Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, June 28, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/102/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713211387
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5713211387.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka, JUDr. Márie Dubcovej, v spore žalobcu: Cymedica
SK, spol. s r.o., so sídlom Družstevná 1415/8, 960 01 Zvolen, IČO: 36 031 780, právne zastúpeného
Havel, Holásek & Partners s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava,
IČO: 36 856 584, proti žalovanému: FARMAVET s.r.o., so sídlom Sklabinská 20, 036 01 Martin, IČO: 31
560 083, právne zastúpenému Advokátska kancelária Mrázovský & partners, s.r.o., so sídlom Mariánske
námestie 2, 010 01 Žilina, IČO: 36 855 278, o zdržanie sa nekalosúťažného konania, náhradu škody
a primerané zadosťučinenie v peniazoch, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného

súdu Martin č.k. 17Cb/141/2013-912 zo dňa 18.6.2015 a o odvolaní žalobcu proti dopĺňaciemu rozsudku
Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/141/2013-968 zo dňa 15.2.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/141/2013-912 zo dňa 18.6.2015 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/141/2013-968 zo dňa 15.2.2016 v napadnutých výrokoch,
ktorými okresný súd žalobu v časti náhrady škody spôsobenej nekalosúťažným konaním žalovaného
spočívajúceho v nelegálnych paralelných dovozoch veterinárnych prípravkov Poluvac IB Primer a
Salmonella vac. E, v období od marca 2008 do decembra 2009 vo výške 138.901,52 Eur, zamietol a

ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané zadosťučinenie vo výške 10.000,- Eur
do 30-tich dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku doplňujúceho rozsudku, ktorým bola žaloba vo
zvyšku nároku na primerané zadosťučinenie zamietnutá p o t v r d z u j e .

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/141/2013-912 zo dňa 18.6.2015 v spojení s dopĺňacím
rozsudkom Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/141/2013-968 zo dňa 15.2.2016 v napadnutých výrokoch,
ktorým bolo žalobcovi priznané právo uverejniť jeden krát rozsudok a to jeho výrokovú časť a
odôvodnenie, ktoré určí žalobca na trovy žalovaného v časopise Spravodaj Komory veterinárnych

lekárov SR vo formáte A5, a ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 166,- Eur
ako zálohu na náklady na uverejnenie rozsudku do troch dní od právoplatnosti m e n í tak, že žalobu
v časti o priznaní práva uverejniť jeden krát rozsudok a to jeho výrokovú časť a odôvodnenie, ktoré určí
žalobca na trovy žalovaného v časopise Spravodaj Komory veterinárnych lekárov SR vo formáte A5 a
ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 166,- Eur ako zálohu na náklady
na uverejnenie rozsudku do troch dní od právoplatnosti rozsudku
z a m i e t a .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd rozhodol tak, že žalobu v časti náhrady škody spôsobenej nekalosúťažným konaním
žalovaného spočívajúceho v nelegálnych paralelných dovozoch veterinárnych prípravkov Poluvac IBPrimer a Salmonella vac. E, v období od marca 2008 do decembra 2009 vo výške 138.901,52 Eur
zamietol. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané zadosťučinenie vo výške 10.000,- Eur do
30-tich dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal právo uverejniť jeden krát rozsudok a to jeho

výrokovú časť a odôvodnenie, ktoré určí žalobca na trovy žalovaného v časopise Spravodaj Komory
veterinárnych lekárov SR vo formáte A5 a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 166,- Eur, ako
zálohu na náklady na uverejnenie rozsudku do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania
okresný súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka,
zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej aj len „OBZ"), § 44 ods. l Obchodného zákonníka, § 46 ods. 1
Obchodného zákonníka, § 53 Obchodného zákonníka, § 55 ods. 2 Obchodného zákonníka, „Dovoz
vývoz distribúcia, skladovanie registrácia liekov sa spravujúc Zákonom č. 140/1998 Z.z. Zákona o
liekoch a zdravotníckych pomôckach, pričom na súdený prípad sa tento zákona aplikuje v znení zmeny
č. 318/2009 Z. z. (ďalej len Zákon o liekoch)", § 2 ods. 4 Zákona o liekoch, § 2 ods. 8 Zákona o

liekoch, § 20 ods. l písm. d) Zákona o liekoch, § 23 ods. l písm. a) Zákona o liekoch, § 30 ods.
6 Zákona o liekoch, § 33a ods. l Zákona o liekoch, § 33a ods. 2 písm. d) Zákona o liekoch, § 33a
ods. 6 veta prvá Zákona o liekoch, § 33a ods. 8 písm. e) Zákona o liekoch, § 51 ods. l Zákona o
liekoch, § 52 ods. 4 písm. c) Zákona o liekoch rozhodol okresný súd tak ako je uvedené vo výrokovej
časti jeho rozsudku. Je zrejmé, že okresný súd už vo veci raz rozhodol, pričom podľa odôvodnenia

napadnutého rozsudku okresného súdu „Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací rozsudok Okresného
súdu v Martine č.k. 17Cb/141/2013-730 zo dňa 3.10.2013 potvrdil v časti napadnutého výroku, ktorým
Okresným súd náhradu škody spôsobenej nekalosúťažným konaním žalovaného spočívajúceho v
uvádzaní na Slovenský trh neregistrovaného prípravku Kefamast DC, registrovaného v Poľsku pod
reg.Č. 1043/03 v období od začiatku augusta 2009 do konca novembra 2009 vo výške 9.417,- Eur

zamietol. V časti napadnutého výroku, ktorým Okresný súd náhradu škody spôsobenej nekalosúťažným
konaním žalovaného spočívajúceho v uvádzaní na Slovenský trh nelegálnych paralelných dovozoch
veterinárnych prípravkov Poluvac IB Primer a Salmonella vac E v období od marca 2008 do decembra
2009 vo výške 138.901,52 Eur a vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi primerané
zadosťučinenie vo výške 40.000,- Eur do 30-tich dní od právoplatnosti rozsudku, o priznaní práva

žalobcovi uverejniť jeden krát rozsudok, a to jeho výrokovú časť a odôvodnenie, ktoré určí žalobca na
trovy žalovaného v časopise Spravodaj komory veterinárnych lekárov SR vo formáte A5, o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 166,- Eur, ako zálohu na náklady na uverejnenie rozsudku, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku o trovách konania zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie." Prvostupňový súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie v zmysle

intencií rozhodnutia krajského súdu.

3. Keďže po vrátení veci odvolacím súdom prvostupňovému súdu na ďalšie konanie, ako žalobca, tak aj
žalovaný v zásade zotrvali na svojich všetkých predchádzajúcich prednesoch a ďalšie dôkazy vzhľadom
na koncentračnú zásadu vyjadrenú v § 118a OSP už nemohli byť produkované, tak okresný „súd

zotrváva na svojom predchádzajúcom vyjadrení, že je nepochybné, že v zmysle hierarchie obchodného
reťazca, žalovaný mal rozdielnu pozíciu od žalobcu. V tejto súvislosti súd uvádza, že hospodársku súťaž
nie je možné zúžiť iba na súperenie priamo si konkurujúcich výrobcov, či poskytovateľov služieb. Pri
skúmaní podmienok naplnenia generálnej klauzule nekalej súťaže nie je samo o sebe rozhodné, či
tvrdeným závadným konaním boli alebo neboli porušené predpisy z určitého odvetvia práva iného než tej

časti, ktorá upravuje horizontálne vzťahy pri podnikaní. Rozhodné naopak je, či tvrdené konanie, ktoré
má byť v rozpore s právnymi predpismi, má kauzálny vzťah k hospodárskej súťaži a dopad v súťaži. Teda
či tvrdené konanie je porušením dobrých mravov súťaže, došlo k nemu v rámci hospodárskej súťaže a
či toto konanie je spôsobilé vyvolať ujmu iným súťažiteľom, alebo dokonca spotrebiteľom."

4. Okresný súd mal preukázané, že žalovaný nelegálnym spôsobom v rozpore so zákonom o liekoch
dovážal a uvádzal na trh liečivá Kefamast DC, Povulac IB Primer a Avipro Salmonela. Je teda zrejmé, že
zo strany žalovaného došlo k porušeniu predpisov verejného práva a že toto porušenie aj vzhľadom na
jehodlhoročnépôsobenienafarmaceutickomtrhumožnopovažovaťzaneetickéazaporušeniedobrých
mravov súťaže a takéto jeho jednanie je spôsobilé vyvolať ujmu iným súťažiteľom, a teda aj samotnému

žalobcovi, prvotne už tým, že na rozdiel od legálneho postupu tých, ktorí legálne liečivá dovážajú a
uvádzajú na trh, je oproti ostatným súťažiteľom ušetrený od administratívnych úkonov, ktoré spočívajú
v tom, že pokiaľ niekto chce uviesť na trh v Slovenskej republike liek, musí požiadať Ústav štátnej
kontroly veterinárnych liečiv o súhlas na súbežný resp. paralelný dovoz, musí byť držiteľom povolenia naveľkodistribúciu (čo žalovaný bol), liek musí byť registrovaný v Slovenskej republike a ten, kto žiadal o
súhlas na dovoz, musí zabezpečiť, aby príbalová informácia bola v slovenskom jazyku, musí zabezpečiť
odvýrobculiekudokladotom,žetentoliekbolprepustenýnatrh,tiežmusízabezpečiť,abyinformáciena

baleníliekuboliuvedenévslovenskomjazykuaototomusípožiadaťvýrobculieku,ktorýprepúšťaliekdo
obehu. Musí sa uskutočniť prebalenie lieku a potom ten, kto uskutoční prebalenie, čo mohol uskutočniť
aj sám žalovaný, lebo na to mal oprávnenie, tak musí vydať certifikát, že tento liek je možné uviesť na
trh. Ďalej žiadateľ musí mať systém zabezpečenia akosti, musí mať personál, musí mať vypracované
dokumenty a štandartné pracovné postupy, musí mať k dispozícii sklad aspoň 50 metrov štvorcových,

pričom preukázanie takéhoto zabezpečenia musí byť súčasťou žiadosti o povolenie na veľkodistribúciu.
Tiež skutočnosť, že príbalová informácia, ktorú žalovaný vkladal do produktu Kefamast DC dovezeného
z Poľskej republiky nie je totožná s príbalovou informáciou schválenou u daného liečiva v Slovenskej
republike, je spôsobilé ovplyvniť negatívnym spôsobom hodnotenie žalobcu u jeho odberateľov. Pokiaľ
sa žalovaný bránil tým, že v prípade, že by aj porušil zákon o liekoch, ide o porušenie normy verejného
práva, z ktorej možno dôvodiť iba administratívnu zodpovednosť, avšak nezakladá súkromnoprávny

nárok žalobcu voči rušiteľovi zákona, tak v tejto súvislosti okresný súd uviedol, že v prípade porušovania
predpisov verejného práva, či súkromného práva, nie je rozhodné, či daná konkrétna oblasť práva
zároveň upravuje aj kontrolné mechanizmy a prostriedky k náprave vrátane sankcií. Rozhodujúce je,
či takéto jednanie je súčasne v rozpore s dobrými mravmi súťaže, či má kauzálny vzťah k súťaži a či
je spôsobilé vyvolať ujmu iným súťažiteľom. „V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Vrchného

súdu v Prahe 3CMO 253/1997." Vychádzajúc z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že aj keď v rámci
hierarchie obchodných vzťahov nemali žalobca a žalovaný rovnaké postavenie, tak žalovaný svojim
jednaním vstúpil do súťažného vzťahu so žalobcom. „V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie
Vrchného súdu v Prahe 3CMO 788/1994. Po tom ako teda súd ustálil, že zo strany žalovaného došlo
k naplneniu generálnej klauzuly uvedenej v § 44 ods. l Obchodného zákonníka bolo potrebné posúdiť

nároky žalobcu voči žalovanému v súvislosti s nekalosúťažným konaním."

5. V zmysle intencií krajského súdu vzhľadom na obranu žalovaného, že žalobca nepreukázal
postavenie výhradného a jediného distribútora, ale predovšetkým k argumentácii žalovaného, že pokiaľ
ide veterinárne liečivo Kefamast DC, tak žalobca uvádzal na trh liečivo na základe neplatného povolenia,

okresný súd vykonal dokazovanie predovšetkým výsluchom svedka pána „S. a zistil, že v rozhodnom
období nebolo liečivo Kefamast DC registrované, z dôvodu problémov vo výrobe. Registrácia pre Pharm.
I. P. bola platná od 4.9.2007 do 4.9.2008 a potom až od 10.5.2011 do 24.9.2012, teda v rozhodnom
období registrácia platná nebola a uvedené liečivo nebolo registrované. Keďže boli problémy vo výrobe
a uvedené liečivo nebolo registrované tak, v tomto rozhodnom období na Slovensko nikto nemohol

doviesť a distribuovať v čase neplatnej registrácie toto liečivo. Keďže neexistovala v rozhodnom období
platná registrácia liečiva Kefamast DC, ako už súd uviedol, nikto, teda ani žalobca, ani žalovaný nemohli
legálneuvedenéliečivodoviesťadistribuovať,vykonanýmdokazovanímatopredovšetkýmpredloženou
účtovnou dokumentáciou žalobcu (jej časti) bolo preukázané, že to bol nielen žalovaný, kto dovážal a
distribuoval uvedené liečivo, ale v rozhodnom období aj žalobca distribuoval uvedené liečivo a teda, ani

on nepostupoval legálne a teda nemohlo ísť medzi žalobcom a žalovaným vo vzťahu k liečivu Kefamast
DC o nekalosúťažné konanie."

6. V zmysle rozhodnutia krajského súdu, k zrušeniu rozsudku okresného súdu v napadnutej časti
výroku na náhradu škody spôsobenej nekalo súťažným konaním žalovaného spočívajúceho v uvádzaní

na Slovenský trh nelegálnych paralelných dovozov veterinárnych prípravkov Poluvac IB Primer a
Salmonella E došlo pre absenciu odôvodnenia rozsudku. V ďalšom konaní, teda prvostupňový súd
skúmal základné atribúty za splnenia, ktorých je možné žiadať náhradu škody z nekalej súťaže.
Uvedené atribúty okresný súd skúmal na základe tvrdenia účastníkov konania ako aj nimi označených
a predložených dôkazov. Okresný súd mal preukázané, že žalovaný nelegálnym spôsobom v rozpore

so zákonom o liekoch dovážal a uvádzal na trh liečiva Poluvac IB Primer a Avi pro Salmonella
(Salmonella vac E). Zo strany žalovaného teda došlo k porušeniu predpisov verejného práva, ktoré
v konečnom dôsledku spôsobilo protiprávnosť konania v rámci hospodárskej súťaže, pretože takéto
konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi súťaže, má kauzálny vzťah k súťaži a je spôsobilé
vyvolať ujmu iným súťažiteľom a jemu umožňuje súčasne získať v rámci hospodárskej súťaže „istú

výhodu, ktorú súd bližšie a podrobne opísal vo svojom prvom rozhodnutí. Ak teda súd vyhodnotil, že
žalovaný sa v rámci hospodárskej súťaže choval nekalosúťažne, lebo porušil predpisy verejného práva
a nelegálne vykonal paralelné dovozy vyššie uvedených veterinárnych prípravkov a zneužil teda svoju
účasť v hospodárskej súťaži, tak možno konštatovať protiprávnosť jeho konania."7. Ďalším atribútom, ktorý okresný súd skúmal, bol vznik škody. Žalobca svoju škodu charakterizoval ako
ušlý zisk z nerealizovaných predajov veterinárnych prípravkov Poluvac IB Primer a Avi pro Salmonella

vac E, pričom ušlý zisk vyčíslil na sumu 138.901,52 Eur. Uviedol, že celkový ušlý zisk žalobcu
bol spôsobený poklesom predaja uvedených liekov, pričom na druhej strane u žalovaného, ktorý si
zabezpečoval dodávky predmetných liekov zo zahraničia bez povolenia na súbežný dovoz bol predaj
vyšší, dokonca vyšší ako suma ušlého zisku žalobcu. „Na preukázanie svojich tvrdení žalobca na
základe účtovnej dokumentácie vyhotovil tabuľky, ktoré sumarizovali obraty z predaja veterinárnych

liekov v rokoch 2006 - 2010, pričom ušlý zisk vyčísľoval žalobca tak, že nákupné tržby odpočítal z tržieb z
predaja uvedených veterinárnych liečiv s tým, že podľa účtovnej dokumentácie žalobcu, ktorú premietol
do nim samým vyhotovených tabuliek predstavoval od roku 2008 pokles tržieb v každom roku až do
roku 2010."

8. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že nespochybňuje účtovnou

dokumentáciou žalobcu preukázanú skutočnosť, že došlo reálne k jeho poklesu tržieb z predaja
veterinárnych liečiv v rozhodnom období, „avšak pojem pokles tržby nie je možné stotožniť s pojmom
ušlý zisk a už vôbec nie je možné bez ďalšieho konštatovať, že pokles tržieb žalobcu je vždy
dôsledkom zisku resp. nárastu tržieb žalovaného. Ušlým ziskom je ako to konštatoval aj krajský súd
vo svojom rozhodnutí takzvané „nezväčšenie", „nerozmnoženie" majetku poškodeného, hoci by sa to

pri predpokladanej činnosti očakávalo. V rámci ušlého zisku sa hovorí aj o tzv. zmarenej príležitosti.
Žalobca však žiadnym spôsobom nepreukázal, že rastúci prípadne stabilný zisk oproti predchádzajúcim
obdobiam vôbec mohol očakávať, žeby akýmkoľvek spôsobom mal zmarenú príležitosť uzavrieť tento
konkrétnytypobchodov.Žalobcaneprodukovalanijedenkonkrétnydôkaz,ktorýbysvedčaltomu,žebyv
dôsledku protiprávneho konania žalovaného stratil obchodných partnerov alebo že by obchodní partneri

znížili oproti predchádzajúcim obdobiam dopyt, po uvedených liečivách. Nepreukázal, že by vôbec
existovala príležitosť na uzatvorenie istých obchodných kontraktov, ktoré následkom protiprávneho
konania žalovaného by neboli uzavreté. Teda ako už súd vyššie uviedol pokles tržieb neznamená ušlý
zisk a žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom, že by mu vznikla škoda spočívajúca v ušlom zisku a
že by túto škodu spôsobil protiprávnym nekalosúťažným konaním žalovaný."

9. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na písomné vyjadrenie žalovaného body
57 a 58, kde „okrem iného uvádza, že to bol žalovaný, kto mal tržby v rozhodnom období od marca
2008 do decembra 2009 z prípravku AviPro Salmonella vac E dosiahol vo výške 54.574,06 Eur bez
DPH, ale tiež uvádza ušlý zisk jeho, teda žalobcu v tomto rozhodnom období z predaja tohto liečiva

AviPro Salmonella vac E bol 51.538,73 Eur bez DPH. Tieto tvrdenia žalobcu podľa názoru súdu práve
preukazujú, že neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a škody v podobe ušlého
zisku na strane žalobcu. Ako už súd uviedol tržba nie je zisk a uvedené tvrdenia samotného žalobcu
preukazujú pravý opak. Akoby mohol žalovaný spôsobiť ušlý zisk vo výške 51.538,73 Eur bez DPH,
keď jeho celková tržba v rozhodnom období sa veľmi blížila k sume, ktorú ako ušlý zisk vyčíslil samotný

žalobca, veď predsa zisk je len zlomok z tržby."

10. Konštatoval okresný súd, že „Keďže žalobca neprodukoval žiadny dôkaz o tom, že v rozhodnom
období by bol dosiahol tržby z predaja rovnaké, prípadne vyššie, než pred obdobím, keď začal
žalovaný s nekalo súťažným konaním a tiež nebol produkovaný dôkaz o tom, že by tento stav bol

spôsobený protiprávnym nekalo súťažným konaním žalovaného, teda v danom prípade absentujú
dva základné atribúty nároku na náhradu škody a to: existencia škody, príčinná súvislosť medzi
protizákonným konaním škodcu a vznikom škody." Žalovaný na pojednávaní dňa 8.4.2011 uviedol, že
v rámci zhoršenej ekonomickej situácie nastal výrazný pokles nákupu liečiv od koncových odberateľov
a teda ušlý zisk, ktorý vyčísľoval žalobca nemusel byť spôsobený výlučne konaním žalovaného. Došlo

k výraznému zníženiu počtu podnikateľských subjektov, ktoré podnikajú v oblasti chovu hydiny a ktoré
by boli potencionálnymi koncovými odberateľmi uvedených liečiv. Tiež tvrdenie žalobcu, že ušlý zisk
bol spôsobený nekalo súťažným konaním žalovaného spochybňoval právny zástupca žalovaného vo
svojom vyjadrení doručenom okresnému súdu dňa 17.5.2011, v ktorom uvádzal, že je nespornou
skutkovou okolnosťou, že všetky veterinárne lieky, ktorých sa žaloba týkala majú niekoľko substitútov

s totožnými účinkami a len na území Slovenskej republiky sú viacerí distribútori, ktorí sa zúčastňujú
hospodárskej súťaže a vedú boj o spotrebiteľa. Hospodársky prepad na strane žalobcu má viacero
objektívnych príčin, pričom žalobca nepreukázal, že by aspoň jednou z príčin tohto prepadu bol dovoz
veterinárnych liečiv žalovaným zo zahraničia. Ako dôkaz poukazoval na vyjadrenie Únie hydinárovSlovenskejrepublikyopoklesepočtupodnikateľskýchsubjektov.Ztejtosprávy(č.1.163spisu)vyplývalo,
že v období po roku 2002 nastal postupný pokles výroby hydiny. Výraznejšie sa prejavil po roku 2004 po
vstupe Slovenska do Európskej únie. V roku 2010 sa očakávala produkcia hydiny na úrovni 63.000 ton,

čo je pokles o viac ako 50% oproti stavu v roku 2002. Dôsledkom tohto poklesu bolo výrazne zníženie
počtu chovateľov a spracovateľov hydiny a veľký nárast objemu dovážanej hydiny na Slovensko. V
tejto súvislosti okresný súd poukázal tiež na písomné vyjadrenie žalobcu doručené okresnému súdu
18.05.2015, v ktorom tvrdil žalobca v bode 63 svojho vyjadrenia, že došlo ku koncentrácii celkového
objemu hydiny do menšieho počtu chovateľských subjektov. „Uvedené tvrdenie bolo vyvrátené práve

touto správou Únie hydinárov Slovenska. Vzhľadom na vyššie uvedené preto, že neboli preukázané
základné predpoklady na to, aby bolo možné žiadať náhradu škody z nekalej súťaže súd v tomto smere
žalobu zamietol."

11. V zmysle rozsudku odvolacieho súdu, bolo vrátené na ďalšie konanie aj konanie o primeranom
zadosťučinení,pričomkrajskýsúdpoukázalnaskutočnosť,žeprvostupňovýsúdprirozhodovaníovýške

primeraného zadosťučinenia vzal do úvahy rozsah a intenzitu nekalosúťažného konania v pomere k
zisku žalovaného. Žalovaný však v odvolaní namietal, že žalobca svoje tvrdenie o postavení výhradného
a jediného distribútora nepreukázal. Krajský súd uviedol, že túto obranu žalovaného uvádzaného v
odvolaní nie je možné stotožniť s obranou pred súdom prvého stupňa, kde z jeho obrany pred súdom
prvého stupňa rozhodne vyplýva, že sa žalovaný vyjadroval len vo vzťahu k veterinárnemu liečivu

Kefamast DC . V tejto súvislosti krajský súd tiež poukázal na vykonané dokazovanie súdom prvého
stupňa, kde bola vypočutá svedkyňa PharmDr. I. P. a svedok Ing. M. S. a tiež poukázal na rozhodnutie
ŠKVVL Nitra zo dňa 06.09.2007 o registrácii hromadne vyrábaného veterinárneho lieku Kefamast DC,
pričom držiteľom rozhodnutia o registrácii je PharmDr. I. P. s tým, že rozhodnutie je platné jeden rok. Táto
registrácia bola 10.05.2011 predĺžená do 24.09.2012. Krajský súd zdôraznil, že je potrebné vyhodnotiť

tieto skutočnosti pre ďalšie vyhodnotenie dôvodnosti nároku žalobcu na primerané zadosťučinenie,
avšak zvýraznil, že len pokiaľ ide o veterinárne liečivo Kefamast DC. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ
ide o kvalifikovanie nekalosúťažného konania vo vzťahu k liečivu Kefamast DC, tak problém spočíval
v nelegálnom dovoze a výhradnej distribúcii liečiva Kefamast DC žalobcom, nie však v distribúcii ako
takej, pretože oprávnenie distribuovať veterinárne liečivá mali obidvaja účastníci konania. Z vykonaného

dokazovania vyplynulo, že dovoz ako aj výhradná distribúcia je možná len od výrobcu alebo držiteľa
registrácie.

12. Obrana žalovaného spočívala v tom, že žalobca bol ten, kto uvádzal v rozhodnom období liečivo
Kefamast DC na trh na základe neplatného povolenia, pretože v tom čase bola neplatná registrácia pre

PharmDr. I. P.. Vykonaným dokazovaním a predovšetkým výsluchom svedka S. okresný súd zistil, že v
rozhodnom období nebolo liečivo Kefamast DC registrované z dôvodu problémov vo výrobe. Registrácia
pre PharmDr. I. P. bola platná od 04.09.2007 - 04.09.2008 a potom až od 10.05.2011 - 24.09.2012, teda v
rozhodnom období registrácia platná nebola a uvedené liečivo nebolo registrované. Keďže boli problémy
vo výrobe a uvedené liečivo nebolo registrované, tak v tomto rozhodnom období na Slovensku nikto

nemoholdoviesťadistribuovaťvčaseneplatnejregistrácietotoliečivo.Keďženeexistovalavrozhodnom
období platná registrácia liečiva Kefamast DC, tak ako už okresný súd „skôr uviedol nikto, teda ani
žalobca ani žalovaný nemohli legálne uvedené liečivo doviesť a distribuovať."

13. Okresný súd po vykonanom dokazovaní ustálil, že „Ako bolo teda preukázané nekalosúťažné

konanie medzi žalobcom a žalovaným vo vzťahu k liečivu Kefamast DC nebolo preukázané."

14. Pokiaľ ide o nekalo súťažné konanie vo vzťahu k ostatným dvom liečivám, ktoré sú predmetom
konania ako aj k postaveniu žalobcov a žalovaných v rámci hospodárskej súťaže, okresný súd odkázal
„na svoj predchádzajúci rozsudok, kde podrobne súd zdôvodnil, v čom vidí nekalo súťažné konanie

žalovaného, ako aj vyhodnotil vzájomné postavenie žalobcu a žalovaného ako súťažiteľov v rámci
hospodárskej súťaže."

15. Okresný súd dospel k záveru, že žalovaný sa dopustil nekalosúťažného konania, proti ktorému má
žalobca právo na ochranu, pretože zdržovacia žaloba bola v čase rozhodovania o veci už neaktuálna,

dôvodné zostalo právo na primerané zadosťučinenie. Primerané zadosťučinenie môže byť v zmysle §
53 OBZ poskytnuté ako v peniazoch, tak aj v inej forme. Nepeňažná forma primeraného zadosťučinenia,
ktorúžalobcapožadoval,bolouverejnenierozsudkuvčasopiseSpravodajKomoryveterinárnychlekárov
SR vo formáte A5 na náklady žalovaného.16. V zmysle rozhodnutia krajského súdu na uverejnenie rozsudku nie je právny nárok a je na zvážení
okresného súdu, či je vhodné spravodlivé a účelné, pričom je nepochybné, že takéto rozhodnutie

je závislé práve na výsledku od konania vo veci samej. Odvolací súd akcentoval, že nebolo možné
vyhodnotiť v štádiu odvolacieho konania úspešnosť niektorého z účastníkov. Okresný súd po doplnení
dokazovania a doplnení odôvodnenia svojich záverov dospel k presvedčeniu, „že nárok na nepeňažné
zadosťučinenie vo forme zverejnenia rozsudku u žalobcu je daný, pretože bolo preukázané, že žalovaný
sa dopustil nekalosúťažného konania a to vo vzťahu k dvom liečivám, ktoré boli predmetom sporu".

Aj napriek skutočnosti, že okresný súd nárok na náhradu škody spôsobenej nekalosúťažným konaním
zamietol, tak okresný súd bol toho názoru, že primárne sa nárok na nepeňažné zadosťučinenie viaže
k preukázaniu skutočnosti, či sa žalovaný dopustil nekalosúťažného konania. V tomto smere možno
vyhodnotiť, že žalobca, pokiaľ ide o preukázanie nekalosúťažného konania žalovaného bol vo väčšej
miere úspešný a preto bol okresný súd toho názoru, že mu prislúcha nárok na zadosťučinenie, či už
nepeňažné, prípadne aj peňažné. Je spravodlivé takéto rozhodnutie, pretože konanie žalovaného bolo

spôsobiléprivodiťžalobcovinemajetkovúujmu,atopredovšetkýmvstratedôveryjehoakooprávneného
distribútora, zadosťučinenie by malo zodpovedať povahe spôsobenej ujmy. Jeho nepeňažná forma
by mala byť vyvážením nemateriálnej ujmy, ktorá spočívala, ako už okresný súd uviedol, v ohrození
postavenia žalobcu ako distribútora, vynaloženia jeho času a energie na vybavenie všetkých potrebných
administratívnych úkonov, aby liečivá boli uvádzané na trh v súlade so zákonom, preto okresný súd

považoval túto formu nepeňažného zadosťučinenia za spravodlivú a žalobe v tomto smere vyhovel, s
tým, že náklady spojené s uverejnením rozsudku bude hradiť žalovaný. Zverejnenie rozsudku má aj
význam sankcie a aj keď zákon priznáva toto právo na zverejnenie rozsudku úspešnému účastníkovi v
konaní a v danom prípade žalobca v konaní plný úspech nemal, tak okresný súd vychádzal zo samotnej
podstaty tohto konania, ktorej hlavným predmetom bolo nekalosúťažné konanie, „ktoré bolo vo väčšej

miere preukázané a teda žalobca bol v samotnej podstate sporu úspešný, aj keď iné nároky z toho
plynúce mu všetky priznané neboli."

17. Žalobca sa tiež domáhal primeraného zadosťučinenia v peniazoch a požadoval 40.000,- Eur.
Peňažná forma primeraného zadosťučinenia nastupuje po vyčerpaní možností nepeňažnej satisfakcie.

K tomu, aby súd mohol konaním nekalej súťaže poškodenému účastníkovi priznať právo na primerané
zadosťučinenie v peniazoch, musí byť v konaní preukázané, že tento účastník utrpel v súvislosti s
konaním nekalej súťaže nemajetkovú ujmu a to takého druhu, že nestačí vyrovnanie zadosťučinením v
nepeňažnej forme. Aj v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obo 344/99
právneprostriedkyochranyprotinekalejsúťažiupravuje§53Obchodnéhozákonníka,pričomoprávnená

osoba sa môže rozhodnúť pre niektorý z uvedených nárokov alebo môže uplatniť všetky, ak sú splnené
predpoklady na ich uplatnenie. Primeranosť zadosťučinenia v peniazoch nemožno preukazovať tak, ako
výšku škody. Zadosťučinenie by malo zodpovedať povahe spôsobenej ujmy. Pri určovaní primeranosti
zadosťučinenia v peniazoch okresný súd vzal do úvahy kritéria objektívneho charakteru a vychádzal
predovšetkýmzoblastihospodárskejsúťaže,ktorúnekalosúťažnékonaniežalovanéhozasiahlo,pričom

distribúcia veterinárnych liečiv a preparátov je oblasťou, kde resp. na prevádzkovanie ktorej zákon
kladie vzhľadom na jej charakter veľmi prísne kritériá, ktoré je nevyhnutné dodržiavať. V konaní nebolo
preukázané, žeby konaním žalovaného boli priamo ohrozené životy zvierat alebo ľudí, avšak jeho
počínanie, ktoré sa prejavilo nedodržaním všetkých zákonom stanovených postupov sa v tak chúlostivej
oblasti, ako je oblasť liečiv javia prinajmenšom nezodpovedné a neadekvátne oblasti hospodárskej

súťaže, ktorú zasiahol. Okresný súd tiež bral do úvahy kritéria subjektívneho charakteru, pričom
zvažoval, že žalovaný sa takéhoto nekalého súťažného konania dopustil vedome, ako účastník trhu s
veterinárnymiliečivami,ktorýnauvedenomtrhunebolnováčikommuselamalmaťvedomosťozákonom
predpísaných postupoch dovozu a uvádzania veterinárnych liečiv na trh, a napriek tomu v súlade
so zákonom nepostupoval, čím vlastne získal oproti ostatným súťažiteľom nekalosúťažnú výhodu v

ušetrení času, energie a administratívnych nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na vybavenie a zákonný
postup pri dovoze a distribúcii veterinárnych liečiv. Okresný súd tiež zobral do úvahy obdobie, po ktoré
nekalosúťažné konanie trvalo, čo u veterinárneho liečiva a u veterinárnych prípravkov Poluvac IB Primer
a Salmonella vac E, je obdobie zhruba dvoch rokov. Za primeranú výšku zadosťučinenia okresný súd
považoval sumu 10 000,- Eur. „Vo zvyšku súd nárok žalobcu na primerané zadosťučinenie zamietol.

Rozhodnutie o trovách konania súd ponechal na dobu 30-tich dní, po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej."

18. Voči rozsudku podal odvolanie žalobca aj žalovaný.19. V odvolaní žalobca uviedol, že sa nestotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu a
„jeho odôvodnením v časti výrokov, ktorým bol zamietnutý nárok žalobcu na náhradu škody, a ktorým

bol žalobcovi priznaný nárok na primerané zadosťučinenie len vo výške 10.000,- Eur namiesto
požadovaných 40.000,- Eur. Žalobca preto napáda rozsudok Okresného súdu Martin zo dňa 18.06.2015
pod č.k. 17Cb/141/2013-912 v rozsahu vyššie uvedených výrokov." Podľa žalobcu, prvostupňový súd
dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Žalobca v bode II. odvolania k príčinnej súvislosti a výške škody uviedol, že dôvodom zamietnutia
nároku na náhradu škody - ušlého zisku na strane žalobcu bola údajná neexistencia príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym nekalosúťažným konaním žalovaného a ušlým ziskom žalobcu. Otázku príčinnej
súvislosti preto považoval žalobca za kľúčovú pre priznanie nároku na náhradu škody - ušlého zisku.
Namietal, že podľa prvostupňového súdu žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že

by jeho ušlý zisk bol v priamej príčinnej súvislosti s nekalosúťažným konaním žalovaného. Okresný
súd síce skonštatoval, že žalobca svoj ušlý zisk preukázal predloženými účtovnými dokladmi, avšak
podľa okresného súdu žalobca nepreukázal, že príčinou tohto zhoršenia hospodárskeho výsledku je
nekalosúťažné konanie žalovaného spočívajúcev nelegálnom dovozeauvádzaní natrhpredmetných
veterinárnych liekov. „Súd žalobcovi vytýkal, že neprodukoval ani jeden konkrétny dôkaz, ktorý by

svedčal tomu, že by v dôsledku protiprávneho konania žalovaného stratil obchodných partnerov alebo
že by obchodní partneri znížili oproti predchádzajúcim obdobiam dopyt po predmetných veterinárnych
liekoch. Súd v tejto súvislosti - podľa názoru žalobcu nesprávne - konštatoval, že pokles tržieb
neznamená ušlý zisk a že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom, že by mu vznikla škoda
spočívajúca v ušlom zisku, a že by túto škodu spôsobil protiprávnym nekalosúťažným konaním

žalovaný." Žalobca v konaní pred prvostupňovým súdom vynaložil všetko úsilie a „preukázal príčinnú
súvislosťmedzinekalosúťažnýmkonanímžalovanéhoaušlýmziskomnastranežalobcu,atonazáklade
všetkých ustálených a dokázaných okolností prípadu. Vyvrátiť príčinnú súvislosť preto nemožno len s
poukazom na hypotetickú existenciu iných príčin, ktoré mohli vplývať na spôsobený následok. Takýchto
iných príčin je prirodzene vždy viac, no ak má byť určitej inej príčine daná prednosť, jej rozhodujúci vplyv

na spôsobený následok musí byť preukázaný. V opačnom prípade sa jedná len o špekulácie, a tie by v
žiadnom prípade nemali byť podkladom pre rozhodovanie súdu."

21. Žalobca v odvolaní uviedol, že sa nemohol stotožniť s argumentáciou okresného súdu, že nebol
produkovaný dôkaz, „aký by si predstavoval, resp. aký by najlepšie vyhovoval jeho predstavám alebo

akému by rozumel. Súdu bolo predložených množstvo vzájomne súvisiacich a vnútorne súladných
dôkazov svedčiacich v prospech toho, že hlavnou a kľúčovou príčinou ušlého zisku žalobcu bolo
nekalosúťažné konanie žalovaného. Súd nemôže takéto dôkazy ignorovať a vyčítať žalobcovi, že mu
nepredložil iný dôkaz podľa jeho predstáv. Ak boli žalobcom predložené dôkazy pre súd nedostatočné,
resp. ak mal k týmto dôkazom výhrady, bol povinný svoj názor na každý z takto produkovaných dôkazov

(minimálne tých najzásadnejších a najdôležitejších) riadne odôvodniť a vysvetliť, prečo ho takýto dôkaz
nepresvedčil." Príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody (ušlého
zisku) na strane žalobcu „azda najlepšie preukazujú faktúry vystavené žalovaným v období od apríla
2008 do júna 2010 za dodávky veterinárneho lieku AviPro Salmonella Vac E, ktoré žalobca získal od
Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky (ďalej ako „ŠVPS") na základe žiadosti

o poskytnutie informácií zo dňa 22.09.2011, a ktoré boli predložené v súdnom konaní."

22. V odvolaní žalobca uviedol, že faktúry týkajúce sa veterinárneho lieku Poulvac IB Primer nemá ŠVPS
k dispozícii, nakoľko ŠVPS eviduje len faktúry odberateľov veterinárneho lieku AviPro Salmonella Vac
E, ktorý bol hradený z verejných rozpočtov v rámci povinnej vakcinácie hydiny za účelom prevencie

salmonely na základe už spomínaného Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie
2008 - 2010. Tieto faktúry preukazujú, že žalovaný predával v období od apríla 2008 do júna 2010
nelegálne dovezený veterinárny liek AviPro Salmonella Vac E. Za tieto dodávky dosiahol žalovaný
celkové tržby vo výške 80.168,33 Eur bez DPH, pričom dosiahnuté tržby žalovaného za obdobie
od marca 2008 do decembra 2009, v ktorom sa žalovaný dopustil nekalosúťažného konania voči

žalobcovi, dosahujú výšku 54.574,06 Eur bez DPH. „Z uvedeného jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností vyplýva, že ak bol žalobca jediným oprávneným dovozcom a distribútorom veterinárneho
lieku AviPro Salmonella Vac E na území Slovenskej republiky, a ak prvostupňový súd vo svojom
rozsudku skonštatoval, že žalovaný dovážal a distribuoval predmetný veterinárny liek nezákonne,jediným rozumným záverom danej hypotézy môže byť len to, že tržby žalovaného by za normálneho
chodu vecí (t.j. pri neexistencii nekalosúťažného konania žalovaného) dosiahol práve žalobca, a to
najmä z dôvodu existencie predpisov Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie 2008

- 2010 bola zavedená povinná vakcinácia hydiny za účelom prevencie salmonely, čo je dôležitý, priam
rozhodujúci faktor zabezpečujúci odbyt veterinárneho lieku AviPro Salmonella vac E." Ako uviedol
žalobca v tabuľke č. 1 vyčíslenia ušlého zisku, pokles predaja veterinárneho lieku AviPro Salmonella
Vac E v období od marca 2008 do decembra 2009 v dôsledku nekalosúťažného konania žalovaného
spôsobil žalobcovi ušlý zisk vo výške 51.538,73 Eur bez DPH. V uvedenom období takisto poklesli

nákupy veterinárneho lieku AviPro Salmonella Vac E zo strany žalovaného od žalobcu o sumu vo výške
62.084,53 Eur bez DPH. Tieto skutočnosti spolu jednoznačne súvisia. Medzi tržbami žalovaného z
predaja nelegálne dovezeného veterinárneho lieku AviPro Salmonella Vac E v období od marca 2008
do decembra 2009, resp. ziskom z týchto tržieb, a ušlým ziskom žalobcu v dôsledku poklesu predaja
veterinárneho lieku AviPro Salmonella Vac E v rokoch 2008 a 2009, existuje podľa žalobcu zjavná
príčinná súvislosť. „Dodávateľské faktúry žalovaného nepochybne dokazujú, že žalovaný veterinárne

lieky Poulvac IB Primer a AviPro Salmonella Vac E na územie Slovenskej republiky nelegálne doviezol.
Faktúry vystavené žalovaným zároveň nepochybne dokazujú, že žalovaný tieto veterinárne lieky aj
predal, t.j. realizoval za ne tržby a zisk na úkor žalobcu, ktorý ako výhradný a jediný legálny distribútor
o tieto tržby a zisk prišiel." Tieto skutočnosti podľa žalobcu postačujú na prijatie záveru o existencii
príčinnej súvislosti medzi nekalosúťažným konaním žalovaného a ušlým ziskom na strane žalobcu.

„Iné hypotetické, vykonštruované, vágne a ničím nepodložené príčiny ako napr. nepriaznivá
ekonomická situácia či cenová politika žalobcu sú v danom prípade irelevantné. Neexistuje
žiadny rozumný dôvod, pre ktorý by mali byť tieto ostatné dôvody spôsobilé spochybniť
pravú, dôkazmi podloženú a matematicky osvedčenú príčinu spôsobeného ušlého zisku na
strane žalobcu, ktorou nie je nič iné, ako nelegálny dovoz a predaj predmetných

veterinárnych liekov na území Slovenskej republiky žalovaným."

23. Na základe predpisov Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie 2008 - 2010 bola
zavedená povinná vakcinácia hydiny za účelom prevencie salmonely, čo je dôležitý, priam rozhodujúci
faktor zabezpečujúci odbyt veterinárneho lieku AviPro Salmonella vac E, ktorý bol legálne predávaný

jedine žalobcom. Chovatelia a veterinárni lekári preto nemali žiadnu inú možnosť, len nakupovať
veterinárny liek AviPro Salmonella vac E, ktorým povinne očkovali hydinu za účelom prevencie
salmonely. Dopyt po tomto lieku teda neklesol a ani klesnúť nemohol. Dramatický pokles tržieb z
predaja predmetného veterinárneho lieku zo strany žalobcu bol spôsobený jedine nelegálnym dovozom
a distribúciou tohto lieku žalovaným.

24. Tvrdenie žalovaného, že v rozhodnom období došlo k výraznému zníženiu počtu podnikateľských
subjektov, ktorí podnikajú v oblasti chovu hydiny, a ktorí boli potenciálnymi odberateľmi predmetných
veterinárnych liekov, čo údajne malo mať za následok pokles dopytu po týchto liekoch, bol podľa žalobcu
zavádzajúci. „Ak aj došlo k zníženiu počtu subjektov podnikajúcich v oblasti chovu hydiny, tak to nemalo

za následok pokles stavu chovnej hydiny, ktorej objem sa iba preskupil k iným chovateľom (t.j. došlo ku
koncentrácii celkového objemu hydiny do menšieho počtu chovateľských subjektov)." Podľa viacerých
štatistík predložených v súdnom konaní (Súpisy hospodárskych zvierat v poľnohospodárstve v rokoch
2008, 2009 a 2010 vydané Štatistickým úradom SR) bol trend vývoja stavu chovnej hydiny, ako aj
intenzityhydinárskej produkciena Slovenskuvrozhodnomobdobí,t.j.vrokoch2008a2009,vyrovnaný,

dokonca so zlepšujúcou sa tendenciou. Podľa údajov o „počte hospodárskych zvierat uverejnených
na internetovej stránke enviroportal.sk (prevádzkovanej Slovenskou agentúrou životného prostredia
spadajúcej pod Ministerstvo životného prostredia SR), spracovaných Štatistickým úradom SR, bol v roku
2007 stav hydiny na úrovni 12,88 miliónov kusov, v roku 2008 sa mierne zhoršil na 11,23 miliónov kusov,
no v roku 2009 sa výrazne zlepšil a dosiahol stav 13,58 miliónov kusov, pričom v roku 2010 sa vrátil

na hladinu 12,99 milióna kusov. Podľa údajov o úrovni živočíšnej výroby uverejnených na internetovej
stránke statistics.sk (prevádzkovanej Štatistickým úradom Slovenskej republiky), spracovaných rovnako
Štatistickým úradom Slovenskej republiky, bola v roku 2007 intenzita hydinárskej produkcie na úrovni
959,2 jednotiek, v roku 2008 sa mierne zhoršila na 832,1 jednotiek, no v roku 2009 sa podstatne
zlepšila a dosiahla stav 1004,8 jednotiek, pričom v roku 2010 sa vrátil na hladinu 959,2 jednotiek."

Slovenský trh s hydinou podľa žalobcu nebol krízou takmer vôbec zasiahnutý; mierny pokles stavu
hydiny a intenzity hydinárskej produkcie na Slovensku v roku 2008 bol vykompenzovaný výrazným
nárastom oboch ukazovateľov v roku 2009, preto dopyt po predmetných veterinárnych liekoch, ktorých
jediným legálnym dovozcom a distribútorom na trhu v Slovenskej republike bol žalobca, musel vrozhodnom období zostať prinajmenšom vyrovnaný v pôvodnom rozsahu. „Prvostupňový súd vo svojom
rozsudku vôbec nezdôvodnil, prečo dôkazy predložené žalobcom a získané z dôveryhodných zdrojov
prevádzkovaných štátnymi orgánmi (na rozdiel od Únie hydinárov Slovenska, ktorá je súkromnoprávnym

zväzkom chovateľov sledujúcim vlastné záujmy) nevzal pri rozhodovaní do úvahy."

25. V odvolaní žalobca uviedol, že neobstojí argument žalovaného, že príčinou ušlého zisku na
strane žalobcu je jeho údajná zlá cenová politika. Z predložených účtovných dokladov totiž vyplývalo,
že žalobca predával jedno balenie veterinárneho lieku AviPro Salmonella vac E za cenu 136,06 Eur bez

DPH,pričomžalovanýhopredávalažzacenu163,27EurbezDPH.S„cenovoupolitikoužalobcunemajú
problém významní hráči na trhu, ako napr. spoločnosti MED-ART a PHARMACOPOLA, ktorí od žalobcu
dlhodobo odoberajú široký sortiment veterinárnych produktov." Na základe predpisov Národného
kontrolného programu pre salmonelové infekcie 2008 - 2010 bola zavedená povinná vakcinácia hydiny
za účelom prevencie salmonely, čo je dôležitý faktor zabezpečujúci odbyt veterinárneho lieku AviPro
Salmonella vac E, ktorý bol legálne predávaný jedine žalobcom. „V prípade veterinárneho lieku Poulvac

IB Primer v roku 2007 medziročne vzrástli tržby o takmer 180%, no už v roku 2008, kedy začalo
nekalosúťažné konanie žalovaného, došlo k prepadu tržieb žalobcu medziročne o viac ako 41%, a
v roku 2009, kedy pokračovalo nekalosúťažné konanie žalovaného, medziročne o ďalších viac ako
44%, čo spôsobilo ušlý zisk vo výške 83.676,82 Eur. Drvivú väčšinu uvedenej sumy, konkrétne čiastku
81.298,38 Eur, predstavuje pokles predaja veterinárneho lieku Poulvac IB Primer žalovanému, ktorý

tentoprípravoknelegálnedovážalzozahraničiaauvádzalnatrhvSlovenskejrepublike.Tátoskutočnosť
preukazuje, že prepad tržieb žalobcu za predaj veterinárneho lieku Poulvac IB Primer bol spôsobený
práve nekalosúťažným konaním žalovaného."

26. V prípade veterinárneho lieku AviPro Saimonella vac E v roku 2007 medziročne vzrástli tržby o

takmer 34%, no už v roku 2008, kedy začalo nekalosúťažné konanie žalovaného, došlo k prepadu
tržieb žalobcu medziročne o viac ako 35%, a v roku 2009, kedy pokračovalo nekalosúťažné konanie
žalovaného, medziročne o ďalších takmer 8%, čo spôsobilo ušlý zisk vo výške 51.538,73 Eur. Dokonca
vyššiu ako uvedenú sumu, konkrétne čiastku 62.084,53 Eur, predstavuje pokles predaja veterinárneho
lieku AviPro Salmonella vac E vďaka žalovanému, ktorý tento prípravok nelegálne dovážal zo zahraničia

a uvádzal na trh v Slovenskej republike. Táto skutočnosť preukazovala, že prepad tržieb žalobcu za
predaj veterinárneho lieku AviPro Salmonella vac E bol spôsobený práve nekalosúťažným konaním
žalovaného. Celkový ušlý zisk žalobcu spôsobený prepadom tržieb za predaj veterinárnych liekov
Poulvac IB Primer a AviPro Salmonella vac E v dôsledku nekalosúťažného konania žalovaného v období
od marca 2008 do decembra 2009 predstavoval sumu 138.901,52 Eur. „Podrobné tabuľky s vyčíslením

ušlého zisku, ktoré zároveň dokazujú kauzalitu medzi nekalosúťažným konaním žalovaného a ušlým
ziskom na strane žalobcu, tvoria súčasť súdneho spisu." Žalovaný vďaka svojim nelegálnym dovozom
veterinárnych liekov AviPro Salmonella vac E a Poulvac IB Primer v rozhodnom období dosiahol zisk
pohybujúci sa na úrovni približne 228 000,- Eur, čo je takmer o 70% viac, ako požaduje žalobca v rámci
náhrady škody. Výpočet zisku žalovaného dosiahnutého na základe nelegálnych dovozov predmetných

veterinárnych liekov je založený výlučne na účtovných dokladoch predložených v konaní pred súdom
prvého stupňa. Žalobca zdôraznil svoj výpočet „V prípade veterinárneho lieku AviPro Salmonella vac
E žalovaný v rozhodnom období doviezol 4 577 000 dávok, čo pri balení po 2 000 dávok predstavuje
2 288 balení. Pri nákupnej cene cca 70,- Eur bez DPH a pri predajnej cene cca 163,- Eur bez DPH za
balenie, predstavuje marža žalovaného za jedno balenie sumu 93,- Eur bez DPH. Vynásobením výšky

marže a počtu balení dosiahneme zisk cca 212.000,- Eur.(ii) V prípade veterinárneho lieku Poulvac IB
Primer žalovaný v rozhodnom období doviezol cca 60 000 000 dávok, čo pri balení po 5 000 dávok
predstavuje 12 000 balení. Pri nákupnej cene cca 17,- Eur bez DPH a pri predajnej cene najmenej
18,30 Eur bez DPH (pozn.: tu sa jedná o najnižšiu možnú predajnú cenu, pričom je pravdepodobné, že
žalovaný tento prípravok predával za podstatne vyššiu cenu) za balenie, predstavuje marža žalovaného

za jedno balenie sumu 1,30 Eur bez DPH. Vynásobením výšky marže a počtu balení dosiahneme zisk
cca 16.000,- Eur." Žalovaný svojimi nelegálnymi dovozmi veterinárnych liekov AviPro Salmonella vac
E a Poulvac IB Primer v rozhodnom období podľa žalobcu dosiahol vyšší zisk, ako je suma uplatnenej
náhrady škody, čo dokazovalo, že nekalosúťažné konanie žalovaného muselo byť jedinou príčinou
ušlého zisku na strane žalobcu.

27. V bode III. odvolania žalobca k nároku na primerané zadosťučinenie v peniazoch zdôraznil, že ho
nemožno preukazovať tak, ako výšku škody. Zadosťučinenie by malo zodpovedať povahe spôsobenej
ujmy. Pri určovaní primeranosti zadosťučinenia v peniazoch vzal okresný súd do úvahy kritériáobjektívneho charakteru a vychádzal predovšetkým z oblasti hospodárskej súťaže, ktorú nekalosúťažné
konanie žalovaného zasiahlo, pričom distribúcia veterinárnych liekov je oblasťou, kde resp. na
prevádzkovanie ktorej zákon kladie vzhľadom na jej charakter veľmi prísne kritériá, ktoré je nevyhnuté

dodržiavať. V konaní podľa okresného súdu nebolo preukázané, že by konaním žalovaného boli priamo
ohrozené životy zvierat alebo ľudí, avšak jeho počínanie, ktoré sa prejavilo nedodržaním všetkých
zákonom stanovených postupov sa v tak chúlostivej oblasti, akou je oblasť liekov, javia prinajmenšom
nezodpovedné a neadekvátne hospodárskej súťaži, ktorú zasiahol. Prvostupňový súd tiež bral do úvahy
kritériá subjektívneho charakteru, pričom zvažoval, že žalovaný sa takéhoto nekalého konania dopustil

vedome, ako účastník trhu s veterinárnymi liekmi, ktorý na uvedenom trhu nebol nováčikom, musel a mal
mať vedomosť o zákonom predpísaných postupoch dovozu a uvádzania veterinárnych liekov na trh, a
napriek tomu v súlade so zákonom nepostupoval, čím získal oproti ostatným súťažiteľom nekalosúťažnú
výhodu v ušetrení času, energie a administratívnych nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na vybavenie
a zákonný postup pri dovoze a distribúcii veterinárnych liekov. Okresný súd tiež zobral do úvahy obdobie,
po ktoré nekalosúťažné konanie trvalo, čo je u predmetných veterinárnych liekov obdobie zhruba dvoch

rokov. Za primeranú výšku zadosťučinenia okresný súd považoval sumu 10.000,- Eur. „Žalovaný sa
vedome a úmyselne dopúšťal nekalosúťažného konania po dobu takmer dvoch rokov s cieľom vyhnúť
sa administratívnym prekážkam spojených s povolením súbežného dovozu. Konanie žalovaného je o
to závažnejšie, že s plným vedomím dodával koncovým zákazníkom predmetné veterinárne lieky bez
použitia riadnej písomnej informácie pre používateľov schválenej v Slovenskej republike, čím porušil

veterinárne predpisy a vážne ohrozil verejný záujem na ochrane zdravia ľudí a zvierat." Limitom nároku
na zadosťučinenie je jeho primeranosť z hľadiska účelu. Musí zodpovedať všetkým okolnostiam prípadu
a prihliadať aj na majetok porušiteľa a poškodeného. Priznaná výška primeraného zadosťučinenia
nemôže byť pre porušiteľa likvidačná; na druhej strane však musí byť dostatočne silná, aby pôsobila
preventívne voči ostatným súťažiteľom. „Žalovaný v roku 2009 dosiahol obrat vo výške cca 10,8 milióna

Eur,pričomžalobcavroku2009dosiaholobratvovýške2,6miliónaEur.Vzhľadomnauvedenésmetoho
názoru, že požadovaná výška peňažného zadosťučinenia vo výške iba 40.000,- Eur, ktorá by mala plniť
aj formu súkromnoprávnej sankcie za nekalosúťažné konanie žalovaného, plne vyhovuje požiadavke
primeranosti vo vzťahu k hospodárskemu výsledku dosiahnutého žalovaným v roku 2009. Rovnako
nie je požadovaná výška peňažného zadosťučinenia neprimerane vysoká vo vzťahu k hospodárskemu

výsledku dosiahnutého žalobcom v roku 2009." Požadovaná výška peňažného zadosťučinenia v sume
40.000,- Eur plne vyhovuje podľa žalobcu požiadavke primeranosti aj vo vzťahu k zisku žalovaného
dosiahnutého z nelegálneho dovozu a predaja predmetných veterinárnych liekov, a to v sume až
cca 228.000,- Eur. Dlhodobým, vedomým a úmyselným nekalosúťažným konaním žalovaného došlo k
ohrozeniu, resp. zhoršeniu postavenia žalobcu na trhu s veterinárnymi liekmi. Pri rozhodovaní o výške

primeraného zadosťučinenia by mal súd vziať do úvahy rozsah a intenzitu nekalosúťažného konania
v pomere k obratu a zisku žalovaného, ktorý dosiahol predajom nelegálne dovezených veterinárnych
liekov v značnom objeme. Požadovaná výška zadosťučinenia v sume 40.000,- Eur je preto, podľa
žalobcu, spravodlivá a primeraná.

28. Namietal žalobca, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku opomenul vysvetliť, prečo
je podľa jeho názoru zadosťučinenie pri tak závažnom, vedomom a dlhotrvajúcom nekalosúťažnom
konaní žalovaného primerané a spravodlivé len vo výške 10.000,- Eur, keď žalobca zásah do svojej
nemajetkovej sféry s prihliadnutím na vyššie uvedenú argumentáciu podporenú ustálenou judikatúrou
- subjektívne ohodnotil sumou 40.000,- Eur, ktorá je adekvátna predmetu sporu, okolnostiam prípadu,

ktoré v konaní vyšli najavo a zároveň vyhovuje aj podmienkam objektívneho charakteru kladeným na
priznanie takéhoto nároku. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu v časti
výroku o náhrade škody a v časti výroku o zaplatení primeraného zadosťučinenia a vydal nasledovný
rozsudok: „Žalovaný je povinný do troch (3) dní odo dňa právoplatnosti rozsudku nahradiť žalobcovi
škodu spôsobenú nekalosúťažným konaním žalovaného spočívajúcu v uvádzaní neregistrovaných

veterinárnych liekov Poulvac IB Primer a AviPro Salmonella vac E na trh v Slovenskej republike bez
povolení na súbežný dovoz v období od marca 2008 do decembra 2009 vo výške 138.901,52 Eur
(slovom: jednostotridsaťosem tisíc deväťstojeden eur a päťdesiatdva centov). Žalovaný je povinný
zaplatiťžalobcoviprimeranézadosťučinenievovýške40.000,-Eurdo30dníodprávoplatnostirozsudku.
Eventuálne v prípade, ak by odvolací súd nevyhovel návrhu žalobcu podľa bodov 55 a 56 tohto

odvolania, žalobca žiada, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového súdu v časti výroku o
náhrade škody a v časti výroku o zaplatení primeraného zadosťučinenia a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho zastúpenia tak,
ako budú vyčíslené do troch (3) dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, a to na účet právnehozástupcu žalobcu".

29. Žalovaný v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie „Po právnom a vecnom rozbore doručeného

rozsudku žalovaný v zákonom stanovenej lehote podáva odvolanie voči výroku II. (priznania
primeraného zadosťučinenia vo výške 10.000,- Eur), výroku III. a IV. (priznaní práva uverejniť rozsudok
v časopise Spravodaj Komory veterinárnych lekárov a povinnosti zaplatiť zálohu na náklady na
uverejnenie rozsudku), z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej v texte len „OSP")."

30. Žalovaný v rámci podaného písomného odvolania, v „tomto štádiu konania v základnom právnom
námietkovom spektre", v rámci odvolacích námietok namietol, že Okresný súd Martin nesprávne právne
vec posúdil, keď dospel k záveru, že žalovaný sa dopustil nekalosúťažného konania tým, že údajne
dovážal a uvádzal na trh liečivá Kefamast DC, Povulac IB Primer a Avipro Salmonela v rozpore
so zákonom č. 140/1998 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach, v znení zmeny č. 318/2009 Z.z.

(ďalej v text len „zákon o liekoch").

31. V rámci esenciálnej námietky týkajúcej sa predmetnej sporovej veci žalovaný zásadným spôsobom
namietal vyššie uvedený záver a mal za to, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil
s poukazom na § 44 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej v text len „Obchodný

zákonník") a § 53 Obchodného zákonníka a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Prvostupňový súd síce správne aplikoval na prejednávaný prípad ustanovenia
všeobecnej skutkovej podstaty nekalosúťažného konania podľa § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka,
avšak vzhľadom na zistený skutkový stav po vykonanom dokazovaní, plne rešpektujúc § 118a
OSP, nesprávne posúdil kumulatívne splnenie podmienok, resp. nesplnenie najmenej dvoch z troch

zákonných podmienok nevyhnutných na posúdenie, či sa v danom prípade jedná o nekalú súťaž
v zmysle § 44 ods. 1 Obchodného zákonníka, a to, že toto konanie v hospodárskej súťaži je v
rozpore s dobrými mravmi súťaže a že toto konanie je spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo
spotrebiteľom.

32. V odvolaní žalovaný primárne podrobne, dôsledne a rozsiahlo analyzoval celé konanie
predchádzajúce napadnutému rozsudku. ....„Zhrnúc vyššie uvedené sa potom žalovaný nestotožňuje s
výkladom ust. § 55 ods. 2 Obchodného zákonníka aplikovaným súdom prvého stupňa, ktorý v prípade,
kedy bola žaloba v časti zdržania sa nekalosúťažného konania zastavená na základe späťvzatia návrhu,
v časti náhrady škody uplatnenej spolu vo výške 148.318,52 Eur zamietnutá, v časti nárokovaného

primeraného finančného prvostupňovým súdom (zatiaľ neprávoplatne) priznaná vo výške 10.000,- Eur
(v žalobe uplatneného vo výške 40.000,- Eur), prvostupňový súd dospel k záveru, že žalobca mal úspech
vo veci a má právo na uverejnenie rozsudku v zmysle § 55 ods. 2 Obchodného zákonníka."

33. Podľanázoružalovanéhoinštitútzverejneniarozsudkumáplniťfunkciui)sankčnú,ii)reparačnú,iii)

satisfakčnú,iv)výchovnúav)preventívnu.„Žalovanývrámciodvolanianamieta,žeajvprípade,žebysa
dopustil nekalosúťažného jednania, čo zásadne odmieta, by zverejnenie rozsudku v tomto konkrétnom
prípade a to aj vzhľadom na značný časový odstup neplnilo ani jednu z uvedených funkcií, a jeho použitie
by tak nedôvodne výrazne zasiahlo do jeho práv. Vzhľadom na vyššie uvedené by funkcie i), ii), iii) a v)
nemohli byť naplnené, pretože potenciálne protiprávne konanie žalovaného malo údajne spočívať iba v

nerešpektovaní potreby distribuovať s platným povolením na paralelný dovoz, i napriek skutočnosti, že
disponoval všetkými potrebnými atribútmi v zmysle § 33a ods. 2 zákona o liekoch na jeho vydanie. V
tejto súvislosti si žalovaný dovoľuje podotknúť, že zverejnenie rozsudku naopak má potenciál značne a
vo veľkej miere poškodiť jeho dobré meno ako distribútora v rámci hospodárskej súťaže a neoprávnene
zvýhodniť samotného žalobcu, ktorý zverejnením rozsudku okrem zhoršenia dobrého mena žalovaného

získa neprimeranú výhodu vo forme reklamy. Okrem uvedeného žalovaný nemôže súhlasiť so záverom
o spravodlivosti priznaného nároku žalobcu na zverejnenie rozsudku, kde samotný žalobca má v zmysle
výroku možnosť vybrať časť odôvodnenia, ktorá bude zverejnená. Samotné odôvodnenie je rozsiahle a
obsahuje rôzne skutočnosti, okrem iného konštatovanie o nekalosúťažnom konaní samotného žalobcu,
ktoré s veľkou pravdepodobnosťou nebudú tvoriť časť zverejneného odôvodnenia." Podľa uznesenia

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.6 Obo/94/2007 zo dňa 18.09.2008 zverejnenie rozsudku
(jeho časti) podľa § 55 ods. 2 Obchodného zákonníka má zvláštnu povahu satisfakcie, pretože sa
tým úspešnému účastníkovi dostáva morálneho zadosťučinenia. Súčasne naplňuje znaky aj funkcie
reparačnej, pretože publikácia rozsudku ma zreteľné aspekty v prospech úspešného účastníka. V časerozhodnutia odvolacieho súdu je nepochybné, že žalovaný už nekoná nekalosúťažne. Podľa vyjadrenia
žalobcu na pojednávaní odvolacieho súdu žalovaný s nekalosúťažným konaním prestal po nariadení
predbežného opatrenia súdom, a preto v časti zdržovacieho petitu vzal žalobu späť. Táto časť uplatnenej

právnej ochrany stratila význam morálneho zadosťučinenia. Naviac od rozhodného obdobia do tohto
času je značný časový odstup, v ktorom žalovaný konal nekalosúťažne. Z uvedeného dôvodu Najvyšší
súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná v časti zverejnenia časti rozsudku.
Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa výroku III. a na ňom nadväzujúcom výroku IV.
odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, žalovaný uvádzal, že tak ako to vyplývalo aj

z procesného vývoja samotného konania, že zo strany žalobcu bola časť žalobného petitu týkajúca sa
zdržania nekalosúťažného konania zobratá späť (z dôvodu, že žalobca už nevykonal dovoz a distribúciu
veterinárnychliekovbezadministratívnehopovoleniaparalelnéhodovozu)askutočnosti,žeodúdajného
nekalosúťažného konania, ktoré sa malo uskutočniť v rokoch 2008 až 2009 uplynula značná doba, teda
ku dňu rozhodovania prvostupňového súdu viac ako 5 a pol roka, plne rešpektujúc ustálenú súdnu prax
NS SR, príkladom: Uznesenie NS SR zo dňa 18. 9.2008, sp. zn. 6 Obo 94/2007, podľa ktorej, ak sa stratí

význam morálneho zadosťučinenia a od rozhodného obdobia, kedy údajne došlo k nekalosúťažnému
konaniu ubehne značný časový odstup, návrh na zverejnenie rozsudku nebude dôvodný, žalovaný preto
považoval výrok o zverejnení rozsudku, jeho výrokovú časť a časť odôvodnenia, ktorú určil žalobca a
úhradu nákladov na jeho zverejnenie v rozpore s § 55 ods. 2 Obchodného zákonníka. Navrhol, aby
odvolacísúdvsúlades„§221ods.1OSProzsudokOkresnéhosúduMartin,sp.zn.:17Cb/141/2013-912

zo dňa 18.06.2015 v časti napadnutej odvolaním žalovaného zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu
na ďalšie konanie, prípadne sám vo veci objektívne na základe vlastného právneho názoru podľa § 220
O.s.p. rozhodol, s tým, že si žalobca dovoľuje navrhnúť, aby rozsudok zmenil a žalobu v časti odvolaním
napadnutých výrokov zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť trovy odvolacieho konania."

34. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný. Vo vyjadrení poukázal, na „Vydanému odvolaním žalobcu
napadnutému rozsudku predchádzal procesný vývoj" a tiež, že proti uvedenému rozsudku podal
v zákonom stanovenej lehote odvolanie zo dňa „06.08.2015, doručené na prvostupňový súd dňa
07.08.2015, a to voči výroku II. (priznania primeraného zadosťučinenia vo výške 10.000,- Eur), výroku III.
a IV. (priznaní práva uverejniť rozsudok v časopise Spravodaj Komory veterinárnych lekárov a povinnosti

zaplatiť zálohu na náklady na uverejnenie rozsudku), z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p."
V rámci uvedeného vyjadrenia žalovaný zdôraznil, že zásadne namietal závery prvostupňového súdu
o tom, „že sa mal údajne dopustiť nekalosúťažného konania, z ktorého potom plynú ďalšie nároky
uplatnené žalobcom v žalobe, pričom uvedená argumentácia bola produkovaná zo strany žalovaného
počas celého konania a naposledy bola zhrnutá v odvolaní žalovaného zo dňa 06.08.2015. Na doplnenie

žalovaný poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26.03.2013, sp. zn.: 23Cdo 4285/2010,
podľa ktorého konanie, ktoré porušuje ustanovenia právneho predpisu, nemôžu byť samo o sebe
považované za nekalosúťažné. Žalovaný stojí na názore, že žalobca počas celého súdneho konania,
plne akceptujúc uplatňovanú koncentračnú zásadu, neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na základe
ktorých by konanie žalovaného bolo objektívne schopné skresliť spoločenskú funkciu hospodárskej

súťaže a tým zoslabiť pozitívne účinky súťaže alebo ju negatívne ovplyvniť, či zmeniť. Vzhľadom
na skutočnosť, že uskutočnený súbežný dovoz veterinárnych liečivých prípravkov bez príslušného
povolenia bola a je rozšírenou praxou na trhu predaja liečiv, tak v Českej republike ako aj na Slovensku,
nie je možné takéto konanie práve s poukazom na konkrétnu oblasť, v ktorej dochádza k hospodárskej
súťaži považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže."

35. Žalovaný k prvej časti, v ktorej žalobca namietal závery prvostupňového súdu o neunesení
dôkazného bremena v súvislosti s uplatnenou náhradou škody, nepreukázanie príčinnej súvislosti a
výšky škody, i napriek skutočnosti, že „žalovaný zásadne popiera samotné nekalosúťažné konanie
uvádza, že konajúci súd procesne bezchybným zastabilizoval, že neboli splnené základné predpoklady

na to, aby bolo možné žiadať náhradu škody z nekalej súťaže Žalovaný má za to, že konajúci súd svoje
záverydostatočnýmspôsobomodôvodnilnastrane11a12odvolanímnapadnutéhorozsudku."„Žalobca
vznik údajnej škody odvodzuje od skutočnosti, že na relevantnom trhu začal pôsobiť jemu konkurujúci
subjekt (súťažiteľ) a žalobca tak nemohol realizovať predaj za cenu, akú by si z dôvodu svojho
dominantného postavenia sám určil. Žalobca tak plne účelovo zneužíva inštitút nekalej súťaže, aby

si vynahradil zisky, ktoré by mu inak vyplývali z jeho dominantného postavenia na trhu, pretože v
konkurenčnom prostredí nie je schopný takéto zisky realizovať. Toto ale nie je a ani nesmie byť
zmyslom a účelom ochrany pred nekalou súťažou." Žalobca sa podľa žalovaného vôbec nesnažil
dosiahnuť ochranu pred údajným nekalosúťažným konaním, ale ochrany pred súťažou ako takou.Konanie žalovaného nie len, že nie je pre súťaž ako takú na relevantnom trhu škodlivé, ale práve naopak
- bez žalovaného by na relevantnom trhu súťaž vôbec neexistovala alebo by bola výrazne potlačená.
Prípadný pokles tržieb žalobcu nebol spôsobený akýmkoľvek nekalosúťažným konaním žalovaného,

ani akýmkoľvek prípadným porušením zákona č. 140/1998 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach,
v znení zmeny č. 318/2009 Z.z., či akéhokoľvek iného právneho predpisu, ale výhradne konkurencie
neschopnou obchodnou politikou žalobcu.

36. Podľa žalovaného, keďže obmedzenia v obchodovaní a voľnej hospodárskej súťaži medzi členskými

štátmi sa vývojom situácie v EÚ odstránili, považoval žalovaný za nepravdivé tvrdenie, okrem právnej
argumentácie prednesenej v rámci odvolania, ako vyjadrení v prvostupňovom konaní, že žalobca je
jediným dovozcom liečiv, ktoré sú predmetom tohto konania. Je nespornou skutočnosťou, že predmetné
farmaceutické liečivá môže v rámci voľného trhu dodávať a predávať ktorákoľvek registrovaná
spoločnosť pre distribúciu liečiv v Slovenskej republike (za ktorú je možné považovať spĺňajúc zákonné
požiadavky i spoločnosť FARMAVET s.r.o.) s tým, že dokončenie jednotného európskeho trhu si

vyžiadalo 7 rokov, ktoré prostredníctvom prijatia enormného počtu všeobecne záväzných právnych
predpisov, eliminovali technické, regulačné, právne a administratívne prekážky brániace skutočnému
voľnému trhu a obchodu. Žalovaný popieral používanie formúl nelegálneho dovozu k jeho činnosti,
keďže už v histórii svojej podnikateľskej činnosti 22 rokov dováža na Slovensko rozsiahly sortiment
veterinárnych liekov, a to bez závislosti na činnosti spoločnosti Cymedica SK, spol. s r.o. „V základnej

právnej námietke považuje žalovaný za nutné odmietnuť snahu žalobcu, ktorý neuniesol dôkazné
bremeno vo vzťahu k zodpovednosti za škodu žalovaného voči žalobcovi, eventuálne i jej výšky,
preniesť dôkazné bremeno na protistranu súdneho konania, poťažmo na samotný súd. Žalovaný sa
nestotožňuje s vyjadreným názorom žalobcu, že príčinná súvislosť medzi nekalosúťažným konaním
žalovaného a ušlým ziskom na strane žalobcu bola preukázaná na základe všetkých ustálených a

dokázaných okolností prípadu. Rovnako nie je možné konštatovať, že bolo ustálené a dokázané, že
v rozhodnom období bol žalobca výhradným distribútorom a jediným subjektom oprávneným uvádzať
veterinárne lieky Poulvac IB Primer, AviPro Salmonella vac ER a Kefamast DC na trh v Slovenskej
republike a zároveň nie je možné stotožniť sa s konštatovaním žalobcu, že bolo ustálené a dokázané,
že žalobcovi vznikla škoda, ktorá sa prejavila ako ušlý zisk spočívajúci v dramatickom poklese tržieb

žalobcu za predaj vyššie citovaných veterinárnych liekov." Nositeľom zodpovednosti pre preukázanie
svojich tvrdení vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi žalobcom tvrdeným údajným nekalosúťažným
konaním žalovaného a žalobcom tvrdenou údajnou škodou je sám žalobca a nie žalovaný a nie naopak,
žeby žalovaný mal dokázať dôvody podľa žalobcu dramatického poklesu tržieb a pod., ktoré subsumuje
pod pojem spôsobená ujma spôsobená škoda, a to najmä v tej súvislosti, že vyčíslenie výšky škody

žalobca zakladal na jeho postavení „výhradného a jediného distribútora", a to napriek tomu, že túto
skutočnosť v konaní nepreukázal. Práve naopak, keďže na trhu farmaceutického priemyslu pôsobí
najmenej 50 subjektov, zaoberajúcich sa distribúciou liečiv, ktorí majú priestor na voľnom trhu súperiť
v rámci vzájomnej konkurencie, čo môže mať rovnako vplyv na hospodárske výsledky ktoréhokoľvek
podnikateľského subjektu, dokazovať, čo viedlo k tvrdenej zhoršenej situácii žalobcu, žalovaný len

príkladmo uvádzal, že hospodársky výsledok môže ovplyvniť množstvo faktorov, čo len potvrdzuje názor
žalovanéhooneexistenciipríčinnejsúvislostimedzijehočinnosťouazostranyžalobcutvrdenouškodou.

37. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry všeobecných súdov, ako i názoru vyjadreného i Ústavným súdom
SR, napr. Nález I. ÚS 177/08-31, je jednou z podstatných okolností podľa žalovaného pre úspešné

uplatnenie nároku na náhradu škody aj preukázanie príčinnej súvislosti medzi konaním a následkom,
pričom vzniknutá škoda musí byť spôsobená bez pochybností práve vytýkaným konaním žalovaného
(tým nie je dotknutý názor žalovaného, že sa nedopustil nekalosúťažného konania). Samotná škoda
ani nekalosúťažné konanie ešte nezakladá zodpovednosť príslušného subjektu za škodu a tomu
zodpovedajúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť

aj dostatočne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého
tvrdenie má byť preukázané.

38. Vo vzťahu k druhej časti námietkovej argumentácie odvolania žalobcu, vzťahujúcej sa k výške

nároku na primerané zadosťučinenie, žalovaný opäť uviedol, že namieta samotné nekalosúťažné
konanie žalovaného, z ktorého by tento nárok eventuálne vyplýval. Žalobca počas celého konania
neprodukoval žiadny dôkaz, „ktorý by preukazoval, že žalobca utrpel v súvislosti s konaním žalovaného
nemajetkovú ujmu, a to v takom rozsahu alebo takého druhu, že nepostačuje vyrovnanie primeranýmzadosťučinením v nepeňažnej forme. Zo žalobného návrhu dôvodnosť požiadavky zaplatenia
primeraného zadosťučinenia absentuje. Žalobca sa v rámci odvolania obmedzil na všeobecné tvrdenie
o dobrej povesti žalobcu bez preukázania týchto tvrdení, pričom toto konštatovanie prvostupňový súd

automaticky prebral a vychádzal z neho bez toho, aby tieto tvrdenia boli zo strany žalobcu preukázané,
resp. žeby na prvostupňovom konaní vôbec bolo k otázke splnenia podmienok nároku na nemajetkovú
ujmu vykonané dokazovanie."

39. Primerané zadosťučinenie je náhradou za spôsobenú ujmu, poskytnutie ochrany peňažnou formou

podľa ustálenej judikatúry prichádza do úvahy najmä v prípade, ak ujma svojou povahou nemajetková
bude mať negatívne majetkové dopady (najčastejšie v podobe straty klientely), ktoré ani zadosťučinenie
vo forme ospravedlnenia nebude môcť zvrátiť. Zadosťučinenie poskytnuté v peniazoch je dôvodné tam,
kde zásah do nemateriálnej sféry dotknutého súťažiteľa môže mať dôsledky (niekedy aj veľmi výrazné,
hoci ťažko vyčísliteľné) tiež v jeho majetkovej sfére. Z argumentácie žalobcu obsiahnutej v odvolaní
a koniec koncov ani z vykonaného dokazovania k tomuto nároku titulom nekalosúťažného konania

závery odôvodňujúce priznanie „primeraného zadosťučinenia v peňažnej forme nevyplývajú, a to s
ohľadom i na tú skutočnosť, že žalobca svoje tvrdenia o postavení výhradného a jediného distribútora
v konaní nepreukázal, a preto mu nemohla byť spôsobená ani ujma povahou nemajetková, pričom v
tejto otázke tvrdenia ani dôkazy neprodukoval. Bez významu nie je ani posudzovanie tej skutočnosti,
že predmetom konania bol dovoz troch veterinárnych prípravkov, pričom eventuálne porušenie pri

každom jednotlivom dovoze mohol spôsobiť iné právne dôsledky, a to vzhľadom na variabilitu trhu s
veterinárnymi prípravkami. S poukazom i na ustálenú judikatúru, napr. Rozsudok NS ČR, č.k. 32Odo/
l318/2004, Uznesenie NS SR, č.k. 6Obo/94/2007, Rozsudok NS SR, č.k. 6Obo/87/2009, má žalovaný za
to, že v konaní, v ktorom súd rozhoduje o primeranom zadosťučinení, musí byť nepochybne zistené, že
dotknutý účastník utrpel nemajetkovú ujmu v takom rozsahu alebo druhu, že nepostačuje jej vyrovnanie

primeraným zadosťučinením v nepeňažnej forme, čo v prípade žalobcu nenastalo. Je neprípustné, aby
si cestou požiadavky na zaplatenie primeraného zadosťučinenia žalobca riešil eventuálnu vzniknutú
hmotnú ujmu, ak si mohol uplatniť a dostatočným spôsobom preukázať nárok na náhradu škody, ktorá
bola však v tomto prípade zamietnutá súdom prvého stupňa ako nedôvodná. Je neprípustné, aby v
prípade, že by hypoteticky vznikla materiálna ujma (čo však žalovaný nepripúšťa), táto bola nahrádzaná

z titulu primeraného zadosťučinenia poskytnutého v peniazoch." K odvolaniu žalobcu si žalovaný dovolil
navrhnúť, „aby Krajský súd v Žiline ako odvolací súd vec napadnutú odvolaniami objektívne, spravodlivo
posúdil a na základe vlastného právneho názoru vo veci rozhodol."

40. Doplňujúcim rozsudkom „Okresný súd rozhodol tak, že žaloba sa vo zvyšku nároku na primerané

zadosťučinenie zamieta." V odôvodnení doplňujúceho rozsudku okresný súd uviedol, že rozsudkom
rozhodol tak, že „Žaloba sa v časti náhrady škody spôsobenej nekalosúťažným konaním žalovaného
spočívajúceho v nelegálnych paralelných dovozoch veterinárnych prípravkov Poluvac IB Primer a
Salmonella vac. E, v období od marca 2008 do decembra 2009 vo výške 138.901,52 Eur zamieta.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerane zadosťučinenie vo výške 10.000,- Eur do 30- tich dní

odprávoplatnostirozsudku.Žalobcovisapriznávaprávouverejniťjedenkrátrozsudokatojehovýrokovú
časť a odôvodnenie, ktoré určí žalobca na trovy žalovaného v časopise Spravodaj Komory veterinárnych
lekárov SR vo formáte A5. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 166,- Eur, ako zálohu na náklady
na uverejnenie rozsudku do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodne do
30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej."

41. V odôvodnení doplňujúceho rozsudku okresný súd uviedol, že po vyhlásení rozsudku pri jeho
písomnom vyhotovení, pred nadobudnutím právoplatnosti okresný súd zistil, že nerozhodol o celej časti
predmetu konania, pretože ako je zrejmé zo žaloby, žalobca sa domáhal aj primeraného zadosťučinenia
v peniazoch a požadoval sumu 40.000,- Eur. Ako vyplývalo z výroku rozsudku zo dňa 18.6.2015, okresný

súd žalobcovi priznal titulom primeraného zadosťučinenia sumu 10.000,- Eur a o zvyšnej časti vo
výroku rozsudku nerozhodol, hoci v odôvodnení rozsudku aj v jeho písomnom vyhotovení sa vysporiadal
okresný súd s celým nárokom s tým, že vo zvyšku nárok žalobcu na primerané zadosťučinenie zamietol.
Poukázal na § 53 Obchodného zákonníka a § 166 ods. 1 OSP a zvýraznil, že žalobca si žalobou uplatnil
nárok na primerané zadosťučinenie vo výške 40.000,- Eur, okresný súd mu priznal nárok na primerané

zadosťučinenie vo výške 10.000,- Eur a o zvyšku nároku nerozhodol, preto bolo potrebné dopĺňacím
rozsudkom rozhodnúť aj o zvyšnej časti. Okresný súd teda dopĺňacím rozsudkom žalobu vo zvyšku
nároku na primerané zadosťučinenie zamietol. „Pokiaľ ide o odôvodnenie takéhoto rozhodnutia súd ho
odôvodnil už v pôvodnom rozsudku z 18.6.2015 a v celom rozsahu naň odkazuje."42. Proti dopĺňaciemu rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý primárne podrobne uviedol genézu
celého súdneho konania. Žalobca sa nestotožnil „s rozhodnutím prvostupňového súdu vo výroku,

ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na primerané zadosťučinenie len vo výške 10.000,- Eur namiesto
požadovaných 40.000,- Eur, t.j. ktorým bol žalobcovi zamietnutý nárok na primerané zadosťučinenie
vo zvyšnom rozsahu 30.000,- Eur. Žalobca preto napáda dopĺňací rozsudok Okresného súdu Martin
zo dňa 15.02.2016 pod č. k. 17Cb/141/2013-968 v plnom rozsahu." Podľa žalobcu, prvostupňový súd
dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie

vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. K nároku na primerané zadosťučinenie uviedol,
že „Prvostupňový súd tiež správne bral do úvahy kritériá subjektívneho charakteru, pričom zvažoval,
že žalovaný sa takéhoto nekalého konania dopustil vedome, ako účastník trhu s veterinárnymi liekmi,
ktorý na uvedenom trhu nebol nováčikom, musel a mal mať vedomosť o zákonom predpísaných
postupoch dovozu a uvádzania veterinárnych liekov na trh, a napriek tomu v súlade so zákonom
nepostupoval, čím získal oproti ostatným súťažiteľom nekalosúťažnú výhodu v ušetrení času, energie

a administratívnych nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na vybavenie a zákonný postup pri dovoze
a distribúcii veterinárnych liekov. Súd tiež zobral do úvahy obdobie, po ktoré nekalosúťažné konanie
trvalo, čo je u predmetných veterinárnych liekov obdobie zhruba dvoch rokov. Za primeranú výšku
zadosťučinenia súd považoval sumu 10.000,- Eur." „Nekalosúťažné konanie žalovaného privodilo
žalobcovi ako výhradnému distribútorovi veterinárnych liekov Poulvac IB Primer a AviPro Salmonella vac

E nemajetkovú ujmu spočívajúcu v strate dôveryhodnosti predávaných produktov, od ktorých zákazníci
očakávajú určité vlastnosti prezentované a dodržiavané žalobcom pri uvádzaní týchto produktov na trh,
a v prípade sklamania týchto očakávaní môžu stratiť tak dôveru v predmetné veterinárne lieky ako aj
v ich oprávneného distribútora, čím vychádza nazmar aktivita a snaha o osvetu zákazníkov ohľadne
používania lege artis veterinárnych prípravkov spĺňajúcich požadované štandardy kvality, a v konečnom

dôsledku tak dochádza k poškodeniu dobrej povesti žalobcu."

43. V odvolaní žalobca ďalej uviedol, že peňažné zadosťučinenie by malo žalobcovi zároveň
kompenzovať úsilie celej spoločnosti od najvyššieho vedenia až po obchodných zástupcov vynaložené
pri získavaní a udržiavaní zákazníkov (najmä chovateľov a veterinárnych lekárov) a dodávateľov (najmä

výrobcov veterinárnych liekov), usporadúvaní rôznych seminárov a workshopov, účasti na veľtrhoch a
konferenciách,akoajinýchobdobnýchmarketingovýchaPRaktivitám.Týmtoaktivitámvenujúmanažéri
a ostatní zamestnanci žalobcu nemalú dávku finančných prostriedkov, no najmä času a energie, pričom
tieto faktory pochopiteľne nemajú presné peňažné ohodnotenie, a preto je možné kompenzovať ich len
vo forme primeraného zadosťučinenia. Úlohou primeraného zadosťučinenia je okrem vyrovnania ujmy

poškodeného žalobcu aj sankcia za nekalosúťažné konanie žalovaného. Konkrétna výška nároku na
primerané zadosťučinenie v peniazoch musí vychádzať zo skutočností, ktoré sú známe iba žalobcovi,
nakoľko ním vyjadruje svoju vlastnú ujmu nemajetkovej povahy. Satisfakcia v peniazoch odôvodnená
vtedy, ak zásah do nemateriálnej sféry dotknutého súťažiteľa môže mať dôsledky aj v jeho sfére
majetkovej, a mala by predstavovať určitú kompenzáciu za nevyčísliteľné straty, ktoré preukázaným

nekalosúťažným konaním utrpel.

44. Žalobca v odvolaní konštatoval, že žalovaný sa vedome a úmyselne dopúšťal nekalosúťažného
konania po dobu takmer dvoch rokov s cieľom vyhnúť sa administratívnym prekážkam spojených s
povolením súbežného dovozu. Konanie žalovaného bolo podľa žalobcu o to závažnejšie, že s plným

vedomím dodával koncovým zákazníkom predmetné veterinárne lieky bez použitia riadnej písomnej
informácie pre používateľov schválenej v Slovenskej republike, čím porušil veterinárne predpisy a
vážne ohrozil verejný záujem na ochrane zdravia ľudí a zvierat. Limitom nároku na zadosťučinenie
je jeho primeranosť z hľadiska účelu. Musí zodpovedať všetkým okolnostiam prípadu a prihliadať aj
na majetok porušiteľa a poškodeného. Priznaná výška primeraného zadosťučinenia nemôže byť pre

porušiteľa likvidačná; na druhej strane však musí byť dostatočne silná, aby pôsobila preventívne voči
ostatným súťažiteľom. „Žalovaný v roku 2009 dosiahol obrat vo výške cca 10,8 milióna Eur, pričom
žalobca v roku 2009 dosiahol obrat vo výške 2,6 milióna Eur. Vzhľadom na uvedené sme toho názoru,
že požadovaná výška peňažného zadosťučinenia vo výške iba 40.000,- Eur, ktorá by mala plniť aj
formu súkromnoprávnej sankcie za nekalosúťažné konanie žalovaného, plne vyhovuje požiadavke

primeranosti vo vzťahu k hospodárskemu výsledku dosiahnutého žalovaným v roku 2009. Rovnako
nie je požadovaná výška peňažného zadosťučinenia neprimerane vysoká vo vzťahu k hospodárskemu
výsledku dosiahnutého žalobcom v roku 2009." Požadovaná výška peňažného zadosťučinenia v sume
40.000,- Eur plne podľa žalobcu vyhovovala požiadavke primeranosti aj vo vzťahu k zisku žalovanéhodosiahnutého z nelegálneho dovozu a predaja predmetných veterinárnych liekov, a to v sume až
cca 228.000,- Eur. Podľa žalobcu dlhodobým, vedomým a úmyselným nekalosúťažným konaním
žalovaného došlo k ohrozeniu, resp. zhoršeniu postavenia žalobcu na trhu s veterinárnymi liekmi.

Pri rozhodovaní o výške primeraného zadosťučinenia by mal súd vziať do úvahy rozsah a intenzitu
nekalosúťažného konania v pomere k obratu a zisku žalovaného, ktorý dosiahol predajom nelegálne
dovezených veterinárnych liekov v značnom objeme. Požadovaná výška zadosťučinenia v sume
40.000,- Eur bola preto podľa žalobcu spravodlivá a primeraná. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho
rozsudku opomenul vysvetliť, prečo je podľa jeho názoru zadosťučinenie „pri tak závažnom, vedomom

a dlhotrvajúcom nekalosúťažnom konaní žalovaného primerané a spravodlivé len vo výške 10.000,-
Eur, keď žalobca zásah do svojej nemajetkovej sféry - s prihliadnutím na vyššie uvedenú argumentáciu
podporenú ustálenou judikatúrou - subjektívne ohodnotil sumou 40.000,- Eur, ktorá je
jednak adekvátna predmetu sporu, okolnostiam prípadu, ktoré v konaní vyšli najavo a zároveň vyhovuje
aj podmienkam objektívneho charakteru kladeným na priznanie takéhoto nároku." Žiadal, aby odvolací
súd zmenil rozsudok prvostupňového súdu v časti výroku o náhrade škody a v časti výroku o zaplatení

primeraného zadosťučinenia a vydal nasledovný rozsudok: „Žalovaný je povinný do troch (3) dní odo
dňaprávoplatnostirozsudkunahradiťžalobcoviškoduspôsobenúnekalosúťažnýmkonanímžalovaného
spočívajúcu v uvádzaní neregistrovaných veterinárnych liekov Poulvac IB Primer a AviPro Salmonella
vacEnatrhvSlovenskejrepublikebezpovolenínasúbežnýdovozvobdobíodmarca2008dodecembra
2009 vo výške 138.901,52 Eur (slovom: jednostotridsaťosem tisíc deväťstojeden eur a päťdesiatdva

centov). Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi primerané zadosťučinenie vo výške 40.000,- Eur do 30
dní od právoplatnosti rozsudku. Eventuálne v prípade, ak by odvolací súd nevyhovel návrhu žalobcu
podľa bodov 26 a 27 tohto odvolania, žalobca žiada, aby odvolací súd zrušil rozsudok prvostupňového
súdu v časti výroku o náhrade škody a v časti výroku o zaplatení primeraného zadosťučinenia a vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania a trovy právneho

zastúpenia tak, ako budú vyčíslené do troch (3) dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, a to na účet právneho
zástupcu žalobcu."

45. Žalobca síce podal podanie označené ako doplnenie odvolania k dopĺňaciemu rozsudku, avšak išlo
len o podpis odvolania.

46. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý najskôr opísal skutkový priebeh celého konania.
Zvýraznil, že „zásadne namieta závery prvostupňového súdu o tom, že sa mal údajne dopustiť
nekalosúťažného konania, z ktorého potom plynú ďalšie nároky uplatnené žalobcom v žalobe, pričom
uvedená argumentácia bola produkovaná zo strany žalovaného počas celého konania a naposledy

bola zhrnutá v odvolaní žalovaného zo dňa 06.08.2015. Na doplnenie žalovaný poukazuje aj na
rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 26.03.2013, sp. zn.: 23Cdo 4285/2010, podľa ktorého
konanie, ktoré porušuje ustanovenia právneho predpisu, nemôžu byť samo o sebe považované za
nekalosúťažné. Žalovaný stojí na názore, že žalobca počas celého súdneho konania, plne akceptujúc
uplatňovanú koncentračnú zásadu, neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, na základe ktorých by

konanie žalovaného bolo objektívne schopné skresliť spoločenskú funkciu hospodárskej súťaže a tým
zoslabiť pozitívne účinky súťaže alebo ju negatívne ovplyvniť, či zmeniť. Vzhľadom na skutočnosť, že
uskutočnený súbežný dovoz veterinárnych liečivých prípravkov bez príslušného povolenia bola a je
rozšírenou praxou na trhu predaja liečiv, tak v Českej republike ako aj na Slovensku, nie je možné
takéto konanie práve s poukazom na konkrétnu oblasť, v ktorej dochádza k hospodárskej súťaži

považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi hospodárskej súťaže." Vo vzťahu k námietkovej
argumentácii odvolania žalobcu, vzťahujúcej sa k výške nároku na primerané zadosťučinenie, žalovaný
v prvom rade uviedol, že namieta samotné nekalosúťažné konanie žalovaného, z ktorého by tento nárok
eventuálne vyplýval. Žalobca počas celého konania neprodukoval žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval,
že žalobca utrpel v súvislosti s konaním žalovaného nemajetkovú ujmu, a to v takom rozsahu

alebo takého druhu, že nepostačuje vyrovnanie primeraným zadosťučinením v nepeňažnej forme. Zo
žalobného návrhu dôvodnosť požiadavky zaplatenia primeraného zadosťučinenia absentuje. Žalobca
sa v rámci odvolania obmedzil na všeobecné tvrdenie o dobrej povesti žalobcu bez preukázania týchto
tvrdení, pričom toto konštatovanie prvostupňový súd automaticky prebral a vychádzal z neho bez toho,
aby tieto tvrdenia boli zo strany žalobcu preukázané, resp. žeby na prvostupňovom konaní vôbec

bolo k otázke splnenia podmienok nároku na nemajetkovú ujmu vykonané dokazovanie. „Primerané
zadosťučinenie je náhradou za spôsobenú ujmu, poskytnutie ochrany peňažnou formou podľa ustálenej
judikatúry prichádza do úvahy najmä v prípade, ak ujma svojou povahou nemajetková bude mať
negatívne majetkové dopady (najčastejšie v podobe straty klientely), ktoré ani zadosťučinenie vo formeospravedlnenianebudemôcťzvrátiť.Zadosťučinenieposkytnutévpeniazochjedôvodnétam,kdezásah
do nemateriálnej sféry dotknutého súťažiteľa môže mať dôsledky (niekedy aj veľmi výrazné, hoci ťažko
vyčísliteľné)tiežvjehomajetkovejsfére.Zargumentáciežalobcuobsiahnutejvodvolaníakonieckoncov

ani z vykonaného dokazovania k tomuto nároku titulom nekalosúťažného konania závery odôvodňujúce
priznanie primeraného zadosťučinenia v peňažnej forme nevyplývajú, a to s ohľadom i na tú skutočnosť,
že žalobca svoje tvrdenia o postavení výhradného a jediného distribútora v konaní nepreukázal, a
preto mu nemohla byť spôsobená ani ujma povahou nemajetková, pričom v tejto otázke tvrdenia ani
dôkazy neprodukoval. Bez významu nie je ani posudzovanie tej skutočnosti, že predmetom konania

bol dovoz troch veterinárnych prípravkov, pričom eventuálne porušenie pri každom jednotlivom dovoze
mohol spôsobiť iné právne dôsledky, a to vzhľadom na variabilitu trhu s veterinárnymi prípravkami.
S poukazom i na ustálenú judikatúru, napr. Rozsudok NS ČR, č.k. 32Odo/l318/2004, Uznesenie NS
SR, č.k. 6Obo/94/2007, Rozsudok NS SR, č.k. 6Obo/87/2009, má žalovaný za to, že v konaní, v
ktorom súd rozhoduje o primeranom zadosťučinení, musí byť nepochybne zistené, že dotknutý účastník
utrpel nemajetkovú ujmu v takom rozsahu alebo druhu, že nepostačuje jej vyrovnanie primeraným

zadosťučinením v nepeňažnej forme, čo v prípade žalobcu nenastalo. Je neprípustné, aby si cestou
požiadavkynazaplatenieprimeranéhozadosťučineniažalobcariešileventuálnuvzniknutúhmotnúujmu,
ak si mohol uplatniť a dostatočným spôsobom preukázať nárok na náhradu škody, ktorá bola však v
tomto prípade zamietnutá súdom prvého stupňa ako nedôvodná. Je neprípustné, aby v prípade, že
by hypoteticky vznikla materiálna ujma (čo však žalovaný nepripúšťa), táto bola nahrádzaná z titulu

primeraného zadosťučinenia poskytnutého v peniazoch." Žalovaný navrhol, „aby Krajský súd v Žiline
ako odvolací súd vec napadnutú odvolaniami objektívne, spravodlivo posúdil a na základe vlastného
právneho názoru vo veci rozhodol."

47. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom v medziach podľa § 379 ods. 1 CSP,

§ 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania, s odkazom na § 385 ods. 1 CSP a contrario verejným
vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP
rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom v napadnutých výrokoch, ktorými okresný
súd žalobu v časti náhrady škody spôsobenej nekalosúťažným konaním žalovaného spočívajúceho v
nelegálnych paralelných dovozoch veterinárnych prípravkov Poluvac IB Primer a Salmonella vac. E,

v období od marca 2008 do decembra 2009 vo výške 138.901,52 Eur, zamietol, ktorým žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi primerané zadosťučinenie vo výške 10.000,- Eur do 30-tich dní od
právoplatnosti rozsudku a vo výroku doplňujúceho rozsudku, ktorým bola žaloba vo zvyšku nároku na
primerané zadosťučinenie zamietnutá, potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne rozhodnutie
a rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom vo výroku, ktorým bolo žalobcovi priznané

právo uverejniť jeden krát rozsudok a to jeho výrokovú časť a odôvodnenie, ktoré určí žalobca na
trovy žalovaného v časopise Spravodaj Komory veterinárnych lekárov SR vo formáte A5, a ktorým
bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 166,- Eur ako zálohu na náklady na uverejnenie
rozsudku do troch dní od právoplatnosti zmenil tak, že žalobu v časti o priznaní práva uverejniť jeden
krát rozsudok a to jeho výrokovú časť a odôvodnenie, ktoré určí žalobca na trovy žalovaného v časopise

SpravodajKomoryveterinárnychlekárovSRvoformáteA5aktorýmbolažalovanémuuloženápovinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 166,- Eur ako zálohu na náklady na uverejnenie rozsudku do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, zamietol podľa § 388 CSP.

48. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním

odvolania žalovaného proti rozsudku okresného súdu dňa 06.08.2015, podaním odvolania žalobcu dňa
10.08.2015 a podaním odvolania žalobcu voči dopĺňaciemu rozsudku okresného súdu dňa 04.04.2016
(ďalej aj len „odvolacie konanie"), bolo v odvolacom konaní od 01.07.2016 postupované podľa zák. č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), ktorý zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky
súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 (§ 473 CSP). Vyplýva to z § 470 ods. 1

CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

49. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia

o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.50. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

51. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

52.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

53. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

54. Žalobca v podanom odvolaní (č.l. 942 spisu) primárne namietal závery okresného súdu, v
zmysle ktorých bol zamietnutý nárok žalobcu na náhradu škody, vytýkal okresnému súdu, že

dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože konštatoval neexistenciu príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym nekalosúťažným konaním žalovaného a ušlým ziskom žalobcu, že
nepreukázal, že príčinou zhoršenia hospodárskeho výsledku žalobcu bolo nekalosúťažné konanie
žalovaného spočívajúce v nelegálnom dovoze liečív. Namietal, že okresný súd ustálil, že pokles tržieb

neznamená ušlý zisk a že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom, že by mu vznikla škoda
spočívajúca v ušlom zisku a že by túto škodu spôsobil protiprávne nekalosúťažným konaním žalovaný.
Žalobca v odvolaní zdôraznil, že vyvrátiť príčinnú súvislosť nemožno len s poukazom na hypotetickú
existenciu iných príčin, ktoré mohli vplývať na spôsobený výsledok a mal za to, že okresnému súdu
predložil množstvo vzájomne súvisiacich vnútorne súladných dôkazov, ktoré svedčili v jeho prospech.

Poukázal na to, že listinné dôkazy, ktoré predložil, faktúry, preukazujú žalovaného obrat od apríla
2009 do júna 2010 za nelegálne dovezený veterinárny liek Avipro Salmonella vac E, za ktoré dodávky
dosiahol tržby, pričom dosiahnuté tržby žalovaného za obdobie od marca 2008 do decembra 2009,
v ktorom sa žalovaný dopustil nekalosúťažného konania voči žalobcovi, dosahovali výšku 54.574,-
Eur. V súvislosti s vyššie uvedeným ako i s ďalšími odvolacími dôvodmi žalobcu teda včítane bodu

32. odvolania, poukazuje odvolací súd na napadnutý rozsudok okresného súdu a konštatuje, že
nemožno prijať záver, ktorý prijal žalobca, že „vyplýva, že ak bol žalobca jediným oprávneným dovozcom
a distribútorom veterinárneho lieku AviPro Salmonella Vac E na území Slovenskej republiky, a ak
prvostupňový súd vo svojom rozsudku skonštatoval, že žalovaný dovážal a distribuoval predmetný
veterinárny liek nezákonne, jediným rozumným záverom danej hypotézy môže byť len to, že tržby

žalovaného by za normálneho chodu vecí (t.j. pri neexistencii nekalosúťažného konania žalovaného)
dosiahol práve žalobca, a to najmä z dôvodu existencie predpisov Národného kontrolného programu
pre salmonelové infekcie 2008 - 2010 bola zavedená povinná vakcinácia hydiny za účelom prevencie
salmonely, čo je dôležitý, priam rozhodujúci faktor zabezpečujúci odbyt veterinárneho lieku AviPro
Salmonella vac E (viď nižšie)." V súvislosti s touto argumentáciou žalobcu považuje krajský súd za

podstatné zvýrazniť práve odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, v ktorom okresný súd
vyhodnocoval argumentáciu žalobcu vo väzbe na ním produkované dôkazy v prvostupňovom konaní,
kde osobitne venoval pozornosť účtovnej dokumentácii a vyhotoveným tabuľkám, ktoré sumarizovali
obraty z predaja veterinárnych liekov v rokoch 2006 až 2010, pričom ušlý zisk vyčísľoval žalobca tak,
že nákupné tržby odpočítal z tržieb z predaja uvedených veterinárnych liečiv s tým, že podľa účtovnej

dokumentácie žalobcu, ktorú premietol do ním samým vyhotovených tabuliek, predstavoval od roku
2008 pokles tržieb v každom roku až do roku 2010. Okresný súd ustálil, že reálne teda došlo k poklesu
tržieb z predaja veterinárnych liečiv v rozhodnom období, avšak konštatoval, že pokles týchto tržieb
nie je možné stotožniť s pojmom ušlý zisk a už vôbec nebolo možné bez ďalšieho konštatovať, že
pokles tržieb žalobcu bol vždy dôsledkom zisku, resp. nárastu tržieb žalovaného. V rámci ušlého zisku,

zdôraznil okresný súd, „sa hovorí" aj o tzv. zmarenej príležitosti. Žalobca však žiadnym spôsobom
nepreukázal,žerastúci,prípadnestabilnýziskoprotipredchádzajúcimobdobiamvôbecmoholočakávať,
že by akýmkoľvek spôsobom mal zmarenú príležitosť uzavrieť tento konkrétny typ obchodov. Okresný
súd konštatoval, že žalobca neprodukoval ani jeden konkrétny dôkaz, ktorý by svedčil tomu, že by
v dôsledku protiprávneho konania žalovaného stratil obchodných partnerov alebo že by obchodní

partneri znížili oproti predchádzajúcim obdobiam dopyt po uvedených liečivách. Nepreukázal, že by
existovala príležitosť na uzatvorenie istých obchodných kontraktov, ktoré následkom protiprávneho
konania žalovaného by neboli uzatvorené. Ak potom okresný súd zdôraznil, že pokles tržieb neznamená
ušlý zisk a žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom, že by mu vznikla škoda spočívajúca v ušlomzisku a že by túto škodu spôsobil protiprávnym nekalosúťažným konaním žalovaný, tak odvolací súd sa
s týmito závermi okresného súdu napriek odvolacím dôvodom žalobcu stotožnil.

55. Vo väzbe na vyššie uvedené skutočnosti v rámci rozsudku okresného súdu na č.l. 12 okresný súd
poukázal na „písomné vyjadrenie žalovaného body 57 a 58" (č.l. 923 spisu správne má byť vyjadrenie
žalobcu) a uviedol, že „V tejto súvislosti tiež súd poukazuje na písomné vyjadrenie žalovaného body 57
a 58, kde okrem iného uvádza, že to bol žalovaný, kto mal tržby v rozhodnom období od marca 2008 do
decembra 2009 z prípravku AviPro Salmonella vac E dosiahol vo výške 54.574,06 Eur bez DPH, ale tiež

uvádza ušlý zisk jeho, teda žalobcu v tomto rozhodnom období z predaja tohto liečiva AviPro Salmonella
vac E bol 51.538,73 Eur bez DPH. Tieto tvrdenia žalobcu podľa názoru súdu práve preukazujú, že
neexistuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a škody v podobe ušlého zisku na strane
žalobcu. Ako už súd uviedol tržba nie je zisk a uvedené tvrdenia samotného žalobcu preukazujú pravý
opak. Akoby mohol žalovaný spôsobiť ušlý zisk vo výške 51.538,73 Eur bez DPH, keď jeho celková
tržba v rozhodnom období sa veľmi blížila k sume, ktorú ako ušlý zisk vyčíslil samotný žalobca, veď

predsa zisk je len zlomok z tržby." Za tejto dôkaznej situácie, za tohto vyhodnotenia okresného súdu vo
väzbe na odvolacie dôvody žalobcu, nie je zrejmé, že by žalobca v rámci podaného odvolania, v rámci
svojej argumentácie v relevantnom štádiu konania, poskytol dostatočný priestor odvolaciemu súdu na
odklon od týchto záverov súdu prvého stupňa. Pokiaľ žalobca v rámci podaného odvolania poukazoval
na dodávateľské faktúry žalovaného, odkazuje sa na dostatočné odôvodnenie rozsudku okresného súdu

v tejto rovine, ale i na vyjadrenie žalobcu (č.l. 883 spisu) vo vzťahu k faktúram, kde žalobca uviedol,
že „Pre úplnosť uvádzame, že faktúry týkajúce sa veterinárneho lieku Poulvac IB Primer nemá ŠVPS
k dispozícii, nakoľko ŠVPS eviduje len faktúry odberateľov veterinárneho lieku AviPro Salmonella Vac
E, ktorý bol hradený z verejných rozpočtov v rámci povinnej vakcinácie hydiny za účelom prevencie
salmonely na základe už spomínaného Národného kontrolného programu pre salmonelové infekcie

2008 - 2010." Z bodu 55. vyjadrenia žalobcu zo dňa 15.05.2015 (č.l. 879 spisu) vyplýva argumentácia
žalobcu o príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody (ušlého zisku)
na strane žalobcu s poukazom na „faktúry vystavené žalovaným v období od apríla 2008 do júna 2010
za dodávky veterinárneho lieku AviPro Salmonella Vac E, ktoré žalobca získal od Štátnej veterinárnej a
potravinovej správy Slovenskej republiky (ďalej ako „ŠVPS") na základe žiadosti o poskytnutie informácií

zo dňa 22.09.2011, a ktoré boli predložené v súdnom konaní" (č.l. 883 spisu). Je zrejmé, že okresný
súd sa dostatočným spôsobom venoval argumentácii žalobcu v odvolaní, ktorá argumentácia sčasti
bola zhodná s vyjadrením žalobcu zo dňa 15.05.2015 a okresný súd potom dal odpoveď na kľúčové
otázky položené žalobcom v konaní. Ak za nosný dôkaz v zmysle bodu 25. odvolania považoval žalobca,
že „faktúry vystavené žalovaným zároveň nepochybne dokazujú, že žalovaný tieto veterinárne lieky

aj predal, t.j. realizoval za ne tržby a zisk na úkor žalobcu, ktorý ako výhradný a jediný distribútor o
tieto tržby a zisk prišiel" (č.l. 944 rub spisu), tak už z konštantnej judikatúry ušlý zisk je majetková
hodnota vyjadriteľná v peniazoch, ktorá na rozdiel od skutočnej škody spočíva v tom, že v dôsledku
škodnej udalosti nedošlo ku zväčšeniu majetku poškodeného, ktorý mohol poškodený odôvodnene,
t.j. preukázateľným spôsobom, s prihliadnutím k obvyklej pravidelnej obchodnej činnosti očakávať. Pre

jeho priznanie preto nestačí žalobcom uvedená argumentácia v konaní pred súdom prvého stupňa (a
v odvolaní) spojená s poukazom na faktúry vystavené žalovaným na preukázanie existencie príčinnej
súvislosti, pretože bolo potrebné reálne preukázať zo strany žalobcu, že uvedený zisk mohol i reálne
očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti a skutočnosti, ktoré podnikateľské riziko so sebou prináša.
Takéto tvrdenie nesie so sebou povinnosť vierohodného preukázania zo strany poškodeného, na ktorom

je dôkazné bremeno. Ak v zmysle týchto záverov pre okresný súd predložené tabuľky zo strany žalobcu,
ako i faktúry vo vzťahu k poklesu predaja veterinárneho lieku AviPro Salmonella Vac E v období od
marca2008dodecembra2009,nebolidostatočnýmidôkazmi,ktorébypreukazovaližalobcomuplatnený
nárok na náhradu škody vo forme ušlého zisku, tak po vykonaní odvolacieho prieskumu sa odvolací
súd s takýmto záverom okresného súdu stotožnil. Pokiaľ žalobca s uvedenými závermi nesúhlasil, a v

zmysle odvolania mal zato, že „..Iné hypotetické, vykonštruované, vágne a ničím nepodložené príčiny
ako napr. nepriaznivá ekonomická situácia či cenová politika žalobcu sú v danom prípade irelevantné.
Neexistuje žiadny rozumný dôvod, pre ktorý by mali byť tieto ostatné dôvody spôsobilé spochybniť
pravú, dôkazmi podloženú a matematicky osvedčenú príčinu spôsobeného ušlého zisku na strane
žalobcu, ktorou nie je nič iné, ako nelegálny dovoz a predaj predmetných veterinárnych liekov na území

Slovenskej republiky žalovaným.", tak odvolací súd, ktorý uvedenú argumentáciu dôsledne a citlivo
vyhodnocoval, nemohol vyjadriť s ňou súhlas, jednak z dôvodov absencie jej bližšieho zdôvodnenia a
jednak z dôvodov, že vplyv na ušlý zisk má predsa niekoľko faktorov, ktoré odvolací súd už ozrejmil
vyššie, v zmysle všeobecne požadovaných postulátov náhrady škody vo forme ušlého zisku. Nemožnoprehliadnuť, že argumentácia žalobcu v bode č. 26 odvolania, nie je úplne v súlade s rozhodovacou
činnosťou Najvyššieho súdu, ktorý k ušlému zisku uviedol, že „Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom,
že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa

to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku
poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu).
Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri
pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený
dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu

(škodnej udalosti)."(uznesenie Najvyššieho súdu, sp. zn. 4 Cdo 319/2008, zo dňa 28. apríla 2010).

56. Nad rámec nosných dôvodov tohto rozhodnutia odvolacieho súdu už uvedených vyššie v rovine
žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody, nedá odvolaciemu súdu, aby pre úplnosť, neuviedol vo
vzťahu k argumentácii žalobcu v odvolaní, že odvolací súd ani z odvolania, ale ani z obsahu spisového
materiálu v celom relevantnom štádiu prvostupňového konania nezistil správanie žalobcu a ani jeho

aktivitu na to, aby dosiahol očakávaný zisk, z ktorých by bolo možné konštatovať napr. snaženie sa
žalobcu o získanie zákazníkov (len primerane a podporne uznesenie Ústavného súdu SR č.k. III. ÚS
320/2008 14.10.2008). Nemožno prehliadnuť, že v relevantnom štádiu konania produkoval žalovaný
tvrdenia a dôkazy, ktorými žalovaný preukazoval pokles chovu hydiny, čo podľa jeho argumentácie
malo vplyv na predajnosť vakcín žalobcom, ktorými dôkazmi spochybňoval dôvodnosť uplatneného

nároku žalobcu, bolo preto na žalobcovi, aby opäť v relevantnom štádiu konania produkoval dôkazy,
ktorými by boli vyvrátené dôkazy produkované žalovaným v tejto rovine. Ak k produkovaniu takýchto
dôkazov žalobcom v relevantnom štádiu nedošlo, tak potom nemožno vyčítať okresnému súdu, že sa
s argumentáciou žalobcu nestotožnil.

57. K dodávateľským faktúram žalovaného, čo by listinným dôkazom produkovaným v prvostupňovom
konaní odvolací súd potom len primerane a podporne poukazuje i na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky III. ÚS 320/08 zo dňa 14. októbra 2008. V súvislosti s argumentáciou žalobcu
v odvolaní poukazuje krajský súd na jej totožnosť s tou produkovanou pred súdom prvého stupňa,
ktorej okresný súd venoval dostatočnú pozornosť v rovine vyhodnotenia podmienok pre (ne)uloženie

povinnosti nahradiť žalobcovi náhradu škody vo forme ušlého zisku za nekalosúťažné konanie
žalovaného. Ak v rámci podaného odvolania žalobca spochybňoval závery súdu prvého stupňa a
poukazoval na dôkazy v bode 29., 30. a 31. odvolania, tak krajský súd konštatuje, že cez úpravu v § 118a
OSP nemohol na tieto prihliadať, vzhľadom k tomu, že nielenže neboli predložené v relevantnom štádiu
konania, ale bez ďalšieho neboli spôsobilé vyvrátiť tie, ktoré boli žalovaným produkované v relevantnom

štádiu konania, na ktoré prihliadal okresný súd. Krajský súd zvýrazňuje, že ak okresný súd bral do úvahy
primárne argumentáciu žalobcu v relevantnom štádiu konania a tiež vyhodnocoval dôkazy, ktoré boli v
spise, ktoré boli produkované účastníkmi konania a ak v rámci tohto vykonaného dokazovania dospel
k záveru o relevancii listinných dôkazov predkladaných žalovaným, ktoré následne vyhodnocoval pre
svoje rozhodnutie, tak s takýmto postupom sa odvolací súd stotožnil s poukazom na skutočnosť, že

„Základom hodnotiaceho postupu sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá
logického myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu
totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu
vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň
platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných

tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé
tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené." (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6M
Cdo 1/2010 z 28. februára 2011). Len pre úplnosť k takémuto postupu okresného súdu je potrebné
akcentovať, že okresný súd rozhodoval za účinnosti OSP a predsa samotnému žalobcovi muselo byť
zrejmé, že dôkazy, ktoré boli produkované napriek opakovaným poučeniam podľa § 118a OSP boli

predkladané až v štádiu, v ktorom už okresný súd nemohol na ne prihliadnuť. No i tak sa žiada zdôrazniť,
že okresný súd v tomto smere, ak prihliadol na listinné dôkazy predložené žalovaným a žalobcom
v relevantnom štádiu konania (napr. na č.l. 163 spisu), ktoré ako súkromné listiny neboli osobitne
spochybnené, tak nebol dôvod, pre ktorý by na takéto listinné dôkazy nemal v konaní prihliadať, čo v
konečnom dôsledku vyplýva i zo samotného vyhodnocovania dôkazov okresným súdom.

58. Ak žalobca nesúhlasil s argumentmi žalovaného v rovine tvrdenej zlej cenovej politiky žalobcu, tak
ani v jednom z vyjadrení žalobcu a ani v odvolaní osobitné vysvetlenie k uvedeným skutočnostiam v
bode 34. odvolania neposkytol. Uvedenie, že s cenovou politikou žalobcu nemajú problém významníhráči na trhu, predsa bez ďalšieho nemôže vyvrátiť tvrdenie žalovaného o zlej cenovej politike žalobcu
produkovanej v relevantnom štádiu konania. „Účastník má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú
povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten

účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť
dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia,
nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie
procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z
tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je

umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý
nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a § 120 ods. 1 vety
prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec). Okruh rozhodujúcich
skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný
hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma

zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako
aj nositeľa dôkazného bremena." (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo
6/2010 z 22.10.2010).

59. K ďalším bodom odvolania a osobitne k bodom 38. a 39. žalobcu, krajský súd konštatuje, že z

odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu vyplývalo, že okresný súd konštatoval, že žalobca
neprodukoval žiaden dôkaz, že by v rozhodnom období dosiahol tržby z predaja rovnaké, príp. vyššie
než pred obdobím, keď začal žalovaný s nekalosúťažným konaním a nebol produkovaný ani dôkaz
o tom, že by tento stav bol spôsobený protiprávnym nekalosúťažným konaním žalovaného a v danom
prípade, podľa okresného súdu, absentujú atribúty nároku na náhradu škody, existencia škody a príčinná

súvislosť medzi protizákonným konaním škodcu a vznikom škody, že ani na základe argumentácie
žalobcu v odvolaní nebolo možné podľa odvolacieho súdu konštatovať nesprávnosť týchto záverov
okresného súdu a odvolací súd sa s nimi stotožnil. Po vykonaní odvolacieho prieskumu v rozsahu
odvolania podaného žalobcom v časti nároku na náhradu škody vo forme ušlého zisku odvolací súd
v rovine svojho rozhodnutia uvádza, že „..Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver,

ktorý si sudca urobí o pravdivosti či nepravdivosti tvrdených skutočností vzhľadom na poznatky získané
z vykonaných dôkazov, je vecou vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového
postupu. Medzi skutočnosťami, ktoré boli účastníkmi tvrdené a ktoré boli predmetom dokazovania
musí sudca už od začiatku dokazovania rozlíšiť tie, ktoré sú vôbec pre spor rozhodné. Z týchto
rozhodných skutočností potom môže vylúčiť tie, o ktorých medzi účastníkmi nebol spor. Podstatou

zisteniaskutkovéhostavuvecijetedaúsudoksudcuotom,ktorézrozhodnýchaspornýchskutočnostísú
pravdivé, t. j. ktoré z nich bude považovať za preukázané poznatkami získanými vykonaním jednotlivých
dôkazov. Zákon nepredpisuje a ani dobre nemôže predpisovať pravidlá, z ktorých by malo vychádzať
ako hodnotenie jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu tak preto, že
hodnotenie dôkazov je zložitý myšlienkový proces, ktorého podstatou sú jednak čiastkové, jednak

komplexné závery sudcu o vierohodnosti poznatkov získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom
podkladom pre záver o tom, ktoré skutočnosti účastníkmi tvrdené má súd za preukázané a ktoré tak
tvoria zistený skutkový stav." (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 M Cdo 1/2010
z 28.2.2011).

60. Proti rozhodnutiu okresného súdu o nároku na primerané zadosťučinenie podali odvolanie obe
sporové strany. Na tomto mieste odvolací súd opätovne pripomína, tak ako vo svojom rozhodnutí sp.
zn. 14Cob/269/2013 zo dňa 27.11.2014, že ...„V rovine tejto odvolacej námietky považuje krajský súd za
podstatné zvýrazniť, že nárok na primerané zadosťučinenie je obsahom § 53 OBZ nárokom, ktorý môže
byť poskytnutý aj v peniazoch. Ide o tzv. satisfakčný nárok, ktorého cieľom je kompenzácia nemajetkovej

ujmy z dôvodu nekalosúťažného konania. Za sankčný nárok ho vyhlásil i Najvyšší súd Českej republiky
vo svojom rozhodnutí, na ktorý krajský súd len primerane a podporne z eurokonformného prístupu
poukazuje a v zmysle ktorého „Nemožno neuznať, že peňažná satisfakcia má takisto sankčnú povahu,
nakoľko zaplatenie zadosťučinenia predstavuje pre rušiteľa tiež finančnú ujmu, nielen ujmu morálnu,
ktorá má vyrovnať porušenú rovnováhu v postavení rušiteľa a postihnutej osoby. Táto sankčná stránka

hrá pri poskytovaní zadosťučinenia vedľajšiu, podružnú úlohu, pretože rozhodujúca je nemateriálna
stránka satisfakcie." (Rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 18. 9. 2001, sp.zn.
29 Odo 652/2001). Primerané zadosťučinenie (v peňažnej forme) možno prirovnať k pokute, ktorá
priamo zasahuje majetok rušiteľa. Nemožno si ju však zamieňať s náhradou škody. Pokým primeranézadosťučinenie nahrádza nemajetkovú ujmu, náhrada škody nahrádza ujmu majetkovú (reálne
zmenšenie majetku poškodeného, ušlý zisk a pod.). K pojmu „ujma" sa viaže i rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky: „ujma (hroziaca, alebo skutočne existujúca) v zanedbateľnom rozsahu vlastne

ujmou nie je". (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 32 Cdo 139/2008), v ktorom
najvyšší súd zdôraznil, že je odôvodnenie najmä na rétorických schopnostiach žalobcu. Z hľadiska
rozsahu primeraného zadosťučinenia sa vychádza z rozsahu a formy spôsobenej nemateriálnej ujmy
tak, aby sa naplnil význam pojmu „primeranosť". Uvedenú skutočnosť približuje rozhodnutie Najvyššieho
súdu Českej republiky: „Primeranosť zadosťučinenia, ktorú predstavuje tiež primeranosť výšky peňažnej

formy zadosťučinenia, je nevyhnutné posudzovať v závislosti na konkrétnych podmienkach každého
jednotlivého prípadu... Primeranosť výšky peňažného zadosťučinenia musí byť posudzovaná tak z
objektívnych, ako aj zo subjektívnych hľadísk. Objektívnymi kritériami sú najmä: závažnosť a intenzita
nesúťažnéhokonania,dosahtohtokonania(akúveľkúoblasťtrhuzasiahlo),vplyvtohtokonanianapočet
konkurentov v odbore, hodnota goodwillu postihnutého, úroveň obratu v danom okruhu obchodov aj
výška obratu v celom rozsahu podnikania toho, kto sa dopustil nekalosúťažného konania. Medzi kritériá

subjektívneho charakteru patrí najmä: okolnosť, či ten, kto sa nekalosúťažného konania dopustil, si bol
tohto konania vedomý, prípadne si mohol a mal byť tohto konania vedomý, ďalej motív tohto konania,
okolnosť,akoten,ktosakonaniadopustil,reagovalnaupozorneniaapožiadavkypostihnutého,prípadne
či naopak postihnutý dával najavo nezáujem o nekalosúťažné konanie druhého subjektu." (Rozhodnutie
Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn. 1 Odon 45/97-137. Podľa HAJN, P. Soutěžní chování a

právo proti nekalé soutěži. Brno: Masarykova univerzita, 2000, s. 244.) Ako vyplýva z § 53 OBZ,
primerané zadosťučinenie môže byť poskytnuté v peniazoch, ako aj v inej forme. Peňažná forma
primeraného zadosťučinenia nastupuje po vyčerpaní možnosti nepeňažnej satisfakcie: „K tomu, aby
súd mohol konaním nekalej súťaže príslušnému účastníkovi priznať právo na primerané zadosťučinenie
v peniazoch, musí byť v konaní preukázané, že tento účastník utrpel v súvislosti s konaním nekalej

súťaže nemajetkovú ujmu, a to v takom rozsahu alebo takého druhu, že nestačí vyrovnanie primeraným
zadosťučinením v nepeňažnej forme. Až potom možno hodnotiť, aká suma, požadovaná na zaplatenie
ako zadosťučinenie, je primeraná na vyrovnanie vzniknutej nemateriálnej ujmy." Rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky zo dňa 15.6.2005, sp.zn. 32 Odo 1318/2004. Je teda nepochybné, že súd zváži, či
k nemajetkovej ujme došlo, ak áno, zváži výšku navrhovaného primeraného (spravodlivého) finančného

zadosťučinenia. Súd je viazaný výškou náhrady v žalobnom petite len v prípade maximálnej výšky
náhrady."

61. K zamietnutiu jeho nároku na primerané zadosťučinenie žalobca v odvolaní poukazoval na
skutočnosti vyplývajúce z jeho tvrdení v relevantnom štádiu konania, nesúhlasil so závermi súdu prvého

stupňa, mal za to, že výška peňažného zadosťučinenia tak, ako bola priznaná okresným súdom je
nedostatočná, v bode 49. odvolania zvýraznil, že limitom nároku na zadosťučinenie je jeho primeranosť
z hľadiska účelu (odvolanie voči rozsudku a odvolanie voči dopĺňaciemu rozsudku obsahuje takmer
rovnakú argumentáciu). V tomto smere odvolací súd, po vykonaní odvolacieho prieskumu, poukazuje
na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu vo väzbe na dopĺňací rozsudok

okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP. Odvolací súd len pripomína, že „Obchodný zákonník
nestanovuje konkrétne pravidlá pre určenie výšky satisfakčného plnenia, hovorí len o primeranosti.
Je na súde, aby určil podľa svojho uváženia výšku náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá
nesmiepresiahnuťčiastkupožadovanúžalobcomvžalobe,aletátovýškamôžebyťinižšia."(rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Obo 87/2009 zo dňa 31.8.2010).

62. Je teda zrejmé, že v rovine priznaného zadosťučinenia okresným súdom podal odvolanie žalovaný,
ktorý sa nestotožnil s výškou priznaného zadosťučinenia. Podľa žalovaného, jednak nedošlo k
nekalosúťažnému konaniu a tiež priznaná výška bola vysoká. Navyše vytýkal okresnému súdu, že
okresný súd sa dostatočne nezaoberal výškou priznaného zadosťučinenia a z odôvodnenia nie je

zrejmé, na základe akých dôkazov dospel okresný súd k svojim záverom, „Z vykonaného dokazovania
k tomuto nároku titulom nekalosúťažného konania závery odôvodňujúce priznanie primeraného
zadosťučinenia v peňažnej forme nevyplývajú, a to s ohľadom i na tú skutočnosť, že žalobca svoje
tvrdenia o postavení výhradného a jediného distribútora v konaní nepreukázal, a preto mu nemohla byť
spôsobená ani ujma povahou nemajetková, pričom v tejto otázke tvrdenia ani dôkazy neprodukoval",

ktorú argumentáciu doplnil s poukazom i na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Obo 94/2007
zo dňa 18.9.2008 a ďalšiu judikatúru. V rozsahu odvolacej argumentácie žalovaného sa potom
odvolací súd oboznámil dôsledne i s judikatúrou, na ktorú poukazoval žalovaný a konštatoval, napriek
odvolacím námietkam žalovaného, že okresný súd v rovine rozhodnutia o priznaní primeranéhozadosťučinenia v sume 10.000,- Eur postupoval v súlade s judikatúrou, keď nárok žalobcu na primerané
zadosťučinenie dôsledne vyhodnocoval, pričom konštatoval, že „Zadosťučinenie by malo zodpovedať
povahe spôsobenej ujmy. Pri určovaní primeranosti zadosťučinenia v peniazoch súd vzal do úvahy

kritéria objektívneho charakteru, kde súd vychádzal predovšetkým z oblasti hospodárskej súťaže, ktorú
nekalo súťažné konanie žalovaného zasiahlo, pričom distribúcia veterinárnych liečiv a preparátov je
oblasťou, kde resp. na prevádzkovanie ktorej zákon kladie vzhľadom na jej charakter veľmi prísne
kritériá, ktoré je nevyhnutné dodržiavať. V konaní nebolo preukázané, žeby konaním žalovaného
boli priamo ohrozené životy zvierat alebo ľudí, avšak jeho počínanie, ktoré sa prejavilo nedodržaním

všetkých zákonom stanovených postupov sa v tak chúlostivej oblasti, ako je oblasť liečiv javia pri
najmenšom nezodpovedné a neadekvátne oblasti hospodárskej súťaže, ktorú zasiahol. Súd tiež bral do
úvahy kritéria subjektívneho charakteru, pričom zvažoval, že žalovaný sa takéhoto nekalého súťažného
konania dopustil vedome, ako účastník trhu s veterinárnymi liečivami, ktorý na uvedenom trhu nebol
nováčikom musel a mal mať vedomosť o zákonom predpísaných postupoch dovozu a uvádzania
veterinárnych liečiv na trh, a napriek tomu v súlade so zákonom nepostupoval, čím vlastne, ako už

súd konštatoval získal oproti ostatným súťažiteľom nekalosúťažnú výhodu v ušetrení času, energie
a administratívnych nákladov, ktoré je potrebné vynaložiť na vybavenie a zákonný postup pri dovoze
a distribúcii veterinárnych liečiv. Tiež súd zobral do úvahy obdobie po ktorú nekalo súťažné konanie
trvalo, čo u veterinárneho liečiva a u veterinárnych prípravkov Poluvac IB Primer a Salmonella vac E
obdobie zhruba dvoch rokov. Za primeranú výšku zadosťučinenia súd považoval sumu 10 000,- Eur."

Z uvedeného potom nemožno prijať iný záver než ten, že okresný súd tejto časti konania venoval
náležitú pozornosť a vyhodnocoval i skutočnosti vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6 Obo 94/2007 zo dňa 18.9.2008, aj na ktorý poukazoval žalovaný v odvolaní a z
ktorého vyplýva, že „Primerané zadosťučinenie je náhradou za spôsobenú ujmu. Poskytnutie ochrany
peňažnou formou prichádza do úvahy najmä v prípade, ak ujma svojou povahou nemajetková, bude

mať negatívne majetkové dopady (najčastejšie v podobe straty klientely), ktoré ani zadosťučinenie
vo forme ospravedlnenia nebude môcť zvrátiť. Zadosťučinenie poskytnuté v peniazoch je dôvodné
tam, kde zásah do nemateriálnej sféry dotknutého súťažiteľa môže mať dôsledky (niekedy aj veľmi
výrazné hoci ťažko vyčísliteľné) tiež v jeho majetkovej sfére.", „v ďalšom konaní pri určení výšky
primeraného zadosťučinenia je potrebné vychádzať z rozsahu intenzity nekalosúťažného konania

v pomere k vykázanému zisku žalovaného za rok 1998 a 1999. Bude ďalej rozhodovať spravidla
hodnota majetku dotknutého nekalou súťažou, povaha, intenzita a trvanie nekalosúťažného deliktu a
celkové okolnosti konkrétneho prípadu." Odvolací súd, sa vzhľadom na vyššie uvedené, po vykonaní
odvolacieho prieskumu, v tejto časti, so závermi súdu prvého stupňa v tejto rovine, napriek odvolacím
námietkam žalovaného, stotožnil.

63. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal závery okresného súdu s poukazom na stranu 9 rozsudku
okresného súdu, ktoré odôvodnenie vyhodnotil ako rozporné vzhľadom na závery okresného súdu
vo vzťahu k liečivu Kefamst DC, tak odvolací súd, pre odstránenie pochybnosti cituje z rozhodnutia
okresného súdu, ktorý okrem iného ustálil, že „žalovaný nelegálnym spôsobom v rozpore so zákonom

o liekoch dovážal a uvádzal na trh liečivá Kefamast DC, Povulac IB Primer a Avipro Salmonela. Je teda
zrejmé, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu predpisov verejného práva a že toto porušenie aj
vzhľadom na jeho dlhoročné pôsobenie na farmaceutickom trhu možno považovať za neetické a za
porušenie dobrých mravov súťaže a takéto jeho jednanie je spôsobilé vyvolať ujmu iným súťažiteľom,
a teda aj samotnému žalobcovi, prvotne už tým, že na rozdiel od legálneho postupu tých, ktorí legálne

liečivá dovážajú a uvádzajú na trh, je oproti ostatným súťažiteľom ušetrený od administratívnych úkonov,
ktoré spočívajú v tom, že pokiaľ niekto chce uviesť na trh v Slovenskej republike liek, musí požiadať
Ústav štátnej kontroly veterinárnych liečiv o súhlas na súbežný resp. paralelný dovoz, musí byť držiteľom
povolenia na veľkodistribúciu (čo žalovaný bol), liek musí byť registrovaný v Slovenskej republike a ten,
kto žiadal o súhlas na dovoz, musí zabezpečiť, aby príbalová informácia bola v slovenskom jazyku, musí

zabezpečiť od výrobcu lieku doklad o tom, že tento liek bol prepustený na trh, tiež musí zabezpečiť,
aby informácie na balení lieku boli uvedené v slovenskom jazyku a o toto musí požiadať výrobcu lieku,
ktorý prepúšťa liek do obehu. Musí sa uskutočniť prebalenie lieku a potom ten, kto uskutoční prebalenie,
čo mohol uskutočniť aj sám žalovaný, lebo na to mal oprávnenie, tak musí vydať certifikát, že tento
liek je možné uviesť na trh. Ďalej žiadateľ musí mať systém zabezpečenia akosti, musí mať personál,

musí mať vypracované dokumenty a štandartné pracovné postupy, musí mať k dispozícii sklad aspoň 50
metrov štvorcových, pričom preukázanie takéhoto zabezpečenia musí byť súčasťou žiadosti o povolenie
na veľkodistribúciu." Z tejto citácie je zrejmé, že okresný súd predsa vyhodnocoval dovoz troch liečiv
všeobecne, ak následne venoval pozornosť lieku Kefamast DC a osobitne ho vyhodnocoval, tak preodvolací súd bola rozhodná tá časť rozhodnutia okresného súdu, v ktorej vo vzťahu k lieku Kefamst
DC okresný súd uviedol, „Keďže neexistovala v rozhodnom období platná registrácia liečiva Kefamast
DC, ako už súd uviedol, nikto, teda ani žalobca, ani žalovaný nemohli legálne uvedené liečivo doviesť

a distribuovať, vykonaným dokazovaním a to predovšetkým predloženou účtovnou dokumentáciou
žalobcu (jej časti) bolo preukázané, že to bol nielen žalovaný, kto dovážal a distribuoval uvedené liečivo,
ale v rozhodnom období aj žalobca distribuoval uvedené liečivo a teda, ani on nepostupoval legálne
a teda nemohlo ísť medzi žalobcom a žalovaným vo vzťahu k liečivu Kefamast DC o nekalosúťažné
konanie." V rovine týchto svojich záverov odvolací súd cituje i závery okresného súdu, v zmysle ktorých

okresný súd vyhodnocoval správanie žalovaného ako nekalosúťažné, ktoré vyhodnotenie predsa nebolo
založené len na posúdení v rovine lieku Kefamast DC, veď okresný súd konštatoval, že „Pokiaľ sa
žalovaný bráni tým, že v prípade, že by aj porušil zákon o liekoch, ide o porušenie normy verejného
práva, z ktorej možno dôvodiť iba administratívnu zodpovednosť, avšak nezakladá súkromnoprávny
nárok žalobcu voči rušiteľovi zákona, v tejto súvislosti súd uvádza, že v prípade porušovania predpisov
verejného práva či súkromného práva, nie je rozhodné, či daná konkrétna oblasť práva zároveň

upravuje aj kontrolné mechanizmy a prostriedky k náprave vrátane sankcií. Rozhodujúce je, ako už
bolo skôr uvedené, či takéto jednanie je súčasne v rozpore s dobrými mravmi súťaže, či má kauzálny
vzťah k súťaži a či je spôsobilé vyvolať ujmu iným súťažiteľom. V tejto súvislosti súd poukazuje na
rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe 3CMO 253/1997. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je teda zrejmé,
že aj keď v rámci hierarchie obchodných vzťahov nemali žalobca a žalovaný rovnaké postavenie, tak

žalovaný svojim jednaním vstúpil do súťažného vzťahu so žalobcom. V tejto súvislosti súd poukazuje
na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe 3CMO 788/1994. Po tom, ako teda súd ustálil, že zo strany
žalovaného došlo k naplneniu generálnej klauzuly uvedenej v § 44 ods. l Obchodného zákonníka, bolo
potrebné posúdiť nároky žalobcu voči žalovanému v súvislosti s nekalosúťažným konaním." Len pre
úplnosť odvolací súd uvádza, že v odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že pokiaľ

išlo o nekalosúťažné konanie vo vzťahu k ostatným dvom liečivám, ktoré sú predmetom konania ako
aj k postaveniu žalobcov a žalovaných v rámci hospodárskej súťaže, tak okresný súd odkázal „na svoj
predchádzajúci rozsudok, kde podrobne súd zdôvodnil, v čom vidí nekalosúťažné konanie žalovaného,
ako aj vyhodnotil vzájomné postavenie žalobcu a žalovaného ako súťažiteľov v rámci hospodárskej
súťaže." Vo vzťahu k svojim záverom odvolací súd len primerane a podporne a z eurokonformného

prístupu poukazuje i na závery vyplývajúce z rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn.
IV. ÚS 27/09 zo dne 11. septembra 2009 a rozsudek Vrchního soudu sp. zn. 3 Cmo 253/97 ze dne
29. januára 1999, v zmysle ktorých je možné vyvodiť záver, že porušenie verejnoprávnych noriem je
nekalosúťažným konaním.

64. Len pre úplnosť odvolací súd poukazuje na nadväzujúcu časť odôvodnenia napadnutého rozsudku
okresného súdu (č.l. 10), z ktorej je zrejmé, že okresný súd dospel predsa k záveru „V zmysle intencií
krajského súdu vzhľadom na obranu žalovaného, že žalobca nepreukázal postavenie výhradného
a jediného distribútora, ale predovšetkým k argumentácii žalovaného, že pokiaľ ide o veterinárne
liečivo Kefamast DC, tak žalobca uvádzal na trh liečivo na základe neplatného povolenia, súd vykonal

dokazovanie predovšetkým výsluchom svedka S. a zistil, že v rozhodnom období nebolo liečivo
Kefamast DC registrované, z dôvodu problémov vo výrobe. Registrácia pre Pharm. I. P. bola platná
od 4.9.2007 do 4.9.2008 a potom až od 10.5.2011 do 24.9.2012, teda v rozhodnom období registrácia
platná nebola a uvedené liečivo nebolo registrované. Keďže boli problémy vo výrobe a uvedené
liečivo nebolo registrované tak, v tomto rozhodnom období na Slovensko nikto nemohol doviesť a

distribuovať v čase neplatnej registrácie toto liečivo. Keďže neexistovala v rozhodnom období platná
registrácia liečiva Kefamast DC, ako už súd uviedol, nikto, teda ani žalobca, ani žalovaný nemohli
legálneuvedenéliečivodoviesťadistribuovať,vykonanýmdokazovanímatopredovšetkýmpredloženou
účtovnou dokumentáciou žalobcu (jej časti) bolo preukázané, že to bol nielen žalovaný, kto dovážal a
distribuoval uvedené liečivo, ale v rozhodnom období aj žalobca distribuoval uvedené liečivo a teda,

ani on nepostupoval legálne a teda nemohlo ísť medzi žalobcom a žalovaným vo vzťahu k liečivu
Kefamast DC o nekalosúťažné konanie." Odvolací súd zvýrazňuje, že uvedený záver okresného súdu
sa týkal liečiva Kefamast DC, pokiaľ išlo o ďalšie dve liečivá, tak okresný súd predsa ustálil okrem iného
i „V ďalšom konaní, teda prvostupňový súd skúmal základné atribúty, za splnenia ktorých je možné
žiadať náhradu škody z nekalej súťaže. Uvedené atribúty súd skúmal na základe tvrdenia účastníkov

konania ako aj nimi označených a predložených dôkazov. S ohľadom na vyššie uvedené súd mal za
preukázané, že žalovaný nelegálnym spôsobom v rozpore so zákonom o liekoch dovážal a uvádzal
na trh liečivá Poluvac IB Primer a Avi pro Salmonella (Salmonella vac E). Zo strany žalovaného teda
došlo k porušeniu predpisov verejného práva, ktoré v konečnom dôsledku spôsobilo protiprávnosťkonania v rámci hospodárskej súťaže, pretože takéto konanie žalovaného je v rozpore s dobrými
mravmi súťaže, má kauzálny vzťah k súťaži a je spôsobilé vyvolať ujmu iným súťažiteľom a jemu
umožňuje súčasne získať v rámci hospodárskej súťaže istú výhodu, ktorú súd bližšie a podrobne opísal

vo svojom prvom rozhodnutí. Ak teda súd vyhodnotil, že žalovaný sa v rámci hospodárskej súťaže
choval nekalosúťažne, lebo porušil predpisy verejného práva a nelegálne vykonal paralelné dovozy
vyššie uvedených veterinárnych prípravkov a zneužil teda svoju účasť v hospodárskej súťaži, tak možno
konštatovať protiprávnosť jeho konania."

65. Za nevyhnutné považuje odvolací súd poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil
so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval
správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

66. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd prijal skutkové a právne závery, ktorým predchádzala

racionálnaúvahaokresnéhosúduvychádzajúcazpriebehukonaniaastavudokazovania,nezistildôvod,
pre ktorý by sa mal odchýliť od vecne správnych, skutkových a právnych zhodnotení vykonaných
okresným súdom, a tým neboli dané dôvody na zmenu, ani na zrušenie rozsudku okresného súdu
a dopĺňacieho rozsudku okresného súdu, v napadnutých výrokoch, v ktorých bolo rozhodnuté o
zamietnutí náhrady škody vo forme ušlého zisku a o čiastočnom priznaní primeraného zadosťučinenia

a zamietnutí časti primeraného zadosťučinenia, v dôsledku čoho boli rozsudok a dopĺňací rozsudok
okresného súdu v napadnutých výrokoch, uvedených vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, potvrdené
ako vecne správne rozhodnutia podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, pričom v podrobnostiach sa odkazuje na
zodpovedajúce odôvodnenia rozsudku a dopĺňacieho rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorými sa krajský
súd v zodpovedajúcich častiach, ktoré boli odvolacím súdom v odvolacom konaní potvrdené, stotožňuje.

67. Žalovaný podal odvolanie i proti výroku rozsudku okresného súdu, ktorým bolo priznané žalobcovi
priznal právo uverejniť jeden krát rozsudok a to jeho výrokovú časť a odôvodnenie, ktoré určí žalobca na
trovy žalovaného v časopise Spravodaj Komory veterinárnych lekárov SR vo formáte A5 a žalovaný je
povinný zaplatiť žalobcovi sumu 166,- Eur, ako zálohu na náklady na uverejnenie rozsudku do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. V odvolaní žalovaný v tejto rovine argumentoval i tým, že „Podľa uznesenia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 6 Obo/94/2007 zo dňa 18.09.2008 zverejnenie rozsudku
(jeho časti) podľa § 55 ods. 2 Obchodného zákonníka má zvláštnu povahu satisfakcie, pretože sa
tým úspešnému účastníkovi dostáva morálneho zadosťučinenia. Súčasne naplňuje znaky aj funkcie
reparačnej, pretože publikácia rozsudku ma zreteľné aspekty v prospech úspešného účastníka. V

čase rozhodnutia odvolacieho súdu je nepochybné, že žalovaný už nekoná nekalosúťažne. Podľa
vyjadrenia žalobcu na pojednávaní odvolacieho súdu žalovaný s nekalosúťažným konaním prestal po
nariadení predbežného opatrenia súdom, a preto v časti zdržovacieho petitu vzal žalobu späť. Táto
časť uplatnenej právnej ochrany stratila význam morálneho zadosťučinenia. Naviac od rozhodného
obdobia do tohto času je značný časový odstup, v ktorom žalovaný konal nekalosúťažne. Z uvedeného

dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že Žaloba nie je dôvodná v časti zverejnenia
časti rozsudku." Ďalej v odvolaní argumentoval tým, že „na ňom nadväzujúcom výroku IV. odvolaním
napadnutého rozsudku prvostupňového súdu žalovaný uvádza, že tak ako to vplýva aj z procesného
vývoja samotného konania, že zo strany žalobcu bola časť žalobného petitu týkajúca sa zdržania
nekalosúťažného konania zobratá späť (z dôvodu, že žalobca už nevykonal dovoz a distribúcia

veterinárnychliekovbezadministratívnehopovoleniaparalelnéhodovozu)askutočnosti,žeodúdajného
nekalosúťažného konania, ktoré sa malo uskutočniť v rokoch 2008 až 2009 uplynula značná doba, teda
ku dňu rozhodovania prvostupňového súdu viac ako 5 a pol roka, plne rešpektujúc ustálenú súdnu prax
NS SR, príkladom: Uznesenie NS SR zo dňa 18.9.2008, sp. zn. 6 Obo 94/2007, podľa ktorej ak sa stratí
význam morálneho zadosťučinenia a od rozhodného obdobia, kedy údajne došlo k nekalosúťažnému

konaniu ubehne značný časový odstup, návrh na zverejnenie rozsudku nebude dôvodný, žalovaný preto
pokladá výrok o zverejnení rozsudku, jeho výrokovú časť a časť odôvodnenia, ktorú urči žalobca a
úhradu nákladov na jeho zverejnenie za v rozpore s ust. § 55 ods. 2 Obchodného zákonníka."

68. Vzhľadom na odvolanie žalovaného v rovine uloženej povinnosti zverejneniť jeden krát rozsudok

a to jeho výrokovú časť a odôvodnenie, ktoré určí žalobca na trovy žalovaného v časopise Spravodaj
Komory veterinárnych lekárov SR vo formáte A5 a povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 166,-
Eur, ako zálohu na náklady na uverejnenie rozsudku do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pre
právnu istotu pri výraznej skutkovej podobnosti rozhodnutia, na ktoré poukazoval žalovaný v nielen vodvolaní s prejednávanou vecou, sa žiada podľa odvolacieho súdu akcentovať, že obsahom princípu
právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaní v
rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III.

ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov
verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom
sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k
orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o
tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne

a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III.
ÚS 328/05). Odvolací súd si je vedomý toho, že aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté
v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by
ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu
protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného
účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III.

ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25).
Z uvedených dôvodov nebol vytvorený pre odvolací súd priestor na to, aby po vykonaní odvolacieho
prieskumu, s dôrazom práve na právnu istotu účastníkov, pri takmer analogickej skutkovej situácií a pri
posúdení argumentácie žalobcu v rovine tohto uplatneného nároku a uplatnenej obrany žalovaného,
rozhodol v rozpore so závermi vyplývajúci z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo

dňa 18.9.2008, sp. zn. 6 Obo 94/2007, v zmysle ktorých ...„V čase rozhodovania odvolacieho súdu
je nepochybné, že žalovaný už nekoná nekalosúťažne. Podľa vyjadrenia žalobcu na pojednávaní
odvolacieho súdu žalovaný s nekalosúťažným konaním prestal po nariadení predbežného opatrenia
súdom, a preto v časti zdržovacieho petitu vzal žalobu späť. Táto časť uplatnenej právnej ochrany
stratila význam morálneho zadosťučinenia. Naviac od rozhodného obdobia do tohto času je značný

časový odstup, v ktorom žalovaný konal nekalosúťažne.", čo je rozhodne totožné so skutkovým stavom
v prejednávanej veci. Z uvedených dôvodov, odvolací súd, pri uzatvorenom skutkovom stave, tak ako ho
uzavrel okresný súd, keďže na základe výsledkov odvolacieho konania nebol priestor, pre potvrdenie ani
zrušenie,zaaplikácie§388CSP,nazákladevyššieuvedenejargumentácie,zmenilrozsudokokresného
súdu v napadnutom výroku, ktorým bolo žalobcovi priznané právo uverejniť jeden krát rozsudok a jeho

výrokovú časť a odôvodnenie, ktoré určí žalobca na trovy žalovaného v časopise Spravodaj Komory
veterinárnych lekárov SR vo formáte A5, a ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
166,- Eur ako zálohu na náklady na uverejnenie rozsudku do troch dní od právoplatnosti tak, že žalobu
v týchto častiach zamietol. Len pre úplnosť odvolací súd pre odstránenie akýchkoľvek pochybností
uvádza, že ak došlo k zmene v časti uloženia povinnosti žalovanému zverejniť rozsudok, na jeho trovy,

tak v závislosti od tohto výroku potom došlo i k zmene výrokovej časti o náhrade trov za zverejnenie
rozsudku.

69. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie, keďže okresný súd nerozhodoval o
trovách prvoištančného konania, tak odvolací súd nemohol postupovať podľa § 396 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.