Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 19, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/129/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114218548
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114218548.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členiek senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia,
a.s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátskou kanceláriou
GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679, proti
odporkyni: C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., F. č. XXXX/XX, štátnej občianky Slovenskej
republiky, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov,
so sídlom Šafárikovo námestie 7, 811 02 Bratislava, zast. JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom
so sídlom Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 2.239,93 eura s príslušenstvom, o odvolaní

navrhovateľa a vedľajšieho účastníka proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 7C/259/2014-106 zo
dňa 05.02.2015 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v zamietavej časti a vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi
navrhovateľom a odporkyňou.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o nepriznaní trov konania vedľajšiemu účastníkovi a v rozsahu zrušenia
vracia vec súdu 1. stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh.

Tiež vyslovil, že vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou náhradu trov konania účastníkom
nepriznáva.

Vyslovil, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 6 ods. 3; 23a ods. 1, 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane

spotrebiteľa, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov, §§ 2 písm. a), b); 3 ods. 6; 4 ods. 1, 2, 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, §§ 39; 52 ods. 1, 2; 53 ods. 1, 4; 879f ods. 3 Občianskeho zákonníka.

Konštatoval, že z vykonaného dokazovania je nepochybné, že navrhovateľ a odporkyňa uzavreli dňa
23.08.2002 úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie revolvingového úveru odporkyni a
vydanie karty YES podľa príslušných ustanovení dojednaných v zmluve a v Úverových podmienkach

s dohodnutým úverovým rámcom a pravidelnou mesačnou splátkou. Odporkyni boli následne finančné
prostriedky navrhovateľom poskytnuté tak, ako je to zrejmé z predloženého splátkového kalendára.V dôsledku neplnenia si povinností odporkyne navrhovateľ vyzval odporkyňu na zaplatenie celého dlhu
výzvou zo dňa 28.06.2013.

Súd mal za preukázané, že odporkyňa prostredníctvom poskytnutej úverovej karty vyčerpala finančné
prostriedky v celkovej sume 5.513,19 eura, a že odporkyňa v prospech navrhovateľa následne
jednotlivými splátkami uhradila sumu 8.600,09 eura, ako to vyplýva aj z predloženého splátkového
kalendára.

Podľa § 4 ods. 2 písm. a) a g) zák. č. 258/2001 Z.z. takáto zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať okrem iného sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov, vrátane ročnej percentuálnej miery nákladov. Ak navrhovateľ percentuálnu mieru
nákladov nemohol určiť, potom v zmysle ustanovenia § 3 ods. 6 citovaného zákona bol povinný
spotrebiteľa informovať nielen o výške úverového limitu, ale aj o nákladoch spotrebiteľa a o spôsobe
výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa súdu prvého stupňa navrhovateľ však v danom prípade nepreukázal, že odporkyňu ako
spotrebiteľa o týchto náležitostiach informoval, pretože predmetná zmluva neobsahuje žiadne údaje o
výške uplatneného úroku zo spotrebiteľského úveru, vrátane poplatkov uvedených v žalobnom návrhu.
Podľa § 4 ods. 5 cit. zák. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú v

zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedené.

Pretože predmetná úverová zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa § 4 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to najmä údaje o výške úroku, iných poplatkov, vrátane
ročnejpercentuálnejmierynákladov,resp.spôsobujejvýpočtu,uvedenýspotrebiteľskýúversapovažuje

za bezúročný a bez poplatkov.

Pokiaľ ide o ročnú úrokovú sadzbu, výška tejto, prípadne spôsob jej výpočtu v danom prípade ani nie sú
uvedené v úverových podmienkach navrhovateľa. V hlave 6 § 9 úverových podmienok sa iba uvádza, že
klient je povinný platiť úrok z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v

okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku. Základná úroková sadzba pre účely výpočtu
úrokov je uvedená v aktuálnom sadzobníku poplatkov.

Samotný sadzobník poplatkov nie je v danom prípade ani priamo súčasťou úverovej zmluvy, ale ako
to uvádza navrhovateľ vo svojom písomnom podaní, tvorí neoddeliteľnú súčasť Metodickej príručky.

Táto mala byť do zmluvy inkorporovaná iba ustanovením § 13 hlavy 9 Úverových podmienok, kde
odporkyňa ako klient podpisom potvrdzuje, že je oboznámená s metodickou príručkou a prejavuje súhlas
byť viazaná ustanoveniami tohto dokumentu.

V danom prípade zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje údaj

o úrokoch, ale len údaj o výške mesačnej splátky vo výške 1.200,- Sk. Ani úverové zmluvné podmienky
navrhovateľa, na ktoré zmluva o úvere poukazuje ako na svoju neoddeliteľnú súčasť, neobsahujú žiadnu
úrokovú sadzbu (hlava 6 § 9 úverových podmienok).

Účelom právnej úpravy (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch) je bez akýchkoľvek pochybností

aj poskytnutie ochrany spotrebiteľovi. Ten má právo byť informovaný o výške úrokov z úveru a
poplatkoch. Navrhovateľ ako dodávateľ má preto zákonnú povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere
uviesť údaj o výške úrokov a poplatkov, a to priamo v zmluve so sankciou straty práva na úroky a
poplatky v zmluve neuvedené (§ 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch). Informácia spotrebiteľa o
úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje

spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku. Odporkyňa však túto možnosť nemala, keďže výška úroku
a poplatkov nie je uvedená v zmluve o revolvingovom úvere (porov. tiež uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 245/2010).

Navrhovateľovi preto vzniklo iba právo na zaplatenie nevrátených finančných prostriedkov poskytnutých

odporkyni.Navrhovateľ poskytol odporkyni celkovú sumu 5.513,19 eura, odporkyňa vykonala navrhovateľovi
jednotlivými splátkami úhrady vo výške 8.600,09 eura. Tým mu uhradila vyššiu sumu, ako výška
poskytnutých finančných prostriedkov.

Preto súd prvého stupňa návrh navrhovateľa v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. Výrok o trovách
konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou odôvodnil súd prvého stupňa podľa ustanovenia
§ 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Konštatoval, že v tomto konaní bol navrhovateľ v celom
rozsahu neúspešný, odporkyni trovy konania nevznikli, ani si ich náhradu neuplatnila, preto ich náhradu

účastníkom nepriznal.

Vo vzťahu k výroku o trovách vedľajšieho účastníka súd prvého stupňa konštatoval, že trovy vedľajšiemu
účastníkovi nepriznal, lebo ich nepovažoval za hospodárne a účelné. Nestotožnil sa ani s písomným
vyjadrením vedľajšieho účastníka majúc za to, že ide o paušálne vyjadrenie, ktoré vedľajší účastník
podáva aj v ďalších konaniach, pričom rozhodovacia prax súdov mu je zrejmá a známa. Tiež uviedol,

že súd sám prihliada na neprijateľné zmluvné podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách.
Trovy vedľajšieho účastníka považoval za nehospodárne, neúčelné, a preto mu náhradu trov konania
nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie navrhovateľ, a to proti výroku o zamietnutí návrhu a výroku o

trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou a vedľajší účastník proti výroku o jeho
trovách konania.

Navrhovateľ v odvolaní uviedol, že napadnuté výroky mu spôsobili materiálnu ujmu. Poukázal na
skutkové okolnosti, od ktorých odvodzuje svoj nárok a ďalej uviedol, že odporkyňa v písomnom podaní

doručenom dňa 13.10.2014 nárok navrhovateľa uznala. Navrhovateľ zaslal súdu o skutočnostiach
komplexný výpis z úverového rámca. Závery súdu prvého stupňa vychádzajú z nesprávneho právneho
posúdenia veci, resp. súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Navrhovateľ poukázal na ust.
§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a na HL6, §§ 7, 9 ÚZP a ďalej

uviedol, že pokiaľ ide o úrok z poskytnutého úveru, odporkyňa si musela byť vedomá skutočnosti,
že navrhovateľ bude požadovať za poskytnutý úver aj úrok tak, ako je uvedené v podpísaných ÚZP
v Hlave 6. Podmienky splácania úveru, § 1 úverových zmluvných podmienok. V zmysle odborných
ekonomických definícií je úroková sadzba vyjadrením úroku ako percenta z požičiavaného kapitálu.
Najčastejšie sa úrokové sadzby vyjadrujú ako počet percent za jeden rok. Z kvalitatívneho hľadiska sa

úrok javí ako rozdiel medzi vypožičanou a vrátenou čiastkou peňazí. Merítkom pre stanovenie výšky
úrokovej čiastky je úroková sadzba. V sadzobníku poplatkov a odmien, ktorý je súčasťou Metodickej
príručky, je presne špecifikovaná základní úroková sadzba, a to 2,41 % mesačne. Odporkyňa bola
oboznámená s Metodickou príručkou a sadzobníkom poplatkov pri podpise úverovej zmluvy, ktoré jej
boli spolu so zmluvou odovzdané, čo potvrdila svojim podpisom. Nie je možné spochybňovať písomnú

formu takéhoto dojednania úrokov a poplatkov ako súčasť úverovej zmluvy s ohľadom na vykonané
dokazovanie pred súdom prvého stupňa a odôvodnenie rozsudku, túto skutočnosť je možné považovať
za ustálený skutkový a právny stav. Sadzobník poplatkov a odmien je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
za dodržania písomnej formy právneho úkonu. Pokiaľ ide o záver súdu prvého stupňa, že predmetná
úverová zmluva neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ust. § 4

zákona o spotrebiteľských úveroch, a to najmä údaj o výške úroku, iných poplatkoch, vrátane ročnej
percentuálnej miery nákladov, resp. spôsobu jej výpočtu, ide o nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvého stupňa. Revolvingový úver je dlhodobý, opakovateľný a obnoviteľný úver, ktorý je odporkyni
poskytovaný k uspokojovaniu jej priebežných finančných potrieb a umožňuje jej čerpať po odsúhlasení
zo strany navrhovateľa peňažné prostriedky prostredníctvom úverovej karty do výšky nevyčerpaného

zostatku úverového rámca a následne uhrádzať splátky v minimálne dohodnutej výške, pričom môže
uhradiť aj celý čerpaný úver jedinou splátkou.

V súvislosti s vyššie uvedeným navrhovateľ poukázal na ust. § 1 ods. 2, 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a na dôvodovú správu k ust. § 10 zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľských

úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.Na základe uvedeného navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti zrušil a
vrátilvecsúduprvéhostupňanaďalšiekonanie,eventuálneabyodvolacísúdrozsudokvnímnapadnutej
časti zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie.

Navrhovateľ si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 239,24
eura.

K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že Okresný súd Prešov vydal

rozhodnutie, v ktorom zamietol požiadavky navrhovateľa. Toto rozhodnutie nebolo zrušené, resp. vec
neriešil druhostupňový súd. Je dlhodobo práceneschopná a toho času je hospitalizovaná. Je ochotná
zaplatiť na základe platobného kalendára s dohodnutou čiastkou z dôvodu, že poberá iba finančné
prostriedky z poisťovne (PN).

Vedľajší účastník v odvolaní uviedol, že rozsudok v ním napadnutej časti vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci napriek tomu, že odporkyňa bola v konaní plne úspešná, aj vzhľadom na
poukázanie podstatných skutočností vedľajším účastníkom. Vedľajší účastník poukázal na viaceré
nedostatky zmluvných dojednaní aj na to, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ako aj na to, že odporkyňa vrátila všetky jej poskytnuté finančné prostriedky.
Vedľajší účastník vzniesol námietku premlčania uplatneného práva. Súd nepriznal vedľajšiemu

účastníkovi trovy konania napriek tomu, že vedľajší účastník trovy na bránenie práva účelne vynaložil.
Ustanovenie § 93 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v
konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada
trov konania, resp. trov právneho zastúpenia. Ústava SR zaručuje každému právo na právnu pomoc
v konaní pred súdmi za podmienok ustanovených zákonom a v spojení s ustanoveniami §§ 24 a

25 Občianskeho súdneho poriadku. Trovy právneho zastúpenia hradí vedľajší účastník samostatne,
nezaťažuje nimi žalobcu ani žalovaného a ich náhradu dosiahne len v prípade, že žalobca bude v
konaní neúspešný. Trovy vedľajšieho účastníka nie sú neúčelné. Občiansky súdny poriadok vo svojich
ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom
sa nemohol dať zastúpiť advokátom a aby len z toho dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov

vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Aj keby bol vstup vedľajšieho účastníka do konania
motivovaný získaním finančných prostriedkov v podobe trov právneho zastúpenia, tieto získa len v
prípade úspechu spotrebiteľa v spore. Trovy vedľajšieho účastníka boli účelne vynaložené a dostatočne
preukázané.

Na základe uvedeného vedľajší účastník žiadal, aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti
zmenil tak, že uloží navrhovateľovi povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške
198,66 eura na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Patrika Podhorského do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd v rámci svojich kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia
§ 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vo veci nenariadil odvolacie
pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 09.11.2015 a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je

dôvodné a rozsudok vo výroku o trovách vedľajšieho účastníka je potrebné zrušiť.

Vo vzťahu k odvolaniu navrhovateľa odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa vo veci v
dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver.
Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo,

odvolacísúdsiosvojilnáležitéapresvedčivéodôvodnenierozhodnutiaprvostupňovýmsúdomvovzťahu
kzamietnutiužalobyaktrovámvovzťahumedzinavrhovateľomaodporkyňou,naktorévplnomrozsahu
odkazuje.

Na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje

poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. b) zákona č. 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy).Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania, v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na

výkonzamestnania,povolaniaalebopodnikania(§3ods.1,2zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľských
úveroch).

Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú v zmluve o spotrebiteľskom
úvere uvedené (§ 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch).

Je nepochybné, že zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi dňa 23.08.2002 je spotrebiteľskou
zmluvou v zmysle § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviedol, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie peňažných
prostriedkov - revolvingového úveru vo výške úverového rámca 2.323,57 eura. Odporkyňa sa zaviazala

riadne a včas splatiť navrhovateľovi poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach s
termínom splatnosti a vo výške určených v ÚZ na jej lícnej strane.

Navrhovateľ ďalej v návrhu na začatie konania uviedol, že odporkyňa sa zaviazala tiež zaplatiť úroky
z poskytnutého úveru vo výške aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v

ktorej je obsiahnutá platba úroku.

Z Výpisu čerpania, splátok a úhrad (č. l. 17 spisu) vyplýva, že odporkyňa čerpala z poskytnutého úveru
celkom sumu 5.513,18 eura a zaplatila sumu 8.600,09 eura.

Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade zmluva o
spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi účastníkmi konania neobsahuje údaj o úrokoch. V Hlave 6 § 9
úverových podmienok sa iba uvádza, že klient je povinný platiť úrok z poskytnutého úveru vo výške
aktuálne platnej mesačnej úrokovej sadzby v okamihu splátky úveru, v ktorej je obsiahnutá platba úroku.
Základná úroková sadzba pre účely výpočtu úrokov je uvedená v aktuálnom sadzobníku poplatkov.

Takáto formulácia je však všeobecná, neurčitá. Údaj o úroku ako ani poplatkoch nie je obsiahnutý v
žiadnom akte, ktorý by odporkyňu zaväzoval. Takýmto aktom nie sú ani úverové zmluvné podmienky,
ktoré nie sú podpísané (porovnaj 2Cdo 245/2010) a naviac bez platnej inkorporačnej doložky.

V danom prípade ide nepochybne o spotrebiteľskú formulárovú zmluvu a tak ako správne konštatoval

súd prvého stupňa, informácia spotrebiteľa o úrokoch a poplatkoch má podstatný význam z dôvodu, že
prispieva k transparentnosti trhu a umožňuje spotrebiteľovi poznať rozsah svojho záväzku.

K uvedenému správnemu záveru prvostupňového súdu odvolací súd len na doplnenie konštatuje,
že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo

nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Údaj
o úroku nemôže byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale priamo v samotnej
spotrebiteľskej zmluve (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis), a to najmä s ohľadom na
skutočnosť, že úrok pri úverovej zmluve predstavuje jeden z jej pojmových znakov a vyjadruje cenu
hlavného predmetu plnenia (úveru). Z uvedeného dôvodu je neakceptovateľné, aby tento údaj nebol

uvedený priamo v zmluve (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn.
I. ÚS 3512/2011).

Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva o úvere neobsahuje údaj o úroku a poplatkoch, vrátane ročnej
percentuálnej miery nákladov, resp. spôsobu jej výpočtu v zmysle § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských

úveroch navrhovateľovi, nevzniklo navrhovateľovi právo požadovať od odporkyne úrok z úveru a
poplatky a odporkyni nevznikla povinnosť tento úrok a poplatky navrhovateľovi zaplatiť.

Vzhľadom na absenciu zákonom požadovaných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere je preto
správny právny záver prvostupňového súdu, že spotrebiteľský úver uzavretý medzi účastníkmi

konania sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, v dôsledku čoho odporkyňa je povinná zaplatiť
navrhovateľovi len sumu, ktorú jej navrhovateľ poskytol.Keďže odporkyňa čerpala z úverového rámca celkovo sumu 5.513,819 eura a navrhovateľovi zaplatila
celkovo sumu 8.600,09 eura, teda viac, než jej bolo poskytnuté, súd prvého stupňa rozhodol správne,
keď návrh navrhovateľa zamietol.

Správnemu rozhodnutiu vo veci samej zodpovedá aj správne rozhodnutie o trovách konania vo vzťahu
medzi navrhovateľom a odporkyňou. V konaní neúspešný navrhovateľ nemá právo na náhradu trov
konaniaaúspešnáodporkyňasitrovykonanianeuplatnilaaanijejpreukázateľnétrovykonanianevznikli.

Preto odvolací súd rozsudok v jeho zamietavej časti a vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi
navrhovateľom a odporkyňou v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Vovzťahukodvolaniuvedľajšiehoúčastníkaprotivýrokuojehotrováchkonaniaodvolacísúdkonštatuje:

Predmetom konania vo veci bolo zaplatenie sumy 2.239,93 eura s príslušenstvom, žalovanej ako

pohľadávka z Úverovej zmluvy č. 5206218075, uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou dňa
23.08.2002.

Písomným podaním zo dňa 21.08.2014, doručeným súdu prvého stupňa dňa 04.09.2014 oznámilo
združenie Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Šafárikovo nám. 7, Bratislava, prostredníctvom svojho

právneho zástupcu JUDr. Patrika Podhorského, advokáta so sídlom v Bratislave, Zámocká 36, svoj
vstup do konania ako vedľajšieho účastníka na podporu odporkyne.

Združenie zároveň žiadalo o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh.

Dňa 15.12.2014 doručil vedľajší účastník súdu prvého stupňa vyjadrenie k návrhu na začatie konania, v
ktorom vzniesol námietku premlčania navrhovateľom uplatneného nároku a poukázal na to, že v zmluve
uzavretej medzi navrhovateľom a odporkyňou neboli dohodnuté úroky a poplatky, preto navrhovateľ
nemá na tieto plnenia nárok. Žiadal žalobu zamietnuť a priznať mu trovy konania celkom vo výške 198,66
eura.

Súd prvého stupňa odôvodnil rozhodnutie o trovách konania vedľajšieho účastníka tým, že tieto
považoval za nehospodárne a neúčelné, majúc zároveň za to, že ide o paušálne vyjadrenie, ktoré
vedľajší účastník podáva aj v ďalších konaniach, pričom rozhodovacia prax súdov mu je zrejmá a známa
a súd sám prihliada na neprijateľné zmluvné podmienky.

K uvedenému odvolací súd konštatuje:

V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo
veci (§ 142 O.s.p.).

Vychádzajúc zo skutočností vyplývajúcich zo spisu odvolací súd ustálil, že nie je možné súhlasiť so
záveromprvostupňovéhosúdutýkajúcimsaspôsobuvstupuvedľajšiehoúčastníkadokonania,prípadne
obsahu a formy jeho podaní, pretože iba tieto argumenty nemôžu byť dôvodom na nepriznanie trov
konania vedľajšiemu účastníkovi.

Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická
osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníka súd rozhodne len na návrh. V konaní má vedľajší účastník rovnaké

práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka,
ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností ( § 93 ods. 2, 3, 4 zákona č.
99/1963 Zb. O. s. p. v znení zmien a doplnkov).

Z uvedeného vyplýva, že vedľajší účastník Všeobecný ochrana práv spotrebiteľov vystupoval v konaní

ako vedľajší účastník na strane odporkyne a v súvislosti s konaním si uplatnil náhradu jemu vzniknutých
trov, a to na právnom zastúpení. Navrhovateľ proti vstupu uvedeného vedľajšieho účastníka do konania
nenamietal, hoci o jeho vstupe do konania vedel.K dôvodom, pre ktoré súd prvého stupňa nepriznal vedľajšiemu účastníkov náhradu trov konania je
potrebné dodať, že nie je možné odoprieť vedľajšiemu účastníkovi právo dať sa zastúpiť advokátom.

Vo svetle uvedeného nemôžu obstáť závery prvostupňového súdu, že trovy vedľajšieho účastníka sú
neúčelné. Trovy právneho zastúpenia účastníka a rovnako vedľajšieho účastníka je potrebné vždy
považovať za trovy účelne vynaložené. Dôvody, ktorými súd prvého stupňa odôvodňuje splnenie
zákonných podmienok pre nepriznanie trov konania vedľajšiemu účastníkovi sú nesprávne.

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ustanovenia § 93
ods. 4 O.s.p. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať
sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky
súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje
záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, a aby len z tohto dôvodu mu nemala
byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú

vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa
zastupovať v konaní advokátom.

Okolnosti, pre ktoré súd prvého stupňa nepriznal vedľajšiemu účastníkovi v konaní podporujúceho
úspešnú odporkyňu, právo na náhradu trov konania a argumenty navrhovateľa nemôžu byť dôvodom

na porušenie práva garantovaného v článku 47 ods. 2 Ústavy SR, dať sa v súdnom konaní zastúpiť
advokátom.

Preto odvolací súd rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania vedľajšieho
účastníka v súlade s ustanovením § 221 ods. 1 písm. h), f) Občianskeho súdneho poriadku zrušil a vec

vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne, vzhľadom na vyššie uvedené, rozhodnúť o trovách konania
vedľajšieho účastníka s tým, že v dôsledku zrušenia rozsudku v jeho napadnutej časti a vrátenia veci na
ďalšie konanie je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 Občianskeho

súdneho poriadku). Súd prvého stupňa zároveň rozhodne o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.