Decision was made at the court Okresný súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Erika Zajacová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/444/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515200761
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3515200761.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov
JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS a.s., so
sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený JUDr. Vratislavom Šteffekom,
advokátom so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanej R. R., bytom N. č. XXX, adresa
pre doručovanie G. č. 5, D. O. nad S., o zaplatenie sumy 767,- eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduNovéMestonadVáhomzodňa19.05.2016,č.k.4C/61/2015-19,
takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietavej časti p o t v r d z u j e .
Žalovanej sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 463,- eur s
8,75% úrokom ročne z dlžnej sumy od 04.01.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšnej časti návrh zamietol a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1,
3, 4 Občianskeho zákonníka, ďalej ust. § 153 ods. 3, 4 O.s.p.. Z vykonaného dokazovania mal súd
za preukázané, že účastníci uzatvorili dňa 24.04.2012 zmluvu o úvere na sumu 800,- eur za odplatu
304,- eur. Zmluvou sa žalovaný ako dlžník zaviazal celkovú sumu 1.104,- eur uhradiť v troch mesačných
splátkach po 4,- eur, desať mesačných splátok po 109,20 eur. Prvá splátka bola splatná 10.deň po
uzavretí zmluvy a každá ďalšia až do úplného zaplatenia bola splatná 30.deň splatnosti predchádzajúcej
splátky, pričom po uplynutí troch mesiacov od omeškania zo splatením splátky bol veriteľ oprávnený
žiadať vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi. Žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním splátok
a preto mu oznámil žalobca zosplatnenie záväzku ku dňu 03.01.2013. Celková dlžná suma k tomuto
dňu predstavovala 376,- eur. Žalobca uhradil aj zmluvnú pokutu vo výške 26,40 eur. Súd prvej inštancie
dospel k záveru, že žalovaný mal v zmysle cit. zákonných ustanovení vrátiť len sumu, ktorú si požičal,
teda čiastku 800,- eur. Žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 337,- eur a keďže mu prislúcha len nárok
vo výške 463,- eur suma bez poplatku za odplatu a zmluvnej pokuty. Vo zvyšnej časti žalobu ako
nedôvodnú zamietol s poukazom na skutočnosť, že v konaní vedenom na OS Nové Mesto nad Váhom
pod sp.zn. 7C/177/2011 v rozsudku zo dňa 09.07.2012 bola určená neprijateľnosť zmluvnej podmienky,
ktorej obsahom je, že úver poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20% (ďalej len poplatok za správu
úveru, ktorý zahŕňa ako odplatu, tak dohodnutý úver). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že poplatok
za správu úveru nemá povahu odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú žalobcom a teda
nemôže nepredstavovať dojednanie týkajúce sa ceny. Správa úveru nie je službou pre spotrebiteľa a
podľa názoru súdu je výhradne v záujme veriteľa, ktorý prostredníctvom svojho vnútorného vedeniasleduje stav plnenia úverového vzťahu dlžníkom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 08.09.2012
a vzhľadom na toto právne posúdenie súd už k vysloveniu neprijateľnosti tohto zmluvného dojednania
nepristúpil.
3. O úrokoch z omeškania bolo rozhodnuté podľa § 517 ods. 1, 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia
vlády 87/95 Z.z.. Súd priznal žalobcovi zákonné úroky z omeškania. Rovnako súd za neprijateľnú
vyhodnotil aj dojednanie v zmluve o úvere týkajúce sa zmluvnej pokuty o tom, že pokiaľ dlžník
nesplní záväzok, je veriteľ oprávnený požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu vo výške 26,40 eur,
za každý aj kalendárny mesiac až do zaplatenia. Dôkazné bremeno, že dojednanie o zmluvnej
pokute bolo individuálne dohodnuté v zmysle § 53 ods. 3 OZ, bolo na žalobcovi ako dodávateľovi.
Žalobca v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bolo nevyhnutné túto
podmienku považovať za nie individuálne dojednanú. Podstatnou okolnosťou je, že v spotrebiteľskej
zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi, zmluvná podmienka týkajúca sa zmluvnej pokuty bola navrhnutá
vopred žalobcom a len jednostranne, pretože zmluvnou pokutou je sankcionovaný len dlžník, prípadne
spoludlžník, i keď spotrebiteľ mal pravdepodobnosť možnosť oboznámiť sa znením zmluvnej pokuty
pred podpisom zmluvy. Nemohol a nebol schopný však ovplyvniť podstatu tejto podmienky. Preto s
poukazom na skutočnosť, že dohoda o podmienke zmluvnej nebola individuálne dohodnutá, súd návrh
v časti zaplatenia zmluvnej pokuty zamietol.
4. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá
na náhradu trov právo.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a to proti výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a
nepriznanienáhradytrovkonania.Považovalrozsudoksúduprvejinštanciezanesprávnyavychádzajúci
z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne
právne posúdenie žalobca videl v tej časti, kedy súd aplikoval v zmysle ust. § 153 ods. 4 O.s.p.
rozhodnutie, ktoré síce vyhlásilo jednu zo zmluvných podmienok za neprijateľnú, avšak posudzovaná
zmluva o spotrebiteľskom úvere predmetnú podmienku neobsahuje. Súd prvej inštancie uvádza, že
zmluvná podmienka by mala obsahovať v znení úver poskytnutý za odplatu a úrok vo výške 20%,
avšak posudzovaná zmluva neobsahuje zmienku o poplatku za správu úveru. Podľa názoru žalobcu
posudzovaná zmluva obsahuje len presne určiteľné podmienky, na ktoré nie je možné aplikovať iné
rozhodnutie súdu pod sp.zn. 7C/177/2011. Navyše v tejto časti považuje strohé konštatovanie súdu
za nedôvodné, pretože neuviedol z akého dôvodu aplikuje rozhodnutie o neprijateľnosti zmluvnej
podmienky na inú, než totožnú zmluvnú podmienku. Poukázal tie na rozhodnutie NS SR 2Mcdo 7/2009,
ktoré uvádza, že účastník konania má právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. Keďže súd prvej inštancie
v napadnutej časti nesprávne zistil skutkový stav a aplikoval právnu normu a zapríčinil nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v
zamietavej časti a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
6. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrila.
7. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 378 a § 380 ods. 1 CSP viazaný skutkovým
stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1
CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné považovať za vecne
správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav veci, vec
správne posúdil po právnej stránke a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.
8. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 24.04.2012 uzavreli
účastníci zmluvu o úvere na sumu 800,- eur za odplatu 304,- eur, ktorú sa zaviazal žalovaný ako dlžník
splácať a to celkovo vo výške 1.104,- eur v troch mesačných splátkach po 4,- eur, desiatich splátkach
po 109,20 eur. V prejednávanej veci tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie, účastníci uzatvorili
zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovení zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
s tým, že súd prvej inštancie dospel k tomu právnemu záveru, že vzhľadom na používanie neprijateľnej
zmluvnej podmienky, ktorá bola vyslovená v inom konaní OS Nové Mesto nad Váhom, mal v konečnom
dôsledku za to, že žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi len reálnu výšku istiny, ktorú od neho dostala
bez ďalších nárokov, t.z. bez sumy poplatku za odplatu a zmluvnej pokuty. Odvolal sa pritom na ust. §
153 ods. 3, 4 O.s.p., kedy dospel k tomu záveru, že v rozsudku OS Nové Mesto nad Váhom pod sp.zn.7C/177/2011 bola určená neprijateľnosť zmluvnej podmienky, ktorej obsahom je, že úver poskytnutý za
odplatu a úrok vo výške 20%. Poukázal na tú skutočnosť, že poplatok za správu úveru nemá povahu
odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú žalobcom a teda nemôže predstavovať dojednanie
týkajúcejsaceny.Správaúveruniejeslužbouprespotrebiteľaapodľanázorusúdujevýhradnevzáujme
veriteľa, ktorý prostredníctvom svojho vnútorného vedenia sleduje stav plnenia úverového vzťahu.
9. Podstata odvolacích dôvodov v prejednávanej veci spočívala v tej skutočnosti, že zmluva o úvere
uzavretá medzi účastníkmi tohto konania neobsahuje neprijateľnú podmienku v takom znení ako bola
vyslovená v rozsudku OS Nové Mesto nad Váhom pod sp.zn. 7C/177/2011. Táto odvolacia námietka
však neobstojí.
10. Pokiaľ vychádzame z bodu 3. Obchodných podmienok, v tomto sa konštatuje, že zmluvné strany
sa dohodli, že pokiaľ dlžník nesplní svoj záväzok podľa čl. 2 zmluvy o úvere, veriteľ je oprávnený
požadovať od dlžníka zmluvnú pokutu za omeškanie vo výške 3,3% istiny pri úvere poskytnutom na 13
mesiacov a vo výške 3,1% z istiny pri úvere poskytnutom na 7 mesiacov s tým, že zmluvné strany sa
tiež dohodli, že veriteľ je oprávnený účtovať dlžníkovi náhradu účelne vynaložených nákladov za úkony
spojené s vymáhaním dlžnej sumy pred začatím súdneho alebo rozhodcovského konania vo výške 20%
z poskytnutej istiny, v najmenej 67,- eur, ktorá nepodlieha vyúčtovaniu. Za účelne vynaložené náklady sa
považujú osobné návštevy poverenou osobou zo strany veriteľa, vyhotovenie a zasielanie upomienok,
registráciu a evidenciu dlžníka v systéme veriteľa, telefonické hovory, náklady spojené s pokusmi o
mimosúdne vyriešenie sporu. Táto náhrada je splatná v deň, kedy si veriteľ uplatní svoje právo žiadať
vrátenie celej dlžnej sumy spolu s úrokmi a nezahrňuje náklady rozhodcovského, súdneho alebo iného
konania spojené s vymáhaním dlhu.
11.Pokiaľtedaporovnámetexttejtozmluvnejpodmienkysozmluvnoupodmienkou,ktorábolavyslovená
za neprijateľnú v rozsudku OS Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 7C/177/2011, jedná sa o tú istú zmluvnú
podmienku, pretože po dohode zmluvných strán je dlžník povinný uhradiť paušálnu náhradu nákladov
vynaložených veriteľom v súvislosti s vymáhaním dlžnej čiastky vo výške 20% z poskytnutého úveru.
Neobstojí preto námietka zo strany žalobcu v tom smere, že sa nejedná o totožnú podmienku.
12. Základným princípom spotrebiteľskej zmluvy je, že nesmie obsahovať neprijateľnú podmienku
a ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti tejto podmienky. Značnú nerovnováhu
možno vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje, alebo obmedzuje
uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy
už prijatého plnenie alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Zmluvné podmienky v
dohodnutej spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienky upravenej v Občianskom zákonníku
len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenie
spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdá svojich práv nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy
by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ.
13. Pokiaľ sa teda zhodneme, že daná zmluvná podmienka, kedy bol úver poskytnutý za odplatu vo
výške 20% je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá bola judikovaná v inom rozhodnutí, je potrebné
uviesť, že poplatok za správu úveru nemá povahu odplaty za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú
žalobcom a preto nepredstavuje dojednanie týkajúce sa ceny. Správa úveru slúži žalobcovi, ktorý
prostredníctvom svojho vnútorného vedenia, sleduje stav plnenia úverového vzťahu dlžníkom.
14. Ďalej odvolací súd poukazuje aj na rozsudok NS SR sp.zn. 3Cdo/446/13, ktorý uviedol, že ak súd
prvého stupňa považuje za neprijateľnú len časť niektorého ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, musí
svoj záväzný záver o neplatnosti zmluvnej podmienky vyjadriť vo výrokovej časti tak, aby ním citovaná
časť spotrebiteľskej zmluvy predstavovala logicky uzavretý celok pre pochopenie podstaty ktorého nie
je potrebné, aby ten kto sa s výrokom oboznamuje mal k dispozícii celú spotrebiteľskú zmluvu.
15. Preto bol v celom rozsahu správny a korektný postup súdu prvej inštancie, ktorý v náväznosti na §
153 ods. 3, 4 O.s.p. dospel k záveru, že s prihliadnutím na neprijateľnosť zmluvnej podmienky vyslovenej
síce v inom konaní, avšak presne definovanej podobe vychádzajúc z obdobných skutkových a právnych
záverov je povinnosťou žalovanej vrátiť žalobcovi len reálnu čiastku sumy, ktorú od neho získala.16. Zároveň je nutné konštatovať, že aj v prípade, ak by sa prejednávaná vec neposudzovala z daného
uhľa pohľadu rovnako je potrebné považovať daný úver za bezúročný a bez poplatkov. V prejednávanej
veci zmluva bola uzatvorená v zmysle ust. zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch s tým, že
zároveň sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu tak, ako konštatoval súd prvej inštancie v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Úver je potrebné za bezúročný a bez poplatkov aj v zmysle ust. § 11 ods.
1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluve tiež absentujú základné obsahové náležitosti,
ktoré predpokladajú ust. § 9 ods. 2 písm. i/, j/, k/ zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
V zmluve absentuje výška, počet, termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie,
v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom. Ďalej chýba stanovenie
úrokovej sadzby, za ktorú sa považuje stanovenie ročnej úrokovej sadzby a nie úroková sadzba za 13
mesačných splátok. Rovnako absentuje údaj o RPMN, kde je stanovená v zmluve len priemerná RPMN
za 13 mesiacov. Dôsledkom porušenia tejto povinnosti by bolo potrebné v zmysle § 11 ods. 1 písm. a/
cit. zákona považovať rovnako úver za bezúročný a bez poplatkov, preto bol v celom rozsahu správny
postup súdu prvej inštancie, ktorý dospel k tomu právnemu a skutkovému záveru, že žalovaná je povinná
vrátiť len takú reálnu čiastku úveru, ktorý skutočne od žalobcu dostala bez úrokov a bez poplatkov.
17. Rovnako sa odvolací súd stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie vo vzťahu neplatnosti
dojednania o zmluvnej pokute, pričom dojednanie zmluvnej pokuty za omeškania vo výške 3,3%
z istiny pri poskytnutom úvere na 13 mesiacov predstavuje neprimeranú výšku zmluvnej pokuty,
pretože aj keď zákon vyslovene neupravuje, že by dojednanie v zmluvnej pokute malo predstavovať
jednorazovú sankciu a nevylučuje dojednanie percentuálne alebo opakované plnenie, takéto dojednanie
v konkrétnom prípade predstavuje neprijateľnú sankciu spolu s ďalšími dojednaniami o výške úroky
odplaty k celkovej sume požadovaného plnenia.
18. Preto v konečnom dôsledku odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.
19. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1, 2 CSP s tým, že v spore úspešnej žalovanej v odvolacom konaní ich náhrada priznaná nebola,
nakoľko táto si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnila a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú a
preto ich odvolací súd nepriznal.
20. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Poučenie: Protirozhodnutiuodvolaciehosúdu je pr ípustné dovolanie,aktozákonpripúšťa(§
419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.