Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 2Nt/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217010189
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Imrich Hlavička
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4217010189.2

Uznesenie

Okresný súd Komárno predsedom senátu JUDr. Imrichom Hlavičkom a prísediacich Karolom Kajanom
a Ing. Zoltánom Veresom v trestnej veci odsúdeného S. J. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2
písm. d/ Tr. zák. o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania na verejnom zasadnutí v Komárne
15. júna 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného S. J., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale

bytom K., A. XXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v B., na povolenie obnovy konania, ktoré sa
skončilo právoplatným rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 11T/60/2011-244 zo dňa 15.12.2011 z
a m i e t a, pretože neboli zistené podmienky obnovy konania podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom tunajšieho súdu z 15.12.2011 č.k. 11T/60/2011-244 (právoplatným 15.12.2011) bol S. J.
uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm.

a/, odsek 3 písmeno b/ Tr. zák. a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. na
skutkovom základe v ňom uvedenom. V danej veci súd ukladal súhrnný trest k rozsudku Okresného
súdu Komárno č.k. 11T/45/2010-145, kde bol odsúdený uznaný vinným za zločin lúpeže podľa § 188
ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere sedem
rokov so zaradením výkonu trestu do minimálneho stupňa stráženia. Vo veci 11T/60/2011 za to mu bol
podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 7, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 39 ods.

1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem)
rokov a 7 (sedem) mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia, zároveň s poukazom na ustanovenie § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený
výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Komárno 11T/45/2010-145 zo dňa 07.07.2011.

Odsúdený S. J. písomným podaním doručeným súdu 7. apríla 2017 žiadal o povolenie obnovy konania

v posudzovanej trestnej veci, pričom vo svojom návrhu uviedol, že je dôvodný s poukazom na nález
Ústavného súdu SR zo dňa 28.11.2012, vzhľadom na asperačnú zásadu.

Na verejnom zasadnutí konanom o jeho návrhu 15. júna 2017 odsúdený na návrhu zotrval a
navrhol svojmu návrhu vyhovieť, teda žiadal povoliť obnovu konania v posudzovanej trestnej veci.
Jeho obhajkyňa uviedla, že odsúdený trvá na povolení obnovy konania. Prokurátorka navrhla návrh

odsúdeného zamietnuť podľa § 399 ods. 2 Tr. por. poukazujúc na to, že tento nespĺňa podmienky obnovy
konania v zmysle § 394 Tr. por.

Podľa § 394 ods. 1 Tr. por. obnova konania, ktoré sa skončilo (okrem iného aj) právoplatným trestným
rozkazom, sa povolí ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy
o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o

vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu
alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebovzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo
v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo pomerom páchateľa, alebo by bolo zrejmom rozpore s
účelom trestu.

Na základe vyššie uvedených skutočnosti dospel súd k záveru, že v posudzovanom prípade nie sú
splnené podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por. Vychádzajúc najmä z vyššie citovaného
zákonného ustanovenia možno konštatovať, že odsúdený neuviedol žiadne skutočnosti ani nepredložil,
resp. nenavrhol vykonať také dôkazy, ktoré by mohli sami o sebe alebo v spojení so skutočnosťami

a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť v danom prípade iné rozhodnutie či už vo výroku o vine alebo
treste, ktorý by bol pre odsúdeného priaznivejší. Výrok o vine obvinený ani nenapádal.
Súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (Tpj
44/2013 ) na zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovenia § 394 ods. 1 Trestného poriadku o obnove
konania v súvislosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL.
ÚS 106/2011, týkajúcim sa ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona, časti za bodkočiarkou. ,,Ak bo-

lo použité ustanovenie podľa § 39 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a) až c) alebo písm. e) Trestného zákona o
mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody vo vzťahu ku trestnej sadzbe trestu odňatia slobody upra-
venej podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení účinnom do 21. decembra 2012, ustanovenie § 41b
ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a
o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, v spojitosti s nálezom Ústavného súdu Sloven-

skej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, vyhláseného v Zbierke zákonov Sloven-
skej republiky pod číslom 428/2012 21. decembra 2012, sa nepoužije.”
Je síce pravda že v danom prípade bolo v uvedenom rozhodnutí zmienené ustanovenie § 41 ods. 2
Tr. zák., avšak súd mal pri ukladaní trestu s poukazom na uvedené ustanovenie ten názor, že takto
ukladaný trest by bol vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa neprimerane prísny, preto

aplikoval ustanovenia týkajúce sa mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr.
zák., a uložil trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov a 7 (sedem) mesiacov, pričom pôvodná
trestná sadzba za zločin lúpeže bola v rozmedzí od 7 (sedem) rokov do 12 (dvanásť) rokov, pričom ak
by sa aplikovalo ustanovenie § 41 ods. 2 Tr. zák. zvyšovala by sa horná hranica trestnej sadzby o 1/3 na
úroveň 192 mesiacov t.j. 16 (šestnásť) rokov a súd by musel ukladať páchateľovi trest nad jednu polovicu

takto určenej sadzby, teda dolná hranica trestnej sadzby takto upravenej trestnej sadzby by bola 138
mesiacov t.j. 11 (jedenásť) rokov a 6 (šesť) mesiacov. Vzhľadom na hore uvedené skutočnosti pôvodne
uložený trest nebol v zrejmom nepomere k závažnosti činu k pomerom páchateľa, pri pôvodnom treste
vo veci 11T/45/2010 páchateľovi bol uložený trest odňatia slobody na úplne spodnej hranici trestnej
sadzby vo výmere 7 (sedem) rokov a za skutok uvedený v rozsudku 11T/60/2010, ktorý v sebe zahŕňal

aj prečin krádeže podľa § 212 ods. 3Tr. por., kde bola základná trestná sadzba v rozmedzí od 6 (šesť)
mesiacov do 3 (troch) rokov a prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák, kde
bola základná trestná sadzba v rozmedzí 0 (nula) až 2 (dva) roky, dostal odsúdený navýšenie pôvodne
uloženého trestu iba o 7 (sedem) mesiacov.

Nakoľko súd nezistil podmienky obnovy konania podľa § 394 Tr. por. návrh odsúdeného na povolenie
obnovy konania postupom podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 3 dní odo dňa jeho
oznámenia na tomto súde. Sťažnosť má odkladný účinok.