Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 28, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712010554
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8712010554.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom 28.10.2015 v trestnej
veci proti obžalovanému M. T. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaní okresného
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 4T/149/2012 zo dňa 20.11.2014, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodil obžalovaného M. T.
spod obžaloby okresného prokurátora Poprad sp. zn. 2 Pv 925/11-14 pre zločin vydierania podľa § 189
ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

- dňa 08.11.2011 v čase o 18.15 hod. v G. na svetelnej križovatke v blízkosti Obchodného centra MAX

na K. Y., keď sedel ako spolujazdec v mot. vozidle zn. NISAN Navara, striebornej farby, ev. čísla PP-857
CL, ktoré riadil jeho brat K. T., tak v tom momente ako stáli na svetelnom červenom označení semafóra
vedľa v ľavom jazdnom pruhu pri osobnom mot. vozidle zn. VW Passat, ev. čísla PP-838 CK, ktoré viedol
poškodený I. S. z E., tak vtedy M. T. otvoril okno na osobnom aute, v ktorom sedel, a ukázal mu, aby tiež
otvoril okno na aute a kričal na neho, aby mu dal peniaze, lebo ak tak neurobí, zabije jeho ako aj jeho
syna C. S., konateľa firmy JAXMAD, s. r. o., Poprad, v ktorej M. T. bol v minulosti bývalým zamestnancom

tejto firmy, kde pracoval ako vodič medzinárodnej kamiónovej dopravy a to od 04.04.2011 do 21.09.2011,
pričom žiadal od neho aj peniaze, ktoré mu neboli vyplatené touto firmou,

pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote okresný prokurátor odvolanie, ktoré následne

aj písomne odôvodnil. V dôvodoch odvolania uvádza, že s rozsudkom súdu sa nestotožňuje a považuje
ho za nezákonný, pretože súd sa nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie.
Poukázal na skutočnosti a závery plynúce z odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré prvostupňový
súd viedli k záveru, že skutok nie je trestným činom, ale správanie sa obžalovaného by mohlo
byť postihnuteľné len ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/
zákona o priestupkoch, no vzhľadom na uplynutie času nemožno priestupok prejednať. Podľa názoru

odvolateľa, bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal tak, ako
je obžalovanému kladený za vinu a že ho obžalovaný spáchal. Podľa jeho názoru súd nesprávne, resp.
neúplne vyhodnotil vykonané dôkazy a nevysporiadal sa so všetkými okolnosťami významnými pre
rozhodnutie. Výpovede svedka-poškodeného I. S. a svedka I. T. v prípravnom konaní a na hlavnom
pojednávaníneobsahujúpodstatnérozporyasúzhodnévtom,žekonanieobžalovanéhoM.T.spočívalo
vo vyslovení požiadavky peňažného plnenia voči poškodenému I. S. pod vyhrážkou, že inak zabije

jeho, ako aj jeho syna C. S.. Z výpovedí týchto svedkov vyplýva, že obžalovaný M. T. poškodeného
I. S. nútil pod hrozbou násilia, aby mu poskytol žiadané peňažné plnenie. Prípadné menej podstatnérozpory vo výpovediach svedkov, ktoré vznikli najmä v dôsledku uplynutia dlhšieho času od skutku
považuje za prirodzené a ničím neodôvodňujúce vyššie uvedený záver súdu o tom, že rozpory v
jednotlivých výpovediach týchto osôb bránia tomu, aby súd mohol urobiť záver, že reprodukované

vyjadrenia obžalovaného mali charakter nútenia poškodeného k peňažnému plneniu. Neobstojí záver
súdu vyslovený v napadnutom rozsudku, podľa ktorého medzi obžalovaným a spoločnosťou JAXMAD,
s. r. o., v ktorej pôsobia synovia poškodené-ho, neexistovali žiadne finančné nezrovnalosti, pretože
samotný obžalovaný M. T. vo výsluchu dňa 24.04.2012 uviedol, že je pravdou, že raz volal s I. S. st.,
nakoľko si myslel, že firma mu má ešte niečo vyplatiť, avšak po podaní jeho trestného oznámenia sa

všetko vyriešilo. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný sa minimálne domnieval, že má určitú pohľadávku
voči spoločnosti JAXMAD, s. r. o., ako aj to, že o vyrovnanie uvedenej pohľadávky žiadal I. S. st., teda
poškodeného, i keď samotný poškodený formálne nebol konateľom spoločnosti. Vzhľadom na uvedené
má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutok uvedený v obžalobe sa stal a že tento
skutok spáchal obžalovaný, takže jeho oslobodenie z dôvodu, že skutok nie je trestným činom považuje
za neopodstatnené. Navrhol preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého

stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ust. § 317 ods.
1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné.

V konaní pred súdom prvého stupňa boli v posudzovanej veci, podľa názoru krajského súdu, vykonané

dôkazy v takom rozsahu, ako to ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. poriadku vyžaduje, bolo teda postupované
tak,abybolzistenýskutkovýstavveci,oktoromniesúdôvodnépochybnostiatovrozsahunevyhnutnom
na rozhodnutie.

Vykonanédôkazyprvostupňovýsúdvyhodnotilspôsobomuvedenýmv§2ods.12Tr.poriadkuatakýmto

postupom dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom.

Vodôvodnenísvojhorozhodnutiaprvostupňovýsúduviedol,ktorékonkrétnedôkazybolivposudzovanej
veci vykonané, ktoré skutočnosti z jednotlivo vykonaných dôkazov vyplývali, uviedol, ako jednotlivé
dôkazy hodnotil a akými úvahami sa spravoval pri ich hodnotení.

Tak, ako na to poukazuje aj odvolateľ v dôvodoch odvolania a ako to plynie z dôvodov napadnutého
rozsudku, ale aj obsahu predloženého spisového materiálu je zrejmé, že v posudzovanej veci existujú
dve skupiny dôkazov.

NajednejstranejetovýpoveďobžalovanéhoM.T.,ktorýspáchanieskutkukladenéhomuzavinupopiera
tvrdiac, že keď s vozidlom, ktoré riadil jeho brat a v ktorom on sedel ako spolujazdec zastavili na červenú
na križovatke v ľavom jazdnom pruhu, všimol si, že v pravom jazdnom pruhu vedľa ich vozidla stojí
vozidlo S.. Videl, že ho riadi I. S. st., vôbec s ním však nekomunikoval, pozrel len na neho, nič mu
pritom nehovoril, pripustil, že bratovi mohol na adresu poškodeného povedať niečo vulgárne, pričom

okno na vozidle mal trocha pootvorené. Na semafóroch stáli len niekoľko sekúnd, takže za ten čas
podľa námietok obhajoby ani nemohol prebehnúť skutkový dej uvedený vo výroku obžaloby. V podstate
v zhode s obžalovaným vypovedal aj svedok K. T., ktorý potvrdil, že keď zastavili na križovatke, brat si
všimol, že vedľa stojí vozidlo poškodeného. Vyjadril sa na jeho adresu, teda na adresu poškodeného
vulgárne, nijako sa mu však nevyhrážal, spolu vedľa seba uvedené vozidlá stáli možno 10 až 15 sekúnd,

potom naskočila zelená a oni ako prví opúšťali križovatku.

Na druhej strane sú tu výpovede svedkov - poškodeného I. S. a I. T., o výpovede ktorých obžaloba
svoje skutkové závery opierala. Vo výpovediach týchto svedkov a to tak v ich jednotlivých výpovediach
ako aj v ich výpovediach navzájom sú však skutočne rozdiely. Na tieto prvostupňový súd v odôvodnení

svojho rozhodnutia veľmi podrobne poukázal, takže krajský súd v tomto smere na dôvody rozhodnutia
súdu prvého stupňa poukazuje. Je skutočnosťou, že vo výpovediach svedka - poškodeného I. S. v
prípravnom konaní a na hlavných pojednávaniach sú rozpory týkajúce sa toho, či po tom, čo spustil
okno sa mal obžalovaného pýtať, či niečo potrebuje alebo nie, či obžalovaný sa mal na neho obrátiť spožiadavkou,abymudalpeniazeaonsahoopýtal,aképeniazemánamysliaažpotommalobžalovaný
kričať, že zabije jeho a aj jeho syna C., alebo či hneď po tom, čo okno stiahol mal obžalovaný kričať,
že mu má dať peniaze, lebo zabije jeho aj jeho syna C.. Rozpory vo výpovediach svedka sa odstrániť

nepodarilo, pretože tento uviedol, že s odstupom času sa už k tomu vyjadriť nevie a najpresnejšia bola
asi jeho výpoveď v trestnom oznámení. Aj rozpory vo výpovediach svedka I. T. sa týkali obdobných
skutočností, keďže tento svedok vo svojej prvej výpovedi uvádzal, že po tom, čo poškodený S. otvoril
okno, mu M. T. kričal, že chce od neho peniaze a taktiež mu zakričal, že zabije jeho aj jeho syna C., kým
v ďalších výpovediach uvádzal, že hovoril niečo S. o peniazoch a potom sa vyjadril, že keď mu nedá

peniaze, zabije jeho a aj jeho syna C., na čo mal poškodený reagovať tak, že nevie, o aké peniaze ide,
že mu nič nedlhuje. Už v tejto výpovedi však sú rozdielnosti v tom, v ktorom čase vyhrážku zabitím mal
obžalovaný použiť. Pri žiadosti o odstraňovanie rozporov vo výpovediach svedka po tom, čo mu boli
predošlé výpovede prečítané, dokonca svedok uvádzal, že pokiaľ si pamätá, obžalovaný pýtal peniaze,
na čo poškodený nereagoval, lebo sa rozsvietilo zelené svetlo a posledné vyjadrenie obžalovaného bolo
také, že keď mu nedá peniaze zabije jeho aj jeho syna C..

Vo vzťahu k tejto skupine dôkazov je potrebné napokon poukázať aj na rozdielnosti vo výpovedi svedka
Ing. I. S., syna poškodeného, ktorý v prípravnom konaní uviedol, že z rozprávania otca vie, že keď išiel
do G. na svetelnej križovatke zastavili T., niečo mu vykrikovali, presnejšie sa však k tomu vyjadriť nevie,
lebo bližšie podrobnosti mu otec nevysvetlil. Na hlavnom pojednávaní však už tvrdil, že keď otec prišiel

domov, hovoril, že bol na polícii, pretože na semafóroch zastavilo auto, ktoré šoféroval K. T., vedľa sedel
M. T., ktorý stiahol okno a vykríkol, že zabije otca, aj C.. Po požiadaní, aby rozdielnosti vo výpovediach
vysvetlil uviedol, že nevie, prečo predtým neuvádzal, že mu otec vravel, že obžalovaný vykrikoval, že
zabije otca aj C..

Rozpory vo výpovediach svedkov, ktorí by mali obžalovaného usviedčať zo spáchania skutku, podľa
záveru súdu prvého stupňa, mu bránili v tom, aby mohol urobiť záver, že rozporne reprodukované
vyjadrenia obžalovaného mali charakter nútenia poškodeného k peňažnému plneniu, pričom rozpory v
ich tvrdeniach, vierohodnosť výpovedí týchto svedkov, podľa názoru súdu prvého stupňa, zoslabujú.

Prvostupňový súd teda vyhodnotil jednotlivo vykonané dôkazy spôsobom, ako to v dôvodoch rozsudku
uviedol a vychádzajúc z uvedeného potom dospel k záveru, že nie je možné nepochybne ustáliť,
že konanie obžalovaného napĺňa pojmové znaky či už žalovaného trestného činu alebo iného
trestného činu. Podľa jeho názoru, by konanie obžalovaného mohlo byť posúdené ako priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch, avšak vzhľadom na

skutočnosť, že od spáchania skutku uplynula doba dlhšia než dva roky nebolo by už možné priestupok
prejednať, pretože podľa § 20 v tom čase účinného zákona o priestupkoch zodpovednosť za priestupok
zanikla.

Vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov prvostupňovým súdom a na ich podklade urobenému záveru, ku

ktorému prvostupňový súd v napadnutom rozsudku dospel, teda k záveru, že konanie obžalovaného
nie je trestným činom, v dôsledku čoho je potrebné ho podľa § 285 písm. b/ Tr. poriadku oslobodiť,
považuje krajský súd za potrebné podotknúť, že aj keby sám krajský súd pri preskúmavaní veci dospel
pri hodnotenít dôkazov k inému záveru, než súd prvého stupňa, teda pokiaľ by mal za to, že vykonané
dôkazy je potrebné hodnotiť ináč, čoho sa vlastne odvolateľ podaným odvolaním domáha, nemohol by

dávať prvostupňovému súdu záväzné pokyny k tomu, ako má vykonané dôkazy hodnotiť. Súd prvého
stupňa totiž pri hodnotení dôkazov, ako už bolo vyššie uvedené postupoval v zmysle ustanovenia § 2
ods. 12 Tr. poriadku. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na
starostlivom uvážení okolnosti prípadu jednotlivo aj v súhrnne a vzhľadom na uvedené logicky odôvodnil
prečo takýmto spôsobom dôkazy vyhodnotil. Uvedené hodnotenie sa nevymyká pravidlám logiky, nie

je možné mu vytknúť chyby a krajský súd by nemohol prvostupňovému súdu uložiť pokyn, že tie ktoré
dôkazy má prvostupňový súd vyhodnotiť iným spôsobom.

Za takejto situácie odvolanie prokurátora nie je možné považovať za dôvodné, a preto ho krajský súd
podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.

jednohlasnePoučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.