Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Co/178/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813206786
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8813206786.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove vo veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s. so sídlom Piešťany, Ul. Teplická č.
7434/147, zastúpeného ERASMUS LEGAL, s.r.o., Ul. Justičná č. 9, Bratislava, proti žalovanej: W. A.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I. č. XXX, o zaplatenie 429,48 Eur s prísl., za účasti vedľajšieho účastníka
Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ so sídlom v Chorvátskom Grobe, Námestie Josipa
Andriča č. 1, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov n/Topľou č.k. 9C 384/2013 -

33 z 22.10.2013 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu o zaplatenie 429,48 Eur s prísl. zamietol a náhradu
trov konania účastníkom nepriznal.

Vychádzal zo zistenia, že právny vzťah medzi účastníkmi konania je založený spotrebiteľskou zmluvou.
Táto je regulovaná Zákonom o ochrane spotrebiteľa a zároveň aj Smernicou Rady č. 93/13/EHS z
05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu
je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Žalovaná vzniesla námietku premlčania voči uplatnenému nároku žalobcu, pričom žalobca sa o
bezdôvodnom obohatení dozvedel najneskôr v deň zosplatnenia úveru, teda 27.09.2010. Najneskôr
teda dvojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť 28.09.2010 a uplynula 28.09.2012. Žaloba
na súd bola podaná 23.04.2013, teda po uplynutí lehoty.

V zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka je všeobecná premlčacia doba trojročná.

Žalobca podal žalobu 25.06.2013, pričom predmetná zmluva bola uzavretá 11.08.2010, teda žalobca
podal žalobu po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty, pričom žalovaná vzniesla námietku premlčania, a
preto súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať. Preto bolo potrebné žalobu zamietnuť.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca.

Poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné so zreteľom na to, že posúdenie
skutkového stavu a právny výklad súd prvého stupňa nijakým spôsobom neodôvodnil. V danom prípade
súd prvého stupňa postupoval pri uplatnenom nároku arbitrárne, t.j. svojvoľne, čím svojim postupom
odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom.Predmetná úverová zmluva bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, pričom ide o tzv. absolútny
obchodný záväzkový vzťah. Právny vzťah medzi účastníkmi konania sa riadi ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Nakoľko ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, na predmetnú úverovú zmluvu

je potrebné aplikovať zákon č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch. Nemožno sa však stotožniť s
názorom, že režim Občianskeho zákonníka je nutné v danom prípade aplikovať aj na inštitút premlčania.
Obchodný zákonník obsahuje komplexnú úpravu premlčania, a preto nie je dôvod, prečo by sa na
prejednávanú vec mali vzťahovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o premlčaní. V danom prípade
nemôže byť na inštitút premlčania aplikovaný Občiansky zákonník, a to ani s ohľadom na ustanovenie

§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zákonodarca počítal len s kogentnosťou úpravy spotrebiteľských
zmlúv a nie s kogentnosťou celého Občianskeho zákonníka pri spotrebiteľských zmluvách, k čomu
možnodospieťlogickýmvýkladomzákonnýchustanovení.Akbyzákonodarcavychádzalzjednostrannej
kogentnosti Občianskeho zákonníka, tak posledná veta § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka by strácala
svoj význam alebo zákonodarca by znovu duplicitne upravil to, čo je upravené v ustanovení § 54
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Otázka premlčania má byť v danom prípade posudzovaná v režime

Obchodného zákonníka s primeranou aplikáciou § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri práve na čiastkové plnenie plynie premlčacia doba
pre každé čiastkové plnenie samostatne. Ak sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku stane
splatný celý záväzok, plynie premlčacia doba od doby splatnosti nesplneného záväzku.

V súvislosti s preukázaným omeškaním žalovanej so zaplatením dvoch po sebe idúcich predpísaných
splátok, s poukazom na to, že žalovaná bola v omeškaní so zaplatením splátky dlhšie ako tri mesiace a s
poukazom na § 2 písm. a/ hlavy 7 úverových podmienok, bol žalobca v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka oprávnený požiadať žalovanú o vrátenie celej

nezaplatenej časti poskytnutého úveru. V dôsledku omeškania žalovanej s úhradou jej záväzkov, vyzval
žalobca žalovanú listom z 28.03.2011 na zaplatenie zostatku dlžnej sumy úveru a to v lehote 15 dní.
Žalobcažalovanúvpredmetnomlistezároveňupozornil,žeakdlžnúsumuvstanovenejlehotenezaplatí,
žalobca pristúpi k jej vymáhaniu súdnou cestou. Žalovaná do dnešného dňa neuhradila svoj dlh ani len
čiastočne.

Žalobca postupoval pri uplatnení nároku na zaplatenie celej pohľadávky, ktorú eviduje voči žalovanej
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka,
nakoľko vyzval žalovanú na zaplatenie celej dlžnej sumy až po uplynutí troch mesiacov odo dňa
omeškania so zaplatením splátky a zároveň odo dňa, kedy bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie

celej dlžnej sumy do dňa podania návrhu na vydanie platobného rozkazu, uplynulo viac ako 15 dní.
Naplnením spomínaných zákonných ustanovení mohol žalobca prvýkrát uplatniť svoj nárok na súde a
teda premlčacia doba nemohla začať plynúť skôr ako naplnením zákonných podmienok vyžadovaných
od žalobcu ako veriteľa.

K splatnosti celej zvyšnej časti úveru došlo 28.03.2011 , čo je poznamenané aj v splátkovom kalendári.
S poukazom na ustanovenie § 392 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
tak premlčacia doba začala plynúť od 15-teho dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru, t.j. 15 -ty deň
od 28.03.2011 , t.j. 13.04.2011. Podľa § 397 Obchodného zákonníka by mala byť táto premlčacia doba

4-ročná, pričom aj keby bola uplatnená 3-ročná premlčacia lehoty, nebola by pohľadávka premlčaná.
Aj keby súd vychádzal zo svojho neodôvodneného posúdenia, že premlčacia lehota sa má počítať od
úverovej zmluvy a v zmysle Občianskeho zákonníka, ani v danom prípade by nárok premlčaný nebol,
keďže k uzavretiu zmluvy došlo 11.08.2010 a trojročná lehota by uplynula 11.08.2013, pričom žaloba
bola na súd prvého stupňa podaná 25.06.2013.

Z uvedeného je zrejmé, že vznesená námietka premlčania žalovanou je v tomto prípade nedôvodná a
právne posúdenie vykonané prvostupňovým súdom nesprávne. Na základe toho navrhol, aby odvolací
súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil a žalobe
vyhovel.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Vedľajší účastník sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a zistil, že nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu rozsudku, pretože tento bol vydaný

na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac je aj nepreskúmateľný.

Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je potrebné vždy hodnotiť ako odňatie účastníkovi možnosti konať pred
súdom, pretože tento v odvolacom konaní nemá možnosť reagovať na nepreskúmateľné závery súdu
prvého stupňa, čo je zároveň dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.

Podľa § 25 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11.06.2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v ods. 2 neustanovuje inak. Ustanovenia
§ 10 ods. 2 a 3, § 12, § 14, § 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11.06.2010 použijú aj na právne vzťahy
vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti

tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo
môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon

priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (§
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

V predmetnej veci súd prvého stupňa nepochybne správne uzavrel, že právny vzťah účastníkov
tohto konania založený úverovou zmluvou z 11.08.2010 označenou ako úverová zmluva o poskytnutí
revolvingového úveru pod č. 6008007271 je vzťahom spotrebiteľského charakteru, nakoľko tento právny
vzťah je upravený zákonom č. 129/2010 Z.z. a ide nepochybne o vzťah dodávateľa (žalobcu) a
spotrebiteľa (žalovanej).

Správne sú závery súdu prvého stupňa aj v tom zmysle, že podľa ustálenej súdnej praxe sa ustanovenie
§54ods.1,2ObčianskehozákonníkaajvotázkepremlčaniapoužívaaplikáciaustanoveníObčianskeho
zákonníka a to z toho dôvodu, že ide o úpravu, ktorá je pre spotrebiteľa priaznivejšia a napriek zneniu
spotrebiteľskej zmluvy, nemôže sa spotrebiteľ vzdať svojich práv, ktoré mu priznáva tento zákon (teda

Občiansky zákonník) alebo si zhoršiť svoje zmluvné postavenie. To znamená, že aplikácia ustanovení
Občianskeho zákonníka aj v otázke premlčania je namieste.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa je však v zmysle vyššie uvedeného nepreskúmateľné, pretože súd vo
svojom odôvodnení uvádza rozporné údaje týkajúce sa toho, aká premlčacia lehota má byť v predmetnej

veci aplikovaná (aj keď ide o premlčaciu lehotu podľa Občianskeho zákonníka), teda či ide o dvojročnú
subjektívnu lehotu vzťahujúcu sa na právny vzťah žalovaný bezdôvodným obohatením alebo či ide o
všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu počítanú od 11.08.2010.

Pokiaľ súd prvého stupňa tvrdí, že žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie, o ktorom sa dozvedel

žalobca v deň zosplatnenia, teda 27.09.2010, nevysvetlil súd prvého stupňa, z akých dôvodov by malo
tzv.zosplatnenieúveruznamenaťvznikbezdôvodnéhoobohatenia,pokiaľvzmysleodvolacíchnámietok
žalobcu tento využil svoje právo veriteľa na zaplatenie celého dlhu.

Na tej istej strane (strana 5) odôvodnenia svojho rozhodnutia, súd prvého stupňa zároveň konštatuje, že

v predmetnej veci je potrebné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu lehotu počítanú od uzavretia
úverovej zmluvy, t.j. od 11.08.2010, pričom konštatuje, že pokiaľ bola žaloba podaná 25.06.2013, stalo
sa tak po uplynutí zákonom stanovenej trojročnej premlčacej lehoty.

Tieto závery súdu prvého stupňa sú vnútorne protirečivé, nemožno z nich zistiť, akú premlčaciu lehotu

súd prvého stupňa v právnom vzťahu účastníkov aplikoval, z akých dôvodov by sa premlčacia lehota
na zaplatenie predmetného dlhu mala počítať od 11.08.2010, ako to súd prvého stupňa konštatuje a
tvrdenie, že ak sa premlčacia lehota začala počítať 11.08.2010 a žaloba bola podaná 25.06.2013, pričom
ide o oneskorené podanie žaloby, je nesprávne. Je totiž pochopiteľné, že ak by aj súd prvého stupňapočítal predmetnú trojročnú premlčaciu lehotu od 11.08.2010 (čo však nijako neodôvodnil), uplynula by
táto 11.08.2013 a nie pred 25.06.2013, ako to konštatuje v odôvodnení svojho rozhodnutia.

Za týchto okolností je rozhodnutie súdu prvého stupňa nepreskúmateľné, a preto v zmysle vyššie
uvedeného bolo zrušené podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa náležite vypočuť žalovanú ako účastníčku konania

na okolnosti uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, platenia splátok a na základe listinných dôkazov si
ujasniť, kedy došlo k tzv. zosplatneniu úveru, pričom v tomto smere bude potrebné vychádzať z listu
obsahujúceho požiadavku na splatenie celého úveru s výzvou k úhrade (č.l. 10 spisu) a zároveň bude
potrebné si uvedomiť, že tzv. zosplatnenie úveru nezakladá režim bezdôvodného obohatenia vo vzťahu
medzi účastníkmi, nakoľko ide o využitie práva veriteľa na vrátenie celého dlhu so zreteľom na neplnenie
splátok, k čomu malo dôjsť aj v predmetnej právnej veci.

Až po takto vykonanom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť a
ujasniť si, či predmetný dlh žalovanej môže byť premlčaný.

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§

224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.