Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/232/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711208353
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6711208353.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

členov senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobkyne V. Q.,
nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom T. XXXX/XX, XXX XX F. F., právne zastúpenej JUDr. Jánom
Krnáčom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 70/36, 960 01 Zvolen, proti žalovanému Slovenská
kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, 826 58 Bratislava, IČO: 36 062 235, právne
zastúpenému MGA IURIS s.r.o., so sídlom Pri starej prachárni 10, 831 04 Bratislava, IČO: 47 233 028,
o náhradu škody na zdraví, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen
č.k. 14C/104/2011-642 zo dňa 03. 12. 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
titulom straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti sumu 1018,95 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne od 13. 08. 2011 do zaplatenia (časť prvého výroku), p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok okresného súdu v časti výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
titulom bolestného sumu 4680,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 13. 08. 2011
do zaplatenia (časť prvého výroku), v časti výroku, ktorým prevyšujúcej časti ohľadne bolestného s

príslušenstvom a sťaženia spoločenského uplatnenia s príslušenstvom žalobu zamietol (časť tretieho
výroku) a v časti závislého výroku o trovách prvoinštančného konania (časť prvého výroku) z r u š u j
e a vec mu v tomto rozsahu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

III. Odvolanie žalobkyne voči časti výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni titulom
bolestného sumu 4680,- Eur a titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 3878,- Eur (časť prvého
výroku) o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“)

odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 03. 12. 2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
titulom bolestného sumu 4.680,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 13. 08. 2011 do
zaplatenia, titulom sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 3.878,- Eur s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne od 13.08.2011 do zaplatenia, titulom straty na zárobku počas práceneschopnosti sumu
1.018,95 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 13. 08. 2011 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania v sume 5.519,49 Eur na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Jána Krnáča, advokáta,
Advokátska kancelária so sídlom Nám. SNP 70/36, 960 01 Zvolen, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

(prvý výrok). Súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 12.780,83 Eur od 16. 06. 2010 do 22. 11. 2010 zastavil (druhý výrok). Vo zvyšujúcej časti okresný
súd žalobu zamietol (tretí výrok).Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia náhrady
za bolesť v sume 5.061,- Eur, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 4.319,- Eur,
náhrady straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti v sume 3.400,83 Eur, všetko spolu s úrokom

z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 12.780,83 Eur od 16. 06. 2010 do zaplatenia. Náhrady škody
na zdraví sa žalobkyňa domáhala v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 15. 11. 2008 na
ceste II/0692 v križovatke s cestou I/69 v km 6,931 pred mestom L..
Žalobkyňa pred začatím prvého pojednávania vo veci samej dňa 23. 02. 2012 ústne do zápisnice
o pojednávaní vzala späť žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.381,88 Eur titulom náhrady straty na

zárobku počas pracovnej neschopnosti. Okresný súd zastavil konanie v tejto časti uznesením č. k.
14C/104/2011-152 zo dňa 23. 02. 2012 (§ 96 ods. 1 a ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej aj
„O.s.p.“). Následne okresný súd na základe späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 12.780,83 Eur od 16. 06. 2010 do 22. 11. 2010 (žalobkyňa vzala ústne
do zápisnice o pojednávaní zo dňa 03. 12. 2015) konanie v tejto časti zastavil prihliadajúc na súhlas
žalovaného so späťvzatím žaloby sčasti.

Pretože žalobkyňa po čiastočnom späťvzatí žaloby čo do sumy 2.381,88 Eur nevzala žalobu späť aj
v časti žalovaného príslušenstva z tejto sumy, potom súd prvej inštancie jej žalobu v časti žalovaného
príslušenstva z tejto sumy, t.j. úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2.381,88 Eur od 23.
11. 2010 do zaplatenia zamietol.
Okresný súd nariadil vo veci uznesením č.k. 14C/104/2011-440 zo dňa 26. 03. 2015 znalecké

dokazovanie znalcom K.. T. Y., ktorý podal vo veci písomný znalecký posudok č. 8/2015 zo dňa 07.
07. 2015. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplynulo, že v prípade, že vodič motorového vozidla
tov. zn. U. D. K. Q. (manžel žalobkyne) nemal povinnosť jazdiť rýchlosťou nižšou ako 47 km/hod.,
potom technickou príčinou predmetnej nehody bola nesprávna technika jazdy vodiča T. nákladného
motorového vozidlaH.Z.V.V.,nar.XX.XX.XXXX,bytomF.,M.D.,T.C., nesprávnymprvkomjehojazdy,

ktorý vykonal kolíznu situáciu a zároveň ostatným účastníkom dopravnej nehody znemožnil zabrániť
dopravnej nehode bol kolízny charakter odbočovacieho manévru, ktorý uskutočnil takým spôsobom, že
vodič vozidla U. D. musel náhle zmeniť smer a rýchlosť jazdy vo vzťahu ku svojej skutočnej rýchlosti.
Zároveň vodič vozidla H. vytvoril vozidlu U. D. prekážku z technického hľadiska „náhlu“. Vodič vozidla U.
D.viedolsvojevozidlonižšourýchlosťou,akojevdanomúsekupovolenáazároveňviedolvozidlonižšou

rýchlosťou, ako je prejazdová rýchlosť zákrutou, ktorou prechádzal. Jazdu pri využití maximálneho
možného brzdného spomalenia nie je možné považovať za bezpečnú, nakoľko pri takejto jazde hrozí
nebezpečenstvo šmyku a straty stability, preto boli v analýze možnosti zabránenia nehode preverené aj
možnosti zabránenia pri brzdení polovičným spomalením z maximálne dosiahnuteľného. Vtedy by vodič
vozidla U. D. pri priestorovom zabránení dokázal zastaviť pred koridorom pohybu súpravy vozidiel, ak

by jazdil rýchlosťou 47 km/hod. až 52 km/hod. a pri časovom zabránení by sa dokázal tesne minúť s
návesom, ak by jazdil rýchlosťou 50 km/hod. až 56 km/hod., pričom jednoznačným zabránením je iba
priestorové zabránenie, a to nižšia hodnota zo stanoveného tolerančného rozpätia, teda rýchlosť 47 km/
hod. Technika jazdy vodiča vozidla U. D. bola znalcom z hľadiska smerového vedenia vyhodnotená za
správnu. Z preverenia možnosti zabránenia nehody vyplýva, že vodič vozidla U. D. by však nedokázal

zabrániť nehode ani skoršou, ani včasnou reakciou a to ani priestorovo zastavením pred koridorom
pohybu súpravy vozidiel, ani časovo minutím sa s návesom. Vodič vozidla U. D. sa v čase 4,1 sekunda
pred zrážkou nachádzal v križovatke a podľa názoru znalca v tomto momente mohol rozpoznať
odbočovací manéver vozidla H. vľavo. Skutočná reakcia vodiča vozidla U. D. bola oneskorená o 0,2
sekundy, teda reagoval v čase 3,9 sekundy pred zrážkou. Z preverenia možnosti zabránenia nehode

vyplýva, že vodič vozidla U. D. by nedokázal zabrániť nehode ani skoršou ani včasnou reakciou a to ani
priestorovo zastavením pred koridorom pohybu súpravy vozidiel, ani časovo minutím sa s návesom. Z
technického hľadiska bola oneskorená reakcia nesprávnym prvkom techniky jazdy vodiča vozidla U. D.,
tento nesprávny prvok jazdy však nie je tým prvkom nehodového deja, ktorý by vyvolal kolíznu situáciu,
alebo znemožnil zabrániť dopravnej nehode ktorémukoľvek účastníkovi dopravnej nehody. Vodič vozidla

H. uskutočnil odbočovací manéver na križovatke takým spôsobom, že vodič vozidla U. D. by nedokázal
pri správnej technike jazdy a pri polovičnom spomalení z maximálne dosiahnuteľného zabrániť nehode
včasnou reakciou a to ani priestorovo, ani časovo. Vodič vozidla U. S. jazdil správnou technikou jazdy
a dopravnej nehode nemohol zabrániť ani skoršou reakciou, ani nižšou rýchlosťou. Závery uvedeného
znaleckého posudku si súd prvej inštancie osvojil pri ustálení zodpovednosti za škodu, ktorá vznikla

žalobkyni pri dopravnej nehode.
Pretože vodič nákladného motorového vozidla H. s návesom Z. V. odbočujúci vľavo porušil túto
povinnosť, keď pri odbočovaní vľavo nedal prednosť v jazde proti idúcemu mot. vozidlu U. D., je daná
zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla pri tejto dopravnej nehode žalobkyni žalovaného s poukazom na§ 24 ods. 2 písm. d/ a § 24 ods. 3 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,zák. č. 381/2001
Z.z.“).

Po ustálení základu nároku čo do zodpovednosti za škodu súd prvej inštancie sa zaoberal vznesenou
námietkou premlčania zo strany žalovaného ohľadne náhrady bolestného a náhrady za stratu na
zárobku počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti žalobkyne.
Žalobkyňa podľa správy Y.. O. C. zo dňa 15. 11. 2008 utrpela vnútrokĺbovú zlomeninu vonkajšieho
kondylu T. s posunutím úlomkov, krvácanie do M. V. a povrchové odreniny na M. V. a C. s dobou

pracovnej neschopnosti (ďalej aj ,,PN“)PN 7-8 týždňov.
Základné ohodnotenie bolestného u žalobkyne bolo vykonané lekárskym posudkom Y.. Y. M. a Y.. Y. V.
zo dňa 30. 06. 2009 na celkový počet bodov 350. Žalobkyňa žiadala odškodniť bolestné v sume 5.061,-
Eur (pri hodnote za jeden bod 14,46 Eur).
Vznesenú námietku premlčania žalovaným okresný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Žalobkyňa uplatnila
nárok na odškodnenie bolesti a nárok na odškodnenie straty na zárobku počas PN na súde dňa 13.

06. 2011.
Okresný súd uviedol, že premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa poškodený o vzniknutej
škode a škodcovi skutočne dozvedel, nestačí samotný predpoklad či možnosť dozvedieť sa o škode a
osobe, ktorá za vzniknutú škodu zodpovedá, pričom okamih vedomosti poškodeného o škode a jeho
vedomosti o škodcovi môže byť odlišný. V zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka

(ďalej aj,,OZ“) sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď má k dispozícii údaje, ktoré mu umožňujú
podať žalobu o náhradu škody na súde, t.j. keď nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy
vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia.
Vedomosť poškodeného o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, ako predpoklady začiatku plynutia
subjektívnej premlčacej doby musia byť splnené kumulatívne.

Náhrada za bolesť je samostatnou zložkou náhrady škody na zdraví a ide o náhradu tzv. nemajetkovej
ujmy, ktorá predstavuje jednorazové odškodnenie za vytrpené bolesti spôsobené poškodením zdravia,
jeho liečením a odstraňovaním následkov.
Okresný súd zistil, že znaleckým posudkom znalca Y.. R. J. č. 36/2009 zo dňa 14. 04. 2009 bolo
ohodnotené bolestné u žalobkyne po prvýkrát, a toto ohodnotenie korešponduje lekárskemu posudku

Y.. Y. M. a Y.. Y. V. zo dňa 30. 06. 2009, ktorým bola ohodnotená vytrpená bolesť žalobkyne po druhýkrát.
Obidve tieto ohodnotenia sú totožné. Žalobkyňa bola PN odo dňa 15. 11. 2008 do dňa 12. 06. 2009,
nastúpila do práce dňa 15. 06. 2009.
Za deň zistenia bolesti podľa názoru okresného súdu nemožno bez ďalšieho považovať deň vyhotovenia
posudku o bolestnom, lebo posudok len deklaruje vytrpenú a zistenú bolesť (viď rozsudok Najvyššieho

súdSRsp.zn.Rc/29/1979),pretopodbolestnéjetrebazaradiťtiebolestižalobkyne,ktorýmitrpelapočas
celého liečebného procesu, t.j. bolesť pri samotnom poškodení zdravia, tiež počas rehabilitačnej liečby.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa sa zúčastňovala liečebného procesu v príčinnej
súvislosti s poškodením zdravia pri tejto dopravnej nehode aj po vyhotovení znaleckého posudku č.
36/2009 znalcom Y.. R. J., ktorý bol vyhotovený dňa 14. 04. 2009. Svedčia o tom lekárske správy Y.. Y.

M. o ošetrovaní žalobkyne zo dňa 05. 06. 2009, keď navyše žalobkyňa pokračovala v liečebnom procese
tým, že sa podrobila rehabilitačnej liečbe v Národnom rehabilitačnom centre V. od 22. 04. 2009 do 25. 05.
2009. Zo správy Národného rehabilitačného centra zo dňa 25. 05. 2009 v spojení so správou Y.. Y. M.
zo dňa 05.06.2009 vyplýva, že okrem poškodenia zdravia, ktoré bolo ohodnotené vo forme bolestného
znaleckým posudkom Y.. R. J. č. 36/2009 zo dňa 14. 04. 2009 žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode

i poškodenie zdravia, ktorým bola zlomenina 2MTC subkapitálne pravej ruky, v čase po rehabilitačnej
liečbe bola zlomenina zhojená v dobrom postavení. Z uvedených listinných dôkazov teda vyplynulo, že
žalobkyňa trpela bolesťou i po podaní znaleckého posudku Y.. R. J. v apríli 2009, jej liečebný proces
pokračoval aj po jej žiadosti o odškodnenie zo dňa 01. 06. 2009, ku ktorej žalobkyňa pripojila tento
znalecký posudok ohľadne výšky nároku na bolestné. Pretože liečebný proces žalobkyne pokračoval

aj po podaní tohto znaleckého posudku vo vyšetrovacom konaní, tento posudok nemohol deklarovať
všetku vytrpenú a zistenú bolesť žalobkyne, ktorá jej vznikla pri posudzovanej škodovej udalosti, potom
žalobkyňa len z tohto znaleckého posudku nemohla mať subjektívnu vedomosť o vzniknutej škode z
titulu bolesti v rozsahu do takej miery, aby mohla svoj nárok uplatniť na súde.
Žalobkyňa bola PN do dňa 12. 06. 2009, po ukončení PN žalobkyňa nedoložila žiadne dôkazy, z ktorých

by vyplynulo, že by sa zúčastňovala na ďalšom liečebnom procese, keď podľa ustálenej judikatúry súdov
ani deň ukončenia PN nemožno považovať za deň, kedy sa poškodený dozvie o rozsahu svojej škody
na zdraví, ale keďže žalobkyňa po ukončení PN nepredložila žiadne listinné dôkazy, že by pokračovala
v liečebnom procese, súd prvej inštancie pri ustálení začiatku plynutia subjektívnej premlčacej dobyu žalobkyne na včasné uplatnenie tohto nároku vychádzal z dňa, ktorý nasledoval po ukončení PN
žalobkyne, keď tohto dňa žalobkyňa mohla už uplatniť nárok na náhradu škody z titulu bolestného na
súde, čo bol deň 13. 06. 2009. Nárok si uplatnila na okresnom súde dňa 13. 06. 2011, teda v dvojročnej

subjektívnej premlčacej dobe podľa § 106 ods. 1 OZ, preto nárok žalobkyne na odškodnenie bolesti nie
je premlčaný.
Okresný súd neprihliadol ani na vznesenú námietku premlčania žalovaným ohľadne nároku na
odškodnenie straty na zárobku počas trvania jej dočasnej PN. Aj tento nárok žalobkyňa uplatnila na
okresnom súde dňa 13. 06. 2011. Je pravdou, že žalobkyňa bola PN od 15. 11. 2008 do 12. 06. 2009,

tak ako to vyplýva z potvrdenia o jej PN, práceschopná bola od 13. 06. 2009, nastúpila do práce dňa 15.
06. 2009, avšak z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica o nemocenských dávkach
vyplatených Sociálnou poisťovňou žalobkyni za obdobie od 01. 01. 2008 do 22. 07. 2009 vyplýva, že
posledná nemocenská dávka žalobkyni bola vyplatená v mesiaci 07/2009. O tom, aká škoda vznikla
na strate na zárobku počas PN poškodeného, sa poškodený dozvie spravidla v okamihu, keď mu bola
vyplatená posledná dávka nemocenského, a teda keď škodu môže bližšie špecifikovať. Až v tomto

čase sa poškodený dozvie o škode podľa ustanovenia § 446 OZ a až od tohto času mu začína plynúť
premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 OZ. Má sa na mysli i subjektívna premlčacia doba v zmysle
§ 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka (Z IV s.625).
Pretože žalobkyni bola posledná dávka nemocenského vyplatená až v mesiaci júl 2009, až v tomto
mesiaci sa žalobkyňa spoľahlivým spôsobom mohla dozvedieť o rozsahu nároku na náhradu tejto

škody, a preto od mesiaca júl 2009 jej začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba na včasné
uplatnenie tohto nároku. Žalobkyňa podala žalobu na súde prvej inštancie dňa 13. 06. 2011, teda v
dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe na včasné uplatnenie tohto nároku, ktorá jej márne uplynula až
v mesiaci júl 2011. Preto ani táto námietka premlčania vznesená žalovaným nebola dôvodná.
Súd prvej inštancie uviedol, že Občiansky zákonník nevymedzuje ani pojem bolesť, ani pojem sťaženie

spoločenského uplatnenia, ani to, v akom rozsahu a na základe čoho sa tieto práva priznávajú.
Uvedené otázky sú upravené v zákone č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za
sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej aj ,,zák. č. 437/2004 Z.z.“) ustanovuje podmienky priznania
a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Bolesťou podľa
uvedeného zákona je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho

následkov. Sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má
preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho životných
a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Náhrada za bolesť a náhrada za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo.
Žalobkyňa v súvislosti s odškodnením bolestného predložila lekársky posudok Y.. Y. M. a Y.. Y. V. zo dňa

30.06.2009,ktorýmbolaohodnotenávytrpenábolesťžalobkynenacelkovýpočetbodov350.Žalobkyňa
vyčíslila tento nárok na sumu 5.061,- Eur pri hodnote za jeden bod 14,46 Eur vychádzajúc z Opatrenia
Ministerstva zdravotníctva SR z 12. mája 2009 č. D. o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2009. Toto opatrenie nadobudlo účinnosť dňa
31. mája 2009 a bolo zverejnené oznámením Ministerstva zdravotníctva SR č. 172/2009 Z.z.. Žalovaný

lekársky posudok, ktorým bolo ohodnotené bolestné u žalobkyne nenamietal, nenamietal ani výšku
vyčísleného nároku na sumu 5.061,- Eur pri hodnote za jeden bod 14,46 Eur pri počte bodov 350.
Pretože žalovaný nenamietal lekársky posudok o bolestnom, ktorý predložila do súdneho konania
žalobkyňa, súd pri ohodnotení bolestného u žalobkyne vychádzal z tohto lekárskeho posudku. Týmto
lekárskym posudkom bol ustálený počet bodov ohodnotenia bolestného u žalobkyne na 350. Súd prvej

inštancie nepriznal žalobkyni nárok na odškodnenie bolestného v rozsahu 5.061,- Eur, ale len v sume
4.680,- Eur, čo do sumy 381,- Eur s príslušenstvom tento nárok žalobkyne zamietol s poukazom na
ustanovenie § 5 ods. 2 zák. č. 437/2004 Z.z., z ktorého vyplýva, že výška náhrady za bolesť a výška
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rok predchádzajúci

roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa ods. 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na
najbližšie celé Eur smerom nahor.
Podľa Oznámenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 186/2008 Z.z., Ministerstvo zdravotníctva SR vydalo
podľa§5ods.4zákonač.437/2004Z.z.Opatreniezo14.mája2008č.D.oustanovenívýškynáhradyza
bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2008. Opatrenie ustanovuje výšku

náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za jeden bod, čo predstavuje
v roku 2008 402,92 Sk (opatrenie nadobudlo účinnosť 31. mája 2008).
Suma 402,92 Sk je teda podľa názoru okresného súdu podľa Opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR
zo 14. mája 2008 č. D. určenou výškou náhrady za bolesť a výškou náhrady za sťaženie spoločenskéhouplatnenia za jeden bod platnou v roku 2008, ktorá v zmysle ustanovenia § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004
Z.z. predstavuje 2 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým
úradom SR za rok 2007. To potom znamená, že keďže žalobkyňa utrpela škodu na zdraví pri dopravnej

nehode dňa 15. 11. 2008, čo je moment vzniku nároku na náhradu škody, náhrada za bolesť a náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia jej patrí vo výške ustanovenej práve týmto opatrením, t.j. za jeden
bod podľa lekárskeho posudku o bolestnom v sume 402,92 Sk, 350 bodov x 13,37 Eur za jeden (402,92
Sk za jeden bod) potom predstavuje náhradu za bolesť v sume 4.679,50 Eur, po zaokrúhlení na celé
eurá nahor sumu 4.680,- Eur a v tejto výške má potom žalobkyňa nárok na odškodnenie bolesti.

Uvedené platí aj ohľadne odškodnenia sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobkyne. Ohľadne
sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyňa predložila ohodnotenie vykonané lekárskym posudkom
Y.. Y. M. a Y.. X. F. zo dňa 08. 02. 2010, ktorým bolo ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia
u žalobkyne na 290 bodov. Ohodnotenie týmto lekárskym posudkom žalovaný nenamietal, súd prvej
inštancie preto pri ohodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobkyne vychádzal z tohto
lekárskeho posudku pri ustálení tohto ohodnotenia na 290 bodov.

Žalobkyňa vyčíslila nárok na odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia na sumu 4.319,- Eur
výpočtom za 290 bodov po 14,89 Eur za jeden bod, čo po zaokrúhlení predstavuje sumu 4.319,- Eur.
Vyčíslenie tohto nároku žalovaný namietal, podľa neho odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia
u žalobkyne predstavuje čiastku 4.194,- Eur pri počte 290 bodov po 14,46 Eur za jeden bod, keď pre rok
2009 bola výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ustanovená Opatrením Ministerstva

zdravotníctva SR č. 26/2009 zverejneného v Zbierke zákonov oznámením č. 172/2009 Z.z.. V tomto
prípade k poškodeniu zdravia žalobkyne došlo síce dňa 15. 11. 2008, zdravotný stav žalobkyne bol v
rozsahu potrebnom na ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia ustálený v roku 2009, preto bolo
potrebné vychádzať pri priznaní výšky tejto náhrady z uvedeného opatrenia Ministerstva zdravotníctva
SR.

Súd prvej inštancie pri ustálení výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia u žalobkyne
rovnako ako pri ustálení výšky náhrady bolestného u žalobkyne vychádzal z Opatrenia Ministerstva
zdravotníctva SR zo dňa 14. mája 2008 č. D. o ustanovení výšky náhrady na bolesť a výšky náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2007. Pretože žalobkyňa utrpela škodu na zdraví pri
dopravnejnehodedňa15.11.2008,čojemomentomvznikunárokunanáhraduškodyatotakizabolesť,

ako i za sťaženie spoločenského uplatnenia, preto žalobkyni patrí náhrada za sťaženie spoločenského
uplatnenia v rovnakej výške ako náhrada za bolesť, čo je pri počte 290 bodov pri ohodnotení sťaženia
spoločenského uplatnenia po 13,37 Eur za jeden bod čiastka 3.877,30 Eur, po zaokrúhlení na celé
eurá nahor čiastka 3.878,- Eur. Pokiaľ žalobkyňa žiadala priznať odškodnenie sťaženia spoločenského
uplatnenia priznať toto až vo výške 4.319,- Eur, čo do sumy 441,- Eur s príslušenstvom nepodala žalobu

dôvodne. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4M
Cdo19/2011 zo dňa 25.októbra 2012.
Ďalej okresný súd uviedol, že žalobkyňa uplatnila v súdnom konaní i nárok na zaplatenie sumy 1.018,95
Eur titulom náhrady straty na zárobku počas PN.
Základnou podmienkou na vznik nároku na úrazový príplatok, teda aj na náhradu za stratu na zárobku

počas trvania pracovnej neschopnosti je, že poškodenému na zdraví sa vypláca buď nemocenské,
resp. náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Úrazový príplatok sa určuje na dni, pričom
jeho výška závisí od denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení v platnom znení ku dňu vzniku nároku (ďalej aj ,,zák. č. 461/2003 Z.z.“), s tým,
že výška tohto úrazového príplatku je 55 % z denného vymeriavacieho základu počas prvých troch dní

práceneschopnosti a 25 % z neho počas zostávajúcich kalendárnych dní tejto práceneschopnosti.
Okresný súd konštatoval, že žalobkyni vznikol nárok na náhradu tejto škody vo výške úrazového
príplatku podľa § 85 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z..
Vychádzajúc z potvrdenia o strate na zárobku počas PN zo dňa 22. 07. 2009 u žalobkyne, sociálna
poisťovňa určila výšku vymeriavacieho základu žalobkyne na sumu 574,8411 Sk/deň (19,0812 Eur/deň).

Potom v súlade s § 446 OZ v spojení s § 85 a nasl. zákona č. 461/2003 Z.z. výška nároku žalobkyne
na náhradu stratu na zárobku počas trvania jej PN je 30.697,- Sk po prepočte na eurá 1.018,95 Eur. V
takejto výške má potom žalobkyňa nárok voči žalovaného na odškodnenie tejto straty na zárobku počas
trvania jej PN. Žalobkyňa po čiastočnom späťvzatí žaloby uplatnila tento nárok v takejto výške, preto
súd žalobkyni priznal nárok na náhradu straty na zárobku počas PN vo výške 1.018,95 Eur, keď tento

nárok v takomto rozsahu žalovaný nenamietal.
Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie prisúdil žalobkyni celkovo nárok na odškodnenie v sume
9.576,95 Eur, v prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne zamietol čo do sumy 822,- Eur s príslušenstvom.Prvoinštančný súd uviedol, že žalovaný je preukázateľne v omeškaní s vyplatením náhrady bolestného
v sume 4.680,- Eur, náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 3.878,- Eur a náhrady straty
na zárobku počas PN v sume 1.018,95 Eur, pričom toto omeškanie trvá. Žalobkyňa má preto nárok voči

žalovanému z týchto súm i na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 1 prvá veta a podľa §
517 ods. 2 OZ. Nárok má však na zaplatenie týchto úrokov z omeškania od 13. 08. 2001 do zaplatenia,
t.j. odo dňa nasledujúceho potom, čo žalovanému bola doručená žaloba v súdenej veci (dňa 12. 08.
2011). Pokiaľ žalobkyňa žiadala priznať úroky z omeškania z týchto nárokov od 23. 11. 2010, a to do
dňa 12. 08. 2011, v tejto časti súd prvej inštancie žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol v časti

požadovaného úroku z omeškania za toto obdobie vo výške 9 % ročne zo sumy spolu 9.576,95 Eur,
pretože žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaný bol v omeškaní s týmito náhradami už pred dňom 13.
08. 2011. Nakoľko súd prvej inštancie žalobu zamietol v časti istiny 822,- Eur, z tejto sumy nepriznal
žalobkyni ani nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 23. 11.
2010 do zaplatenia. Žalobkyňa síce listom zo dňa 01. 06. 2009 požiadala žalovaného prostredníctvom
povereného likvidátora, ktorým bola S. T. a.s., F. o náhradu škody, avšak len z titulu bolestného, pričom

z korešpondencie medzi likvidátorom žalobkyňa vyplynulo, že likvidátor pristúpi k likvidácii poistnej
udalosti až vtedy, keď bude mať výslovný súhlas poisťovateľa vinníka.
Podľa názoru okresného súdu sa žalovaný dostal do omeškania s výplatou náhrady za bolesť, sťaženie
spoločenského uplatnenia a náhrady za stratu na zárobku počas PN až nasledujúci deň po doručení
žaloby, ktorá mu bola doručená dňa 12. 08. 2011. Pokiaľ ide o výšku úrokov z omeškania, ku dňu

13. 08. 2011 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 1,50 % ročne, zvýšená o 8
percentuálnych bodov bola 9,50 % ročne, žalobkyňa uplatnila nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 9 % ročne, súd prvej inštancie je rozsahom žaloby viazaný a nemôže prisúdiť viac, než je
žiadané, preto žalobkyni priznal nárok na zaplatenie úrokov z omeškania len v žiadanej výške, t.j. vo
výške 9 % ročne z jednotlivých prisúdených čiastkových nárokov.

O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. Žalobkyňa mala vo veci
úspech len čiastočný, mala úspech v časti o zaplatenie sumy 9.576,95 Eur, neúspech v časti o zaplatenie
sumy 822,- Eur, teda v nepatrnej časti oproti úspechu, navyše rozhodnutie o nároku žalobkyne vo veci
záviselo od znaleckého dokazovania, ktorým sa zisťoval základ nároku. Žalobkyňa žiadala prisúdiť len
trovy právneho zastúpenia, ktoré vyčíslila na sumu 5.519,49 Eur. Trovy právneho zastúpenia žalobkyňou

boli vyčíslené v súlade s Vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Hodnota úkonu
vychádza zo žalovanej sumy 10.398,95 Eur, čo je súčet súm 5.061,- Eur + 4.319,- Eur + 1.018,95
Eur, keď hodnota jedného úkonu predstavuje v súdenej veci sumu 270,54 Eur bez DPH. Celkové trovy
právneho zastúpenia v sume 5.519,49 Eur pozostávajú z úkonov právnej služby, a to: prevzatie a

príprava zastúpenia vo výške 270,54 Eur, žaloba vo výške 270,54 Eur; II., III., IV. porada s klienta 3x
270,54 Eur; účasť na pojednávaní 5x 270,54 Eur; vyjadrenie 5 x 270,54 Eur; dôkazný návrh vo výške
135,27 Eur; nahliadnutie do spisu vo výške 270,54 Eur, z režijného paušálu 2x 7,41 Eur, 4x 7,41 Eur,
1x 7,81 Eur, 4x 8,04 Eur, 6x 8,39 Eur a 20% DPH.

2. Žalobkyňa i žalovaný podali včas odvolanie. Žalobkyňa v odvolaní uviedla, že podáva odvolanie
„osobitne voči výroku o zamietnutí návrhu (žaloby) vo zvyšku a určenie bolestného vo výške 4 680
Eur a sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 3 878 Eur“. Poukázala na to, že okresný súd jej
priznal bolestné vo výške 350 bodov podľa lekárskeho posudku Y.. Y. M. a Y.. M. V. zo dňa 30. 06. 2009.
Žalovaný nenamietal lekárky posudok, ani výšku bolestného. Okresný súd ustálil, že utrpela škodu na

zdraví pri dopravnej nehode zo dňa 15. 11. 2008, a teda jej patrí náhrada za bolesť vo výške ustanovenej
Opatrením č. D. zo dňa 14. 05. 2008 o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za SSU
na rok 2008. Jeden bod podľa tohto oznámenia prestavuje sumu 402,92 Sk (13,37 Eur) pri 350 bodov x
13,37 Eur náhrada za bolesť predstavuje sumu 4 679, 50 Eur po zaokrúhlení na celé eurá nahor suma 4
680,- Eur Pri výpočte sťaženia spoločenského uplatnenia okresný súd postupoval rovnakým spôsobom,

vychádzajúc z totožného opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR zo dňa 14. 05. 2008, pričom výšku
jedného bodu ustálil na 13,37 Eur, pretože škodu na zdraví utrpela pri dopravnej nehode dňa 15. 11.
2008 vychádzajúc z lekárskeho posudku Y.. Y. M. a Y.. X.. F. zo dňa 08. 02. 2010 jej okresný súd priznal
pri počte bodov 290 náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 3 877,30 Eur,
po zaokrúhlení vo výške 3 878,- Eur S uvedeným názorom okresného súdu nesúhlasí, pretože okresný

súd moment vzniku nároku na náhradu škody titulom bolestného odvodil od vzniku dopravnej nehody,
pričom mal vychádzať z okamihu ustálenia jej zdravotného stavu a nevenoval dostatočnú pozornosť
spôsobu výpočtu tohto nároku, najmä výške hodnoty bodu, ktorá je určená sumou 2 % z priemernej
mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom SR za kalendárny rokpredchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu škody. Nestotožňuje sa okresným súdom
určenou výškou za 1 bod, pretože podľa nej rozhodným obdobím pre stanovenie výšky náhrady za
bolesť bol rok 2009, kedy bol vypracovaný lekársky posudok (30. 06. 2009). Až k uvedenému dátumu

možno hovoriť o ustálení jej zdravotného stavu, keďže i sám prvoinštančný súd vo svojom odôvodnení
uviedol, že bola práceneschopná až do 12. 06. 2009 odo dňa nehody a počas celého obdobia trpela
bolesťami v súvislosti s poškodením zdravia, jeho liečením, ako aj odstránením následkom a navyše aj
v čase ukončenia pracovnej neschopnosti mala zranenú ruku boľavú, táto jej opúchala a pod.. Podľa
jej názoru nárok na náhradu škody titulom bolestného vznikol najskôr v roku 2009, preto okresný súd

nesprávne vychádzal z hodnoty jedného bodu vo výške 13,37 Eur, hoci mal vychádzať zo sumy 14,46
Eur určenej Opatrením Ministerstva zdravotníctva SR z 12. 05. 2009 č. D. Z uvedeného dôvodu došlo na
strane súdu prvej inštancie k nesprávnemu právnemu posúdeniu v tejto otázke, a teda jej priznal nárok
na náhradu škody titulom bolestného v nižšej sume, aká jej podľa zákona patrila. Počas celého súdneho
konania nebol zo strany žalovaného lekárky posudok Y.. M. a Y.. V.iadnym spôsobom spochybňovaný,
nebolaspochybňovanáhodnotajednéhobodubolestnéhoanivýškabolestného,ktorústanovilanasumu

5 061 Eur (350 bodov x 14,46 Eur za jeden bod), ako aj rok ustáleného zdravotného stavu rok 2009.
Napriek tomu, že jej zdravotný stav bol ustálený až v roku 2009 a lekárske posudky boli vypracované
v roku 2009, okresný súd pri stanovení hodnoty bodu vychádzal z roka pred dopravnou nehodou, hoc
mal vychádzať podľa opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR z 12. 05. 2009 uverejneného v Zbierke
zákonov, ako oznámenie č. 172/2009, v ktorom bola hodnota jedného bodu určená na sumu 14,46 Eur.

Pretože okresný súd pri svojom výpočte vychádzal z roku 2007, kedy jej zdravotný stav ešte nebol
ustálený (postupovala mnohé ošetrenia a následne v roku 2009 rehabilitačnú liečbu), došlo zo strany
okresného súdu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci v otázke rozhodnej pre správny výpočet
bolestného. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove z 07. 05. 2013, sp.
zn. 21Co/2/2017, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. 06. 2001, sp. zn. MCdo 37/2000.

Zároveň namietala vyčíslenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Poukázala na to, že dňa 08. 02. 2010
bol vypracovaný lekársky posudok Y.. Y. M. a Y.. X. F. a podľa jej názoru, až v tomto momente bolo možné
objektívne vykonať bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia, keďže skôr to vzhľadom
na zdravotný stav nebolo možné, čo vyplýva z jednotlivých lekárskych správ ňou predložených. Podľa jej
názoru okresný súd mal jej priznať náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia tak, ako to

vyčíslila ona. Rozhodným obdobím pre stanovenie náhrady titulom sťaženia spoločenského uplatnenia
malo byť príslušné opatrenie z roku 2010 a tým, že súd vychádzal z Opatrenia Ministerstva zdravotníctva
SR č. D., v ktorom sú určené 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca za rok 2007, priznal jej
menšiu sumu než jej na základe zákona patrila. Ustanovenia zákona týkajúce sa náhrady škody titulom
sťaženia spoločenského uplatnenia okresný súd nesprávne interpretoval, preto súd prvej inštancie

vec nesprávne právne posúdil. K poškodeniu jej zdravia v podobe trvalých následkov v súvislosti s
dopravnou nehodou zo dňa 15. 11. 2008 zanechalo výrazné nepriaznivé dôsledky na uspokojovanie
jej základných životných, rodinných, pracovných, spoločenských a iných potrieb. Takéto vyjadrenia
bolesti však nevystihujú skutočnú a celkovú bolesť, ktorú si v súvislosti so zraneniami musela vytrpieť,
pretožezraneniaasnimispojenábolesťpôsobilisúčasne,čímsaveľkosťaintenzitabolestiznásobovali.

V dôsledku týchto zranení musela opakovane navštevovať odborné ambulancie a podrobovať sa
bolestivým vyšetreniam, punkciám, ako aj aplikáciou bolestivých injekcií a medikamentóznej liečbe,
ktorá výrazne zaťažovala tak psychiku, ako aj ďalšie orgány, pričom nepožiadala o mimoriadne zvýšenie
bolestného ako aj SSU. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný podal odvolanie, konkrétne do časti prvého výroku, týkajúceho sa bolestného vo výške
4 680,- Eur s príslušenstvom, straty na zárobku počas práceneschopnosti vo výške 1 018,95 Eur
s príslušenstvom a ohľadne náhrady trov konania. Poukázal na to, že v konaní vzniesol námietku
premlčania žalobkyňou uplatneného nároku na náhradu bolesti. Súd prvej inštancie na túto námietku
neprihliadol a túto vyhodnotil ako neodôvodnenú. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa sa

podrobovala liečbe potom, čo bol vypracovaný znalecký posudok č. 36/2009 zo dňa 14. 04. 2009 Y..
R. J., predmetom ktorého bolo okrem iného aj bodové ohodnotenie bolestného žalobkyne. O tomto má
svedčiť lekárska správa Y.. M. z 05. 06. 2009, pričom žalobkyňa sa ďalej podrobovala aj rehabilitačnej
liečbe od 22. 04. 2009 do 25. 05. 2009. Podľa názoru okresného súdu sa žalobkyňa nemohla dozvedieť
o výške svojej bolesti v rozsahu potrebnom na jej uplatnenie na súde zo znaleckého posudku, pretože jej

liečba ešte pokračovala. Podľa súdu prvej inštancie sa žalobkyňa mohla o tejto skutočnosti dozvedieť až
prvým dňom po ukončení dočasnej práceneschopnosti žalobkyne, t.j. 13. 06. 2009. S takýmto názorom
prvoinštančného súdu nesúhlasí. Z hľadiska premlčania v tomto prípade je v súlade s ustanovením §
106 ods. 1 OZ potrebné ustáliť, kedy sa žalobkyňa dozvedela o: a/ osobe zodpovednej za škodu jejspôsobenú pri dopravnej nehode 15. 11. 2008, b/ spôsobenej škode, ktorá sa odškodňuje náhradou
za bolesť. Pokiaľ ide o vedomosť žalobkyne o osobe zodpovednej za jej spôsobenú škodu, súd prvej
inštancie nespochybňuje, že žalobkyňa mala vedomosť o tejto osobe najneskôr dňa 01. 06. 2009, čo

je zrejmé zo žiadosti žalobkyne o náhradu za rozsah poškodenia jej zdravia adresovanej likvidačnému
zástupcovi v SR. Súd prvej inštancie však nesprávne ustálil dobu, kedy sa žalobkyňa dozvedela o škode,
ktorá sa odškodňuje náhradou za bolesť. Všeobecne možno uviesť, že poškodený sa dozvie o škode
okamihom, keď sa dozvie o ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch
do takej miery, že právo na jej náhradu možno dôvodne uplatniť na súde. Náhrada za bolesť je náhrada

ujmy spôsobenej poškodením zdravia jeho liečením, alebo odstraňovaním jeho následkov. Samotná
náhradazabolesťsaposkytujenazákladelekárskehoposudku,ktoréhoobsahomjeohodnoteniebolesti
za podmienok stanovených v zákone. Z tohto hľadiska sa však neohodnocuje všetka a akákoľvek bolesť
spôsobená poškodením zdravia, jeho liečením, resp. odstraňovaním jeho následkov, ale v súlade s
§ 9 ods. 1 veta druhá zák. č. 437/2004 Z. z. výlučne akútna fáza bolesti. Z tohto hľadiska sa potom
nehodnotí iná ako akútna bolesť, teda najmä bolesť následná, resp. doznievajúca. Preto ohodnotenie

bolesti možno vykonať okamihom ustálenia zdravotného stavu osoby poškodenej škodou na zdraví v
čase, kedy došlo k odozneniu akútnej fázy bolesti. Týmto okamihom je potom bolesť zistená. Okamih
ustálenia zdravotného stavu z hľadiska potrebného na ohodnotenie bolesti je pritom otázkou skutkovou.
Z tohto hľadiska je potom právne bez významu aj prípadne prebiehajúca liečba, ak nie je spojená s
akútnoubolesťou.Rovnakojeztohohľadiskaúplneprávnebezvýznamu,kedybolspracovanýposudok,

resp. kedy došlo k ukončeniu dočasnej práceneschopnosti poškodeného. V tejto súvislosti poukázal
na rozhodnutia všeobecných súdov. Podľa jeho názoru prvoinštančný súd vychádza z nesprávneho
záveru, že bolesť možno ohodnotiť až po skončení liečenia, pretože až skončením liečenia dôjsť k
ustáleniu zdravotného stavu poškodeného a to v rozpore s ustanovením § 8 ods. 4, § 9 ods. 1 druhá
veta zák. č. 437/2004 Z.z.. Rozhodnutie prvoinštančného súdu v časti, v ktorej vychádza z predpokladu,

že ak liečebný proces žalobkyne pokračoval aj po spracovaní posudku Y.. J. dňa 14. 04. 2009, tak
tento nemohol zohľadňovať všetku vytrpenú bolesť, pretože žalobkyňa mala trpieť bolesťou aj po jeho
spracovaní, je nesprávne a nevyplýva z vykonaného dokazovania. Z vykonaného dokazovania totiž
vôbec nevyplýva, že by žalobkyňa po spracovaní posudku Y.. J. v súvislosti s liečením poškodenia
zdravia vôbec trpela bolesťou a to dokonca akútnou. Ak Y.. J. pristúpil k spracovaniu posudku,

ktorým ohodnocoval aj vytrpenú bolesť žalobkyne, tak vychádzal z toho, že jej zdravotný stav je v tom
čase potrebnom rozsahu ustálený. V konaní nevyšli najavo ani žiadne okolnosti, ktoré by ustálenosť
zdravotného stavu žalobkyne už v čase spracovania posudku Y.. J. (14. 04. 2009) spochybňovali.
Pokračovanie záverečnej fázy liečby totiž takouto okolnosťou sa o sebe nie je. Ustálenosť zdravotného
stavu žalobkyne už v čase spracovania posudku Y.. J. je zrejmá a z toho, že jej zdravotný stav sa z tohto

hľadiska následne vôbec nemenil, keďže aj ohodnotenie bolesti vykonané v tomto znaleckom posudku
je identické s ohodnotením bolestného, ktoré vykonal Y.. Y. M. dňa 30. 06. 2009. Aj so žalobkyňou
predloženej ambulantnej správy Y.. Y. M. z 05. 06. 2009 je zrejmé, že v tom čase sa žalobkyňa už
nepodrobovala žiadnej ďalšej liečbe, ktorá by bola spojená s akútnou bolesťou. Aj rehabilitačnú liečbu
žalobkyňa ukončila dňa 25. 05. 2009. Vzhľadom na uvedené zdravotný stav žalobkyne bol z hľadiska

ohodnotenia bolesti ustálený najneskôr ku dňu spracovania posudku, preto sa žalobkyňa o škode na
zdraví, ktorá jej bola spôsobená pri dopravnej nehode dozvedela najneskôr 14. 04. 2009. Žalobkyňa
najneskôr 01. 06. 2009 vedela aj o tom, kto jej zodpovedá za spôsobenú škodu na zdraví a v súlade
s ust. § 106 ods. 1 OZ začala jej plynúť premlčacia doba nároku na náhradu za bolesť dňom 01. 06.
2009 a uplynula dňom 01. 06. 2011. Žalobkyňa však pristúpila k uplatneniu svojho nároku na súde až

13. 06. 2011, t.j. po uplynutí premlčacej doby. Podľa jeho názoru ním vznesená námietka premlčania
bola dôvodná, preto okresný súd mal na ňu prihliadnuť.
Ďalej uviedol, že okresný súd neprihliadol na ním vznesenú námietku premlčania ohľadne náhrady
za stratu na zárobku počas práceneschopnosti. Záver prvoinštančného súdu o tom, že poškodený
sa o výške tohto nároku dozvie spravidla okamihom vyplatenie poslednej dávky nemocenského a až

týmto okamihom začína plynúť subjektívna premlčacia doba podľa § 106 ods. 1 OZ, je nesprávny
a vychádza z neaktuálnej právnej úpravy. Poukázal na to, že v zmysle ust. § 446 OZ sa náhrada
za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného posúdi a suma tejto náhrady sa
určí rovnako, ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Úrazový
príplatok teda vzniká za podmienky, že poškodená osoba je dočasne práceneschopná a vypláca

sa jej dávka nemocenského, alebo náhrada príjmu podľa zák. č. 462/2003 Z.z. v znení neskorších
právnych predpisov. Tento úrazový príplatok sa potom platí za jednotlivé dni a to počas celej doby
trvania práceneschopnosti. Výška tohto úrazového príplatku je určená zodpovedajúcim percentom z
denného vymeriavacieho základu, pričom jeho výška je pre jednotlivé dni rôzne v závislosti od dĺžkytrvania práceneschopnosti. Denný vymeriavací základ, z ktorého sa pri určení úrazového príplatku
vychádza je pritom upravený v § 84 zák. č. 461/2003 Z.z.. Výška úrazového príplatku je v plnom
rozsahu vyčísliteľná z príjmov poškodenej osoby, ktoré dosahovala v rozhodujúcom období (ktorým

je v zásade kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom došlo k práceneschopnosti), a teda jeho
výška sa určí ako podiel príjmov poškodenej osoby v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho
obdobia. Tento nárok teda poškodenému vznikne prvým dňom trvania práceneschopnosti a trvá do
posledného dňa práceneschopnosti. Poškodená osoba už priebežne vie ustáliť aj jeho výšku, pretože
táto sa určuje príslušným percentom podľa § 87 zák. č. 461/2003 Z. z. z denného vymeriavacieho

základu, ktorý sa určuje z príjmu poškodenej osoby. Poškodená osoba, ktorej vzniklo právo na náhradu
za stratu na zárobku počas práceneschopnosti sa najneskôr posledný deň trvania svojej dočasnej
práceneschopnosti dozvie o tomto svojom nároku a aj o jeho výške, a teda posledným dňom trvania
dočasnej práceneschopnosti sa poškodená osoba dozvie o tej škode na zdraví, ktorá sa odškodňuje
nárokom na náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti. Z predloženého potvrdenia o
dočasnej práceneschopnosti v súvislosti s poškodením zdravia žalobkyne dňa 15. 11. 2008 bola uznaná

práceschopnou dňom 13. 06. 2009, t. j. práceneschopnosť skončila dňom 12. 06. 2009. V deň skončenia
svojej práceneschopnosti pritom žalobkyňa vedela, že jej vzniklo právo na náhradu za stratu na zárobku
počas trvania práceneschopnosti a v akej výške, preto už dňa 12. 06. 2009 vedela o tej škode na
zdraví, ktorá sa odškodňuje nárokom na náhradu za stratu na zárobku počas práceneschopnosti podľa
§ 446 OZ. Pretože žalobkyňa sa dozvedela o osobe zodpovednej za škodu najneskôr 01. 06. 2009,

tak premlčacia doba tohto nároku začala plynúť dňom 12. 06. 2009, keď sa žalobkyňa dozvedela o
tejto škode. Žalobou žalobkyňa si tento nárok na súde uplatnila až dňa 13. 06. 2011, t. j. po uplynutí
premlčacej doby, preto ním vznesená námietka premlčania v tomto konaní bola dôvodná a okresný
súd mal na ňu povinnosť prihliadnuť. Podľa jeho názoru poškodená osoba sa nedozvie o výške
dennéhovymeriavaciehozákladuažzjehovyčísleniaSociálnoupoisťovňou,pretožeSociálnapoisťovňa

vychádza z rovnakých informácií, ktoré má k dispozícii aj poškodená osoba. Právny názor prezentovaný
prvoinštančným súdom vychádza z pôvodného znenia ustanovenia § 446 OZ. V tom čase bolo jednou
zo skutočností potrebných na ustálenie výšky náhrady za stratu na zárobku počas práceneschopnosti
zistenie výšky vyplatených dávok nemocenského, pričom do vyplatenia v poradí poslednej z nich
výška tohto nároku nebola známa. Prvoinštančný súd zmenu právnej úpravy v tejto časti odôvodnenia

prehliadol. Podľa právnej úpravy rozhodnej v tomto prípade vyplatené dávky nemocenského nemajú
žiadny vplyv na vznik a výšku nároku na náhradu na stratu na zárobku počas práceneschopnosti. Podľa
jeho nároku aj rozhodnutie zverejnené v Zborníku IV. na str. 625, na ktoré poukázal prvoinštančný súd,
je zjavne nepoužiteľné a prekonané. Okresný súd prehliadol aj to, že zákon č. 381/2001 Z. z. v § 11
ods. 8 obsahuje osobitnú úpravu úrokov z omeškania odlišnú od všeobecnej, keď právo na nej vzniká

poškodeným osobám iba za splnenia v ňom stanovených podmienok. Ak predmetné ustanovenie súd
prvej inštancie neaplikoval, tak jeho rozhodnutie vychádza aj v tejto časti z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobkyni v tomto prípade právo na úroky z omeškania ani nevzniklo.
I výrok prvoinštančného súdu o náhrade trov konania považoval za nesprávny. Okresný súd vychádzal
z ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p.. Čiastočný neúspech žalobkyne v tomto konaní nemožno hodnotiť

iba ako nepatrný. Žalobkyňa sa žalobou domáhala zaplatenia sumy 12.780,83 Eur. Až na pojednávaní
konanom dňa 23. 02. 2012 žalobkyňa vzala svoju žalobu v časti o zaplatenie 2.381,88 Eur späť a
prvoinštančnýsúdvtejtočastikonaniezastavil.Vtejtočastitedažalobkyňanebolaúspešná.Bolatoteda
žalobkyňa, ktorá zavinila zastavenie konania v tejto časti. Z tohto dôvodu potom žalobkyňa je povinná
zaplatiť zodpovedajúcu časť trov konania podľa ustanovenia § 146 ods. 2 O. s. p.. Prvoinštančný súd jej

mal teda priznať náhradu trov konania v rozsahu 49,86 % (74,93 % úspech, 25,07 % neúspech). Ani v
prípade, ak by sa malo vychádzať z úspešnosti strán tak, ako ho uviedol prvoinštančný súd, ani takáto
miera neúspešnosti žalobkyne nie je nepatrná. Žalobkyňa by bola úspešná v 90,09 % a neúspešná v
7,91 %, a preto by mala v súlade so zásadou úspešnosti právo na čiastočnú náhradu trov konania 82,99
%. Podľa jeho názoru aplikácia ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p. nebola na mieste. V tomto konaní

rozhodnutie o výške žalobkyňou uplatnených nárokov nezáviselo od žiadneho znaleckého posudku, a
tedavtomtosmereanižiadneznaleckédokazovanievkonaníneprebehlo.Jedinéznaleckédokazovanie
sa týkalo základu uplatnených nárokov žalobkyne, čo je z hľadiska aplikácie ustanovenia § 142 ods. 3 O.
s. p. právne bez významu. Prvoinštančný súd pri určovaní výška tarifnej hodnoty vychádzal z uplatnenej
sumy 10.398,95 Eur, a to i napriek tomu, že žalobkyňa bola v konaní úspešná iba v časti o zaplatenie

9.576,95 Eur. Ďalej namietal úkony, ktoré nie sú podľa neho úkonmi právnej služby, a to vyjadrenie z 11.
01. 2013, ktoré nie je vyjadrením vo veci samej, pretože žalobkyňa v ňom iba zasielala súdu rozhodnutie
vydané poľskými justičnými orgánmi v trestnom konaní. Podľa jeho názoru úkon „nahliadnutie do spisu
dňa 10. 07. 2014“ nie je úkonom právnej služby, pričom pri úkonoch II. porada s klientom 11. 01. 2012,III. porada s klientom 17. 07. 2014, IV. porada s klientom 10. 07. 2015 žalobkyňa nepreukázala ich
uskutočnenie a ani ich dĺžku trvania.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že pokiaľ žalovaný tvrdí, že k ustáleniu
zdravotného stavu žalobkyne došlo najneskôr dňa 14. 04. 2009, keď bol vypracovaný znalecký posudok
Y.. J., toto tvrdenie nie je možné považovať za korešpondujúce zo skutočnosťou. Znalecký posudok č.
36/2009 Y.. J. bol vypracovaný v rámci a pre účely trestného konania, kedy orgány činné v trestnom
konaní dňa 27. 03. 2009 pribrali do konania znalca Y.. J. za účelom ozrejmenia skutočností, ktoré neboli

v trestnom konaní oprávnené sami riešiť. Znalec vypracoval znalecký posudok bez ohľadu na to, či
žalobkyňa skončila liečenie a či jej zdravotný stav bol ustálený. Bol viazaný lehotou určenou orgánom
činným v trestnom konaní. V rámci znaleckého posudku je uvedené, že žalobkyňa liečenie neskončila,
má pretrvávajúce bolesti. Následne žalobkyňa do konania predložila lekársky posudok o bolestnom zo
dňa 30. 06. 2009 a sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 08. 02. 2010, ktorý zo strany žalovaného
nebol namietaný. Počas celého súdneho konania zo strany žalovaného nebola spochybňovaná hodnota

jedného bodu bolestného ani výška bolestného, ktorú stanovila na sumu 5.061 Eur (súčin 350 bodov
a sumy 14,46 Eur za jeden bod), ako aj rok ustáleného zdravotného stavu 2009. Odvolávanie sa
žalovaného na znalecký posudok z trestného konania v rámci odvolania považuje za účelové. Znalecký
posudok obsiahnutý v trestnom spise možno v občianskom súdnom konaní použiť ako listinný dôkaz.
Nemožno však od neho odvodiť, kedy bol zdravotný stav žalobkyne ustálený, keďže nebol na ten

účel ani vypracovaný. Vzhľadom na ustálenie zdravotného stavu ku dňu 13. 06. 2009 nie je možné
považovať jej nárok za premlčaný. Podľa jej názoru i náhradu na stratu času na zárobku uplatnila včas.
Práceneschopnou bola od 15. 11. 2008 do 12. 06. 2009. Dňa 12. 06. 2009 bola ešte práceneschopná,
pričom tento deň pripadol na piatok. Práceschopná bola odo dňa 13. 06. 2009. Najskôr v uvedenom
okamihu mohla začať plynúť navrhovateľke dvojročná subjektívna premlčacia doba, pričom svoj nárok

uplatnila riadne a včas dňa 10. 06. 2011, doručený okresnému súdu dňa 13. 06. 2011. Žalovaný sa
preukázateľne dostal do omeškania s platením náhrad, pričom súd prvej inštancie sa nestotožnil so
žalovaným vznesenou námietkou premlčania a úrok z omeškania jej priznal. Žalovaný jej počas súdneho
konania odmietal vyplatiť plnenia tvrdiac, že priamo a bezprostrednou príčinou vzniku dopravnej nehody
a stretu vozidiel nebola prevádzka vozidla H. s návesom štátneho občana T., ale príčinou vzniku

dopravnej nehody bola práve nesprávna prevádzka vozidla U. D., ktorú viedol manžel žalobkyne, čo
malo byť hlavnou príčinou vzniku dopravnej nehody. Žalovaný alibisticky čakal na právoplatné skončenie
trestnej veci a v rámci vlastného šetrenia neurobil žiadne úkony. Za vlastné šetrenie poisťovne pritom
nie je možné považovať bezúčelné a pasívne vyčkávanie na výsledok trestného konania, v ktorom sú
rovnakopreverovanéokolnostisúvisiacespoistnouudalosťou(viďrozsudokNSČRzodňa19.10.2010,

sp. zn. 25Cdo/4634/2008). V súvislosti s náhradou trov konania uviedol, že do súdneho spisu predložila
dôkazy (písomnosti označené ako porada s klientom), ktoré deklarujú a preukazujú, že k porade dňa 11.
01. 2012, 17. 07. 2014 došlo a je tam uvedený aj čas trvania danej porady. Porady s právnym zástupcom
majú oporu v zákone, pretože jej ako klientovi advokát poskytoval právne rady pomoc informácie a
servis k jej prípadu ku konkrétnemu štádiu konania. Advokát je viazaný mlčanlivosťou, pokiaľ ide o

to, čo je predmetom komunikácie medzi klientom a advokátom. Opodstatnenosť porád a konzultácií je
namieste nielen z vyššie uvedených dôvodov, ale aj preto, že okolnosti a stav, v ktorom sa právna vec
a konanie nachádzala, sú premenlivé, pričom tieto môžu byť ovplyvnené, napr. priebežnými výsledkami
dokazovaniaobsahomlistínpredkladanýchstranamičizadováženýchsúdom.Vsúvislostisnamietaným
úkonom „nahliadnutie do spisu“ uviedol, že predmetné nazretie do spisu vyžiadal si vývoj a stav konania,

kedy na pojednávaní konanom dňa 04. 02. 2014 zástupca žalovaného žiadal o zadováženie spisu u
justičných orgánov T. republiky. Následne súd prvej inštancie tento spis pripojil a z tohto dôvodu bol
dňa 10. 07. 2014 nahliadnuť do spisu a následne oboznámil žalobkyňu z doterajším obsahom spisu
nachádzajúcom sa na okresnom súde, a následne bolo vypracované po porade aj vyjadrenie zo dňa 18.
07. 2014. Vyjadrením zo dňa 01. 01. 2013 oznamovala a ozrejmovala stav a priebeh trestného konania

rozhodnutie T. justičných orgánov, pričom vyjadrovala svoje stanovisko k týmto okolnostiam.
5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné.
Prvoinštančný súd výšku bolestného správne ustálil, avšak nesprávne vyhodnotil námietku premlčania
tohto nároku. Bodové ohodnotenie náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyňa v odvolaní
nenamietala, avšak podľa jej názoru súd prvej inštancie pri výške náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia mal vychádzať z hodnotu bodu pre rok 2010, a to 14,98 Eur, s čím nesúhlasí. Poukázal
na to, že posudok o sťažení spoločenského uplatnenia možno vydať po ustálení zdravotného stavu,
pričom zákon predpokladá, že k ustáleniu zdravotného stavu v rozsahu potrebnom na ohodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia dôjde po uplynutí jedného roka. V tomto prípade žalobkyňa vôbecnepreukázala, že by z jej hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia došlo k ustáleniu jej zdravotného
stavu až v priebehu roku 2010. Sama vo svojom odvolaní uviedla, že jej liečenie skončilo v priebehu
roku 2009. Dátum vyhotovenia lekárskeho posudku Y.. M. je z tohto hľadiska právne úplne bez významu.

Vzhľadom na uvedené nie je možné súhlasiť s názorom žalobkyne, že pri náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia treba vychádzať z hodnoty bodu pre rok 2010. Taktiež nesúhlasil s vyčíslením
tarifnej odmeny za podanie odvolania žalobkyňou, pričom podľa jeho názoru výška trov právneho
zastúpenia má byť 72,04 Eur za podanie odvolania. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho
konania.

6. Odvolanie žalobkyne bolo podané dňa 26. 02. 2016 a žalovaného dňa 15. 02. 2016, teda ešte za
účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, ktorý bol ku dňu 30. 06. 2016 zrušený
zákonom č. 160/2015 Z.z. Civilným sporovým poriadkom (ďalej aj „CSP“). Dňa 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový poriadok, ktorý v prechodných ustanoveniach,
v § 470 ods. 1 uvádza:„ Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Pretože odvolacie konanie prebieha už v dobe účinnosti CSP, bolo
potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s poukazom na ustanovenie § 470
ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého ostávajú právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti CSP zachované.

7. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (podľa § 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1, 2 CSP
a contrario a časť výroku rozsudku okresného súdu ohľadne straty na zárobku počas pracovnej
neschopnosti vo výške 1018,95 Eur s príslušenstvom (časť prvého výroku) ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

8. Podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozhodnutím prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutie v časti ohľadne straty na zárobku počas pracovnej
neschopnosti je vecne správne. Odvolací súd (v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 387 ods. 2
CSP) sa v tomto rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale

je i jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a logickým spôsobom sa vysporiadava so všetkými relevantnými
skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v
ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

10. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v odvolaní, a to v časti týkajúcej sa straty na zárobku

počas pracovnej neschopnosti neuviedol žiadne skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli
predmetom skúmania prvoinštančného súdu a s ktorými by sa prvoinštančný súd náležite nevysporiadal.
Dokonca možno konštatovať, že neuviedol ani žiadny konkrétny relevantný právny dôvod a ani žiadny
konkrétny relevantný skutkový dôvod, spochybňujúci správnosť napadnutého rozhodnutia v predmetnej
časti.

11. Jednotlivé nároky na náhradu škody na zdraví sú samostatnými nárokmi (strata na zárobku po dobu
pracovnej neschopnosti, strata na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, nárok na bolestné,
nárok za sťaženie spoločenského uplatnenia a nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov na
liečenie poškodeného), pri ktorých plynie vlastná premlčacia doba. Sú to jednotlivé zložky práva na

náhradu škody, ktorými je vymedzený obsah náhrady škody, ktorými je vymedzený obsah náhrady
škody na zdraví. Začiatok ich plynutia je stanovený okamihom, kedy sa poškodený dozvie o škode a
zodpovednej osobe. Ide o t zv. subjektívnu premlčaciu dobu, pričom objektívna premlčacia doba sa v
prípade nároku na náhradu škody na zdraví neuplatňuje (§ 106 ods. 2 OZ in fine).

12. Otázka premlčania práva na náhradu za stratu na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví (§
446 OZ), sa posudzuje podľa ustanovenia § 106 OZ v spojení s ustanovením § 100 ods. 1 OZ. Náhrada
za stratu na zárobku je totiž jednou zo zložiek práva na náhradu škody, ktorá vzniká poškodenémupri škode na zdraví, pri ktorej je podľa ustanovenia § 106 ods. 2 veta za bodkočiarkou OZ objektívna
premlčacia doba vylúčená.

13. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, že nedošlo k uplynutiu subjektívnej
premlčacej doby v súvislosti s uplatnením nároku žalobkyne na stratu zárobku počas pracovnej
neschopnosti. I podľa názoru odvolacieho súdu sa žalobkyňa o strate na zárobku počas pracovnej
neschopnosti dozvedela až v okamihu, keď jej bola vyplatená posledná dávka nemocenského, pretože
až v tejto dobe mohla stratu na zárobku bližšie špecifikovať.

14. V súvislosti s odvolacími námietkami žalovaného ohľadne premlčania nároku žalobkyne na
stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ani
rozdielnosť výpočtu straty na zárobku počas práceneschopnosti v zmysle ustanovenia § 446 OZ
(novelou Občianskeho zákonníka zák. č. 404/2004 Z.z. s účinnosťou od 01. 08. 2004 sa zmenila právna
úprava náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného tak, že právny základ

a suma tejto náhrady sa určia rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom
poistení, t.j. § 85 až § 87 Zákona o sociálnom poistení ) oproti predchádzajúcej právnej úprave platnej
a účinnej do 31. 07. 2004 (kedy sa náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti určila
ako rozdiel medzi priemerným zárobkom poškodeného a nemocenským) neodôvodňuje odchýliť sa
od konštantnej judikatúry, na ktorú správne poukázal aj okresný súd a z ktorej vyplýva: ,,O tom, aká

škoda vznikla na strate na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného, sa poškodený dozvie
spravidla v okamihu, keď mu bola vyplatená posledná dávka nemocenského, a teda keď škodu môže
bližšie špecifikovať. Až v tomto čase sa poškodený dozvie o škode podľa ustanovenia § 446 OZ a až od
tohto času mu začína plynúť premlčacia doba podľa ustanovenia § 106 OZ (Z IV/s.625/). Z uvedeného
vyplýva, že nárok na náhradu za stratu na zárobku sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nároky na

jednotlivé mesačné sa opakujúce sa plnenia z neho vyplývajúce.

15. Odvolací súd (zhodne s názorom okresného súdu) konštatuje, že nárok žalobkyne na stratu na
zárobku počas pracovnej neschopnosti bol uplatnený včas, nedošlo k uplynutiu dvojročnej subjektívnej
doby na uplatnenie tohto nároku, pretože posledná dávka nemocenského žalobkyni bola vyplatená v júli

r. 2009 a žalobu žalobkyňa podala na okresný súd dňa 13. 06. 2011.

16. Výšku náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti odvolací súd nepreskúmaval,
pretože je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a žalovaný v odvolaní nenamietal (resp.
kvalifikovaným a konkrétnym spôsobom nespochybnil) správnosť jej výpočtu. Odvolací súd sa preto

obmedzil na preskúmanie namietaného premlčania vzneseného žalovaným.

17. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť
žalobkyni zaplatiť titulom bolestného sumu 4680,- Eur s príslušenstvom (časť prvého výroku), v časti
výroku, ktorým prevyšujúcej časti ohľadne bolestného s príslušenstvom a sťaženia spoločenského

uplatnenia s príslušenstvom žalobu zamietol (časť tretieho výroku) a v časti závislého výroku o trovách
prvoinštančného konania (časť prvého výroku) zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec mu v tomto
rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

18. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd predčasne rozhodol o nároku žalobkyne o

bolestnom s prihliadnutím na námietku premlčania vznesenú žalovaným.

19. V prípade nároku na odškodnenie bolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 OZ)
poškodenéhosapoškodenýdozvieoškodevčase,kedymožnoobjektívnevykonaťbodovéohodnotenie
bolesti; od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba. Výška bodového ohodnotenia bolestného

(aj sťaženia spoločenského uplatnenia) vyplýva z lekárskeho posudku.

20. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že lekárskemu posudku Y.. M. a Y.. V. z 30. 06. 2009 (č.l. 16
spisu) predchádzal znalecký posudok Y.. R. J. z 14. 04. 2009 (č.l. 40- 71 spisu) vyhotovený v trestnom
konaní týkajúci sa bolestného s totožným (identickým) obsahom (t.j. s označením položiek i počtom

bodov -350 bodov).

21. V súvislosti s námietkou premlčania vznesenou žalovaným ohľadne nároku žalobkyne na bolestné
za stavu, kedy boli vypracovené dve ohodnotenia bolesti žalobkyne s totožným obsahom týkajúc sapoložiek i počtu bodov (350) bolestného, je možné vyvodiť jediný záver, že žalobkyňa sa dozvedela
o bolestnom už v trestnom konaní zo znaleckého posudku Y.. R. J.. 36/2009 z 14. 04. 2009, pričom
nemohlo ísť o neustálený zdravotný stav žalobkyne ohľadne položky: a/195d vnútrokĺbna zlomenina

obidvoch kondylov T. s posunom úlomkov v počte bodov 130 prihliadnuc na zvýšenie na dvojnásobok
o 130 bodov za bolestivý spôsob liečby a operačný výkon, t.j. celkom 260 bodov, b/ 197b zlomenina
K. úplná 40 bodov, c/ 76 pomliaždenie Q. L. 20 bodov, d/113c pomliaždenie I. C. 2x 15 bodov, t.j. 30
bodov. Na plynutie subjektívnej doby na uplatnenie nároku na bolestné za položky 195d, 197b, 76, 113c
nemalo žiaden vplyv, že žalovaná absolvovala po vyhotovení znaleckého posudku Y.. R. J. rehabilitačné

liečenie, resp. bol vyhotovený ďalší lekársky posudok, pretože vznik bolesti, ktorá má byť odškodnená,
predpokladá, že konkrétna bolesť dosiahla určitú fázu či intenzitu, ktorú je možné odškodniť, a teda vznik
bolesti sa viaže k počiatku, kedy sa bolesť stala odškodniteľnou, pričom v zmysle zásad na hodnotenie
bolesti pri určovaní bodového hodnotenia bolesti sa hodnotí jedine akútna fáza bolesti (§ 9 ods. 1 zák.
č. 437/2004 Z.z.) a nie fáza stabilizačná.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na žiadosť žalobkyne adresovanej S. T., a.s., so sídlom F.

datovanej ku dňu 01. 06. 2009, v ktorom si uplatnila nárok na bolestné vo výške 4679,50 Eur na základe
znaleckého posudku Y.. R. J.. 36/2009, ktorej prílohou bol i predmetný znalecký posudok (č.l. 72 spisu).

22. Pre správne vyporiadanie sa s námietkou premlčania vznesenou žalovaným je ale potrebné
náležitýmspôsobomzistiť,čižalobkyňavrámciadhéznehokonaniasiriadneuplatnilanároknabolestné.

Pririešeníotázkypremlčanianárokuvkonaníonáhraduškody,ktorémupredchádzaloadhéznekonanie,
je potrebné prihliadnuť i na tzv. spočívanie premlčania v súvislosti s uplatnením nároku na náhradu
škody v trestnom konaní. Podľa ustanovenia § 112 OZ totiž premlčacia doba neplynie po dobu konania,
v ktorom veriteľ svoje právo uplatnil, pokiaľ v tomto konaní riadne pokračuje. Inštitút tzv. spočívania
plynutia premlčacej doby zabezpečuje nemožnosť premlčania práva počas doby, v ktorej sa účastník

právneho vzťahu svojho práva domáha i v rámci trestného konania. Pokiaľ poškodený podá návrh v
období, ktoré pripúšťa Trestný poriadok, je riadne podaný z hľadiska doby podania návrhu; aby však
takýto návrh spĺňal náležitosti riadneho návrhu poškodeného na náhradu škody v adhéznom konaní
a mal za dôsledok spočívanie plynutia premlčacej doby, musí z neho byť zrejmé, z akých dôvodov, v
akej výške a voči komu sa uplatňuje. Za riadne uplatnenie nároku preto súdna prax nepovažuje, napr.

vyjadrenie poškodeného v tom smere, že sa pripája k trestnému konaniu s požiadavkou na náhradu
škody, ako bude orgánmi činnými v trestnom konaní zistená.

23. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobkyne odvolací súd považuje za potrebné poukázať,
že okresný súd pri výpočte bolestného a spoločenského uplatnenia aplikoval nesprávne Opatrenie

Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky č. D. z 14. 05. 2008), hoci podľa okresného sudu bol zdravotný stav žalobkyne ustálený až v
r. 2009, pričom okresný súd moment vzniku nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia
odvodil nesprávne od vzniku dopravnej nehody a nie od okamihu ustálenia jej zdravotného stavu.
Aplikáciou Opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. D. z 14. 05. 2008 došlo teda

k stavu, že žalobkyni nárok na náhradu škody bol určený vo výške nie za predchádzajúci kalendárny
rok, ale za dva kalendárne roky predchádzajúce roku, v ktorom jej vznikol nárok na náhradu podľa
ustanovenia § 5 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z., a teda jej bola priznaná náhrada škody v nižšej sume,
ako jej podľa zákona patrí.

24. Žalobkyňa v odvolaní v súvislosti s výškou sťaženia spoločenského uplatnenia poukázala na to, že
dňa 08. 02. 2010 bol vypracovaný lekársky posudok Y.. Y. M. a Y.. X. F. a podľa jej názoru, až v tomto
momente bolo možné objektívne vykonať bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
Odvolací súd konštatuje, že za deň zistenia sťaženia spoločenského uplatnenia nemožno bez ďalšieho
považovať deň vyhotovenia posudku o sťažení spoločenského uplatnenia, ale okamih (deň) ustálenia

zdravotného stavu poškodeného. Lekársky posudok ohľadne sťaženia spoločenského uplatnenia je
len dokladom potvrdzujúcim zisteného sťaženia spoločenského uplatnenia. Posúdenie otázky, kedy sa
zdravotnýstavpoškodeného(žalobkyne)ustálil,závisíodvyjadrenialekára.Zobsahuspisuniejemožné
vyvodiť, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobkyne došlo až dňom 08. 02. 2010. V tomto smere zo
strany žalobkyne nebol produkovaný žiaden relevantný dôkaz.

25. Odvolací súd k všeobecnej odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa nesprávnej aplikácie
právnych predpisov ohľadne príslušenstva pohľadávky považuje za potrebné dodať, že v prípade
omeškania dlžníka s plnením peňažného dlhu vzniká veriteľovi právo na úrok z omeškania (§ 517 ods.1, 2 OZ). Žalovaný v konaní nepreukázal, že by zaplatil žalobkyni bolestné, sťaženie spoločenského
uplatnenia, resp. stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti, ani skutočnosť, že si splnil svoju
zákonnú povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z., preto žalobkyni vznikol nárok i na

príslušenstvo pohľadávky.

26. Z obsahu odvolania žalobkyne ďalej vyplýva, že žalobkyňa podala odvolanie do časti prvého výroku
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Odvolací súd odmietol odvolanie žalobkyne do časti
prvého výroku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia podľa § 386 písm. b) CSP, pretože

odvolanie bolo podané neoprávnenou osobou. Prvý výrok rozsudku bol totiž v prospech žalobkyne s
tým, že Civilný sporový poriadok výslovne obmedzuje právo strany podať odvolanie, pretože v zmysle
ustanovenia § 359 ,,odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté“. Z logického
výkladu ustanovenia § 359 CSP za použitia argumentu a contrario vyplýva, že strana v prospech ktorej
bolo vydané rozhodnutie, nemôže podať odvolanie.

27. Vzhľadom na uvedené odvolaciemu súdu neostala iná možnosť ako rozsudok okresného súdu v
časti výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť žalobkyni zaplatiť titulom bolestného sumu 4680,-
Eur s príslušenstvom (časť prvého výroku), v časti výroku, ktorým prevyšujúcej časti ohľadne bolestného
a sťaženia spoločenského uplatnenia žalobu zamietol (časť tretieho výroku) a v časti závislého výroku
o trovách prvoinštančného konania (časť prvého výroku) zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec

mu v tomto rozsahu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), pretože neboli
splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 CSP) ani na jeho zmenu (§ 388 CSP) a v zmysle § 391
ods. 1 CSP mu vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

28. Úlohou okresného súdu bude náležitým spôsobom sa vysporiadať so žalobkyňou uplatneným

nárokom na náhradu škody na zdraví v zmysle hore uvedených záverov odvolacieho súdu, t.j. súd
prvej inštancie zistí, či žalobkyňa uplatnila nárok na bolestné riadne a včas v adhéznom konaní, či
došlo k spočívaniu, resp. k uplynutiu premlčacej doby ohľadne bolestného v nadväznosti s riadnym
(ne)uplatnením nároku na bolestné v adhéznom konaní, určí, kedy sa zdravotný stav žalobkyne ustálil v
súvislostis nárokomnasťaženiespoločenskéhouplatnenia,atovzávislostiodvyjadrenialekára,pričom

o výške nepremlčaného nároku žalobkyne na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia rozhodne
aplikujúc správny právny predpis prihliadajúc na moment ustálenia zdravotného stavu žalobkyne.

29. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd
prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 CSP).

30. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku (časť prvého výroku ohľadne sťaženia spoločenského
uplatnenia s príslušenstvom; druhý výrok; časť tretieho výroku) zostali nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP).

31. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§

396 ods. 3 CSP).

32. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).