Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 13, 2015

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 17C/23/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8311210507
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2015:8311210507.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Humennom sudcom JUDr. Marekom Koščom v právnej veci navrhovateľa CEDENT

plus, s. r. o., Sídl. I. 971/1, Vranove nad Topľou, IČO: 36 478 491, zastúpený JUDr. Beátou Krausovou,
advokátkou ul. M. R. Štefánika 137, Vranove nad Topľou proti odporcovi X.. S. J., C. XXXX/XX, I., právne
zastúpený advokátom JUDr. Milošom Kunecom, Jána Bottu 151/11, Snina o zaplatenie 7.078,05 eur s
prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7 078,05 eur spolu s 8,50% úrokom z omeškania z
tejto sumy odo dňa 28.05.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania na účet jeho právnej zástupkyne, ktoré
pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 424,50 eur a z trov právneho zastúpenia vo
výške 3.184,84 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia od žalovaného sumy 7 078,05 eur s 9% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 10 000,- eur od 17.11.2010 do 14.12.2010 a zo sumy 17 078,05 eur

od 15.12.2010 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Uviedol, že na základe zmluvy o pôžičke
prenechal žalovanému dňa 29.12.2009 sumu 10 000,- eur, o čom svedčil výdavkový pokladničný doklad
z 29.12.2009. Listom zo dňa 11.11.2010 vyzval žalovaného na vrátenie požičanej sumy 10 000,- eur.
Žalovaný tento list prevzal dňa 15.11.2010. 14.12.2010 vrátil žalovaný žalobcovi sumu 2 921,95 eur,
o čom svedčí aj výpis z účtu žalobcu. Žalobca následne listom zo dňa 13.1.2011 vyzval žalovaného
na vrátenie zvyšnej požičanej sumy a neskôr opätovne listom zo dňa 13.05. 2011 vyzval na vrátenie
zvyšku pôžičky vo výške 7 078,05 eur. Keďže žalovaný dobrovoľne odmietol zaplatiť zostatok dlhu, podal

predmetnú žalobu na súd.

Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť, pretože návrh žalobcu považuje za nedôvodný.
Uviedol, že skutočnosti medzi žalobcom CEDENT plus s.r.o. a práve spoločnosťou Revmont Vihorlat
s.r.o., kde je žalovaný štatutárnym zástupcom, vznikol obchodnoprávny vzťah, z ktorého vyplynul aj
výdavkový pokladničný doklad z 29.12.2009, ktorý žalobca tento doklad sám vystavil, úmyselne uviedol

žalovaného do omylu a žalovaný si túto skutočnosť uvedomil až vtedy, keď od neho žalobca začal
požadovať vrátenie neexistujúcej pôžičky. Práve tento vzťah medzi týmito obidvoma spoločnosťami, z
ktorého je zrejmé, že medzi spoločnosťou Revmont Vihorlat s.r.o. a spoločnosťou CEDENT plus s.r.o.,
došlo k dohode ohľadne riešenia kotolne v reštauračnom zariadení Koliba, v rekreačnom strediskuDomaša, pričom spločnsťou Revmont Vihorlat s.r.o. bolo navrhnuté riešenie predmetnej kotolne, ktoré
bolo predložené konateľovi žalobcu spolu s realizačným plánom, technickou správou a cenovou
ponukou zo dňa 12.10.2010, ktorú konateľ tejto spoločnosti po úprave a vypustení určitých položiek

odsúhlasil. Došlo k úprave cenovej ponuky z navrhovanej sumy 35 580,62 eur na sumu 27 000,- eur,
ktorá bola odsúhlasená oboma stranami, pričom sám konateľ žalobcu v ponuke ručne opravil a podpísal,
že súhlasí s takto upravenou ponukou na 27 000,- eur. Následne bola zmluva žalovanému zaslaná na
podpísanie,išlooZmluvuodielo,ktorúžalovanýosobnemalpriniesťkonateľovižalobcunapodpis,pánu
Š., ten ju však odmietol podpísať s tým, že všetko sa bude platiť v inej hotovosti a faktúru nepotrebuje.

Ekonómka spoločnosti Revmont Vihorlat s.r.o. následne žalobcovi zaslala zálohovú faktúru č. 0/09014
zo dňa 21.12.2009 vo výške 10 000,- eur na nákup technologických zariadení a materiálu, ktorú tento
prevzal od poštovej doručovateľky dňa 23.12.2009 a vyzval na prevzatie tejto zálohy. Dňa 29.12.2009
žalovanému konateľ žalobcu pán Š., ako štatutár objednávateľa mal odovzdať prvú zálohu na kúpu
vyššie uvedených technologických zariadení od subdodávateľov vo výške 10 000,- eur za prítomnosti
pána D. a žalovaného, pričom však vo výdavkom doklade úmyselne uviedol mylnú informáciu o účele

platby, kde uviedol namiesto „ záloha“ účel „pôžička“ a taktiež vo výdavkovom doklade uviedol namiesto
spoločnosti Revmont Vihorlat s.r.o., žalovaného. Toto si žalovaný, ani pán D., bohužiaľ nevšimli, boli totiž
radi, že dostali zálohu na zákazku a táto formalita mala ujsť ich pozornosti. Žalovaný má za to, že týmto
úmyselným uvedením do omylu za účelom získania majetkového prospechu, naplnil znaky skutkovej
podstaty trestného činu podvodu. Následne, po obdržaní tejto zálohy, spoločnosť Revmont Vihorlat,

s.r.o., nakúpila za finančné prostriedky z tejto zálohy technologické zariadenia a materiál na výrobu kotla
ahrablice,čomajúdokazovaťfaktúryč.037/103/10vystavenáfirmouELBHSlovakias.r.o.,Ružomberok
na sumu 4 174,82 eur a faktúra č. 201026 vystavená spoločnosťou Turčianske obilné mlyny Sučany
na sumu 1 606,50 eur, ako aj nákup ďalšieho hutného a spojovacieho materiálu. Ďalšiu zálohu uhradil
žalobca dňa 10.02.2010 vo výške 3 000,- eur, ktorú prevzal pán D., pričom tu už vo výdavkom doklade

riadneuviedolúčelplatby„záloha“.Tretiuaposlednúzálohuvovýške10000,-eurmalzaslaťspoločnosti
Revmont Vihorlat s.r.o. na účet dňa 04.06.2010. Následne v priebehu druhého polroka 2010 spoločnosť
Revmont Vihorlat s.r.o. realizovala dodávku predmetného kotla s technologickými zariadeniami a s
montážou v zmysle cenovej ponuky. Žalovaný mal teda za to, že uvedeného potom jasne vyplýva, že
za akým účelom prevzal od žalobcu sumu 10 000,- eur na základe výdavkového dokladu 29.12.2009,

podľa neho išlo jednoznačne o zálohu na objednané práce a zakúpenie materiálu na kotolňu. Žiadal
žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať trovy konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom navrhovaných svedkov, oboznámil so
všetkými predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovné.

Konateľ žalobcu O. Š., ako účastník konania, uviedol, že v roku 2009 sa skutočne stretol so zástupcom
spoločnosti Revmont Vihorlat s.r.o. na rokovaní k výstavbe na kotolni na Domaši, kde sa uzatvárali určité
dohody o budúcej spolupráci a to za prítomnosti pána J. a pána D., konateľov spoločnosti Revmont
Vihorlat Snina, ktorí mali túto kotolňu postaviť. Po tomto rokovaní, keď skončili a pán D. odišiel z

kancelárie, ostal spolu v kancelárii s pánom J. ďalej neformálne rozprávať o rôznych veciach, rozprávali
sa o spoločných priateľoch, známych a rozoberali rôznu situáciu. Vtedy ho pán J. požiadal, či nemôže
poskytnúťkrátkodobúpôžičku,keďževtomčasemalprebiehaťobchodnývzťahatomedzispoločnosťou
žalobcu a spoločnosťou Revmont Vihorlat Snina, preto s tým súhlasil. Požiadal účtovníčku, ktorá bola
prítomná v kancelárii pani N., aby vypísala výdavkový pokladničný doklad a vyplatila z pokladne sumu

10 000,- eur a tieto peniaze vyplatila pánovi J.J.. Nedohodli sa na tom, ako dlho bude pôžička trvať,
pretože mali pripravený obchodný vzťah medzi ich firmami, nedefinovali, kedy má byť vrátená, avšak
bolo zrejmé, že má ísť o krátkodobú pôžičku. Pán J. výdavkový doklad podpísal, peniaze prevzal.
Čo sa týka ostatných prác, poskytol zálohy na práce, žalobca neskôr od týchto prác odstúpil, pretože
bol v podstate nespokojný s týmito prácami, ktoré vykonávala firma Revmont Vihorlat Snina a došlo

aj k reklamačným konaniam, avšak to však nebolo predmetom tohto konania. Uviedol, že peniaze
žalovanému poskytol preto, že mal o ňom dobré informácie a predtým sa s ním stretol asi dva krát. Podľa
jeho názoru išlo výlučne o pôžičku, o peniaze ho požiadal pán J. a tomu aj peniaze, ako fyzickej osobe
odovzdal. Výdavkový pokladničný doklad, ktorý vypísala účtovníčka firmy žalobcu za prítomnosti pána
J., žalovaný podpísal, prevzal a v podstate on mu chcel výjsť touto pôžičkou v dobrej viere v ústrety.

Čo sa týka obchodných vzťahov, uviedol, že sumu 5 000,- eur vrátil Revmont Vihorlat Snina žalobcovi
neskôr, avšak suma 2 921,95 eur bola vrátená X.. J.Á. a práve táto suma súvisí s touto pôžičkou, preto
touto žalobou žiadal vrátiť zvyšok tejto pôžičky.Žalovaný, ako účastník konania, uviedol, že poukazuje na všetky dôkazy, ktoré boli ním vyjadrené v
podanom odpore. Uviedol, že ako občan, fyzicky nikdy pôžičku v takejto výške, neprevzal od pána Š.,
pričom bola uzatvorená jedine zmluva o dielo medzi spoločnosťou žalobcu a spoločnosťou Revmont

Vihorlat s.r.o. Snina. Uviedol, že, ak pokiaľ ide o výdavkový pokladničný doklad zo dňa 29.12.2009, ak
je tam uvedené, komu boli uvedené finančné prostriedky vo výške 10 000,- eur, ako pôžička, a je tam
uvedené Ing. S. J. Snina, tak minimálne štyria občania, sú pod takýmito menom a priezviskom, v Snine.

Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom svedkov.

Svedok K. D. uviedol, že žalobcu, ako konateľa firmy, pozná z pracovných vzťahov, pričom tento vzťah
pozostáva z montáže kotolne, výroby, technológie a dodávky rekonštruovaného kotla. Pamätá si, že
v tomto období, keď sa tieto práce robili, ešte nebol konateľom spoločnosti Revmont Vihorlat s.r.o. aj
on, avšak vie, že firma Revmont Vihorlat s.r.o. potrebovala finančné prostriedky na vyplatenie prác
zamestnancov, preto požadovali od žalobcu zálohovú platbu 23 000,- eur, ktorú sumu vzali na dve

splátky. Malo ísť teda o dve splátky 13 000,- eur a 10 000,- eur, avšak tento svedok nevedel uviesť, či
bol prítomný pri preberaní finančných prostriedkov od ekonómky žalobcu, či suma 13 000,- eur nebola
rozdelená na sumu 3 000,- eur a 10 000,- eur. Uviedol, že bol prítomný v kancelárii žalobcu, keď sumu 13
000,-eurpreberaliobidvajaspoluspánomJ.,avšaknevedeluviesť,čisumu10000,-eurpreberalispolu,
alebo ju preberal už asi iba pán J. sám. Svedok potvrdil, že zákazka sa začala realizovať, ale nebola

dokončená, pretože nastali nejaké problémy, išlo o nejakú kontrolu, alebo audit a firma žalovaného
musela kotol demontovať a odviesť naspäť do Sniny. Svedok sa nevedel vyjadriť, či bol prítomný v
miestnosti, keď účtovníčka firmy CEDENT plus s.r.o. dňa 29.12.2009 vystavila výdavkový pokladničný
doklad a vyplatila žalovanému sumu 10 000,- eur, uviedol však, že pre finančné prostriedky vo firme
CEDENT plus bol spolu so žalovaným asi dvakrát, asi desaťkrát chodili na rôzne jednania, neskôr vo

svojej výpovedi pripustil, že výdavkový pokladničný doklad on nečítal, avšak potvrdil, že na výdavkovom
pokladničnom doklade je podpis pána J..

Svedkyňa Ľ. C. uviedla, že pracuje na živnosť, ako živnostníčka, od roku 2006, na požiadanie, pre

žalovaného. Uviedla, že si spomína, že raz bola v sídle firmy žalobcu a vtedy sa pripravovala zálohová
faktúra pre žalobcu. Uviedla, že vystavila predfaktúru na sumu 10 000,- eur dňa 21.12.2009, pričom
táto predfaktúra bola podľa nej, spoločnosťou CEDENT plus s.r.o. spoločnosti Revmont Vihorlat s.r.o.
zaplatená a podľa nej, bola uhradená na základe výdavkového pokladničného dokladu. Ďalej však
táto svedkyňa uviedla, že k tejto zálohovej faktúre na sumu 10 000,- eur, nemožno priradiť výdavkový

pokladničný doklad, pretože vo výdavkovom pokladničnom doklade by muselo byť uvedené, že ide o
úhradu zálohovej faktúry, nie pôžička. Nevedela sa však vyjadriť, či všeobecný pokladničný doklad zo
dňa 29.12.2009 je zaúčtovaný v spoločnosti Revmont Vihorlat s.r.o..

Svedkyňa E. N. uviedla, že od roku 2003 je v pracovnom pomere u žalobcu a aj v súčasnosti pracuje

vo firme CEDENT plus s.r.o., kde pracuje na sekretariáte ako ekonómka spoločnosti. Uviedla, že
žalovaného X.. S. J. pozná, že bol v spoločnosti žalobcu, keď obdržal pôžičku dňa 29.12.2009 vo výške
10 000,- eur. Uviedla, že na pokynu svojho nadriadeného, pána O. Š., vyhotovila výdavkový pokladničný
doklad zo dňa 29.12.2009, potom, keď jej nadriadený mal jednanie s X.. J., obidvaja po jednaní prišli na
sekretariát, zo strany svojho nadriadeného dostala pokyn, aby pripravila výdavkový pokladničný doklad

pre pána J. na pôžičku 10 000,- eur. Tento listinný výdavkový pokladničný doklad pripravila dvakrát. Na to
pán J., tento doklad cez kópiu podpísal dvakrát, originál ostal u svedkyne, ktorá ho posunula spoločnosti
na ďalšie spracovanie. Kópiu obdržal aj žalovaný a hneď po podpísaní výdavkového pokladničného
dokladu, prevzal žalovaný sumu 10 000,- eur. Uviedla, že žalovaný výdavkový pokladničný doklad
prečítal a teda čítal, že ide o sumu 10 000,- eur, že ide o účel pôžička, čo bolo napísané aj slovom. Táto

svedkyňa taktiež uviedla, že okrem nej, konateľa žalobcu pána Š. a žalovaného pána J., v kancelárii
neboli prítomné iné osoby. Taktiež potvrdila, že predfaktúra na 10 000,- eur, bola síce vystavená
spoločnosťou Revmont Vihorlat s.r.o., ale žalobcovi nebola doručená riadna faktúra na túto sumu.

Súd ďalej oboznámil s výpisom z obchodného registra spoločnosti Revmont Vihorlat s.r.o., z ktorého
zistil, že K. D., je spoločníkom v tejto spoločnosti od 20.05.2010, z čoho potom vyplýva, že v čase
poskytnutia pôžičky dňa 29.12.2009, spoločníkom nebol, týmto spoločníkom, podľa tohto výpisu, od
22.08.2006 do 19.05.2010 bol výlučne Ing. S. J..Súd oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi a to s výdavkovým pokladničným dokladom zo dňa
29.12.2009, vystaveným firmou CEDENT plus s.r.o., Sídlisko 1971/7, Vranov nad Topľou, v zmysle

ktorého suma vo výške 10 000,-eur mala byť vyplatená Ing. J. Snina, s podpisom J., ako príjemca, spolu
slovom, ako je uvedené v tomto pokladničnom doklade, pôžička 10 000,- eur, účel pôžička.

Súd oboznámil s listom spoločnosti CEDENT plus s.r.o., obchodnou spoločnosťou pre Revmont Vihoralt
s.r.o. Snina, kde je uvedené: vec - vrátenie pôžičky 11.11.2010 s textom - v zmysle ústnej dohody o

pôžičke ( doklad prikladáme), Vás žiadame vrátiť požičanú sumu vo výške 10 000,- eur. Táto výzva bola
spoločnosť Revmont Vihorlat s.r.o. prevzatá dňa 15.11.2010, ako vyplýva z pripojenej doručenky.

Ďalej súd oboznámil s výzvou spoločnosti CEDENT plus s.r.o. adresovanou Ing. S. J. zo dňa 13.01.2011,
ktorou žiada žalobca vrátiť pôžičku zo dňa 29.12.2009 najneskôr do 31.01.2011 spolu s pripojeným
výdavkovým pokladničným dokladom. Žalobca však súdu nepredložil doklad o doručení tejto výzvy.

Ďalej súd oboznámil s listom právnej zástupkyne žalobcu, ktorá v mene žalobcu, listom adresovaným
Ing. S. J. zo dňa 13.05.2011 označeným ako predžalobná výzva z dôvodu nezaplatenia ostatku pôžičky,
žiadala, aby najneskôr v lehote 7 dní odo dňa doručenia tejto predžalobnej výzvy, zaplatil žalobcovi
zvyšok - ostatok pôžičky vo výške 7 078,05 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne

od 16.11.2010 do zaplatenia. K tomuto listu predložil žalobca súdu aj doklad o doručení, t.j. poštovú
doručenku pre žalovaného, ktorý túto výzvu mal prevziať dňa 20.05.2011.

Súd oboznámil s výpisom z účtu CEDENT plus s.r.o. s dátumom spracovania 14.12.2010, t.j. výpisom
z podnikateľského účtu Tatra banky, pobočka Vranov nad Topľou, z ktorého vyplýva, že 14.12.2010 bol

bankou spracovaný vklad na účet žalobcu CEDENT plus s.r.o. od odosielateľa S. J. vo výške 2 921,95
eur.

Súd oboznámil s ostatnými listinnými dôkazmi, v spise sa nachádzajúcimi, najmä s predfaktúrou č.
0/9014 spoločnosti Revmont Vihorlat s.r.o., pre odberateľa CEDENT plus s.r.o. zo dňa 21.12.2009 na

sumu 10 000,- eur. Ďalej s daňovými dokladmi a to faktúrou č. 037/103/10 dodávateľa ELBH Slovakia
s.r.o. pre Revmont Vihorlat s.r.o. s dátumom splatnosti 09.06.2010 na sumu 4 174,22 eur, ďalej s faktúrou
dodávateľa Turčianske obilné mlyny, faktúrou č. 201026 pre odberateľa Revmont Vihorlat s.r.o. Snina
s dátumom splatnosti 29.03.2010 na sumu 1 606,50 eur. Ďalej oboznámil s výdavkovým pokladničným
dokladom CEDENT plus s.r.o. zo dňa 10.02.2010 na sumu 3 000,- eur, účel záloha, vyplatené K. D..

Ďalej oboznámil so Zmluvou o dielo č. 09021, ktorá mala byť uzavretá medzi zmluvnými stranami
objednávateľom CEDENT plus s.r.o. a zhotoviteľom Revmont Vihorlat s.r.o. dňa 12.10.2009, avšak táto
bola podpísaná iba zhotoviteľom Revmont Vihorlat s.r.o. v zastúpení Ing. J.. Ďalej súd oboznámil s
ďalšímlistinnýmdôkazomatoslistomRevmontVihorlats.r.o.Snina preCEDENTpluss.r.o.označeným

ako „ Vec: zaslanie zálohovej faktúry“ s tým, že v prílohe tohto listu Revmont Vihorlat s.r.o. zasiela
zálohovú faktúru č. 0/9014, ide o list zo dňa 21.12.2009, ktorého súčasť by mala podľa tvrdenia žalobcu,
tvoriť aj predfaktúra č. 0/9014.

Súd oboznámil s Výpisom zo zošita predloženého žalovaným, ktorým sa mali viesť výdavky spoločnosti

Revmont Vihorlat s.r.o., z ktorého podľa tvrdenia žalovaného, malo vyplývať, že v dvanástom mesiaci
roku 2009 mala byť zaplatená zálohová faktúra spoločnosťou CEDENT plus s.r.o. vo výške 10
105,26 eur. Taktiež oboznámil s predloženým daňovým priznaním k dani z príjmov právnickej osoby
predložením spoločnosťou CEDENT plus s.r.o., t.j. žalobcom za rok 2009, s pripojenou súvahou,
výkazom ziskov a strát, hlavnou knihou analytickej evidencie. Nevykonal však dôkaz, ktorý navrhol

žalobca a to, aby žalovaný predložil daňové priznanie za štvrtý štvrťrok 2009, alebo za mesiac december
2009 vrátane zoznamu faktúr, pretože aj napriek výzve súdu, žalovaný takýto dôkaz súdu nepredložil s
odôvodnením, že suma 10 000,- eur, v týchto dokladoch zaznamenaná nebola.

Po takto vykonanom dokazovaní, súd pristúpil k hodnoteniu dôkazov v zmysle § 132 O.S.P. ( Občiansky

súdny poriadok) v zmysle ktorého, súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo zákonne najavo,
včítane toho, čo uviedli účastníci.Znamená to, že súd vychádzal zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, čo znamená, že záver, ktorý si
sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou
jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. O.S.P. neurčuje, ako má súd

hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti ,uvádza len, že súd hodnotí dôkazy len podľa svojej úvahy, ktorá
v občianskom súdnom konaní predstavuje zložitý myšlienkový proces sudcu. Hodnotiaca úloha súdu
však musí zodpovedať vždy zásadám formálnej logiky, musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu,
musí byť preskúmateľná a naopak hodnotenie dôkazov úvahou súdu neznamená ľubovôľu súdu pri
tomto hodnotení.

Z vyššie uvedeného, je nepochybné, že súd takýmto spôsobom vyhodnotil všetky vykonané dôkazy,
ktoré navrhovali účastníci.

Predmetom tohto konania bolo zistenie, či suma 10 000,- eur, ktorú vyplatil žalobca dňa 29.12.2009 na

základevýdavkovéhopokladničnéhodokladuIng.J.,čitátosumabolapôžičkouposkytnutážalovanému,
alebo bola hotovostnou platbou predfakúry č. 0/09014 zo dňa 21.12.2009 vystavená spoločnosťou
Revmont Vihorlat s.r.o., ako zhotoviteľom diela, žalobcovi, ako objednávateľovi diela - Rekonštrukcia
kotolne.

Súd okrem predložených listinných dôkazov, z ktorých nepochybne zistil a najmä z predloženého
výdavkového pokladničného dokladu, že dňa 29.12.2009 firma CEDENT plus s.r.o., Sídlisko 1971/7,
Vranov nad Topľou, IČO: 36478491, vyplatila Ing. S.. J. I. sumu 10 000,- eur, slovom „pôžička desaťtisíc
eur“ za účelom pôžičky, pričom podpis príjemcu je J.. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný výdavkový
pokladničný doklad, na ktorom je slovo pôžička uvedené dva krát, riadne podpísal a súčasne sumu

10 000,- eur od navrhovateľa prevzal, pričom tieto skutočnosti vo vykonanom dokazovaní, v priebehu
konania, odporca ani nepoprel. Je len zrejmé, že neobstojí tvrdenie žalovaného Ing. S. J., že tento
výdavkový pokladničný doklad spolu s platbou 10 000,- eur prevzal ako platbu zálohovej predfaktúry
č. 0/09014 zo dňa 21.10.2009, za ktorú spoločnosť Revmont Vihorlat s.r.o. nakúpila technologické
zariadenie a materiál na výrobu kotla a hrablice, pretože ak by suma 10 000,- eur bola platbou zálohovej

predfaktúry, vyššie uvedenej, bola by táto platba nepochybne na výdavkovom pokladničnom doklade
označená ako úhrada zálohovej faktúry, čo v tomto konaní potvrdila najmä svedkyňa Ľ. C., účtovníčka
firmy Revmont Vihorlat s.r.o. Snina. Ak by tak tomu bolo, iba vtedy by mohol byť tento doklad účtovne
priradený k tejto predfaktúre č. 0/09014 zo dňa 21.10.2009, vystavenej spoločnosťou Revmont Vihorlat
s.r.o. a následne by takto, tejto spoločnosti, vznikla povinnosť vystaviť konečnú faktúru, túto faktúru

doručiť žalobcovi a daň z pridanej hodnoty odviesť daňovému úradu, nakoľko táto spoločnosť bola zo
zákonaplatcomDPH.Tietoskutočnostivšakžalovanýneosvedčil,pretoženepreukázal,žedoručilriadnu
faktúru vo výške 10 000,- eur spoločnosti Revmont Vihorlat s.r.o. a nepredložil ani o tom doklad, že z tejto
faktúry spoločnosť odviedla daň z pridanej hodnoty. Z uvedeného potom vyplýva, že táto suma 10 000,-
eur nie je vedená v účtovníctve spoločnosti Revmont Vihorlat Snina, pretože iba zápis uvedený v tzv.

pokladničnej knihe, t.j. zošitu, ktorého časť bola predložená vo forme fotokópie súdu, nespĺňa náležitosti
a účtovný postup právnickej osoby Revmont Vihorlat s.r.o. Snina, ktorá účtuje v sústave podvojného
účtovníctva, musí mať prísny súlad s ustanoveniami zákona o účtovníctve. Školský zošit formátu A4 a
rukou písaný text bez riadne vystavenej faktúry a bez zaplatenia DPH, nemôže byť dôkazom pre záver
súdu o tom, že sumu 10 000,- eur evidovala spoločnosť Revmont Vihorlat, ako záloha platby, predfaktúry

č. 0/09014. Podľa názoru súdu, táto suma nesúvisí s predmetným obchodným vzťahom medzi žalobcom
a spoločnosťou Revmont Vihorlat Snina s.r.o. a tento názor súdu má oporu vo vyššie uvedenom
vykonanom dokazovaní. Je potrebné uviesť, že aj ďalšie predložené listinné dôkazy, svedčia o tom, že
žalobca dňa 10.02.2010 zaplatil spoločnosti Revmont Vihorlat s.r.o. zálohu na zhotovenie diela vo výške
3000,-eurataktiežvýpiszúčtuspoločnostiRevmontVihorlats.r.o.zodňa04.06.2010ozaplatenídruhej

zálohy žalobcu vo výške 10 000,- eur. Je potom možné, že faktúra vystavená spoločnosťou Turčianske
obilné mlyny bola uhradená z prvej zálohy žalobcu a faktúra vystavená spoločnosťou ELBH Slovakia
s.r.o. Ružomberok, bola uhradená z druhej zálohy žalobcu uhradenej spoločnosti Revmont Vihorlat
Snina. Súd však v tomto konaní neskúmal bližšie ďalej tento obchodnoprávny vzťah medzi spoločnosťou
žalobcu a spoločnosťou Revmont Vihorlat Snina s.r.o., pretože toto predmetom tohto konania nebolo.

Ďalejsúdvovykonanomdokazovaníjednoznačnezistil,žežalovanýIng.S.J., predmetnúsumu10000,-
eur prevzal osobne a vlastnoručným podpisom potvrdil aj prevzatie sumy 10 000,- eur dňa 29.12.2009.
Neobstojí jeho obrana, že tieto peniaze prevzal ako konateľ spoločnosti Revmont Vihorlat s.r.o., pretoževýdavkový pokladničný doklad nepodpisoval za obchodnú spoločnosť Revmont Vihorlat s.r.o. tak, ako
to vyplýva z výpisu z obchodného registra, s ktorým súd oboznámil a to spoločnosti Revmont Vihorlat
s.r.o. Snina, z ktorého potom vyplýva, že za spoločnosť koná konateľ a podpisuje tak, že k tlačenému,

alebo písanému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis. Tieto náležitosti na
výdavkovom pokladničnom doklade chýbajú.

Aj svedkyňa E. N., ekonómka žalobcu, uviedla, že vystavila na pokyn konateľa firmy žalobcu pána Š. dňa
29.12.2009 vo dvoch vyhotoveniach výdavkový pokladničný doklad, ktorý žalovaný pred ňou podpísal,

prečítal si ho a jedno potvrdenie tohto výdavkového pokladničného dokladu mu bolo odovzdané spolu
so sumou 10 000,- eur. Táto svedkyňa taktiež uviedla, resp. potvrdila tvrdenie žalobcu, že spoločnosť
Revmont Vihorlat Snina s.r.o. faktúru na sumu 10 000,- eur žalobcovi nikdy nedoručila a súčasne, že
žalobca si zo sumy 10 000,- eur odpočet DPH neuplatnil, ani nemohol uplatniť.

Súd taktiež vychádzal zo svedeckej výpovede K. D., ktorý podľa názoru súdu, nevedel presne uviesť

kedy a v akej výške, mali byť žalobcom vyplatené zálohy na zhotovenie diela, Rekonštrukcie kotolne,
potvrdil,ževčase29.12.2009nebolkonateľomfirmyRevmontVihorlats.r.o.Snina,stalsanímažneskôr.

Ani svedkyňa Ľ. C. nevedela uviesť, či výdavkový pokladničný doklad zo dňa 29.12.2009 je zaúčtovaný
v účtovníctve spoločnosti Revmont Vihorlat s.r.o., nevedela uviesť, či bola vystavená riadna faktúra,

z ktorej bola odvedená DPH, čo aj ostatne v ďalšom konaní bolo vyvrátené, táto svedkyňa však
jednoznačne uviedla, že k predfaktúre č. 09014, priradiť výdavkový pokladničný doklad zo dňa
29.12.2009 nebolo možné, pretože vo výdavkovom pokladničnom doklade by muselo byť uvedené, že
ide o úhradu zálohovej predfaktúry.

Pri rozhodovaní v predmetnej veci súd vychádzal aj z ďalších predložených listinných dôkazov, najmä z
výpisov z podnikateľského účtu č. 2921827618 zo dňa 14.12.2010 majiteľa účtu CEDENT plus s.r.o., z
ktorého je zrejmé, že vklad na tento účet vo výške 2 921,95 eur dňa 14.12.2010 vložil S. J.. Je nelogické,
aby fyzická osoba vložila na účet firmy sumu 2 921,95 eur, ak táto osoba pôžičku popiera. Z toho je
zrejmé, že časť sumy 10 000,- eur, bola takto vrátená S. J., nie firmou Revmont Vihorlat Snina, s.r.o. a aj

táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že išlo o vrátenie časti pôžičky poskytnutej dňa 29.12.2009 žalobcom
žalovanému X.. S. J..

Je potrebné uviesť, že aj ostatné listinné dôkazy nasvedčujú tomu, že išlo o pôžičku fyzickej osoby
od osoby právnickej, pretože žalovaná žiadnym spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia, že suma 10

000,- eur bola od samého začiatku vedená v účtovníctve firmy Revmont Vihorlat s.r.o.. Žalovaný síce
predložilsúdu,akodôkaztoho,žesuma10000,-eurbolaplatbouzálohovejfaktúryškolskýzošiťformátu
A4, v ktorom sa nachádzal rukou písaný text s uvedením dátumu 29.12.2009, toto však nemôže byť
žiadnym relevantným dôkazom, pretože to odporuje zásadám účtovníctva, známym súdu, ktoré súd
pozná zo súdnej praxe. Súd poukazuje na skutočnosť, že obchodná spoločnosť Revmont Vihorlat s.r.o.

je právnickou osobou účtujúcou v sústave podvojného účtovníctva, a preto jej účtovný postup musí byť
v súlade s ustanoveniami zákona o účtovníctve.

Taktiež súd poukazuje aj na hodnotenie žalobcu, ktorý poukázal, že žalovaný nikdy nenamietal
neexistenciu pôžičky, nikdy sa nedovolal relatívnej neplatnosti právneho úkonu, pri tvrdení, že žalobca

ho mal uviesť do omylu, pričom poukázal, aj na premlčaciu dobu na dovolanie sa relatívnej neplatnosti,
ktorá mala uplynúť dňa 30.12.2012 žalovanému.

Po takto vykonanom dokazovaní súd nepochybne dospel k záveru, že návrh podaný žalobcom je
opodstatnený.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť, po uplynutí dohodnutej doby, veci rovnakého druhu.

Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke sú:

a) určenie zmluvných strán
b) prenechanie druhov určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy
c) dočasnosť zmluvného vzťahu
d) povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu.Na vznik záväzkového vzťahu nestačí uzavretie zmluvy, ale sa vyžaduje aj reálne odovzdanie vecí
dlžníkovi, čo v tomto konaní, ani jedna strana nepoprela.

Odovzdaním veci zo strany žalobcu žalovanému, došlo k vzniku právneho vzťahu pôžičky.

Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že táto zmluva o pôžičke nebola urobená písomnou formou,
pričom pre zmluvu o pôžičke, ani písomná forma predpísaná nie je. Písomnú formu možno iba odporúčiť

z dôvodu právnej istoty účastníkov zmluvy.

Je zrejmé, že došlo k priamemu odovzdaniu predmetu pôžičky, to znamená „ z ruky do ruky“. Z toho,
čo je vyššie uvedené, potom vyplýva, že predmetná zmluva o pôžičke, uzavretá medzi žalobcom
a žalovaným, zodpovedá formálnym a materiálnym požiadavkám, vyžadovaným zákonom a preto je
platná.

Medzizákladnépovinnostidlžníkapatrípovinnosťdlžníkavrátiťpožičanúpeňažnúsumu.Ztohovyplýva,
že predmetnom záväzku veriteľa, musí byť tá istá peňažná suma. Súčasne je potrebné uviesť, že
peňažná pôžička môže byť dohovorená ako úročná, alebo bezúročná, pričom úroky predstavujú odplatu
za užívanie požičaných peňazí. V tomto prípade však bolo zistené, že išlo o bezúročnú pôžičku. Je

taktiež potrebné uviesť, že tento prípadný úrok, je potrebné odlíšiť od úrokov z omeškania, na ktoré
má veriteľ nárok zo zákona vždy, ako je dlžník v omeškaní splatenej istiny, to znamená, že to platí
aj v prípade, ak pôžička bola dohovorená ako bezúročná. Úroky z omeškania predstavujú sankciu za
porušenie povinnosti dlžníka vrátiť dlh ( pôžičku) riadne a včas. Ich výšku ustanovuje ustanovenie §
517 odsek 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej OZ) v zmysle ktorého, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas

nesplní, je v omeškaní, ako ho nesplní ani dodatočne v primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má
veriteľ právo od zmluvy odstúpiť.

Podľa § 517 odsek 2 OZ, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka, popri plnení, úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona, povinný platiť poplatok z

omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Výška úrokov z omeškania je v občianskoprávnych vzťahoch stanovená v Nariadení vlády SR č. 87/1995
Z.z., a od 1.1.2009 v súvislosti so zavedením eura, platí, že výška úrokov z omeškania je o osem
percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba ECB ( Európskej centrálnej banky) platnej

k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Výška úroku z omeškania ku dňu vzniku omeškania, t.j. ku dňu 28.05.2011 bola 8,50% ročne ( 8
percentuálnych bodov + 1,50 %), preto súd žalobcovi priznal omeškania v tejto výške, v prevyšujúcej
časti zamietol žalobu.

Je potrebné uviesť, že splatnosť predmetnej pôžičky uplynula až po uplynutí sedem dňovej lehoty, po
výzve žalobcu pre žalovaného zo dňa 20.05.2010 a splatnosť, v ktorej lehote mal žalovaný dlžnú sumu
vrátiť a splatnosť pôžičky mohla nastať potom až 28.05.2011, nie skôr.

Súd poukazuje na skutočnosť, že prvá výzva žalobcu zo dňa 11.11.2010 bola adresovaná firme Revmont
Vihorlat s.r.o., druhá výzva žalobcu bola adresovaná X.. S. J. dňa 13.1.2011, avšak žalobca nepredložil
súdu doklad o doručení tohto listu a tejto výzvy a posledná výzva žalobcu bola doručená žalobcovi, ako
svedčí pripojená poštová doručenka dňa 20.05.2011 s výzvou na zaplatenie, vrátenie pôžičky najneskôr
v lehote 7 dní. Podľa názoru súdu, teda splatnosť mohla nastať až 28.05.201. Preto v prevyšujúcej

časti súd tejto žalobe nemohol vyhovieť a žalobu v tejto časti zamietol, pokiaľ ide aj o výšku úroku z
omeškania, ako aj samotný úrok z omeškania za obdobie pred 28.05.2011.

Čo sa týka trov konania, súd o trovách konania rozhodoval podľa § 143 odsek 1 Občianskeho súdneho
poriadku a priznal ich plnú náhradu žalobcovi, ktorý mal v konaní neúspech iba v nepatrnej časti.

Trovy žalobcu pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 424,50 eur a z trov právneho
zastúpenia právneho zástupcu žalobcu vo výške 3.184,84 eur za úkony právnej pomoci podľa § 10 ods.
1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.- sadzba tarifnej odmeny je 220,74 eur+((7.078,05 - 6.638,78 ) /1659,70) x 16,60=237,34 eur
za / úkon súd priznal žalobcovi 237,34 eur :

- prevzatie a príprava právneho zastúpenia 12.05.2011 237,34 eur
- podanie žaloby 16.09.2011 237,34 eur
- vyjadrenie k odporu 19.12.2011 237,34 eur
- účasť na pojednávaní dňa 16.05.2012 237,34 eur
- účasť na pojednávaní dňa 24.08.2012 237,34 eur

- účasť na pojednávaní dňa 08.10.2012 237,34 eur
- vyjadrenie zo dňa 15.11.2012 237,34 eur
- účasť na pojednávaní dňa 03.12.2012 237,34 eur
- odvolanie proti rozsudku 25.01.2012 237,34 eur
- vyjadrenie 21.01.215 237,34 eur
- účasť na pojednávaní dňa 29.01.2015 237,34 eur

- účasť na pojednávaní dňa 13.04.2015 237,34 eur
- režijný paušál za rok 2011 á 7,41 eur x 3 22,23 eur
- režijný paušál za rok 2012 á 7,63 eur x 5 38,15 eur
- režijný paušál za rok 2013 á 7,81 eur x 1 7,81 eur
- režijný paušál za rok 2015 á 8,39 eur x 3 25,17 eur

- náhrada cestovného, trasa Vranov/Topľou - Humenné a späť 85,80 eur
- dňa 16.05.2012 ( 52 x 0,183 + 0,52 x 7,6x 1,299 ) 14,65 eur
- dňa 24.08.2012 ( 52 x 0,183 + 0,52 x 7,6 x 1,290 ) 14,63 eur
- dňa 08.10.2012 ( 52 x 0,183 + 0,52 x 7,6 x 1,332 ) 14,78 eur
- dňa 03.12.2012 ( 52 x 0,183 + 0,52 x 7,6 x 1,265 ) 14,52 eur

- dňa 29.01.2015 ( 52 x 0,183 + 0,52 x 7,6 x 1,05 ) 13,67 eur
- dňa 13.04.2015 ( 52 x 0,183 + 0,52 x 7,6 x 1,02 ) 13,55 eur
- jedna cesta na pojednávanie Košice - HÉ a späť v trvaní 2 začaté polhodiny 157,60 eur
- náhrada za stratu času dňa 16.05.2012 á 12,71 x 2 25,42 eur
- náhrada za stratu času dňa 24.08.2012 á 12,71 x 2 25,42 eur

- náhrada za stratu času dňa 08.10.2012 á 12,71 x 2 25,42 eur
- náhrada za stratu času dňa 03.12.2012 á 12,71 x 2 25,42 eur
- náhrada za stratu času dňa 29.01.2015 á 13,98 x 2 27,96 eur
- náhrada za stratu času dňa 13.04.2015 á 13,98 x 2 27,96 eur
- 20% DPH podľa § 18 ods. 3 636, 97 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval

nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania, alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je
prípustné, možno podať odvolanie do 3 mesiacov od doručenia.

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 OSP ) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 OSP ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal nevyhnutné dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniame) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p.)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p ).

Podľa § 251 ods.1 O.s.,p.; Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona;31) ak ide o rozhodnutie
o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.