Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 16, 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4C/118/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7612217418
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7612217418.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Alena Ernestová v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o.,
IČO: 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. 13, o náhradu škody a
nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Žalobný návrh zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanými návrhmi voči žalovanému účastníkovi domáhal náhrady škody a nemajetkovej
ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, ku ktorému malo dôjsť v exekučných konaniach
vedených tunajším súdom, v ktorých žalobca vystupoval ako oprávnený. V žalobných návrhoch uviedol,
že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmlúv o úvere) navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a
súdny exekútor následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a
vecne príslušnému exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Podľa

žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu malo dôjsť tým spôsobom, že tunajší súd v exekučných
konaniach:
- zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené
ISTINA RS),
- rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej lehote
(žaloby označené NZP),
- rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote

(žaloby označené NP),
- rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Uznesením sp.zn. 4C/118/2012-7 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.10.2012
tunajší súd spojil poukazujúc na ustanovenie § 112 ods. 1 O.s.p., na spoločné konanie konania vedené
na návrh žalobcu pod sp.zn. 4C/118/2012, 4C/145/2012, 4C/150/2012, 4C/162/2012, 4C/172/2012,

4C/176/2012, 4C/190/2012, 4C/204/2012, 4C/209/2012, 4C/249/2012, 4C/251/2012, 4C/253/2012,
4C/269/2012, 4C/279/2012, 4C/290/2012, 4C/298/2012, 4C/307/2012, 4C/310/2012, 4C/329/2012,
4C/334/2012, s tým, že konanie je ďalej vedené pod sp. zn. 4C/118/2012.V žalobách, v ktorých žalobca namietal zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (ISTINA RS) uviedol, že exekučný súd spôsobom odporujúcim zákonu konal
tak, ako by sám rozhodoval vo veci samej. Exekučný súd pritom nekoná o zrušení rozhodcovského

rozsudku a ani nepokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo vo vzájomnej žalobe.
Z hľadiska princípu právnej istoty nemôže všeobecný súd zamedziť účinkom rozhodcovského rozsudku
na právne postavenie žalovaného tam, kde neexistujú. Opravu rozhodnutí rozhodcovských súdov nie
je možné využiť dodatočne potom, čo takýto prostriedok už nemožno uplatniť. Exekučný súd tým, že
nelegálnym postupom vykonal opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu, vyvolal stav, ktorý

založil prekážku veci rozhodnutej v právnom vzťahu medzi oprávneným a dlžníkom. Na jednej strane
existuje exekučný titul - rozhodcovský rozsudok, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie zákonnej lehoty,
avšak z pohľadu exekučného súdu je materiálne nevykonateľný a na strane druhej nie je možné zo
strany žalobcu iniciovať občianske súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie
istiny s príslušenstvom, a to z dôvodu že existenciou rozhodcovského rozsudku je založená prekážka
veci právoplatne rozhodnutej, ktorá je neodstrániteľnou vadou konania. Majetkovú škodu si žalobca

v týchto žalobách uplatnil vo výške náhrady istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná
právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo
záväzkového zmluvného vzťahu založeného zmluvou o úvere. Zároveň si uplatnil náhradu nemajetkovej
ujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušeniaprávanasúdnuochranuniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na vzniknutú ujmu. Nesprávny úradný postup súdu je takej intenzity, ktorá

má za následok zmarenie vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu.

V žalobách, ktorými sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej lehote (NZP) žalobca uviedol, že je povinnosťou exekučného
súdu rozhodnúť o žiadosti do 15 dní odo dňa jej doručenia, ak je exekučným titulom vykonateľné

rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, a to zamietnutím tejto žiadosti, po uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca
vyvinul úsilie, aby docielil vecný postup v exekučnom konaní, spísal a podal žiadosti o informáciu o
stave konania, kde namietal porušovanie svojich práv márnym plynutím času a požadoval informácie
o stave konania a oznámenie prekážky, ktorá bráni rozhodnutiu súdu o žiadosti o udelenie poverenia

a to dňa 2.7.2009, 23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010 a v dňoch 30.8.2010, 23.11.2010 a 25.5.2011
podal sťažnosti na prieťahy v exekučných konaniach. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v
rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti,
ktoré by umožňovali súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu
rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu

takéhoto nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody ako
ajnemajetkovejujmyvpeniazoch.Majetkováškodapredstavujenáhraduúčelnevynaloženýchnákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri

určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom podľa
ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený
prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške cca 660,- eur. Žalobca si preto uplatňuje ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 55,- eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých namietal vydanie poverenia exekučným súdom pre súdneho exekútora na
vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NP) taktiež poukázal na povinnosť
exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti o udelenie poverenia do 15 dní odo dňa doručenia žiadosti
súdneho exekútora, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný
súd napriek tomu rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia a to vydaním poverenia po uplynutí zákonom

stanovenej doby. Postup exekučného súdu bol nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Vo veciach neexistovali okolnosti, ktoré by umožňovali súdu postupovať
nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie
exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu si uplatňuje náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda

predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a udržateľnosti pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej vo výške 125,- eur. Zároveň si žalobca
uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri určovaní primeranej náhrady nemajetkovej ujmy,aj v týchto žalobách vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
vo výške cca 660,- eur a uplatnil si ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy sumu 55,- eur za každý

mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobách, v ktorých žalobca namietal nesprávny úradný postup z dôvodu oneskoreného rozhodnutia
súdu o zmene exekútora (ZE) uviedol, že po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, žalobca v rámci
exekučného konania podal návrh na zmenu exekútora. K zmene exekútora rozhodnutím súdu nedošlo

v zákonom stanovenej lehote t.j. do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora
a to napriek tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti. V predmetnom prípade
neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene
a so zbytočnými prieťahmi. Postup exekučného súdu bol v rozpore so zákonom, konkrétne § 44 ods. 8
Exekučného poriadku. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu si uplatňuje náhradu
majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch. Majetková škoda predstavuje náhradu účelne

vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti
pohľadávok v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora
a rozhodnutím o ňom vo výške 175,- eur. Zároveň si žalobca uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch, pri určovaní výšky ktorej vychádzal z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ
ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi

vzťahuje satisfakcia vo výške cca 663,88 eur. Žalobca si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej
ujmy sumu vo výške 55,32 eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

V žalobných návrhoch ďalej žalobca uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy si uplatňuje z dôvodu,
že márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania žalobcu, že správnym postupom

exekučného súdu dôjde k efektívnemu a účinnému vymoženiu jeho pohľadávky. Nesprávny úradný
postup exekučného súdu vystavil oprávnené záujmy žalobcu riziku zániku povinného, riziku zmarenia
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, riziku insolvencii povinného. Ako ďalšie dôvody žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy uviedol neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy, zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou

vrátenia strateného času, čo vyvolalo u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti,
ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery. Zbytočné a
právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
žalobcu, ako aj zánik už vytvorených podnikateľský plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného

obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane jeho majiteľov. Nezákonným
zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v
plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Žalobca ďalej uviedol, že písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie jeho

nároku na náhradu škody. Žalovaný však do podania žalôb na žiadosť pozitívne nereagoval.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k podaným žalobám poukázala na to, že v jednotlivých žalobách sa
vyskytujú viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, najmä sú odlišne uvedené dátumy
narodenia, nie sú uvedené spisové značky príslušných exekučných konaní, chýbajú relevantné údaje

ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy
sa žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca nepriložil k žalobám ani jeden
relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu predmetného exekučného konania, vznik skutočnej
škody, nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti navrhla aplikáciu ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Čo sa týka žalobcom uvádzaných prieťahov v konaní, poukázal na to, že žalobca

uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie, iba v žalobách týkajúcich sa exekučných konaní, v
ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia. Formu „žiadostí o informáciu o stave konania" nie
je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval k zabráneniu prieťahov a k ich účinnému
odstráneniu. Všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní
súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR. Žalovaná poukázala ďalej na to, že

dňa 23.04.2012 jej boli doručené žiadostí žalobcu o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody,
pritom už dňa 27.09.2012 boli súdu doručené žalobné návrhy a teda žalobca ich nepodal po uplynutí 6-
mesačnej lehoty, ale skôr. Žalovaná má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.K jednotlivým žalobám uviedla, že pokiaľ sa týka žalôb, v ktorých sa žalobca domáha náhrady
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie (žaloby označené ISTINA RS), akýkoľvek postup súdu, ktorý nájde svoj

bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí, nemôže byť „nesprávnym úradným postupom" na účely
zákona č. 514/2003 Z. z.. Zo žalobcom uvedených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani
o zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Toto právo totiž možno uplatniť iba
vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Táto podmienka nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie splnená. Súd má povinnosť ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez
účasti spotrebiteľa, preskúmať či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej
zmluvy, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol prípadne nekalou doložkou viazaný.

K žalobám týkajúcim sa zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia po 15-dňovej zákonnej lehote (žaloby

označené NZP) žalovaná poukázala na to, že z § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. Táto
lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu
Ak ho súd nepoverí, 15-dňová lehota neplatí. Zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie predpokladá posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na

vykonanie exekúcie a exekučného titulu.

K žalobám týkajúcim sa nerozhodnutia o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom ustanovenej
lehote (žaloby označené ZE), žalovaná uviedla, že exekučný súd po dôjdení žiadosti o zmenu súdneho
exekútora predloží túto žiadosť pôvodnému súdnemu exekútorovi na vyjadrenie, na vyčíslenie jeho

doterajších trov, keďže súčasne s rozhodnutím o zmene súdneho exekútora rozhodne aj o trovách
doterajšieho exekučného konania. Ak pôvodný súdny exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť,
súd objektívne nemohol dodržať zákonnú 30-dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu
súdneho exekútora. Okrem toho, žalobcovi nič nebránilo v podaní sťažnosti predsedovi príslušného
súdu proti porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ak tak neurobil, zanedbal

svoju všeobecnú preventívnu povinnosť. Zároveň žalovaná poukázala na ustanovenie § 44 ods. 8 a
9 Exekučného poriadku, z ktorého je zrejmé, že pôvodný súdny exekútor vykonáva úkony exekučného
konania až do času rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora, a teda v súvislosti s nerozhodnutím
v lehote nemohlo dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

K žalobcom uvádzanému nesprávnemu úradnému postupu rozhodnutím o poverení exekútora po 15-
dňovej zákonnej lehote (žaloby označené NP) žalovaná poukázala na znenie ustanovenia § 44 ods. 2 a
§ 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku účinné od 1.6.2011 s tým, že z uvedených ustanovení vyplýva,
že 15-dňová lehota na vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom
titule. Ďalej uviedla, že zo skutkových okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenia

poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé, že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si
vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s ohľadom na to, že sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich
režimu spotrebiteľských zmlúv.

K namietaným prieťahom v konaní žalovaná poukázala na § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. a na

to, že žalobca nepreukázal, aby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v disciplinárnom konaní,
ESĽP, či Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov. Preto žalovaná má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup
spočívajúcu v existencii prieťahov. Rýchlosť súdneho konania nie je oprávnený preskúmavať súd v
konaní o náhrade škody. Všeobecný súd nemôže konštatovať prieťahy v konaní a priznať za ne náhradu

nemajetkovej ujmy.

K požadovanej materiálnej škode uviedla, že žalobcom uvedenú paušalizáciu vecných nákladov
nemožno považovať za zmenšenie jeho majetku, ani za ušlý majetkový prospech. Uplatňovanie nároku
žalobcom na majetkovú škodu je nepodložené, nadhodnotené, a nepreukázané. Skutočnú škodu je

potrebné dokázať listinami resp. skutočnosťami, ktoré preukážu požadovaný nárok. V časti nároku
na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch poukázala žalovaná na to, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany súdu a že vznik
nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody žalovaná uviedla, že žalobu považuje za právne neopodstatnenú a žiadala, aby bola v

celom rozsahu zamietnutá.

Účastníci konania sa na pojednávanie vo veci vytýčené na 16.6.2014 nedostavili. U oboch mal súd
doručenie predvolania riadne preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola u účastníkov
zachovaná. Žalobca, ako aj žalovaná svoju neprítomnosti na pojednávaní ospravedlnili. Žalovaná

nežiadala o odročenie termínu pojednávania. Žalobca žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania do
rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu v prejednávanej veci. Zároveň podal návrh
na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o jeho ústavnej sťažnosti
proti rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2NcC/81/2012. O nevylúčení zákonnej sudkyne
z prejednávania a rozhodovania veci bolo rozhodnuté Krajským súdom v Košiciach uznesením č.k.
2NcC/81/2012-14 zo dňa 22. októbra 2012. Uvedené rozhodnutie je právoplatné a je záväzné nielen

pre súd, ale aj pre účastníkov tohto konania. Žalobca v tomto konaní už požiadal o prerušenie konania
z dôvodu, že podal na Ústavný súd SR sťažnosť na porušovanie základného práva zaručeného čl.
46 ods. 1 Ústavy SR a osobitne práva na zákonného sudcu podľa § 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR,
ako aj základné práva na spravodlivý súdny proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. O prerušenie konania požiadal elektronickým podaním

zo dňa 30.5.2013, ktoré došlo na súd 31.5.2013 a bolo doplnené písomným podaním 14.6.2013 a
pred pojednávaním vytýčeným na deň 3.6.2013 žiadal termín pojednávania zrušiť. K tomuto podaniu
na prerušenie konania zo dňa 30.5.2013 predložil rovnopis sťažnosti podanej na Ústavný súd SR vo
veci sp.zn. 2NcC/81/2012. O návrhu na prerušenie konania tunajší súd rozhodol uznesením sp.zn.
4C/118/2012-60 zo dňa 7. júna 2013, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k.

1Co/334/2013-91 zo dňa 17.9.2013 nadobudlo právoplatnosť 31.11.2013. Vzhľadom na uvedené a na
to, že tunajší súd už o rovnakom návrhu žalobcu na prerušenie konania rozhodol a to uznesením č.k.
4C/118/2012-60 zo dňa 7.6.2013, nepovažoval žalobcom uvedený dôvod za dôležitý dôvod odročenia
pojednávania aj vzhľadom na skutočnosť, že o ústavnej sťažnosti žalobcu bolo rozhodnuté uznesením
Ústavného súdu SR IV.ÚS 693/2013-11 zo dňa 12.12.2013, keď aj sťažnosť voči uzneseniu Krajského

súdu v Košiciach sp.zn. 2NcC/81/2012 bola odmietnutá pre nedostatok právomoci Ústavného súdu SR
na jej prerokovanie.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Žalobca v konaní namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu. Súd sa preto oboznámil s

jednotlivými exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých bol nesprávny úradný postup namietaný.
Žalobca vo všetkých nižšie uvedených exekučných konaniach mal procesné postavenie oprávneného
a exekučnými titulmi boli rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu a v konaniach ZE notárske zápisnice.
Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol predložený návrh na vykonanie
exekúcie, exekučný titul a prevažne aj zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným, z ktorej

bolo vo všetkých prípadoch zistené, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy.

Zo spisu tunajšieho súdu 11Er/570/2010 (týka sa spisu 4C/118/2012 - žaloba označená ISTINA RS)
súd zistil, že dňa 16.7.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému S. Š.Č. pre vymoženie istiny

487,66 eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
sp.zn. SR 18425/2009 zo dňa 18.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.12.2009 a vykonateľnosť
17.12.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
tunajšiemu súdu dňa 30.8.2010. Uznesením č.k. 11Er/570/2010-10 zo dňa 7.9.2010 súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V dôsledku odvolania

podaného oprávneným vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením č.k. 13CoE
90/2010-31 zo dňa 31.1.2011 odvolacie konanie zastavil v dôsledku späťvzatia odvolania oprávneným.
Následne uznesením zo dňa 16.3.2011 exekučné konanie zastavil.

Zo spisu tunajšieho súdu 11Er/2/2010 (týka sa spisu 4C/150/2012 - žaloba označená ISTINA RS)

súd zistil, že dňa 8.12.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej O. I. pre vymoženie istiny 736,78
eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
sp.zn. SR 15800/09 zo dňa 30.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.11.2009 a vykonateľnosť26.11.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
tunajšiemu súdu dňa 4.1.2010. Súd výzvou z 15.1.2010 vyzval exekútora na predloženie zmluvy o úvere
č. XXXXXXX zo dňa 25.6.2008 za účelom posúdenia exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1,2 zákona č.

244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Exekútor reagoval dňa 23.1.2010, zmluvu o úvere nepredložil
z dôvodu, že súd nie je oprávnený preskúmavať exekučný titul a preto po konzultácii s oprávneným
nepredloží zmluvu o úvere. Uznesením č.k. 11Er/2/2010-10 zo dňa 4.3.2010 súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V dôsledku odvolania podaného
oprávnenýmvovecirozhodovalKrajskýsúdvKošiciach,ktorýuznesenímč.k.2CoE299/2010-27zodňa

28.5.2010 prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti exekútora o udelenie poverenia potvrdil. Po
nadobudnutí právoplatnosti uznesenia k 28.6.2010 súd exekučné konanie uznesením zo dňa 26.7.2010
zastavil. Uznesenie o zastavení exekučného konania nadobudlo právoplatnosť 28.7.2010 .

Zo spisu tunajšieho súdu 11Er/600/2009 (týka sa spisu 4C/162/2012 - žaloba označená ISTINA RS)
súd zistil, že dňa 5.8.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica

obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Q. D. pre vymoženie istiny
238,81 eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu sp.zn. SR 05858/09 zo dňa 9.6.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.6.2009 a vykonateľnosť
2.7.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
tunajšiemu súdu dňa 18.9.2009. Súd výzvou zo dňa 28.9.2009 žiadal exekútora predložiť zmluvu o

úvere č. XXXXXXX zo dňa 9.6.2008 za účelom posúdenia exekučného titulu v zmysle § 45 ods.
1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Exekútor reagoval oznámením dňa 8.10.2009
podľa ktorého výzvu na predloženie zmluvy zaslal oprávnenému. Oprávnený zmluvu nezaslal a tak súd
20.10.2009 urgoval oprávneného predloženie zmluvy o úvere, oprávnený podaním zo dňa 30.10.2009
oznámil, že žiada o predĺženie lehoty na vybavenie a predloženie výzvy o 60 dní a v tejto lehote 60

dní sa napriek doručenej výzve podaním datovaným dňom 13.11.2009 dožadoval informácie o stave
konania. Súd oprávnenému oznámil, že o žiadosti na vydanie poverenia súd rozhodne po predložení
úverovej zmluvy. Úverová zmluva však oprávneným nebola predložená, pretože oprávnený 4.1.2010
oznámil, že takáto žiadosť o predloženie zmluvy o úvere a všeobecných podmienok nemá oporu ani
v exekučnom konaní a ani v zákone o rozhodcovskom konaní. Uznesením č.k. 11Er/600/2009-15 zo

dňa 24.2.2010 súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V
dôsledkuodvolaniapodanéhooprávnenýmvovecirozhodovalKrajskýsúdvKošiciach,ktorýuznesením
č.k. 3CoE 309/2010-27 zo dňa 28.5.2010 prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti exekútora o
udelenie poverenia potvrdil. Po nadobudnutí právoplatnosti súd exekučné konanie uznesením zo dňa
5.8.2010 zastavil. Uznesenie o zastavení exekučného konania nadobudlo právoplatnosť 7.9.2010 .

Z registra tunajšieho súdu a príslušných uznesení spisu 11Er/613/2009 (týka sa spisu 4C/249/2012 -
žaloba označená ISTINA RS, spis 11Er/613/2009 je pripojený k 11C/339/2012, ktorý bol spojený na
spoločné konanie pod sp.zn. 11C/113/2012 a tento spis sa od 1.4.2014 nachádza na Najvyššom súde
SR) súd zistil, že žiadosť exekútora bola súdu podaná 25.9.2009. Dňa 5.10.2009 súd žiadal súdneho

exekútora o predloženie zmluvy o úvere č. 74310150 zo dňa 18.6.2008, na základe ktorej bol vydaný
exekučný titul za účelom posúdenia exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní. Zmluva nebola predložená, preto súd vyzval oprávneného na predloženie
zmluvy o úvere 20.10.2009 a súčasne zaslal tento prípis na vedomie exekútorovi. Oprávnený úverovú
zmluvu nepredložil, žiadal o podanie informácie o stave konania, pričom súd 23.11.2009 oprávnenému

oznámil, že o žiadosti exekútora na vydanie poverenia bude rozhodnuté po predložení úverovej zmluvy.
Z uznesenia zo dňa 24.2.2010, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia zamietnutá vyplýva, že zmluva
o úvere nebola predložená z dôvodu, že podľa exekútora a oprávneného vyžiadanie zmluvy o úvere
nemá oporu v zákone a exekučný súd nemá právo preskúmavať exekučný titul. Uznesením zo dňa
24.2.2010 sp.zn. 11Er/613/2009-15 súd zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie a v dôsledku odvolania oprávneného vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorému bol
spis predložený 10.5.2011. Krajský súd uznesením zo dňa 28.5.2010 potvrdil uznesenie súdu prvého
stupňa, ktoré v spojení s uznesením krajského súdu nadobudlo právoplatnosť 28.6.2010. Následne
uznesením z 29.7.2010 bolo exekučné konanie zastavené a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť
8.10.2010.

Zo spisu tunajšieho súdu 11Er/67/2011 (týka sa spisu 4C/251/2012 - žaloba označená ISTINA RS)
súd zistil, že dňa 18.1.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej Q. Č. pre vymoženie istiny 475,--eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn.
SR 09391/10 zo dňa 12.10.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 2.11.2010 a vykonateľnosť 5.11.2010.
Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu

súdu dňa 7.2.2011. Uznesením č.k. 11Er/67/2011-10 zo a 21.2.2011 súd žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia
k 16.3.2011 súd exekučné konanie uznesením zo dňa 24.3.2011 zastavil. Uznesenie o zastavení
exekučného konania nadobudlo právoplatnosť 4.4.2011.

Zo spisu tunajšieho súdu 11Er/106/2011 (týka sa spisu 4C/253/2012 - žaloba označená ISTINA RS)
súd zistil, že dňa 7.2.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej Y. E. pre vymoženie istiny 768,53
eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
sp.zn. SR 11357/2010 zo dňa 29.11.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.12.2010 a vykonateľnosť
23.12.2010. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená

tunajšiemusúdudňa28.2.2011.Uznesenímč.k.11Er/106/2011-10zodňa8.3.2011súdžiadosťsúdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Po nadobudnutí právoplatnosti
k 30.3.2011 súd exekučné konanie uznesením zo dňa 5.4.2011 zastavil. Uznesenie o zastavení
exekučného konania nadobudlo právoplatnosť 4.5.2011.

Zo spisu tunajšieho súdu 11Er/289/2009 (týka sa spisu 4C/290/2012 - žaloba označená ISTINA RS)
súd zistil, že dňa 24.4.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica
obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej Z. P. pre vymoženie istiny 450,11
eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu
sp.zn. SR 12520/2008 zo dňa 17.12.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.1.2009 a vykonateľnosť

15.1.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená
tunajšiemu súdu dňa 25.5.2009. Súd výzvou zo dňa 3.6.2009 žiadal exekútora predložiť zmluvu o úvere
č. XXXXXXX zo dňa 14.2.2008 a všeobecné obchodné podmienky za účelom posúdenia exekučného
titulu v zmysle § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Exekútor reagoval
oznámením dňa 10.6.2009, ktorým odmietol zmluvu predložiť z dôvodu, že exekučný súd nemá právo

preskúmavať dôkazy vedúce k rozhodnutiu vo veci a vyhotovenie exekučného titulu. Dňa 23.9.2009
zaslaloprávnenýsúdužiadosťoinformáciuostavekonania.Oprávnenémubolooznámené,žeožiadosti
súdneho exekútora bude rozhodnuté po predložení zmluvy o úvere a súčasne bola oprávnenému
zaslaná urgencia o predloženie zmluvy. Oprávnený podaním zo dňa 23.10.2009 žiadal o predĺženie
lehoty na predloženie zmluvy o 60 dní, pričom 29.12.2009 oznámil, že zmluvu o úvere nezašle,

pretože exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia - rozhodcovského
rozsudku. Uznesením č.k. 11Er/289/2009-14 zo dňa 24.2.2010 súd žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V dôsledku odvolania podaného oprávneným vo
veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením č.k. 3CoE 253/2010-24 zo dňa 31.5.2010
prvostupňovérozhodnutieozamietnutížiadostiexekútoraoudeleniepovereniapotvrdil.Ponadobudnutí

právoplatnostiuzneseniakudňu22.6.2010súdexekučnékonanieuznesenímzodňa26.7.2010zastavil.
Uznesenie o zastavení exekučného konania nadobudlo právoplatnosť 23.8.2010.

Zo spisu tunajšieho súdu 11Er/289/2009 (spis pripojený k spisu 4C/190/2012 - žaloba označená
ako NZP) súd zistil, že dňa 24.4.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola

spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej Z. P. pre
vymoženie istiny 450,11 eur s príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu sp.zn. SR 12520/2008 zo dňa 17.12.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť
12.1.2009 a vykonateľnosť 15.1.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 25.5.2009. Súd výzvou zo dňa 3.6.2009 žiadal exekútora

predložiť zmluvu o úvere č. XXXXXXX zo dňa 14.2.2008 a všeobecné obchodné podmienky za účelom
posúdenia exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. Exekútor reagoval oznámením dňa 10.6.2009, ktorým odmietol zmluvu predložiť z dôvodu, že
exekučnýsúdnemáprávopreskúmavaťdôkazyvedúcekrozhodnutiuvoveciavyhotovenieexekučného
titulu. Dňa 23.9.2009 zaslal oprávnený súdu žiadosť o informáciu o stave konania. Oprávnenému bolo

oznámené, že o žiadosti súdneho exekútora bude rozhodnuté po predložení zmluvy o úvere a súčasne
bola oprávnenému zaslaná urgencia o predloženie zmluvy. Oprávnený podaním zo dňa 23.10.2009
žiadal o predĺženie lehoty na predloženie zmluvy o 60 dní, pričom 29.12.2009 oznámil, že zmluvu o
úvere nezašle, pretože exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia -rozhodcovského rozsudku. Uznesením č.k. 11Er/289/2009-14 zo dňa 24.2.2010 súd žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. V dôsledku odvolania podaného
oprávneným vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením č.k. 3CoE 253/2010-24 zo

dňa 31.5.2010 prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí žiadosti exekútora o udelenie poverenia potvrdil.
Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia ku dňu 22.6.2010 súd exekučné konanie uznesením zo dňa
26.7.2010 zastavil. Uznesenie o zastavení exekučného konania nadobudlo právoplatnosť 23.8.2010.
Tento exekučný spis už bol oboznamovaný v rámci spisu 4C/290/2012, kde je žalovaná ISTINA-RS,
teda dôvodom pre podanie žalobného návrhu bola skutočnosť, že žiadosť súdneho exekútora o vydanie

povereniabolazamietnutá.Vtomtokonanísažalobcadomáhanáhradyškodyzdôvodu,žesúdrozhodol
o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po 15-dňovej lehote.

Z registra tunajšieho súdu a príslušných uznesení spisu 11Er/781/2010 (týka sa spisu 4C/269/2012 -
žaloba označená ako NZP, spis 11Er/781/2012 je pripojený k spisu 8C/145/2012, ktorý bol spojený na
spoločné konanie pod sp.zn. 8C/95/2012 a tento spis sa v súčasnosti v dôsledku dovolania podaného

žalobcom nachádza na Najvyššom súde SR) súd zistil, že žiadosť súdneho exekútora bola doručená
26.11.2010. Keďže spolu so žiadosťou súdneho exekútora bola predložená aj zmluva o úvere, súd
rozhodol uznesením zo dňa 8.12.2010 a žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietol. V dôsledku odvolania oprávneného vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach,
ktorému bol spis predložený 19.1.2011. Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 28.6.2011 odvolacie

konanie zastavil z dôvodu späťvzatia odvolania. Uznesenie o zamietnutí žiadosti exekútora o udelenie
poverenia nadobudlo právoplatnosť 31.12.2010.

Z registra tunajšieho súdu a príslušných uznesení spisu 11Er/67/2010 (týka sa spisu 4C/298/2012 -
žaloba označená ako NZP) súd zistil, že dňa 19.1.2010 pred súdnym exekútorom bola spísaná zápisnica

obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému X. S. pre vymoženie istiny 1
096,03 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 19170/09 zo
dňa 23.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 4.1.2010 a vykonateľnosť dňa 7.1.2010. Žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená

2.2.2010. Súd výzvou zo dňa 9.2.2010 vyzval exekútora na predloženie úverovej zmluvy č. XXXXXXX
zo dňa 17.6.2008 a všeobecných obchodných podmienok s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku, § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Exekútor reagoval podaním z 21.2.2010 a súdu oznámil, že po dohode
s oprávneným sa rozhodli nepredkladať súdom zmluvu o úvere k návrhu na vykonanie exekúcie

ani v priebehu exekučného konania, keďže takáto žiadosť súdu nemá oporu v zákone. Po doručení
tohto vyjadrenia exekútora uznesením č.k. 11Er/67/2010-10 zo dňa 9.3.2010 žiadosť zamietol. V
dôsledku odvolania oprávneného vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením č.k.
2CoE 304/2010-27 zo dňa 28.5.2010 prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti exekútora na vydanie poverenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť

28.6.2010, súd uznesením zo dňa 26.7.2010 exekučné konanie zastavil právoplatne ku dňu 28.7.2010.

Zo spisu 11Er/974/2009 (týka sa spisu 4C/329/2012 - žaloba označená ako NZP) súd zistil, že dňa
21.11.2009 pred súdnym exekútorom bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie
oprávneného proti povinnej U. K. pre vymoženie istiny 548,98 eur s príslušenstvom, trov konania a

trov exekúcie. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s. Bratislava sp.zn. SR 12527/09 zo dňa 19.8.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 28.9.2009 a vykonateľnosť dňa 1.10.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená 28.12.2009. Súd výzvou zo dňa 12.1.2010
vyzval exekútora na predloženie úverovej zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 22.1.2008 a všeobecných

obchodných podmienok s poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1,2 zákona č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Exekútor
reagoval podaním z 18.1.2010 a súdu oznámil, že po dohode s oprávneným sa rozhodli nepredkladať
súdom zmluvu o úvere k návrhu na vykonanie exekúcie ani v priebehu exekučného konania, keďže
takáto žiadosť súdu nemá oporu v zákone. Po doručení tohto vyjadrenia exekútora uznesením č.k.

11Er/974/2009-10 zo dňa 4.3.2010 žiadosť zamietol. V dôsledku odvolania oprávneného vo veci
rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením č.k. 3CoE 301/2010-27 zo dňa 31.5.2010.2010
prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadostiexekútora na vydanie poverenia, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.6.2010, súd uznesením zo dňa
29.7.2010 exekučné konanie zastavil právoplatne ku dňu 16.8.2010.

Zo spisu 11Er/795/2009 (týka sa spisu 4C/334/2012 - žaloba označená ako NZP, s ktorým sa súd
oboznámil a po oboznámení bol spis vrátený k spisu 9C/163/2012, ktorý bol spojený na spoločné
konanie s inými spismi a konanie sa vedie pod sp.zn. 9C/92/2012) a zistil, že dňa 12.10.2009 pred
súdnym exekútorom bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie oprávneného
proti povinneju Z. S.S. pre vymoženie istiny 778,67 eur s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie.

Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská
a.s. Bratislava sp.zn. SR 12821/09 zo dňa 28.7.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.8.2009
a vykonateľnosť dňa 20.8.2009. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie bola tunajšiemu súdu doručená 4.11.2009. Súd výzvou zo dňa 18.11.2009 vyzval exekútora na
predloženie úverovej zmluvy č. XXXXXXX zo dňa 28.7.2008 a všeobecných obchodných podmienok s
poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní a zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Exekútor reagoval podaním z 25..2009 a
súdu oznámil, že po dohode s oprávneným sa rozhodli nepredkladať súdom zmluvu o úvere k návrhu
na vykonanie exekúcie ani v priebehu exekučného konania, keďže takáto žiadosť súdu nemá oporu v
zákone. Po doručení tohto vyjadrenia exekútora uznesením č.k. 11Er/795/2009-10 zo dňa 26.1.2010
žiadosť zamietol. V dôsledku odvolania oprávneného vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach,

ktorý uznesením č.k. 3CoE 179/2010-23 zo dňa 17.5.2010.2010 prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti exekútora na vydanie poverenia,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.6.2010, súd uznesením zo dňa 29.7.2010 exekučné konanie zastavil
právoplatne ku dňu 6.8.2010.

Zo spisu 11Er/107/2009 (týka sa spisu 4C/204/2012- žaloba označená ako NP) súd zistil, že dňa
17.2.2009 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca
návrh na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej A. O. pre vymoženie istiny 252,95 eur s
príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR
11403/2008 zo dňa 18.11.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť 8.12.2008 a vykonateľnosť 11.12.2008.

Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu
dňa 13.3.2009. Súd vyzval oprávneného výzvou z 18.3.2009 na odôvodnenie výpočtu trov exekúcie,
keďže neboli vypočítané zákonným spôsobom. Odpoveď súdu bola doručená 17.4.2009. Výzvou z
11.5.2009 bol exekútor vyzvaný na predloženie úverovej zmluvy zo dňa 25.2.2008 a obchodných
podmienok úverových produktov k tejto zmluve. Exekútor reagoval dňa 19.5.2009 a odmietol zmluvu

predložiť tvrdiac, že exekučný súd nemá právo preskúmavať dôkazy vedúce k rozhodnutiu vo veci a
vyhotoveniu exekučného titulu. Dňa 8.6.2009 súd opakovane vyzval exekútora na predloženie zmluvy s
poukazom na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods. 1,2 zákona o rozhodcovskom konaní a zákon
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Exekútor súdu oznámil, že výzvu dňa 17.6.2009 zaslal
oprávnenému, ktorý 2.7.2009 žiadal informáciu o stave konania. Súd opätovne žiadal oprávneného

9.7.2009 o predloženie zmluvy o úvere, ktorá nebola predložená, jej zaslanie bolo urgované 27.10.2009
a zmluva o úvere bola zaslaná podaním zo dňa 11.11.2009, ktoré bolo doručené súdu 13.11.2009.
Súd uznesením č.k. 11Er/107/2009-20 zo dňa 26.11.2009 žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie v časti úrokov z omeškania zo sumy 244,98 eur nad výšku 8,5 %
ročne od 2.8.2008 do zaplatenia zamietol a súčasne zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia v exekúcii vo výške 20,45 eur. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 11.2.2010. V deň vydania uznesenia súd vydal aj poverenie na zbytok
vymáhaného nároku v zmysle žiadosti exekútora o udelenie poverenia. Uznesením zo dňa 26.7.2010 v
časti, v ktorej bola žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, exekučné
konanie zastavil.

Zo spisu 11Er/551/2011 (týka sa spisu 4C/209/2012- žaloba označená ako NP) súd zistil, že dňa
3.6.2011 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému R. S. pre vymoženie istiny 861,13 eur s
príslušenstvom a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR

02657/11 zo dňa 5.5.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.5.2011 a vykonateľnosť 26.5.2011. Žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa
15.8.2011. Poverenie bolo vydané 24.8.2011, teda v lehote. Žalobný návrh nie je opodstatnený.Zo spisu 11Er/276/2010 (týka sa spisu 4C/279/2012- žaloba označená ako NP) súd zistil, že dňa
10.3.2010 pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým bola spísaná zápisnica obsahujúca návrh
na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej P. V. pre vymoženie istiny 306,-- eur s príslušenstvom

a to na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp.zn. SR 18735/09 zo dňa
24.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť 14.12.2009 a vykonateľnosť 17.12.2009. Žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 26.4.2010.
Keďže zo zmluvy vyplývalo, že úver bol poskytnutý povinnej na účely výkonu povolania, súd žiadal
ÚPSVaR V., aby oznámil, či povinná v priebehu r. 2009 bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie.

Súdu bolo podaním z 11.5.2010 oznámené, že povinná bola evidovaná do 11.5.2005 a od 12.7.2005
bola vyradená z evidencie. Poverenie po tomto zistení súd vydal dňa 6.7.2010. Toto konanie skončilo
vrátením poverenia súdu dňa 27.10.2010 z dôvodu, že celá pohľadávka oprávneného, príslušenstva aj
trov exekučného konania bola vymožená.

Zo spisu 11Er/74/2004 (týka sa spisu 4C/145/2012- žaloba označená ako ZE) súd zistil, že žiadosť

súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 17.5.2004.
Exekútor podal žiadosť na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej O. S.
pre vymoženie istiny 12 960,-- Sk s príslušenstvom. Exekučným titulom bola notárska zápisnica N
408/2004, Nz 10454/2004, ktorú vyhotovil notár JUDr. Ondrej Ďuriač dňa 8.2.2004. Súd vydal poverenie
na vykonanie exekúcie dňa 24.5.2004. Dňa 18.11.2010 bol súdu doručený elektronický návrh na zmenu

exekútora tak, aby súd poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 7.12.2010 bola žiadosť
o zmenu súdneho exekútora doručená pôvodnému exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi na písomné
vyjadrenie, vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie exekučného spisu v lehote 10 dní. Exekútor JUDr. Ing.
KarolMihalnereagovalasúduznesenímč.k.11Er/74/2004-21zodňa28.1.2011súdvyhlásilexekúciuza
neprípustnú, exekúciu zastavil, návrh oprávneného na zmenu súdneho exekútora zamietol a rozhodol o

trovách exekúcie. V dôsledku odvolania oprávneného vo veci rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý
uznesením sp.zn. 12CoE 65/2011 zo dňa 21.7.2011 potvrdil uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie
za neprípustnú, o zastavení exekúcie a trovách exekúcie a odmietol odvolanie vo výroku o zamietnutí
žiadosti o zmenu súdneho exekútora. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 22.9.2011.

Zo spisu 11Er/558/2006 (týka sa spisu 4C/172/2012- žaloba označená ako ZE) súd zistil, že žiadosť
súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 18.10.2006.
Exekútor podal žiadosť na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému Y.
Z. pre vymoženie istiny 25 452,-- Sk s príslušenstvom. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu SR č. 1725/06 zo dňa 1.6.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 19.6.2006 a

vykonateľnosť 22.6.2006. Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 26.2.2007. Dňa 18.11.2010
bol súdu doručený elektronický návrh na zmenu exekútora tak, aby súd poveril vykonaním exekúcie
JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 20.12.2010 bola žiadosť o zmenu súdneho exekútora doručená pôvodnému
exekútorovi JUDr. Ing. Karolovi Mihalovi na písomné vyjadrenie, vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie
exekučného spisu v lehote 10 dní. Súčasne bol oprávnený vyzvaný na predloženie zmluvy o úvere za

účelom posúdenia rozhodcovského rozsudku v zmysle § 45 ods. 1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. Oprávnený
6.12.2012 zmluvu o úvere zaslal. Súd podaním z 30.12.2010 urgoval vyjadrenie pôvodného exekútora
k návrhu na zmenu exekútora, pôvodný exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal súd podaním z 28.12.2010
oznámil, že súhlasí so zmenou exekútora, vyčíslil trovy exekúcie. Súd uznesením č.k. 11Er/558/2006-28
zo dňa 7.2.2011 súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil, návrh oprávneného na zmenu

súdneho exekútora zamietol a rozhodol o trovách exekúcie. V dôsledku odvolania oprávneného vo veci
rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý uznesením sp.zn. 12CoE 104/2011 zo dňa 21.7.2011 potvrdil
uznesenie vo výroku o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, o zastavení exekúcie a trovách exekúcie a
odmietol odvolanie vo výroku o zamietnutí žiadosti o zmenu súdneho exekútora. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 31.8.2011.

Zo spisu 11Er/697/2006 (týka sa spisu 4C/176/2012- žaloba označená ako ZE) súd zistil, že žiadosť
súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 28.12.2006.
Exekútor podal žiadosť na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnému
H. Z. pre vymoženie istiny 9 480,-- Sk s príslušenstvom. Exekučným titulom rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu SR 2299/06 zo dňa 27.6.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.7.2006 a
vykonateľnosť 27.7.2006. Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 23.2.2007. Dňa 8.10.20090
bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora tak, aby súd poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa
Krutého. Dňa 18.11.2009 bola žiadosť o zmenu súdneho exekútora doručená pôvodnému exekútoroviJUDr. Renáte Ďurkovskej na písomné vyjadrenie, vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie exekučného
spisu v lehote 10 dní. Exekútorka podaním z 30.11.2009 súhlasila s návrhom na zmenu exekútora a
zaslala exekučný spis, vyčíslila trovy exekúcie. Súd uznesením č.k. 11Er/697/2006-14 zo dňa 5.2.2010

súd vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu exekútora a vykonaním exekúcie poveril exekútora JUDr.
Krutého a rozhodol o trovách pôvodného exekútora. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17.2.2010.

Zo spisu 11Er/258/2006 (týka sa spisu 4C/310/2012- žaloba označená ako ZE) súd zistil, že žiadosť
súdnehoexekútoranavydaniepoverenianavykonanieexekúciebolasúdudoručená7.4.2006.Exekútor

podalžiadosťnazákladenávrhunavykonanieexekúcieoprávnenéhoprotipovinnejH.H.prevymoženie
istiny 10 980,-- Sk s príslušenstvom. Exekučným titulom bola notárska zápisnica N 7130/2005, Nz
68245/2005, ktorú vyhotovil notár JUDr. Ondrej Ďuriač dňa 26.12.2005. Súd vydal poverenie na
vykonanie exekúcie dňa 5.5.2006 a uznesením zo dňa 25.10.2006 čo do trov právneho zastúpenia v
exekučnom konaní 600,-- Sk bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá. Dňa
5.10.2010 bol súdu doručený elektronický návrh na zmenu exekútora tak, aby súd poveril vykonaním

exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 18.10.2010 bola žiadosť o zmenu súdneho exekútora doručená
pôvodnému exekútorovi na písomné vyjadrenie, vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie exkučného spisu
v lehote 10 dní. Pôvodný exekútor Mgr. Ing. Radoslav Kešeľák podaním zo dňa 2.12.2010 súhlasil
so zmenou exekútora a zaslal vyúčtovanie trov exekúcie. Uznesením č.k. 11Er/258/2006-27 zo dňa
23.2. súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil, návrh oprávneného na zmenu súdneho

exekútora zamietol a rozhodol o trovách exekúcie. V dôsledku odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd
v Košiciach, ktorý uznesením sp.zn. 2CoE 89/2011-21 zo dňa 7.10.2011 potvrdil uznesenie vo výroku
o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, o zastavení exekúcie, odmietol odvolanie vo výroku o zamietnutí
žiadosti o zmenu súdneho exekútora a zrušil uznesenie vo výroku o trovách exekúcie. V zrušenej časti
súd rozhodol uznesením zo dňa 8.12.2011.

Zo spisu 11Er/85/2007 (týka sa spisu 4C/307/2012- žaloba označená ako ZE) súd zistil, že žiadosť
súdneho exekútora na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená 22.2.2007.
Exekútor podal žiadosť na základe návrhu na vykonanie exekúcie oprávneného proti povinnej S. V. pre
vymoženie istiny 9 240,-- Sk s príslušenstvom. Exekučným titulom rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu SR 4837/06 zo dňa 30.10.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť 20.11.2006 a vykonateľnosť
23.11.2006. Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 8.3.2007 okrem časti trov právneho
zastúpenia v exekučnom konaní 614,-- Sk, v ktorej bola žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia
uznesením zo dňa 16.3.2007 zamietnutá. Dňa 5.10.2010 bol súdu doručený elektronický návrh na
zmenu exekútora tak, aby súd poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 18.10.2010 bola

žiadosť o zmenu súdneho exekútora doručená pôvodnému exekútorovi Ing. Bc. Radoslavovi Kešeľakovi
na písomné vyjadrenie, vyčíslenie trov exekúcie a zaslanie exekučného spisu v lehote 10 dní. Súčasne
súd oprávneného vyzval na zaslanie zmluvy o úvere, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský
rozsudok. Pôvodný exekútor podaním z 6.12.2010 súhlasil s návrhom na zmenu exekútora a zaslal
exekučný spis, nevyčíslil trovy exekúcie. Súd preto podaním zo dňa 20.12.2010 vyzval exekútora na

oznámenie, či žiada priznať trovy exekúcie a súčasne urgoval predloženie exekučného spisu. Exekútor
2.2.2011trovyexekúcievyčíslilaexekučnýspiszaslal.Uznesenímč.k.11Er/85/2007-29zodňa8.2.2011
súd vyhovel žiadosti oprávneného o zmenu exekútora a vykonaním exekúcie poveril exekútora JUDr.
Krutého a rozhodol o trovách pôvodného exekútora. Súčasne exekúciu v časti úroku z omeškania nad
výšku 8 % ročne zo sumy 298,75 eur zastavil. V dôsledku odvolania vo veci rozhodoval Krajský súd

v Košiciach, ktorý uznesením 5CoE 72/2011-40 zo dňa 17.8.2011 prvostupňové uznesenie potvrdil.
Uznesenie zo dňa 8.2.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5CoE 72/2011 zo
dňa 17.8.2011, nadobudlo právoplatnosť 17.10.2010.

Žalobca dňa 24.2.2014 v konaní vedenom tunajším súdom pod sp.zn. 9C/112/2012 predložil súdu

znalecký posudok č. 1/2014 zo dňa 17.1.2014, ktorý bol vypracovaný znaleckým ústavom Ekonomickou
univerzitou v Bratislave s tým, že týmto znaleckým posudkom bola stanovená majetková škoda, ktorá
mu bola spôsobená v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v exekučných
veciach. Žalobca poukázal na to, že v súlade so zásadou hospodárnosti predkladá jeden originál
tohto znaleckého posudku, na ktorý bude v ostatných konaniach vedených tunajším súdom odkazovať.

Z predloženého znaleckého posudku č. 1/2014 bolo zistené, že zadávateľom - žalobcom bola daná
znaleckému ústavu úloha určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola spôsobená nesprávnymi úradnými
postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej republiky v exekučných konaniach
a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou, či zbytočnými prieťahmi vexekučných konaniach pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Znalecký ústav na základe vykonanej
analýzymzdovýchnákladov,nákladovnapoštovné,telekomunikačnéslužby,tlačaúpravuinformačného

systému realizoval výpočet majetkovej ujmy vzniknutej žalobcovi, pričom túto diferencoval podľa
jednotlivých typov žalôb nasledovné:

Žaloby NZP a NP
- mzdové náklady 4,15 eur

- náklady na tlač 5,31 eur
- náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur
- náklady na poštovné 3,01 eur
- náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur
spolu vo výške 30,76 eur.

Žaloby ZE
- mzdové náklady 5,07 eur
- náklady na tlač 5,31 eur
- náklady na úpravu informačného systému 13,86 eur
- náklady na poštovné 3,01 eur

- náklady na telekomunikačné služby 4,43 eur
spolu vo výške 31,68 eur.

Tento znalecký posudok žalovaný účastník považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci a nespôsobilý
preukázať vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu a preto navrhuje súdu, aby naň neprihliadal.

Poukázalnaskutočnosť,ežalovanémubolapriamoodňatámožnosťakýmkoľvekspôsobomparticipovať
pri postupe na vypracovaní posudku a preto odpovedá na otázky výlučne kladené žalobcom, náklady
na poštovné a náklady na tlač posudzovanie ktorých je tiež predmetom posudku nespĺňajú zákonom
predpokladané kritérium skutočnosti, na preukázanie ktorých by bolo nutné disponovať odbornými
znalosťami. Žalovaná má za to, že posudok je výrazne jednostranný a pri vyhotovení tohto posudku sa

vychádzalo zo skutočností, ktoré boli zistené z podkladov poskytnutých žalobcom. V ďalšom vyjadrení
podrobne odôvodňuje nesúhlas so znaleckým posudkom s vyvodením záveru, že nárok žalobcovi nie
je možné priznať a to ani za predpokladu, že by súd mal z obsahu posudku za preukázané, že k vzniku
škody došlo.

Je potrebné uviesť, že znalecký posudok predložený žalobcom súd hodnotil v zmysle § 129 ods. 1 O.s.p.
ako listinný dôkaz a nie ako znalecký posudok, pretože nebol vyhotovený po nariadení znaleckého
dokazovania súdom.

Podaním, ktoré došlo súdu 13.6.2014 žalobca opätovne podal návrh na prerušenie konania do

právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti žalobcu. V návrhu uviedol
žalobca tie isté dôvody, ako v podaní zo dňa 31.5.2013 zaslanom elektronicky, ktoré v písomnom
vyhotovení zaslal až 23.5.2013. Opätovne uviedol, že s rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp.
zn. 2NcC/81/2012 o tom, že sudcovia tunajšieho súdu nie sú z prejednávania veci vylúčení nesúhlasí,
hodnotí ho ako nesprávne, zakladajúce zásah do jeho práv. K návrhu žalobca pripojil kópiu sťažnosti

na porušovanie základného práva zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (práva na súdnu ochranu a
osobitne práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 vety prvej Ústavy SR), ako aj základného práva
na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (osobitne práva na nestranný súd zriadený zákonom), ktorá sa týka rozhodnutia
uvedeného Krajského súdu v Košiciach. Ako dôvod prerušenia konania žalobca uviedol ustanovenia §

109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.

Podľa § 109 ods. 1 O.s.p., súd konanie preruší, ak
a) účastník stratil spôsobilosť konať pred súdom a nie je zastúpený zástupcom s plnomocenstvom pre
celé konanie;

b) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu
pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je
v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v
tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska,c) rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke podľa
medzinárodnej zmluvy.

Podľa § 109 ods. 2 O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
a) sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy alebo preto, že jeho pobyt nie
je známy;
b) zákonný zástupca účastníka zomrel alebo stratil spôsobilosť konať pred súdom;
c) prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak

súd dal na takéto konanie podnet.

Žalobca ako účastník konania využil svoje zákonné právo namietať nestrannosť tunajšieho súdu. O
námietke zaujatosti uplatnenej žalobcom už v žalobnom návrhu nadriadený súd právoplatne rozhodol.
Krajský súd v Košiciach sa pritom zaoberal všetkými dôvodmi žalobcu, pre ktoré žiadal vylúčenie sudcov
tunajšieho súdu v danej veci. Rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2NcC/81/2012 je tak

viazaný súd, ale aj účastníci tohto konania. Okrem toho ani opätovným preskúmaním návrhu žalobcu
nebolo zistené, aby všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka tejto veci bol v rozpore s ústavou,
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou. Ústavná sťažnosť podaná žalobcom nezakladá konanie, v
ktorom by sa riešila otázka majúca význam pre rozhodnutie súdu vo veci samej. Súd poukazuje na
skutočnosť, že nebol dôvod na podanie návrhu na prerušenie konania, pretože žalobcovi bolo známe, že

dňa 12.12.2013 Ústavný súd SR uznesením sp.zn. IV.ÚS 693/2013-11 odmietol okrem iných sťažnosti
žalobcu i sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2NcC/81/2012 pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu SR na jej prerokovanie. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na
prerušenie konania opätovne zamietol ako návrh nedôvodný.

Zo zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého si žalobca uplatnil náhradu škody súd cituje:

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo
zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody,
je viazaný rozhodnutím tohto orgánu Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený

podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie
tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci,
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa

považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo

výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci

alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,

zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo
rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom
je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V
prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo

zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor,
ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a

požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti,
podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, oprávnený
môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorémubol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.

b) alebo c).

Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha poukazujúc
na nesprávny úradný postup tunajšieho súdu vo vyššie uvedených exekučných konaniach. V zmysle §
15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe písomnej žiadosti poškodeného

príslušným orgánom. Žalovaná v písomnom vyjadrení potvrdila, že zo strany žalobcu jej boli doručené
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a to dňa 23.4.2012. V čase rozhodovania
súdu teda už uplynula 6 mesačná lehota od prijatia týchto žiadosti. Vzhľadom k tomu má súd za to, že
žalobca si splnil svoju povinnosť, keďže podal žalovanej pred podaním návrhu žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom súd nemal preukázané, aby nárok žalobcu na náhradu

škody alebo jeho časť bol do rozhodnutia súdu uspokojený.

Žalovaná v písomnom vyjadrení poukázala na nedostatky žalobných návrhov a navrhla aplikáciu
ustanovenia § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa názoru súdu žalobné návrhy podané
žalobcom majú všetky náležitosti návrhu na začatie konania v zmysle ustanovení § 42 ods. 3 O.s.p. a

§ 79 ods. 1 O.s.p., žalobca správne označil účastníkov konania, opísal skutočnosti, na základe ktorých
uplatnil svoj nárok, označil dôkazy a uviedol čoho sa domáha, preto postup v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p.
súd považoval za nedôvodný.

Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení tiež uplatnila námietku premlčania nároku žalobcu na náhradu

škody a nemajetkovej ujmy. Súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že k premlčaniu žalobcom
uplatneného nároku nedošlo a teda žalobné návrhy boli podané v rámci plynutia 3-ročnej premlčacej
doby. Pri žalobách označených ISTINA-RS 4C/118/2012/, 4C/150/2012, 4C/162/2012, 4C/249/2012,
4C/251/2012, 4C/253/2012, 4C/290/2012 a v žalobách označených NZP - 4C/190/2012, 4C/269/2012,
4C/298/2012,4C/329/2012,4C/334/2012premlčacialehotanapodaniežalobynanáhraduškodyzačína

plynúť dňom doručenia uznesenia o zamietnutí poverenia oprávnenému. Vo veciach NP - 4C/204/2012,
4C/209/2012, 4C/279/2012 začína plynúť premlčacia lehota na podanie žaloby na náhradu škody dňom,
kedysaoprávnenýdozvedelotom,žepovereniejevydanépouplynutí15-dňovejlehoty.PrižalobáchZE
- 4C/145/2012, 4C/172/2012, 4C/176/2012, 4C/307/2012, 4C/310/2012 premlčacia lehota na podanie
návrhu na náhradu škody začala plynúť od doručenia rozhodnutia o návrhu oprávneného na zmenu

exekútora. Vo všetkých týchto exekučných konaniach bolo rozhodované v priebehu r. 2010-211 a keďže
všetky žalobné návrhy boli doručené tunajšiemu súdu 27.9.2012, boli podané v premlčacej lehote a
nároky uplatnené týmito žalobnými návrhmi nie sú premlčané.

K samotnému nároku žalobcu na náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy súd uvádza

nasledovné:
Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je súčasné splnenie
troch podmienok:
1. preukázanie existencie nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu - t.j.
protiprávne konanie,

2. existencia škody t.j. majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch resp. nemajetkovej ujmy
3. preukázanie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným
postupom a škodou.

Nesprávny úradný postup spočíva v akejkoľvek činnosti určitého štátneho orgánu spojenej s výkonom

jeho právomoci, ak v súvislosti s ňou dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi.
Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie resp. oneskorené vydanie rozhodnutia
dôsledkom porušenia stanovených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, teda nečinnosť štátneho
orgánu. Škodou je majetková ujma predstavujúca zmenšenie majetkového stavu poškodeného oprotistavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť pre uvedenie
veci do predošlého stavu. Charakter majetkovej ujmy má aj zníženie hodnoty pohľadávky veriteľa, ktoré
nastalovsúvislostisozmarenímmožnostiuspokojeniajehopohľadávkyvexekučnomkonaní.Opríčinnú

súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom t.j. protiprávnym
konaním a škodou ide vtedy, ak medzi nesprávnym úradným postupom resp. nezákonným rozhodnutím
a škodou je vzťah príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný a neprerušený.

Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.

jeobjektívnouzodpovednosťou,ktorejsaštátnemôžezbaviťazasplneniavyššieuvedenýchpodmienok
za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadované podmienky súčasne.

Podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu vo veciach, ktoré boli tunajším súdom spojené a
sú vedené pod sp. zn. 4C/118/2012 malo dôjsť tým, že tunajší súd v exekučných konaniach, v ktorých

žalobca mal procesné postavenie oprávneného:
1. zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (ISTINA RS - spisy
4C/118/2012/, 4C/150/2012, 4C/162/2012, 4C/249/2012, 4C/251/2012, 4C/253/2012, 4C/290/2012).
2. rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia po zákonnej 15-dňovej
lehote určenej v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (NZP - 4C/190/2012, 4C/269/2012, 4C/298/2012,

4C/329/2012, 4C/334/2012)
3. vydal poverenie na vykonanie exekúcie po 15-dňovej zákonnej lehote podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku (NP - spisy4C/204/2012, 4C/209/2012, 4C/279/2012)
4. rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote podľa
§ 44 ods. 8 Exekučného poriadku (ZE - spisy 4C/145/2012, 4C/172/2012, 4C/176/2012, 4C/307/2012,

4C/310/2012).

V konaniach vedených pôvodne pod sp. zn. 4C/118/2012/, 4C/150/2012, 4C/162/2012, 4C/249/2012,
4C/251/2012, 4C/253/2012, 4C/290/2012 žalobca namietal, že exekučný súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (návrhy označené ako ISTINA RS). Žalobca

poukázal na to, že exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie preskúmaval exekučný titul nad rámec právomoci zverenej exekučnému súdu
tým, že preskúmaval skutkový stav veci a konal tak, akoby sám rozhodoval vo veci samej, čím
vykonal úradný postup bez splnenia zákonných podmienok. V exekučných veciach, kde bola zamietnutá
žiadosť exekútora o vydanie poverenia 11Er/570/2010, 11Er/2/2012, 11Er/600/2009, 11Er/613/2009,

11Er/289/2011, žalobca ako oprávnený využil právo podať opravný prostriedok. O odvolaní žalobcu
rozhodoval Krajský súd v Košiciach, ktorý vo všetkých veciach prvostupňové rozhodnutia, ktorými
boli zamietnuté žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie potvrdené.
Vo veci sp.zn. 11Er/67/2011 a 11Er/106/2011 opravný prostriedok ani podaný nebol. Vo všetkých
veciach sa súd zaoberal zmluvami o úvere, všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu, nakoľko

vo všetkých prípadoch šlo o spotrebiteľské zmluvy. Teda exekučné konanie bolo posudzované nielen
podľa ustanovení exekučného poriadku, ale aj podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní,
zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa všeobecných ustanovení občianskeho
zákonníka, ale aj smernice 93/13 EHS. Vo všetkých uvedených veciach exekučným titulom boli rozsudky
rozhodcovského súdu a teda súd bol nielen oprávnený, ale aj povinný v zmysle vyššie uvádzaných

ustanovení skúmať zákonnosť exekučného titulu t.j. rozhodcovského rozsudku. V tejto súvislosti súd
poukazuje napr. na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Cdo 439/2012, sp. zn. 6Cdo 290/2012, či Ústavného
súdu SR sp. zn. I.ÚS 278/2013, sp. zn. IV. ÚS 55/2011. Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských
rozsudkov v rámci exekučného konania tak nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.

Súd má tiež za to, že rozhodnutím exekučného súdu, ktorým bola zamietnutá žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej nevymožiteľnosti istiny a jej
príslušenstva, o ktorých už rozhodoval rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k zrušeniu rozhodcovských
rozsudkov, ktoré boli v exekučných konaniach exekučnými titulmi a na základe ktorých nedošlo k vydaniu
poverenia na vykonanie exekúcie postupom podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní, žalobca má právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom, ktorý v občianskom súdnom
konaní posúdi dôvod, pre ktorý rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom. Napr. v prípade,
že rozhodcovský súd rozhodoval na základe neplatnej rozhodcovskej doložky nemôže založiť prekážku
res iudicata a to z dôvodu, že rozhodcovský súd nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nárokua teda o takomto nároku môže byť znova rozhodnuté všeobecným súdom. V konečnom dôsledku súdu
je známe, že tunajším súdom sú vedené konania, v ktorých je uplatnený nárok zo zmeniek vystavených
práve žalobcom v tomto konaní. Zmenky žalobca postúpil na iný subjekt a pritom sa jedná sa o zmenky

vystavenénazabezpečeniepohľadávokzúverovýchzmlúvuzavretýchsožalobcom,onárokochktorých
už bolo taktiež rozhodnuté rozhodcovským súdom a taktiež už boli tunajším súdom vedené exekučné
konania v týchto veciach. Žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie aj v týchto prípadoch
boli prevažne zamietnuté.

Okrem toho, že exekučný súd mal oprávnenie preskúmavať exekučný titul súd uvádza, že v uvedených
veciach nie je možné konštatovať nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu t.j. rozhodnutí o zamietnutí
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Oboznámením sa s exekučnými spismi,
pripojenými k vyššie uvedeným konaniam, bolo totiž zistené, že ani jedno rozhodnutie tunajšieho súdu
ako súdu exekučného o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie nebolo zrušené resp. zmenené pre nezákonnosť. Žalobca ako oprávnený v týchto exekučných

konaniach využil svoje právo na podanie riadnych opravných prostriedkov iba čiastočne.

V konaniach 4C/190/2012, 4C/269/2012, 4C/298/2012, 4C/329/2012, 4C/334/2012- návrhy označené
ako NZP žalobca uvádzal, že súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote, kedy žiadosť súdneho exekútora zamietol.

Oboznámením sa s exekučnými spismi pripojenými k uvedeným veciam bolo preukázané, že vo
všetkých prípadoch boli žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
zamietnuté,pričomjepravdou,žedošlok zamietnutiužiadostipouplynutí15-dňovejlehotyoddoručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia tunajšiemu súdu.
Vo veci 11Er/289/2009 (4C/190/2012) súd rozhodol o žiadosti exekútora po zákonnej lehote a to z

dôvodu, že opätovne skúmal zákonnosť exekučného titulu vyžadujúc relevantné dôkazy, zmluvu o úvere
a všeobecné obchodné podmienky žalobcu. Žalobca odmietal tieto listinné dôkazy predložiť tvrdiac, že
súd nemá právomoc exekučný titul preskúmavať a preto k zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora o
udelenie poverenia došlo uznesením 24.2.2010, hoci žiadosť súdneho exekútora bola súdu doručená
25.5.2009. Súd súvisle opakovanými urgenciami žiadal o predloženie listín, pričom sám oprávnený

žiadal predĺžiť lehotu na predloženie listín o 60 dní. Uznesenie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
zo dňa 24.2.2010 bolo uznesením Krajského súdu v Košiciach z 31.5.2010 potvrdené.
V konaní sp.zn. 11Er/781/2010 (4C/269/2012), v ktorom bola žiadosť súdneho exekútora doručená
26.11.2010, súd rozhodol o zamietnutí žiadosti 8.12.2010, teda v lehote a nebolo pravdivé tvrdenie
žalobcu, že o zamietnutí žiadosti bolo rozhodnuté po 15-dňovej lehote. Napriek tomu, že žalobca podal

odvolanie proti uzneseniu prvostupňového súdu, toto odvolanie zobral späť a Krajský súd v Košiciach
uznesením zo dňa 28.6.2011 odvolacie konanie zastavil.
Vo veci 11Er/67/2010 (4C/298/2012) a 11Er/974/2009 (4C/329/2012) sa postup žalobcu resp.
oprávneného zopakoval, pretože na žiadosť súdu o predloženie zmluvy o úvere a všeobecných
obchodných podmienok napriek poučeniu súdu v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 45 ods.

1,2 zákona č. 244/2002 Z.z. a zákona č. 258/2001 Z.z., exekútor spolu s oprávneným oznámili, že sa
vzájomne dohodli na tom, že žiadne listiny nebudú súdu predkladať, nakoľko súd nemá oprávnenie
tieto listiny skúmať. Takýto postup sa zopakoval aj v spise 11Er/795/2009 (4C/334/2012). Vo všetkých
oboznamovaných predchádzajúcich troch veciach rozhodoval o odvolaniach žalobcu proti uzneseniam o
zamietnutížiadostísúdnehoexekútoraoudeleniepovereniaKrajskýsúdvKošiciach,ktorýprvostupňové

rozhodnutia potvrdil.

V súvislosti s tvrdeným a namietaným postupom súdu, že rozhodol o zamietnutí žiadosti exekútora po
15-dňovej lehote, súd má za to, že podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zákonná 15-
dňová lehota platí v prípadoch, kedy exekučný súd vo veci vydá poverenie na vykonanie exekúcie a teda

nie v prípadoch zamietnutia žiadosti súdneho exekútora, ako to bolo vo vyššie uvádzaných prípadoch. V
súvislosti s tým súd poukazuje na skutočnosť, že v uvedených veciach exekučnými titulmi boli rozsudky
rozhodcovského súdu, kde súd okrem žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu sa zaoberal aj zmluvami o úvere a všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu a to
z dôvodu, že vo všetkých prípadoch sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Uvedené teda neposudzoval len

podľa ustanovení Exekučného poriadku, ale aj zákona č. 244/2002 o rozhodcovskom konaní, zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv,
podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ako aj podľa
Smernice č. 93/13/EHS.V súvislosti s namietanými skutočnosťami uvádzanými žalobcom v žalobnom návrhu pokiaľ sa týka
oneskoreného rozhodnutia tunajšieho súdu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

je potrebné uviesť, že žalobca v konaní nepreukázal existenciu rozhodnutia, ktoré by konštatovalo
prieťahy v daným exekučných konaniach a teda nepreukázal nesprávny úradný postup spočívajúci
v nečinnosti tunajšieho súdu v uvedených veciach. V žalobnom návrhu žalobca uviedol, že vyvinul
enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučných konaniach a uviedol konkrétne žiadosti o
informáciu o stave konania a sťažnosti na prieťahy v konaní, ktoré boli z jeho strany podané na tunajšom

súde. Žalobca žiadal tunajší súd informáciu o stave konaní v jednotlivých konaniach dňa 2.7.2009,
23.9.2009, 13.11.2009, 25.2.2010, na ktoré mu sudca konajúci v tej ktorej veci odpovedal. Na sťažnosti
zodňa30.8.2010,23.11.2010a25.5.2011,ktorébolisťažnosťaminaprieťahyzapísanýmivSpr22/2010,
34/2010a12/2011boložalobcoviodpovedané,žezostranyvedeniasúduniesúkonštatovanévzhľadom
na činnosť sudcov prieťahy v konaniach. V neposlednom rade súd v súvislosti s prieťahmi v exekučných
konaniach, na ktoré poukazuje žalobca a ku ktorým malo dôjsť neskorým rozhodnutím exekučného

súdu, poukazuje na článok 48 ods. 2 Ústavy SR s tým, že porušenie uvedeného článku na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov patrí výlučne do právomoci Ústavného súdu SR. Tunajší súd teda nemá
právomoc konštatovať prieťahy v súdnom konaní.

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostiatonepredloženierozhodnutiapríslušnéhoorgánuoexistencii

prieťahov v daných exekučných konaniach a nedostatok právomoci tunajšieho súdu na rozhodnutie
o prieťahoch, má súd za to, že v uvedených veciach nebol zo strany žalobcu preukázaný nesprávny
úradný postup exekučného súdu a v tomto smere teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno.

Pokiaľ sa týka konania vedeného pod sp.zn. 4C/204/2012, 4C/209/2012 a 4C/279/2012 (návrh

označený ako NP) žalobca namietal nesprávny úradný postup exekučného súdu spočívajúci vo vydaní
poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote (NP).
Vspise11Er/107/2009(4C204/2012)boloprávnenýopätovnevyzývanýnapredloženieúverovejzmluvy,
ktorá napriek žiadosti podanej 13.3.2009, bola súdu zaslaná až 11.11.2009. Súd vydal poverenie na
vykonanie exekúcie z dôvodu, že povinný bol podnikateľ, pričom poverenie bolo vydané iba na časť

vymáhaného nároku a uznesením z 26.11.2009 bola žiadosť exekútora v časti úrokov z omeškania a v
časti trov právneho zastúpenia v exekúcii zamietnutá.
V spise 11Er/551/2011 (4C/209/2012) bola žiadosť exekútora na vydanie poverenia doručená súdu
15.8.2011 a poverenie bolo vydané 24.8.2011, teda v lehote. Tento návrh vôbec nemal byť žalovaný, je
neopodstatnený a v tomto prípade už vôbec nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup súdu,

napriek tomu sa žalobca voči štátu bezdôvodne domáha náhrady škody.
Zo spisu 11Er/276/2010 (4C/279/2012) bolo zistené, keďže v zmluve o úvere sa uvádzalo, že úver
bol poskytnutý povinnej na účely výkonu povolania, že súd zisťoval skutočný účel poskytnutia úveru
a zisťoval, či povinná je evidovaná ako nezamestnaná na príslušnom úrade. Až potom, čo zistil, že
z evidencie bola vyradená v r. 2005 a úverová zmluva bola uzavretá v r. 2009, vydal poverenie na

vykonanie exekúcie dňa 6.7.2010, pričom exekúcia skončila vymožením celej pohľadávky a poverenie
exekútor vrátil už 27.10.2010.

Aj pri tomto type žalôb vo všetkých prípadoch boli exekučnými titulmi boli rozsudky rozhodcovského
súdu, preto sa súd zaoberal aj zmluvami o úvere, všeobecnými zmluvnými podmienkami žalobcu z

dôvodu, že sa jednalo o spotrebiteľské zmluvy. Súd uvedené teda neposudzoval len podľa ustanovení
exekučného poriadku, ale aj podľa zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia predložených úverových zmlúv,
podľa všeobecných ustanovení občianskeho zákonníka týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa ako aj podľa
smernice č. 93/2013 EHS.

V konaniach sp.zn. 4C/145/2012, 4C/172/2012, 4C/176/2012, 4C/307/2012, 4C/310/2012 - návrhy
označené ako ZE, malo dôjsť podľa žalobcu k nesprávnemu úradnému postupu tým, že súd nerozhodol
o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom čase t.j. do 30 dní od
doručenia návrhu na zmenu exekútora (ZE).

Z oboznámeného exekučného spisu 11Er/74/2004 (4C/145/2012) bolo zistené, že 18.10.2010 bol súdu
doručenýelektronickýnávrhnazmenuexekútoratak,abysúdpoverilvykonanímexekúcieJUDr.Rudolfa
Krutého. Dňa 7.12.2010 bola žiadosť o zmenu súdneho exekútora doručená pôvodnému exekútorovi na
vyjadrenie, predloženie exekučného spisu a vyúčtovanie trov exekúcie. Pôvodný exekútor nereagoval.Súd uznesením z 28.1.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil a návrh na zmenu
súdneho exekútora zamietol. Krajský súd prvostupňové rozhodnutie potvrdil v časti vyhlásenia exekúcie
za neprípustnú a zastavenia exekúcie a odmietol odvolanie vo výroku o zamietnutí žiadosti o zmenu

súdneho exekútora.
Veci 11Er/558/2006 (4C/172/2012) bolo zistené, že 18.10.2010 bol súdu doručený elektronický návrh
na zmenu exekútora tak, aby súd poveril vykonaním exekúcie JUDr. Rudolfa Krutého. Dňa 20.12.2010
bola žiadosť o zmenu súdneho exekútora doručená pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie, predloženie
exekučného spisu a vyúčtovanie trov exekúcie. Pôvodný exekútor nereagoval, preto 30.12.2012 súd

urgoval vyjadrenie a až 28.12.2010 pôvodný exekútor vyslovil súhlas so zmenou exekútora, vyčíslil
trovy exekúcie a zaslal exekučný spis. Súd uznesením z 7.2.2011 vyhlásil exekúciu za neprípustnú,
exekúciu zastavil a návrh na zmenu súdneho exekútora zamietol, pričom uznesenie zo dňa 7.1.2011
bolo potvrdené Krajským súdom v Košiciach.
Vo veci 11Er/697/2006 (4C/176/2012) bol návrh na zmenu súdneho exekútora doručený 8.10.2009,
pôvodná exekútora JUDr. Ďurkovská podaním z 30.11.2009 súhlasila s návrhom na zmenu, zaslala

exekučný spis a vyčíslila trovy exekúcie, pričom súd uznesením z 5.2.2010 žiadosti oprávneného o
zmenu exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie poveril JUDr. Krutého.
Zo spisu 11Er/258/2006 (4C/310/2012) bolo zistené, že návrh na zmenu exekútora bol doručený
5.10.2010, dňa 18.10.2010 súd doručil toto podanie pôvodnému exekútorovi, žiadal o zaslanie
exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie v lehote 10 dní. Pôvodný exekútora Mgr. Ing. Radoslav

Kešeľák až 2.12.2010 zaslal spis so súhlasom na zmenu exekútora a vyúčtovanie trov. V tomto prípade
opäť uznesením z 23.2.2011 bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú, súčasne exekúcia zastavená a
návrh oprávneného na zmenu exekútora zamietnutý. Aj o tomto uznesení rozhodoval Krajský súd v
Košiciach, ktorý potvrdil výrok uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a jej zastavení. Odvolanie
vo výroku o zamietnutí žiadosti na zmenu súdneho exekútora odmietol.

Zo spisu 11Er/85/2007 (4C/307/2012) bolo zistené, že návrh na zmenu exekútora bol podaný 5.10.2010,
dňa 18.10.2010 bol pôvodný exekútor vyzvaný na písomné vyjadrenie, vyčíslenie trov exekúcie a
zaslanie spisu, pričom až 6.12.2010 pôvodný exekútor Bc. Ing. Radoslav Kešeľák súhlasil s návrhom na
zmenu exekútora, avšak nevyčíslil trovy exekúcie. Preto súd opätovne vyzval exekútora na oznámenie,
či žiada priznať trovy exekúcie a urgoval zaslanie exekučného spisu. Exekútor dňa 2.2.2011 trovy

exekúcie vyčíslil a exekučný spis zaslal. Uznesením zo dňa 8.2.2011 súd vyhovel žiadosti oprávneného
o zmenu exekútora. Súčasne čiastočne exekúciu vo vzťahu k úrokom z omeškania zastavil.

Zo všetkých spisov, v ktorých sa žalobca domáha náhrady škody z dôvodu, že exekučný súd rozhodol
o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote vyplýva, že súd

vykonával úkony, žiadal vyjadrenia pôvodného exekútora, vyčíslenie trov exekúcie, o ktorých musí
rozhodnúť pri zmene exekútora a zaslanie exekučného spisu. I keď exekučný súd o žiadostiach
oprávneného na zmenu exekútora nerozhodol v 30-dňovej lehote, realizoval úkony, ktoré boli efektívne
a viedli k rozhodnutiu o žiadosti exekútora.

Súd opätovne poukazuje na už v odôvodnení uvádzané skutočnosti, týkajúce sa vytýkaných prieťahov
v exekučných konaniach, kedy všeobecný súd nemá právomoc na posudzovanie existencie prieťahov.
Aj v tomto prípade teda žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu nečinnosti
resp. prieťahov pri rozhodovaní o jeho návrhu na zmenu exekútora v exekučnom konaní. Čo sa týka
sťažností podaných žalobcom na prieťahy v exekučných konaniach, všetky sťažnosti boli považované

za neopodstatnené.

Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebol v konaní
preukázaný nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedených exekučných konaniach, ani
nezákonnosť rozhodnutí exekučného súdu. Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody a

nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom
zo strany žalobcu nebola preukázaná už prvá z vyššie uvedených podmienok. I keď bol žalobcom
predložený listinný dôkaz a to znalecký posudok č. 1/2014 týkajúci sa výšky majetkovej škody
požadovanej žalobcom, z dôvodu, že v konaní nebol preukázaný už prvý predpoklad priznania náhrady
škody a to nesprávny úradný postup exekučného súdu v jednotlivých konaniach, súd pre nepreukázanie

existencie podmienok náhrady škody a nemajetkovej ujmy zo strany žalobcu, jeho návrh v plnom
rozsahu zamietol. Súd opätovne zdôrazňuje, že pre priznanie náhrady škody musia byť splnené
všetky tri podmienky súčasne, teda protiprávne konanie - nesprávny úradný postup exekučného súdu,
výška škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Žalobcaneuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal v žiadnom zo spojených konaní, že žalobcovi vznikla škoda
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, ktorá je v príčinnej súvislosti s týmto postupom.

Žalobca v svojom žalobnom petite v niektorých spojených veciach žiadal najskôr o veciach rozhodnúť
tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2 O.s.p.). K tomu súd uvádza, že ak je tu dôvod pre postup
podľa § 152 ods. 2 O.s.p., súd môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak
takémuto návrhu účastníka konania na vydanie medzitýmneho rozsudku súd nevyhovie, nevydáva o
tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia vo

veci samej.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu
trovkonaniavyplývajúcichzospisukudňuvyhláseniarozhodnutiasvýnimkoutrovprávnehozastúpenia;

ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu
trovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhradytrovkonania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O trovách konania rozhodol súd na pojednávaní konanom dňa 20.3.2014 podľa citovaného ustanovenia

§ 142 ods. 1 O.s.p. tak, že ich náhradu priznal žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná. Žalovaná si
uplatnila nárok na náhradu trov konania v písomnom vyjadrení. V zákonom stanovenej lehote ale trovy
nevyčíslila a z obsahu spisu jej žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je nevyhnutné nielen u
právneho zástupcu, ale aj u účastníka, ktorý nie je právne zastúpený. Ak účastník v stanovenej lehote
trovy nevyčísli, možno mu priznať náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu. V prípade, že zo spisu

výška náhrady trov nevyplýva, je súd oprávnený namiesto vyhláseného výroku o priznaní trov konania
zmeniť tento výrok a účastníkovi náhradu trov nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.