Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 26, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/124/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204127
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5616204127.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej

a členov senátu JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Evy Malíkovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 01 Žilina, IČO : 31 575 951, proti žalovanej: T. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. 436, XXX XX D. M., o zaplatenie 1.245,29 Eur s príslušenstvom, v konaní o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20C/32/2016-210 zo dňa 11.
januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 20C/32/2016-210 zo dňa 11. 01.2017 potvrdzuje.

Žalovaná n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia istiny
vo výške 1.245,29 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 28% ročne z nezaplatenej istiny 1.245,29
Eur od 07.12.2013 do zaplatenia, a to s poukazom na ust. § 52 ods. 1, 2, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, § 497, § 708 ods. 1, 2, § 709 ods. 1, § 710 Obchodného zákonníka, § 3 ods. 6 zák. č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Žalovaná mala plný úspech vo veci, avšak v konaní jej žiadne
trovy nevznikli.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že sporové strany dňa 19.11.2009 uzavreli Zmluvu o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb č. XXXXXXXXXX., predmetom ktorej bolo
zriadenie a vedenie bežného účtu a poskytovanie s tým súvisiacich služieb. Keďže zmluva bola uzavretá
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Žalobca poskytol žalovanej
spotrebiteľský úver vo forme prekročenia, nakoľko jej bez dojednania povoleného prečerpania na
účte, ktoré žalobca netvrdil ani nepreukázal, umožnil disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec

aktuálneho zostatku na účte. Súd žalobu zamietol, nakoľko žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie
strán sporu o povinnosti žalovanej platiť poplatky, ktoré jej boli zaúčtované na ťarchu bežného účtu a ich
výške. Sadzobník poplatkov, na ktorý odkazuje zmluva, nepredstavuje zmluvné dojednanie účastníkov
zmluvy. Od spotrebiteľa nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie sú individuálne dojednané v
zmluve. Taktiež žalobca nepreukázal zmluvné dojednanie o povinnosti žalovanej platiť úrok. Úrok ako
odmena veriteľovi prislúcha za poskytnutie úveru, žalobca však nepreukázal, že si povinnosť na jeho
úhradu so žalovanou dojednal. Navyše, žalobca nepreukázal ani splnenie povinnosti veriteľa informovať

spotrebiteľa o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a
podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená a ďalších náležitostiach poskytnutého úveru v
zmysle § 3 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Predložené výpisy z účtu žalovanej
obsahujú len údaje o výške limitu povoleného prečerpania a úrokovej sadzby pre povolenie prečerpanie,ktorého dojednanie so žalovanou však žalobca nepreukázal. Rozdiel medzi celkovou výškou výberov z
účtu a platieb z účtu v sume 30.974,56 Eur a vkladov na účet v sume 30.947,27 Eur v období od marca
2010, t.j. odkedy sa žalovaná dostala do záporného zostatku na účte do decembra 2013, kedy došlo

k zatvoreniu účtu, predstavuje sumu 27,29 Eur. Na ťarchu účtu žalovanej boli bez právneho dôvodu
zaúčtované poplatky a úroky, v sume, ktorá výrazne presahuje záporný rozdiel medzi výškou výberov z
účtu a platieb z účtu a vkladov na účet. S poukazom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý sa domáhal

jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si
uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške súdneho poplatku za podané odvolanie. Namietal,
že dôvodom zamietnutia žaloby v celom rozsahu bolo neunesenie dôkazného bremena žalobcu
spočívajúcom v povinnosti preukázať poskytnutie úveru formou prečerpania ako aj zmluvné dohodnutie
povinnosti žalovaného platiť poplatky a úroky z tohto úveru. Podľa odvolateľa sa však súd v odôvodnení
vôbecnezaoberalpredloženouDohodouosplátkovomkalendári,zktorejjednoznačnevyplýva,žemedzi

žalobcom a žalovanou existoval zmluvný vzťah, a to na základe Zmluvy o povolenom prečerpaní, pričom
tento bol bližšie špecifikovaný v bode 1.1 Dohody. Odvolateľ mal za to, že žalovanou uskutočnené
uznanie záväzku v zmysle bodu 2.2 Dohody predpokladá vedomosť žalovanej o tomto záväzku,
právneho dôvodu jeho vzniku aj jeho výšky ku dňu uzatvorenia Dohody, rovnako aj vôľu žalovanej
podrobiť sa splátkovému režimu a nie je teda dôvod žalobu zamietnuť pre neunesenie dôkazného

bremena žalobcu, týkajúceho sa úverového vzťahu predchádzajúceho uzatvoreniu Dohody. V takom
prípade by inštitút uznania záväzkov strácal praktický význam. Súd len konštatoval absenciu zmluvného
dojednania úveru a povinnosti platiť poplatky a úroky. Žalobca mal však za to, že pokiaľ súd považoval
návrh za neúplný, mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 43 ods. 1 OSP, t.j. v čase podania
žaloby platného a účinného procesného predpisu. Zásada koncentrácie konania bola zavedené novým

Civilným sporovým poriadkom účinným od 01.07.2016, a teda nie je možné sa odvolávať výlučne
na procesné postupy a zásady zavedené novým civilným poriadkom. S odkazom na ust. § 43 ods.
1 OSP dal do pozornosti, že súd rozhodoval o neurčitom návrhu na začatie konania, pričom jeho
rozhodnutiu nepredchádzala faktická činnosť smerujúca k odstráneniu neúplnosti návrhu na začatie
konania žalobcom uplatňovaných nárokov, hoci bol k takejto činnosti povinný. Uvedeným postupom

odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. V závere poznamenal, že žalobca odpovedal na všetky
výzvy súdu, z ktorých žiadna nesmerovala k preukázaniu existencie úverového vzťahu, ale naopak týkali
sa Dohody a úhrad žalovanej.

4. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil
ako vecne správne.

6. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol
a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia

okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených
dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

7. Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade odvodzoval

žalobca uplatnený nárok zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo
dňa 19.11.2009. V rámci skutkových tvrdení poukázal na fakt, že zriadil účet v prospech žalovanej,
ktorá sa však dostala do tzv. nepovoleného prečerpania a svoj dlh nevyrovnala. K žalobe bola
pripojená spomínaná zmluva, ktorá založila právny vzťah sporových strán, výpisy z dotknutého, ako aj
z pohľadávkového účtu, všeobecné obchodné podmienky a listinu o úrokových sadzbách produktov.

Podaním doručeným súdu dňa 04. októbra 2016 žalobca doručil súdu výpisy z účtu č. XXXXXXXXXX
ako aj výpis z pohľadávkového účtu. V podaní doručenom okresnému súdu dňa 25.11.2016 žalobca
uviedol, že vzhľadom na debet žalovanej na účte č. XXXXXXXXXX dňa 06.12.2013 previedol účtovnú
operáciu, ktorou dlh na tomto účte vo výške 1.383,29 Eur previedol na vnútorný účet č. XXXXXXXXXX,v daný deň bol dlh ponížený o sumu 138,00 Eur, teda dlh bol vo výške 1.245,29 Eur a na daný dlh z
debetu nevykonala žalovaná žiadnu úhradu.

8. Z obsahu zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 19.11.2009
nevyplýva, že by sa strany dohodli o možnosti povoleného prečerpania účtu (bod I. bod 4 Zmluvy).
Uvedené je zrejmé len z výpisov z účtu.

9. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§

132 ods. 1, § 150 ods. 1 CSP). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku
konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania,
pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli
v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti
je okamih vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania (§ 154 CSP). Cieľom povinnosti tvrdenia a
dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva

na strane konania, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so
sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých
stranou v opačnom procesnom postavení než je ten, kto nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju
dôkaznú povinnosť.

10. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strany v spore závisí na tom, ako
vymedzuje právna norma ich práva a povinnosti. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované
právomusítvrdiťžalobca,zatiaľčookolnostitotoprávovylučujúcesúzáležitosťoužalovaného.Bremeno
tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu
sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdelovaniu.

11. Skutočnosti a dôkazy, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie nemožno v
zásade pred odvolacím súdom uplatniť (výnimky formuluje ust. § 366 CSP). V civilnom procese sa
uplatňuje tzv. neúplný apelačný systém, kedy súd je viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
a strana môže v odvolacom konaní vzniesť námietky proti postupu prvoinštančného súdu len v prípade,

ak dané námietky boli už predmetom posudzovania zo strany tohto súdu. Súd druhej inštancie vystupuje
len ako opravný súd, jeho úlohou nie je vykonávať nové dôkazy, či zaoberať sa novými skutočnosťami,
ktoré v prvoinštančnom konaní neboli produkované.

12. Právo strany sporu, aby vec bola prejednaná verejne a v jej prítomnosti, zaručené čl. 48 ods. 2

Ústavy SR, znamená, že súd je povinný strane poskytnúť priestor na uplatnenie tohto práva. Uvedená
požiadavka je vyjadrená hlavne v ust. § 160 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd poskytuje stranám
poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom. Osobitné
prípady poučovacích povinností formuluje Civilný sporový poriadok v jednotlivých ustanoveniach s
cieľom dosiahnuť špeciálny prístup v kontexte konkrétnej procesnej situácie. Je vždy na strane sporu,

či náležite využije možnosti, ktoré sa jej v súdnom konaní ponúkajú. V tejto súvislosti sa žiada
zdôrazniť, že práve žalobca nesie zodpovednosť za to, že prezentuje súdu konzistentné skutkové
tvrdenia podporené dôkazmi. Pokiaľ túto povinnosť nesplní, prejaví sa to v rozhodnutí vo veci samej.
Nedostatky v procesnej aktivite strany nemôže súd v sporovom konaní riešiť prostredníctvom inštitútu
špeciálneho procesného poučenia podľa § 129 ods. 1 CSP, pretože daná regulácia upravuje len

dôsledky nedostatkov vo formálnych náležitostiach žaloby, nie jej materiálnu podstatu. Inak povedané,
prvoinštančný súd nemohol pri existujúcich vecných nedostatkoch návrhu a pri nesplnení dôkaznej
povinnosti, uvedené riešiť procesným poučením. Pokiaľ by súd poskytol takúto nenáležitú pomoc jednej
procesnej strane, potom by fakticky mohol neprimerane odoprieť spravodlivý proces strane vystupujúcej
v opačnom procesnom postavení, čo je neprípustné.

13. Postup súdu prvej inštancie pri vyhodnocovaní dôkaznej situácie bol správny. Je zjavné, že žalobca
predložil dôkazy, z ktorých malo byť vyvodené, že tu došlo k vzniku právneho vzťahu. Pokiaľ však listinný
dôkaz, o ktorý sa opieral žalovaný nárok, nepotvrdzoval existenciu právneho vzťahu z tzv. nepovoleného
prečerpania bežného účtu, potom nebolo možné priznať ochranu žiadanému právu. Uvedené nemohla

napraviť ani v konaní predložená Dohoda o splátkovom kalendári, v ktorej žalovaná prejavila uznanie
svojho záväzku; tento úkon možno označiť za neplatný, pretože vychádzal z dohody, ktorej uzavretie
žalobca nepreukázal. Podstatou problému v posudzovanej veci bol nedostatok skutkových tvrdení a
následne aj neunesenie dôkazného bremena žalobcom, pokiaľ ide o vzťah sporových strán založenýzmluvou zo dňa 19.11.2009. Táto totiž nijako nepotvrdzuje možnosť prečerpania účtu; ak dohoda
vznikla ústne (čo možno vyvodiť z predložených výpisov z účtu), jej parametre museli byť v konaní
preukázané dôkaznými prostriedkami v zmysle procesnej úpravy. Jednoduché predloženie výpisov z

účtov, všeobecných obchodných podmienok a sadzobníka úrokových sadzieb, neboli postačujúcimi
dôkazmi, ktoré by mohli viesť súd k zásahu do majetkovej sféry žalovanej, pretože len deklarujú
jednostrannú vôľu žalobcu ako silnejšej zmluvnej strany bez toho, aby preukazovali aj prejav vôle
žalovanej.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 v spojení
s § 255 ods. 1 CSP tak, že vychádzal z procesného úspechu žalovanej v konaní pred súdom druhej
inštancie, ktorej však žiadne trovy nevznikli.

15. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).