Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 24, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/77/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514201247
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8514201247.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcov 1./ P. T., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom L.. Q. XXX/XX, F., občianka SR, 2./ P. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L.. Q. XXX/XX, F.,
prechodne bytom X I. I. X. Y., X. P., T. 4, O., žalobkyne v 1. a 2. rade právne zastúpené JUDr. Vladimírom
Komanom, advokátom, AK so sídlom 17. novembra 31, Stará Ľubovňa 3./ T. T., nar. XX.X.XXXX, bytom
W. XXXX/X, W., občianka SR a 4./ G.. U. T., nar. X.X.XXXX, bytom X H. T. L., L-XXXX, D. proti žalovanej
Y. T., nar. XX.XX.R., bytom O. XXX, A. S., zastúpenej JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, so
sídlom v Starej Ľubovni, Garbiarska 20, Stará Ľubovňa v konaní o určenie rozsahu dedičstva, o odvolaní

žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa zo dňa 10.12.2015 č. k. 2C/58/2014-152
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobcu zamietol a vyslovil, že o trovách konania sa
rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyne nepreukázali základné
predpoklady nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním ich právnym predchodcom, nepreukázali

právny titul, na základe ktorého mal ich právny predchodca vstúpiť do oprávnenej držby nehnuteľnosti
zapísanej na LV č. XXXX, kat. úž. O.. Poukázal na rozporné vyjadrenia žalobcov o spôsobe
nadobudnutia nehnuteľnosti, keď v žalobe uvádzajú, že tieto mal získať ich právny predchodca v roku
darovaním od svojho otca, následne uvádzali, že nehnuteľnosť získal dedením od svojho otca, ktorý
zomrel v roku 1979, avšak táto nehnuteľnosť nebola predmetom dedenia. Nebolo tiež preukázané
uplynutie vydržacej doby, podľa žalobného návrhu mal právny predchodca žalobcov začať užívať
nehnuteľnosť v roku 1969, kedy sa jeho otec presťahoval do F., potom sa mal presťahovať aj on a

nehnuteľnosť mala byť predmetom nájomnej zmluvy. Podľa žalobkyne v 1.rade sa však C. T. presťahoval
do F. v roku 1945 a nehnuteľnosť mohol užívať do veku 7rokov a po presťahovaní mal nehnuteľnosť
užívať brat U. T. U.. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na nesplnenie dôkaznej povinnosti
zo strany žalobcov. Z predloženej kúpnej zmluvy a z výpovedí svedkov U. M. a O. M., ktorí boli
kupujúcimi spornej parcely súd prvej inštancie zistil, že rodičia žalovanej v roku 1971 kúpili spornú
parcelu od U. T. a od tej doby ju vo vedomí, že im patrí aj užívali, a to až do roku 1982, kedy ju darovali
žalovanej. Táto v užívaní pokračuje až do súčasnosti. Užívací stav od 70.-tych rokov minulého storočia

žalovanou, resp. jej rodičmi bol preukázaný viacerými svedeckými výpoveďami. Súd prvej inštancie
poukázal aj na obsah predloženej kúpnej zmluvy a námietku žalobcov, že zmluva neobsahuje základné
údaje o predávajúcom, považoval za nedôvodnú. Zmluva obsahuje údaj o kúpnej cene a o pravosti
podpisu predávajúceho súd taktiež nemal dôvod pochybovať, keďže táto zmluva bola uzatváraná preddvom svedkami. Zmluvu spisovala pracovníčka bývalého MNV v O. a zmluvu diktoval notár H. H..
Ak námietka žalobcov o sfalšovaní podpisu predávajúceho vychádzala z porovnania podpisu U. T. na
listine predloženej žalobcami - kúpna zmluva z roku 1942, je potrebné uviesť, že išlo o uzatváranie

zmlúv v rozpätí 29 rokov. V takom časovom rozpätí sa určite mení aj rukopis osoby, ktorý tento podpis
vykonal. Vzhľadom na uvedené a s prihliadnutím na to, že U. T. už nežije a nie je možné zabezpečiť
dostatok písomností na posúdenie pravosti jeho podpisu, súd návrh žalobcov na nariadenie znaleckého
dokazovania znalcom z odboru grafológie zamietol. Nezaevidovania tejto kúpnej zmluvy mohlo byť
spôsobené tým, že v tom čase sa zmluvy síce uzatvárali síce písomne, ale bez ich zápisu, mohlo to

byť podmienené aj tým, že v katastri obce O. bolo zriadené vojenské pásmo U., v dôsledku čoho boli
zakázané alebo obmedzené prevody nehnuteľností. Žalobkyne tvrdili, že parcela mala byť iba v nájme
právnych predchodcov žalovanej, táto skutočnosť však preukázaná nebola. Pokiaľ ide o zápisník
predložený žalobkyňou v 1. rade, nejde o zápisník U. T., ale jeho syna C. T.. V zápisníku je uvedená
roľa Q. roveň, nie A. roveň, je zrejmé, že čísla parciel sú dopisované už niekým iným a takýto doklad
nie je dostatočným na preukázanie uzavretia nájomnej zmluvy, ak chýba ďalší iný dôkaz. Vlastníkom

spornej parcely v minulosti bol U. T., ktorý s ňou mohol nakladať aj bez toho, aby to oznamoval svojmu
synovi, pričom tento ju predal, o čom žalovaná predložila dôkaz. Vo vzťahu k žalovanej boli splnené
všetky podmienky na vydržanie vlastníckeho práva. Žalovaná si mohla započítať aj čas držby svojich
právnych predchodcov. Keby však súd zohľadňoval len čas od roku 1992, kedy došlo k zásadným
zmenám Občianskeho zákonníka, aj v takom prípade užívala žalovanú parcelu dobromyseľne a viac

ako 10 rokov. Aj z tohto pohľadu je žaloba žalobcov podľa súdu prvej inštancie nedôvodná. O trovách
konania účastníkov si súd prvej inštancie vymienil rozhodnúť posutpom podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia v 1.a 2.rade, ktorí navrhli, aby odovlací
súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Majú za to, že súd prvej

inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyne nepreukázali skutočnosť,
že C. T. bol v čase smrti vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyne sa nestotožňujú so závermi
súdu prvej inštnacie. Rozhodnutie bolo založené na tom, že bola uzatvorená kúpna zmluva z roku
1971, od ktorej žalovaná odvodzovala svoju dobromyseľnosť, ktorá je jednou z podmienok pre vznik

vlastníckeho práva vydržaním. Žalobkyne od prvého momentu spochybňovali pravosť tejto kúpnej
zmluvy, predovšetkým pokiaľ ide o podpis predávajúceho, ktorý sa už na prvý pohľad nezhodoval
s pravým podpisom U. T. podľa kúpnopredajnej zmluvy z 20.4.1942. Za týmto účelom niekoľkokrát
navrhovali vykonať znalecké dokazovanie pribraním znalca z odboru písmoznalectva, ktorý by sa
vedel hodnoverne vyjadriť k pravosti podpisu na zmluve. Táto skutočnosť má podľa ich názoru

podstatný význam, pretože pokiaľ na zmluve nie je podpis U. T., nemožno v tomto prípade hovoriť
o dobromyseľnosti na strane žalovanej a jej právneho predchodcu. V tomto prípade nie je ani iná
možnosť ako objektívne zistiť dobromyseľnosť držby spornej nehnuteľnosti žalovanou. Bez vykonania
tohto dôkazu je rozhodnutie súdu prvej inštancie predčasné a skutkový stav nie je úplne zistený.
Zdôraznili, že žalovaná nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe rozhodnutia Obvodného

pozemkového úradu X. S. ako oprávnený držiteľ. V konaní, ktoré predchádzalo vydaniu tohto
rozhodnutia však existencia kúpnopredajnej zmluvy spomenutá nebola, aj keď od vyhotovenia zmluvy
uplynulo 35 rokov a originál zmluvy súdu doposiaľ predložený nebol. Žalobkyne poukázali na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/283/2009. Rodičia žalovanej kúpnopredajnú zmluvu nezaregistrovali
na štátnom notárstve aj napriek tomu, že si boli vedomí tejto povinnsoti, na čo bolo tiež potrebné

prihliadať. Predmetná nehnuteľnosť pritom vznikla až po vykonaní a schválení registra obnovenej
evidencie pozemkov. Podľa ich názoru, minimálne táto skutočnosť vyvoláva pochybnosti o pravosti
zmluvy, nakoľko výmera uvedená v zmluve nemohla byť v tom čase kupujúcim známa, keďže parcela
č. XXXX bola vytvorená odpísaním z PK zo zápisnice č. X . a XXX a v nich sa takáto výmera neuvádza.
V zmysle týchto dôvodov žalobkyne navrhli podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaná navrhla rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Zdôrazňuje, že bolo preukázané, že jej právni
predchodcovia, rodičia, nehnuteľnosť nadobudli od pôvodného vlastníka na základe písomnej kúpnej
zmluvy z 18.8.1971 za sumu 4.500,- Kčs a túto sumu aj právnemu predchodcovi žalobov vyplatili. Túto
nehnuteľnosť jej rodičia do roku 1982 užívali ako vlastnú, od tohto obdobia ju užívala už žalovaná na

základe neformálnej darovacej zmluvy. Už jej právni predchodcovia mali vydržané vlastnícke právo, a
ich držba trvala viac ako 10 rokov a bola dobromyseľná. V tom čase žil starý otec žalobcov, ako aj
otec žalobcov v meste F. vzdialenom od obce O. asi 15 km. Teda, ak by to tak v skutočnosti nebolo,
rozhodne by si robili nárok na predmetnú nehnuteľnosť. Právni predchodcovia žalobcov navštevovaliobec O. a vedeli, že právni predchodcovia žalovanej a žalovaná túto nehnuteľnosť užíva a za celých 23
rokov si nerobili nárok na túto nehnuteľnosť. Uvedené súd prvej inštancie objektívne posúdil ohľadom
dobromyseľnej a oprávnenej držby nehnuteľnosti zo strany žalovanej a jej právnych predchodcov. V tom

čase bol v oblasti obce O. ako vo vojenskom pásme vyhlásený zákaz prevádzania nehnuteľností, ako
aj výstavby rodinných domov v danej oblasti.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 379, § 380 a § 381 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.

1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov dôvodné nie je.

6. Je potrebné konštatovať, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených
skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na
týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

7.Predmetomkonaniajenehnuteľnosť -parcelaKN-Eč.XXXX,ornápôdavovýmere977m2,zapísaná
na LV č. XXXX, kat. úz. O.. Podľa predloženej identifikácie táto nehnuteľnosť vznikla z parciel vedených
pôvodne v PK č. XXX a PK č. X., kat. úz. O. po 1/2-ici s tým, že výmera parcely KN - E je určená graficky.
Podľa kópie z mapy evidencie nehnuteľností - archívneho dokumentu so zameraným stavom ku koncu

roku 1968, táto parcela už v tom čase bola v mapovom operáte vedená pod označením 1104 (č. l. 126).

8. Podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností vedených pôvodne v PK č. R. a PK č. X, kat. úz. O. bol U.
T., otec poručiteľa C. T.. U. T. ako pôvodný vlastník nehnuteľností zomrel dňa XX.X.XXXX a v dedičskom
konaní bývalého Štátneho notárstva v X. S. sp. zn. D XXX/XX nehnuteľnosť prejednaná nebola. Jeho

syn C. T. zomrel XX.XX.XXXX a v dedičskom konaní vedenom na OS X. S. sp. zn. 1D XXX/XXXX
rovnako daná nehnuteľnosť nebola jeho predmetom.

9. Vydržanie je jedným zo spôsobov originálneho nadobudnutia vlastníckeho alebo iného práva a v
prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu zo zákona. Podmienkami vydržania

sú oprávnená držba, uplynutie zákonom stanovenej vydržacej doby a spôsobilý predmet vydržania.
Právne následky vydržania nastávajú vtedy, ak sú splnené všetky jeho podmienky. Pokiaľ ide o právny
titul vstupu do oprávenej držby, a teda držby, ktorá privodí vydržanie, tento možno odvádzať z toho,
že vlastník má vôľu previesť vlastníctvo na iný subjekt, ktorý s úmyslom nadobudnúť ho vstúpi do
držby a zo všetkých okolností možno vyvodiť, že má dôvod správať sa tak, ako keby mu vec patrila.

Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. účinný od 1.4.1964 vydržanie vlastníckeho práva neumožňoval,
v podstate rešpektoval vydržaním nadobudnuté vlastníctvo do 31.3.1964. Novelou tohto právneho
predpisu vykonanou zákonom č. 131/1982 Zb. sa opätovne zaviedol inštitút vydržania (§ 135a) a
súčasne sa v ust. § 507a ods. 3 - teraz § 865 ods. 3 umožnilo pre vydržanie započítať aj dobu, po ktorú
občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe s tým, že tento čas neskončí skôr než

uplynutím jedného roka od účinnosti tohto právneho predpisu. Pokiaľ ide o dĺžku vydržacej doby, aj v
tomto prípade išlo o 3 roky u hnuteľných a 10 rokov u nehnuteľných vecí. Predmety z majetku v bývalom
socialistickom vlastníctve nemohol občan nadobudnúť vydržaním a pokiaľ išlo o predmet súkromného
vlastníctva, výnimku tvorili pozemky, resp. ich časti, ku ktorým sa mohlo zriadiť právo osobného užívania.

10. Ďalšia novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.1.1992 (zákon č. 509/1991 Zb.) podstatne
rozšírila spôsobilosť predmetu vydržania, umožnila vydržať pozemky do vlasntíctva držiteľa (nie štátu),
umožnila vydržanie aj voči štátu, ako aj možnosť vydržať vlastnícke právo právnickou osobou.

11. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobcovia v konaní nepreukázali,

že ich právny predchodca C. T. sa stal vlastníkom danej nehnuteľnosti. Je potrebné poukázať najmä
na rozporné vyjadrenia samotných žalobcov k otázke spôsobu nadobudnutia vlastníctva ich právnym
predchodcom. Ako bolo uvádzané, pôvodným vlastníkom nehnuteľností vedených v PK č. XXX a v PK
č. X, kat. úz. O. bol otec poručiteľa U. T.. V podanom návrhu na začatie konania žalobcovia uvádzali,
že nehnuteľnosť mal získať ich právny predchodca v roku 1969 darovaním od svojho otca. V priebehu

konania poukazovali na to, že nehnuteľnosť bola nadobudnutá dedením od právneho predchodcu
poručiteľa, ktorý zomrel v roku XXXX. Podľa žaloby C. T. mal nehnuteľnosť začať užívať v roku 1969,
kedysajehootecpresťahovaldoF.apotom,čosaajonpresťahoval,nehnuteľnosťmalabyťpredmetom
nájomnej zmluvy. Žalobkyňa v 1.rade však uvádzala, že C. T. sa presťahoval do F. v roku XXXX anehnuteľnosť mohol užívať do svojich 7 rokov veku, po presťahovaní mal nehnuteľnosť užívať brat U.
T., U. T. (č. l. 117, 118).

12. Pokiaľ ide o žalovanú, táto nehnuteľnosť nerušene užívala od roku 1982, kedy ju nadobudla
neformálnou darovacou zmluvou od svojich rodičov U. M. a O. M., ktorí taktiež od roku 1971
nehnuteľnosť užívali. Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v X. S. z 19.7.2006 bolo potvrdené,
že žalovaná nadobudla podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 180/1995 vlastníctvo, okrem iného k tomuto
pozemku vydržaním dňom 1.4.1993. Titulom pre vstup do držby pozemku právnymi predchodcami

žalovanej bola neformálna kúpna zmluva uzatváraná s U. T. ako predávajúcim a za prítomnosti dvoch
svedkov. Spochybňovanie tohto titulu pre vstup do držby a jej oprávnenosť žalobcami mohlo byť
prípadnerelevantnévovzťahukprávympredchodcomžalovanej,ktorívšakpreukázateľnenehnuteľnosť
viac ako 10 rokov držali a následne ju darovali žalovanej, čo v konaní potvrdili. Zo strany právnych
predchodcov žalobcov, či už U. T., resp. C. T. neboli rodičia žalovanej a ani následne žalovaná rušení
v užívaní pozemku a tento nebol ani prejednaný v prechádzajúcich dedičských konaniach. Podstatným

pre prejednávanú vec zároveň už bolo spomínané nepreukázanie zo strany žalobcov, na základe akého
právneho dôvodu mal C. T. nadobudnúť túto nehnuteľnosť od svojho právneho predchodcu, keď tvrdené
darovanie, či dedenie sú odlišnými právnymi inštitútmi a sporné je aj obdobie, počas ktorého mal ich
právny predchodca nehnuteľnosť užívať.

13. So zreteľom na všetky tieto dôvody, odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods.
1 C.s.p.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).