Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/56/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416202256
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6416202256.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

navrhovateľky: S. D. rod. D., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom Banská Štiavnica, L. Exnára 1300/3,
zastúpená advokátom JUDr.Petrom Krchnákom, so sídlom v Banskej Štiavnici, Dolná 13, proti druhému
manželovi: U. D., H..D., nar. XX.X.XXXX, trvalo bytom XX H. T. Q., I. T. Y. XXXXX, C., štátny občan
Francúzskej republiky, o návrhu na rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo S. D., rod. D., nar. XX.X.XXXX a U. D., nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa 12.6.2006
v Puy-Guillaume, Francúzska republika, zapísané v Knihe manželstiev Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, Osobitná matrika vo zv. OM/63, ročník 2006, na strane 49, pod por. č. 97 r o z v á d z a .

Súd p r i z n á v a prekladateľovi, G.. U. O. odmenu za preklad v pomere 100 %.

Navrhovateľka a druhý manžel sú p o v i n n í zaplatiť trovy konania za preklad na účet Okresného
súdu v Žiari nad Hronom, každý v pomere 50 %.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľka sa podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom domáhala

rozvodu manželstva uzavretého s druhým manželom dňa 12.6.2006 v Puy-Guillaume, Francúzska
republika. V návrhu poukázala na to, že manželstvo uzatvorili po krátkom čase priateľstva, na základe
vzájomnej citovej náklonnosti. Manželstvo bolo harmonické po dobu prvých mesiacov po jeho
uzavretí. Postupne sa medzi nimi začali prejavovať nezmieriteľné názorové rozdiely. Napriek ich snahe,
nedokázali nedorozumeniam zabrániť a ich vzájomný citový vzťah ochladol. Mali zásadné názorové
rozdielynazákladnéotázkyspoločnéhoživotaavedeniaspoločnejdomácnosti.Podľajejnázoru,rozvrat
v manželstve bol spôsobení rozdielnymi povahovými črtami manželov, pričom táto rozdielnosť sa v

pnej miere prejavila až v značnom časovom odstupe po uzavretí manželstva. Navrhovateľka ako dôvod
rozvratu v manželstva, vidí aj v úplne iných kultúrach manželov. Poukázala na to, že, že vzhľadom
na pretrvávajúce nedorozumenia odišla zo spoločnej domácnosti dňa 4.2.2008 a odsťahovala sa na
Slovensko. Od tejto doby podľa jej vyjadrenia nedošlo k obnoveniu manželského spolužitia, intímne sa
nestýkali ani spolu finančne nehospodárili.

2.Navrhovateľka na pojednávaní dňa 30.11.2016 doplnila, že s manželom nikam nechodili, on bol

domased, o všetkom rozhodoval on. Neoslavovali sviatky a kasu držal jej manžel, ona nemohla o
ničom rozhodovať. Uviedla, že manželstvo uzavreli po polročnej známosti a myslí si, že sa dostatočne
nepoznali. Ona mala záujem sa presťahovať na Slovensko, avšak jej manžel s tým nesúhlasil. Od kedy
odišla zo spoločnej domácnosti sa s manželom nestretli, nie sú v žiadnom kontakte. Z manželstva sadeti nenarodili. Uviedla, že v súčasnej dobe žije v spoločnej domácnosti s priateľom, už šesť rokov, a má
záujem si s ním založiť rodinu. Konštatovala, že z jej strany nie je predpoklad obnovenia manželského
spolužitia.

3.Druhý manžel sa na pojednávanie nedostavil, návrh ako aj poučenia a predvolanie na pojednávanie
mu boli riadne (v preklade) doručené. Súdu doručil písomné podanie, kde uviedol, že na pojednávaní
nemôže byť prítomný, nakoľko žije vo Francúzsku a nemôže odísť, a že nemôže odísť z profesionálnych
dôvodov. Z obsahu jeho podania vyplynulo, že s S. D. nemajú nič spoločné a s rozvodom súhlasí.

Výhrady voči skutočnostiam, ktoré uvádzala navrhovateľka v návrhu nevzniesol. K manželskému
spolužitiu a k dôvodom jeho rozvratu sa bližšie nevyjadril. Odročiť pojednávanie nežiadal. Súd konal v
jeho neprítomnosti.

4.Podľa § 22 Zákona č. 36/2005 Z. z. rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon
o rodine“), k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

5.Podľa § 23 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.

Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery
rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

6.Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a

vytvárať zdravé rodinné prostredie.

7.Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

8.Podľa § 19 ods. 2 Zákona o rodine o veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak
sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd.

9.Podľa § 19 ods. 3 Zákona o rodine na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny

z manželov súhlas druhého manžela.

10.V ustanovení § 23 je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod manželstva, ktorou
je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi spôsobujúca nemožnosť
plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy obnovenia manželského

spolužitia.Existenciavážnehoatrvaléhorozvratuvzťahovmedzimanželmimusíbyťvpríčinnejsúvislosti
s nemožnosťou napĺňať ďalej účel manželstva. Ustanovenie § 23 predpokladá objektívnu existenciu
rozvratu vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov.
Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti
plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný,

nestačíakýkoľvekrozvrat.Intenzitatohtorozvratumusíbyťvysokáaprekonštatovanievážnostirozvratu
sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa musia týkať
podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi,
aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu zapríčiniť
vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi

manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického a
trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí. Súd pri rozhodovaní o rozvode
musí prihliadnuť na: a) príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a zároveň má
povinnosť ich zisťovať, b) záujem maloletých detí, c) porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

11.Z vykonaného dokazovania a to oboznámením sa so sobášnym listom súd zistil, že účastníci konania
uzatvorili manželstvo dňa 12.6.2006 v Puy-Guillaume, Francúzska republika, a je zapísané v Knihe
manželstiev Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Osobitná matrika vo zv. OM/63, ročník 2006, na
strane 49, pod por.č. 97.12.Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že účastníci konania uzatvorili manželstvo
po krátkej polročnej známosti. Z uvedeného možno predpokladať, že nepoznali dostatočne svoje

vzájomné povahové vlastnosti a svoje vzájomné stanoviská k podstatným skutočnostiam týkajúcich
sa manželského spolužitia. Navrhovateľka tvrdila, že s manželom mali rozdielne názory na skutočnosti
týkajúce sa spoločného života ako aj vedenie spoločnej domácnosti. Druhý manžel jej tvrdenia
nenamietal. K rozdeleniu spoločnej domácnosti došlo dňa 4.2.2008, odchodom navrhovateľky na
Slovensko. Od uvedenej doby k obnoveniu manželského spolužitia nedošlo. Navrhovateľka uviedla,

že od tej doby s druhým manželom nie je v kontakte, nestretli sa. Manželstvo neplní žiadnu zo
svojich funkcií, účastníci konania dlhodobo cca 8 rokov nežijú v spoločnej domácnosti, za uvedené
obdobie spolu nekomunikovali, nestretli sa, finančne spolu nehospodária a manželstvo neplní ani
intímnu funkciu. Druhý manžel výhrady voči tvrdeniam navrhovateľky nevzniesol, k návrhu na rozvod
manželstva sa pripojil. Pri rozhodovaní o návrhu na rozvod manželstva súd prihliadal aj na tú
skutočnosť, že z manželstva sa deti nenarodili. Podľa názoru súdu je hlavným dôvodom rozvratu

manželstva tá skutočnosť, že účastníci konania majú rozdiele názory na podstatné skutočnosti týkajúce
sa manželského spolužitia, ako aj ich rozdielne povahové vlastnosti. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti súd návrhu navrhovateľky vyhovel a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

13.Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

14.Podľa § 262 ods. 1CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

15.podľa § 262 ods. 1 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16.V danej veci vznikli trovy konania za preklad listín, ktoré súd posielal druhému manželovi, nakoľko
je štátnym občanom Francúzskej republiky. Prekladateľovi G.. U. O. prináleží odmena za preklad. Súd

mu priznal odmenu za preklad v pomere 100%. Súd zároveň zaviazal účastníkov konania na zaplatenie
trov konania za preklad rovným dielom (po 50 %). O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník

17.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti

ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Proti dohode rodičov vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, ktorú súd rozsudkom
schválil, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená,

odvolanie.

Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania
je v odvolacom konaní prípustná.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného
poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak

(§ 29 Exekučného poriadku).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom

premiestnení alebo zadržaní. Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu
alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody
alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako
peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a

zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.