohody vyhlasujú že majú vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Listom zo dňa 12.06.2012 označeným ako pokus o zmier vyzval žalobca žalovaného k zaplateniu
dlhu z úveru s tým, že 20.12.2010 mala byť pôvodným veriteľom Slovenská sporiteľňa, a.s. vyhlásená

mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru. Žalovaný bol predmetnou písomnosťou vyzvaný k splateniu
úveru vo výške 1 430,99 eura, zmluvného úroku 190,54 eura a úroku zo omeškania 313,53 eura, ako
aj nákladov inkasného konania 150 eur. Súd prvej inštancie pri posudzovaní dôvodnosti podanej žaloby
skúmal, či žalobcovi svedčí právo, ktorého sa domáha, t.j. či je nositeľom hmotného práva, ktoré je
predmetom konania (aktívna vecná legitimácia) a či žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti,
ktorá zodpovedá právu, ktorého sa žalobca domáha (pasívna vecná legitimácia). Nedostatok vecnej

legitimácie na strane žalobcu či žalovaného znamená, že žalobe nemožno vyhovieť. Predpokladom
úspešnosti žaloby je, že žalobca preukáže, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a že žalovaný
je nositeľom zodpovedajúcej hmotnoprávnej povinnosti. Vzhľadom k tomu, že zo strany vedľajšieho
účastníka bola vznesená námietka nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že nedošlo k
riadnemu postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. na žalobcu z dôvodu

nedodržania ustanovení zákona o bankách, sa súd vyporiadaval s tým komu právo na zaplatenie
patrí, teda komu svedčí aktívna hmotnoprávna legitimácia. Žalobca dôvodil svoje právo na zaplatenie
žalovanej sumy (samozrejme okrem úverovej zmluvy) titulom uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok
zo dňa 15.10.2009, na základe ktorej mu mala byť pohľadávka voči žalovaným postúpená z postupcu
Slovenská sporiteľňa, a.s.. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že žalovanému

bola poskytnutá suma 663,89 eur a zostatok pohľadávky ku dňu 15.10.2009 bol vo výške 1.743,52
eur, z toho istina 1.430,99 eur a úroky 312,53 eur, počet dní omeškania 1 355, dátum uzavretia
zmluvy dňa 21.12.2005, splatnosť 20.12.2010. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené
postupcom podaním zo dňa 28.10.2009. Do uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok nebolo súdu
žiadnym listinným dôkazom preukázané, že veriteľ - postupca, Slovenská sporiteľňa, a.s., písomne

vyzval žalovaného na plnenie z dôvodu omeškania so splácaním dlhu vyplývajúceho zo zmluvy o úvere.
Teda žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že boli splnené podmienky dané § 92 ods. 8 zák. č.
483/2001 Z.z. o bankách na postúpenie pohľadávky vyplývajúcej z predloženej zmluvy o úvere zo dňa
21.12.2005 z veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. na jeho účet bez súhlasu klienta - dlžníka/žalovaného.
Rovnako žalobca súdu nepredložil dôkaz o tom, že na postúpenie pohľadávok inej osobe mal súhlas

klienta. Na základe uvedeného bol súd názoru, že nemohlo dôjsť k účinnému postúpeniu pohľadávky
na žalobcu. Pôvodný veriteľ ako banka postúpil zmluvou zo dňa 15.10.2009 nebankovej spoločnosti aj
nezročné splátky úveru, pričom nedošlo k ich predčasnej splatnosti zo strany banky pred postúpením
pohľadávky. Vo vzťahu k žalovanému nemôže byť postúpenie pohľadávky platným právnym úkonom pre
rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ, pričom došlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, v

dôsledku čoho žalobca nemôže byť nositeľom tvrdeného hmotného práva vyplývajúceho z predložených
listinných dôkazov, t.j. nemá aktívnu vecnú legitimáciu. Vzhľadom na zistené skutočnosti súd prvej
inštancie žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu.

4. K uvedeným záverom súd prvej inštancie dospel po zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu č. k.

5Co/2016/2013-177 zo dňa 26.08.2014, v zmysle záverov ktorého sa mal vyporiadať s námietkou
vedľajšieho účastníka týkajúcej sa postúpenia pohľadávky a existencie neprijateľných podmienok v
dohode o splátkovom kalendári a o uznaní záväzku. V prvom rozhodnutí súd prvej inštancie zamietol
návrh na prerušenie konania, zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 331,60eur s 9% úrokom z
omeškania ročne od 21.12.2010 do zaplatenia a vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté po

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

5. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne
zistený skutkový stav. Podľa odvolateľa ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať
s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Účelom tohto ustanovenia je podľa

odvolateľa úprava výnimiek z bankového tajomstva a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia
pohľadávky. Zároveň odvolateľ poukázal na skutočnosť, že oznámenie postupcu žalovanému o
postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazuje odoslanie písomnosti žalovanému, ktoré
bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Navrholnapadnutý rozsudok zmeniť tak, aby bolo jeho žalobe v celom rozsahu vyhovené, alternatívne ho zrušiť
a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súčasne uplatnil trovy konania.

6. Žalovaný ani občianske združenie sa ku podanému odvolaniu nevyjadrili.

7. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30.06.2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa

nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.07.2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1 CSP,
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§ 470
ods. 2 CSP).

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj
webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 07.06.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu

je nedôvodné.

9. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa
na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a vo vzťahu k
odvolacím námietkam žalobcu uvádza.

10.Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,žemedziprávnympredchodcomžalobcu(Slovenskásporiteľňa,
a.s.) a žalovaným bola dňa 21.12.2005 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na

základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 20.000,-Sk. Konečná splatnosť úveru bola
dohodnutá na deň 20.12.2010. Predmetná zmluva je v zmysle § 52 a nasl. OZ a v zmysle § 2 písm. b)
zákona č. 258/2001Z.z. o spotrebiteľských úveroch s účinnosťou v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvou
spotrebiteľskou.

11. Dňa 15.10.2009 bola podpísaná Zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE medzi
Slovenskou sporiteľňou, a. s. a EOS KSI Slovensko, s.r.o. (žalobca v tomto konaní). Z obsahu spisu
vyplýva, že zo strany Slovenskej sporiteľni, a.s. nedošlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru
pred postúpením pohľadávky a že pred postúpením pohľadávky žalovaného upomínala a vyzývala
žalovaného k úhrade splatnej časti pohľadávky. Nebolo teda preukázané, aby bol žalovaný aj napriek

písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku.

12. Zo spisu vyplýva, že záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania vznikol z bankového úveru,
regulovaného špeciálnou právnou úpravou Zákona o bankách (ďalej len „ZoB“).

13. Banka je štátom autorizovaná inštitúcia, ktorej činnosť v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 ZoB podlieha
bankovému povoleniu na činnosť bánk, zároveň podlieha dohľadu Národnej banky Slovenska. Bez
bankového povolenia nemôže nikto vykonávať bankovú činnosť.

14. Odvolací súd má za to, že žalobca v súdnom konaní nepreukázal, že by disponoval takýmto
povolením, na základe ktorého by mohol vykonávať správu nezosplatnených úverov poskytovaním
fyzickým osobám bankami, teda bankovou činnosťou. V uvedenom kontexte je preto potrebné
vyhodnotiť aj Zmluvu o postúpení pohľadávky vyplývajúcej z bankovej činnosti právneho predchodcu
žalobcu.

15. Z ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB je možné vyvodiť, že spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky
zo strany banky môže byť len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktoré sú už splatné. Teda banka má
oprávnenie postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriekpísomnej výzve banky v omeškaní. Teda pohľadávka zodpovedajúca takémuto peňažnému záväzku je
nesplácaná určitú dobu.

16. Z uvedeného vyplýva, že by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému
právnemu stavu, ak by banky postupovali „živý úver“ na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá
v zmysle zákona o bankách pod dohľad NBS. V takomto prípade by sa spotrebitelia vstupujúci do
zmluvného vzťahu s bankou ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo
v rozpore s požiadavkou náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade

so smernicou o nekalých obchodných praktikách.

17. Podľa § 92 odsek 8 ZoB, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka
zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou

zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.

Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

18. Banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup
banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu
predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka
realizovaťpredpostúpenímpohľadávky.Žalobcavšaktakétooprávneniepodľanázoruodvolaciehosúdu

nemá.

19. Odvolací súd pre úplnosť uvádza, že spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia §
92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými (dospelé splátky), a to
za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90

kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpeniu
pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.

20. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie ustálil, že žalobca v
danom spore nie je aktívne vecne legitimovaný.

21. Špecifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada centrálna banka, opodstatňuje záver, že s bankovým
úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je
produktombanky,naktorýdopadádohľadcentrálnejbankysprísnestanovenýmipravidlamiprebankový
sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať (akokoľvek) bankové oprávnenia a ani používať

bankové úvery. Termín používať prirodzene zahŕňa aj zosplatnenie úveru alebo určité zavŕšenie vzťahu
vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.

22. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej
pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie.

Postúpiť tak možno bankovú pohľadávku v tej časti, ktorá je po splatnosti, iba po výzve na splnenie
pričom výzva musí byť písomná a musí byť zo strany banky a omeškanie trvá viac ako 90 dní.

23. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že žiadnym spôsobom nespochybňuje právo banky postúpiť
aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, avšak pre takéto postúpenie je nevyhnutné pristúpiť v

súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti celého
úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je však výlučným oprávnením banky, pričom
toto oprávnenie by mala banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky (porov. rozhodnutie KS v
Bratislave vo veci 6Co/58/2016, cit: „Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celýúver (nedošlo k vyhláseniu jeho mimoriadnej splatnosti), Slovenská sporiteľňa, a. s. nebola oprávnená
postúpiť svoju pohľadávku z úveru vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení
pohľadávok z 21.10.2010 je preto neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Vzhľadom na

to v súlade so zásadou, že nikto nemôže na iného previesť viac práv. než má. je neplatnou aj zmluva z
01.12.2010. ktorou advokátska kancelária Havel & Holásek. spol. s r. o. postúpila predmetnú pohľadávku
žalobcovi. Žalobcovi preto v spore chýba aktívna vecná legitimácia.“

24. V zmysle uvedeného žalobca nemohol platne nadobudnúť pohľadávku, ktorá je predmetom daného

konania, keď bez platného postúpenia záväzku niet na strane žalobcu dostatok aktívnej legitimácie
uplatňovať bankovú pohľadávku.

25. Majúc na zreteli uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako
správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP.

26. K účasti občianskeho združenia v tomto konaní po 01.07.2016 odvolací súd poukazuje na závery
NS SR vyslovené v rozhodnutí sp. zn. 6 Cdo 181/2015, s ktorými sa plne stotožňuje : „na procesných
právach a povinnostiach subjektu vystupujúceho v konaní (spore) ako vedľajší účastník nič nezmenila
zmena právnej úpravy spočívajúca v zrušení Občianskeho súdneho poriadku a v nadobudnutí účinnosti
Civilného sporového poriadku od 1. júla 2016. Aj oznámenie určitého subjektu, že vstupuje do konania

ako vedľajší účastník na žalujúcej alebo žalovanej strane, je totiž procesným úkonom, ktorého účinky
- vznik vedľajšieho účastníctva - zostávajú v zmysle § 470 ods. 2 veta prvá C. s. p. zachované. Iný
výklad, podľa ktorého vedľajšie účastníctvo takéhoto subjektu účinnosťou C. s. p. bez ďalšieho zaniklo,
by odporoval ústavným zásadám ochrany nadobudnutých práv a ochrany legitímneho očakávania,
vyplývajúcim z princípu právnej istoty ako jedného zo základných princípov právneho štátu. Okrem

toho by takýmto výkladom nebol rešpektovaný ústavný princíp rovnosti, pretože trvanie nadobudnutého
statusuvedľajšiehoúčastníkabynebolozávislénanaplneníjehozmyslu(ktorýmjedosiahnutievíťazstva
v spore tej strany, na strane ktorej vedľajší účastník vystupuje, a ktorý trvá až do právoplatného
rozhodnutia vo veci) , ale na náhodilosti, t. j. na tom, či konanie bolo k 1. júlu 2016 právoplatne skončené
alebo neskončené“.

27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP. Úspešnému žalovanému a združeniu vystupujúcemu na jeho strane bol tak potom priznaný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu proti neúspešnému žalobcovi.

28. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd

so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných
v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

29. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.