Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 17, 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37Cpr/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114201384
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2114201384.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobkyne: E. C.,

nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXXX, E., zastúpená JUDr. Ondrejom Krempaským, advokátom so sídlom
Račianska 66, Bratislava, proti žalovanému: Krajská prokuratúra Trnava, so sídlom Dolné Bašty 1,
Trnava, o zaplatenie 10.817,43 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd konanie voči subjektu označenému ako Slovenská republika - Krajská prokuratúra Trnava, Dolné
Bašty 1, Trnava („odporca v 2. rade“) zastavuje.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 7.692,93 €, spolu s úrokom z omeškania vo výške

5,0% ročne zo sumy 7.692,93 € od 5.1.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobkyňa sa návrhom doručeným dňa 21.1.2014 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil

žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 10.817,43 €, s úrokom z omeškania vo výške 5,0% ročne od
5.1.2013 do zaplatenia, a trovy konania.

2.
Podaním došlým súdu dňa 8.10.2014, a zároveň prednesom pred súdom dňa 20.10.2014, žalobkyňa
požiadala o pripustenie zmeny petitu návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť jej sumu vo výške
14.902,28 €, spolu s 5,0% ročným úrokom z omeškania od 5.1.2013 do zaplatenia.

Uznesením vydaným na pojednávaní dňa 20.10.2014, za prítomnosti oboch zástupcov strán sporu, bolo
vydané uznesenie, ktorým súd pripustil zmenu petitu návrhu v nasledovnom znení: „Odporca / žalovaný
je povinný do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľke / žalobkyni sumu vo
výške 14.902,28 €, spolu s 5,0% ročným úrokom z omeškania od 5.1.2013 do zaplatenia“.
Žalobkyňa podaním došlým súdu dňa 25.11.2014 rozšírila návrh tak, že požaduje okrem doposiaľ
žalovanej sumy aj zaplatenie sumy 2.943,00 €; navrhla aby súd pripustil zmenu petitu v uvedenom
smere.

Uznesením vydaným na pojednávaní konanom dňa 26.11.2014 súd pripustil zmenu petitu návrhu v
nasledovnom znení: „Odporca / žalovaný je povinný zaplatiť navrhovateľke / žalobkyni sumu vo výške
17.845,28 €, spolu s 5,0% ročným úrokom z omeškania zo sumy 17.845,28 € od 5.1.2013 do zaplatenia,
to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.“.3.
Po vyjadrení sa strán sporu k veci, po pojednávaniach konaných v dňoch 26.10.2014, 26.11.2014,

25.1.2012 a 14.1.2015, po výsluchu právneho zástupcu žalobkyne a splnomocneného zástupcu
žalovaného, a po oboznámení sa s predloženými dokladmi tunajší súd vydal dňa 14.1.2015 Rozsudok
č. 37Cpr/1/2014-99, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 7.692,93 €, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5,0% ročne zo sumy 7.692,93 € od 5.1.2013 do zaplatenia, a vo zvyšku
návrh zamietol; žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Voči uvedenému rozsudku podal dňa 23.3.2015 odvolanie žalovaný (v celom rozsahu rozsudku).
Voči uvedenému rozsudku podala dňa 14.4.2015 odvolanie žalovaná (v časti zamietnutého návrhu).
Krajský súd v Trnave Uznesením č. 25CoPr/2/2015-128 zo dňa 6.10.2015 rozsudok súdu prvého stupňa
v zamietajúcej časti v rozsahu sumy 7.209,35 € s úrokom z omeškania vo výške 5,0% ročne zo sumy
7.209,35 € od 5.1.2013 do zaplatenia, a vo vyhovujúcej časti (vrátane závislého výroku o trovách
konania), zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

4.
Predmetom konania tak (po rozhodnutí odvolacieho súdu) ostalo rozhodnutie o uložení povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 14.902,28 €, spolu s 5,0% ročným úrokom z omeškania
od 5.1.2013 do zaplatenia, a nahradiť mu trovy konania.

V zamietajúcej časti o zaplatenie sumy 2.943,00 € s príslušenstvom rozsudok nadobudol právoplatnosť.

5.
Žalobkyňa sa návrhom doručeným dňa 21.1.2014 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 10.817,43 €, s úrokom z omeškania vo výške 5,0% ročne

od 5.1.2013 do zaplatenia, a trovy konania. Uviedla že bola štátnou zamestnankyňou u žalovaného
do doby, kým žalovaný s ňou neskončil štátnozamestnanecký pomer nezákonným rozhodnutím
dňom 22.7.2009; nezákonnosť rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru potvrdzuje
právoplatný Rozsudok Krajského súdu v Trnave č. 14S/148/2009- 64 zo dňa 9.2.2012, potvrdený
rozsudkom NS SR sp.zn. 4 Sžo 17/2012 zo dňa 26.6.2012 - uvedenými rozhodnutiami bolo rozhodnutie

Krajskej prokuratúry v Trnave č. 1/2 Spr. 116/09 - 1 zo dňa 21.7.2009, a rozhodnutie Generálnej
prokuratúryč.X3Spr.321/09zodňa5.10.2009akonezákonnézrušené.Včasenezákonnéhoskončenia
štátnozamestnaneckého pomeru mala žalobkyňa priznaný funkčný plat vo výške 981,00 €. Žalovaný
oznámil listom č. 1/2 Spr. 130/12-19 žalobkyni že za obdobie od skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru do opätovného zaradenia po vykonaných zákonných zrážkach jej zaslal dňa 4.1.2013 sumu

15.176,17 €, keď za toto obdobie žalovaný určil funkčný plat vo výške 21.248,35 €. Postup žalovaného
však nemá oporu v právnych predpisoch, pretože žiadny právny predpis žalovanému oprávnenie krátiť
funkčný plat nedáva, preto jeho postup je svojvoľný, jeho cieľom bolo ukrátiť žalobkyňu na jej zákonnom
nároku na vyplatenie funkčného platu za celé obdobie nezákonného skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru. Funkčný plat žalobkyne, vychádzajúc z Oznámenia o výške a zložení funkčného platu 1/2 Spr.

5/09- 50 z 5.1.2009, za obdobie od kedy jej bol skončený štátnozamestnanecký pomer v rozpore so
zákonom (22.7.2009) až do opätovného zaradenia do štátnozamestnaneckého pomeru (17.8.2012) je
vo výške 36.149,63 €; výška funkčného platu žalobkyne vychádzala z funkčného platu ktorý poberala ku
dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru vo výške 981,00 €. S poukazom na uvedené by patril
žalobkyni funkčný plat vo výške 298,55 € za 7 pracovných dní v mesiaci júl 2009 (7 pracovných dní

x 42,65 € ako alikvotná suma určená 981,00 € : 23 pracovných dní), vo výške 4.905,00 € za mesiace
august až december 2009 (6 x 981,00 €), vo výške 11.772,00 € za rok 2010 (12 x 981,00 €), vo výške
11.772,00 € za rok 2011 (12 x 981,00 €), vo výške 6.867,00 € za mesiaca január až júl 2012 (7 x 981,00
€), vo výške 535,00 € za 12 pracovných dní v mesiaci august 2012 (12 pracovných dní x 44,59 € ako
alikvotná suma určená 981,00 € : 22 pracovných dní). Z uvedeného je zrejmé že žalovaný skrátil funkčný

plat žalobkyne bez existencie právneho dôvodu o 14.901,28 € (36.149,63 € - 21.248,35 €), nakoľko
žalovaný bol povinný žalobkyni určiť funkčný plat vo výške 36.149,63 €, a po zrazení odvodov a zdanení
jej bol povinný vyplatiť náhradu vo výške 25.993,60 €. Rozdiel medzi výškou funkčného platu ktorý mal
byť žalobkyni vyplatený vo výške 25.993,60 €, a vyplateným funkčným platom vo výške 15.176,17 €,
t.j. sumu 10.817,43 € si uplatňuje žalobkyňa v žalobe. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný skončil

so žalobkyňou štátnozamestnanecký pomer dňom 22.7.2009, v čase účinnosti zák.č. 312/2001 Z.z.,
ktorý stratil účinnosť (bol zrušený) dňom 1.11.2009, kedy nadobudol účinnosť zák.č. 400/2009 Z.z.; pred
účinnosťou tohto zákona bolo skončené aj odvolacie konanie, a teda rozhodnutie o skončení služobného
pomeru sa stalo právoplatným a vykonateľným ešte za účinnosti zák.č. 312/2001 Z.z. Právnymdôsledkom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru dňom 22.1.2013 bolo to, že žalobkyňa prestala
byť štátnym zamestnancom. V čase keď žalobkyňa nebola v štátnozamestnaneckom pomere nadobudol
účinnosť zák.č. 400/2009 Z.z. ktorý novo upravoval práva a povinnosti štátnych zamestnancov, ktorí

ku dňu jeho účinnosti boli v štátnozamestnaneckom pomere. Žalobkyňa nezákonnosť rozhodnutí na
základe ktorých bol skončený jej štátnozamestnanecký pomer, napadla žalobou na súde dňa 3.12.2009,
t.j. v zákonnej lehote ustanovenej v § 250b Občianskeho súdneho poriadku (rozhodnutie GP bolo
žalobkyni doručené dňa 8.10.2009), pričom dôvodnosť návrhu bola posudzovaná podľa predpisov
účinných ku dňu skončenia štátnozamestnaneckého pomeru; aj napriek tomu že žaloba bola podaná až

dňa 3.12.2009, teda v čase účinnosti nového zákona, bolo súdne preskúmanie zákonnosti rozhodnutí
vykonávané podľa predpisov platných v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Právnym
dôsledkom zrušenia rozhodnutí ktorými bol skončený štátnozamestnanecký pomer žalobkyne v zmysle
§ 44 zák.č. 312/2001 Z.z. bolo to, že štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej, a za čas odo dňa
neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby
patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril ak by nedošlo k neplatnému skončeniu

štátnozamestnaneckého pomeru. Žalobkyňa sa opätovne stala štátnym zamestnancom dňom jej
opätovného zaradenia do štátnej služby - nároky žalobkyne nemôžu byť preto posudzované podľa zák.č.
400/2009 Z.z., pretože v čase keď nadobudol účinnosť zák.č. 400/2009 Z.z. nebola žalobkyňa štátnym
zamestnancom, ale stala sa ním až v deň, keď ju žalovaný zaradil do štátnej služby, a až od toho dňa sa
na ňu vzťahovali ustanovenia uvedeného zákona. Je nesporné že žalobkyni patrí doplatok za dobu keď

nebola v štátnozamestnaneckom pomere, t.j. nárok sa musí posudzovať podľa predpisov ktoré platili v
čase, keď bol s ňou skončený štátnozamestnanecký pomer. Ak sa štátnemu zamestnancovi dopláca plat
ako dôsledok nezákonného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru za obdobie, keď nebol štátnym
zamestnancom, tak nejde o protihodnotu za vykonávané činnosti, ale ide o finančnú náhradu poskytnutú
na nápravu negatívnych dôsledkov vyvolaných nezákonným skončením štátnozamestnaneckého

pomeru - skutočnosťou ktorá zakladá nárok žalobkyne na doplatenie funkčného platu je nezákonné
skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, pričom výška doplatku závisí od doby, po ktorú tento
nezákonný stav trval. Nakoľko so žalobkyňou bol skončený štátnozamestnanecký pomer v čase
účinnosti predchádzajúceho zákona, nemôže byť jej nárok a jeho výška posudzovaná podľa právnych
predpisov ktoré nadobudli účinnosť po skončení štátnozamestnaneckého pomeru (ako to urobil

žalovaný, ktorý poukazom na § 55 zák.č. 400/2009 Z.z. zdôvodňoval, prečo znížil výšku doplatku o sumu
1.771,42 €). Žalovaný ďalej neodôvodnil na základe akého ustanovenia postupoval, keď nezahrnul do
celkovej sumy funkčného platu obdobie práceneschopnosti od 23.7.2009 do 7.6.2010 - žalovaný tvrdí
že toto obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti nebol oprávnený zahrnúť do celkovej sumy funkčného
platu, pričom podľa žalovaného do sumy funkčného platu bol povinný zahrnúť len obdobie od 8.6.2010

do 16.8.2012, v ktorom mohla reálne vykonávať štátnu službu. Aj keď zákon o štátnej službe v § 120
pripúšťa primerané použitie § 77 až 80 Zákonníka práce je potrebné pri posudzovaní nárokov vychádzať
prednostne zo zákona o štátnej službe, naviac zák.č. 312/2001 Z.z. v znení platnom ku dňu skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou použitie citovaných ustanovení nepripúšťal. Podľa §
44, ods. 1 zák.č. 312/2001 Z.z. ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej - za čas odo dňa
neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby
patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril ak by nedošlo k neplatnému skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru; z uvedeného ustanovenia nevyplýva žiadne oprávnenie žalovaného,
na základe ktorého by funkčný plat za obdobie neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

mohol krátiť, a to ani z dôvodu práceneschopnosti.
K návrhu pripojila žalobkyňa kópiu Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžo/17/2012 zo dňa
26.6.2012, Rozsudku Krajského súdu v Trnave č. 14S/148/2009-64 zo dňa 9.2.2012, Rozhodnutia
Generálneho prokurátora SR č. X/3 Spr 321/09 zo dňa 5.10.2009, Rozhodnutia Krajského prokurátora v
Trnave č. 1/2 Spr 116/09-1 zo dňa 21.7.2009, oznámenie Krajskej prokuratúry Trnava o výške a zložení

funkčného platu zo dňa 5.1.2009, oznámenie Krajskej prokuratúry Trnava zo dňa 11.1.2013.

6.
Žalovaný sa vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 6.6.2014 v ktorom uviedol že rozhodnutím
Krajského súdu v Trnave sp.zn.14S/148/2009-64 zo dňa 9.2.2012, v spojení s rozhodnutím Najvyššieho

súdu SR sp.zn. 4Sžo/17/2012 zo dňa 26.6.2012 bolo rozhodnutie Generálnej prokuratúry SR sp.zn.
X/3 Spr 321/09 zo dňa 5.10.2009, ako aj rozhodnutie Krajského prokurátora Krajskej prokuratúry
Trnava sp.zn. 1/2 Spr 116/09 - 1 zo dňa 21.7.2009, na základe ktorých bola žalobkyňa dňom
22.7.2009 odvolaná z funkcie radcu - predstavenej, a bol s ňou ukončený štátnozamestnanecký pomerodvolaním, zrušené (právoplatne dňom 17.8.2012), a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Na základe
uvedeného služobný úrad bol povinný poskytnúť žalobkyni funkčný plat z dôvodu neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru, t.j. od 23.7.2009 do 16.8.2012. Žalovaný pri výpočte funkčného platu

postupoval tak, akoby so žalobkyňou nebol ukončený štátnozamestnanecký pomer, teda od 23.7.2009
do 31.10.2009 podľa zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe, a od 1.11.2009 do 16.8.2012 podľa zák.č.
400/2009 Z.z. o štátnej službe. Poukázal na skutočnosť že zák.č. 400/2009 Z.z. s účinnosťou od
1.11.2009 zrušil zák.č. 312/2001 Z.z., pričom ale nestanovil podľa ktorej právnej úpravy treba posúdiť
nároky z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, ak ide o neplatné rozhodnutie vydané

podľa zák.č. 312/2001 Z.z. - v nadväznosti na § 129, ods. 1 zák.č. 400/2009 Z.z. nárok na doplatenie
funkčnéhoplatuzaobdobiepo31.10.2009trebaposudzovaťpodľazák.č.400/2009Z.z.Priposudzovaní
nároku za obdobie účinnosti zák.č. 312/2001 Z.z. je potrebné sa vysporiadať s tým, že k neplatnému
skončeniu vzťahu došlo až v čase účinnosti novej právnej úpravy - nárok teda vznikol v dôsledku
aplikácie zák.č. 312/2001 Z.z., k potvrdeniu nároku ale došlo až v čase účinnosti zák.č. 400/2009
Z.z., a mal by sa rešpektovať princíp zákazu retroaktivity (ak teda časť obdobia neplatného skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru spadá do účinnosti zák.č. 312/2001 Z.z., nárok na funkčný plat za toto
obdobie bolo potrebné posúdiť podľa predpisov účinných do 31.10.2009, a prípadné nároky vzniknuté
v čase účinnosti novej právnej úpravy sa posudzujú podľa nového právneho režimu). Poukázal taktiež
na skutočnosť, že tak pôvodná ako aj nová právna úprava upravuje dva základné nároky vyplývajúce
z neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, a to právo na prácu a právo na doplatenie

funkčnéhoplatu-žalovanýakobývalýslužobnýúradžalobkyneprinárokunadoplateniefunkčnéhoplatu
postupoval tak, že obdobia rozdelil na dve časové obdobia, čiže do 31.10.2009 posudzoval nárok podľa
zák.č. 312/2001 Z.z., a od 1.11.2009 podľa zák.č. 400/2009 Z.z. Pri posudzovaní nároku žalobkyne za
obdobie od 23.7.2009 do 16.8.2012 žalovaný z oznámenia sociálnej poisťovne zistil že žalobkyňa bola
od 23.7.2009 do 7.6.2010 práceneschopná; z oznámenia obecného úradu Hlboké zistil že žalobkyňa od

1.3.2011 mala uzatvorený pracovný pomer na dobu neurčitú na obecnom úrade Hlboké, pričom do dňa
16.82012 jej bola vyplatená mzda v celkovej výške 1.771,42 €. Žalovaný tiež poukázal na skutočnosť
že žalobkyňa do času rozhodovania o výške funkčného platu, nevrátila žalovanému náhradu vo výške
trojnásobku jej funkčného platu v sume 2.943,00 € (ktorá jej bola poskytnutá v zmysle § 40, ods. 2,
písm. b), s spojení s § 31, ods. 2 zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe). Z uvedeného je zrejmé že

žalovaný pri vyčíslení výšky funkčného platu ktorý bol povinný žalobkyni vyplatiť do celkovej sumy
nezahrnul obdobie od 23.7.2009 do 7.7.2010 kedy bola žalobkyňa pracovne neschopná (išlo o prekážku
v práci u žalobkyne, za ktorú v práci nie je vyplácaná náhrada platu, a žalobkyni boli za toto obdobie
vyplatené nemocenské dávky, teda pri vyplatení platu za toto obdobie by išlo u žalobkyni o bezdôvodné
obohatenie),anáslednesumuznížilosumuvovýške1.771,42€ktorábolažalobkynivyplatenáobecným

úradom Hlboké (s poukazom na § 55 zák.č. 400/2009 Z.z.), a o sumu vo výške 2.943,00 € (trojnásobok
funkčného platu žalobkyne, ktorá jej bola vyplatená pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru);
žalovaný teda určil funkčný plat žalobkyne vo výške 21.248,35 €, a po vykonaní zákonných zrážok jej
vyplatil sumu 15.176,17 €.
Kvyjadreniupriložilžalovanýoznámeniesociálnejpoisťovnezodňa2.10.2012,oznámenieObceHlboké

zo dňa 22.10.2012 s prílohou, oznámenie žalovaného zo dňa 15.10.2009, výpočet platu žalobkyne
vyhotovený žalovaným.

7.
Žalobkyňa sa vo veci vyjadrila -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu

dňa 8.8.2014 v ktorom uviedla že pre posúdenie jej nároku je rozhodujúci právny stav platný ku dňu
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru t.j. 22.7.2009.

8.
Podaním došlým súdu dňa 8.10.2014, a zároveň prednesom pred súdom dňa 20.10.2014, žalobkyňa

požiadala o pripustenie zmeny petitu návrhu tak, že žalovaný je povinný zaplatiť jej sumu vo výške
14.902,28 €, spolu s 5,0% ročným úrokom z omeškania od 5.1.2013 do zaplatenia. V návrhu ozrejmila
výpočet hrubej, a následne čistej mzdy žalobkyne
od 23.7.2009 do 31.7.2009 hrubá mzda 298,55 €, čistá mzda 264,51 €,
od 1.8.2009 do 31.7.2012 hrubá mzda 35.316,00 €, čistá mzda 25.345,08 €,

od 1.8.2009 do 16.8.2012 hrubá mzda 535,08 €, čistá mzda 474,09 €,
t.j. spolu za dobu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru hrubá mzda 36.149,63 €, čistá
mzda 25.993,60 €.Keďže hrubá mzda žalobkyne je vo výške 36.149,63 €, pričom žalovaný jej vyplatil sumu 21.248,35 €,
rozdiel vo výške 14.901,28 € žiada žalobkyňa vyplatiť; v tomto smere požiadala o pripustenie zmeny
petitu návrhu.

Uznesením vydaným na pojednávaní konanom dňa 20.10.2014 súd pripustil zmenu petitu návrhu v
nasledovnom znení: „Odporca / žalovaný je povinný do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
zaplatiťnavrhovateľke/žalobkynisumuvovýške14.902,28€,spolus5,0%ročnýmúrokomzomeškania
od 5.1.2013 do zaplatenia“.
Uznesenie bolo vyhlásené za prítomnosti oboch zástupcov strán sporu, bolo odôvodnené, bolo dané

poučenie o opravnom prostriedku - uznesenie sa nevyhotovovalo v písomnej forme.

9.
Žalobkyňa sa vo veci vyjadrila -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- ďalším podaním došlým
súdu dňa 25.11.2014 v ktorom rozšírila návrh tak, že požaduje okrem doposiaľ žalovanej sumy
aj zaplatenie sumy 2.943,00 €, o ktorú jej žalovaný znížil plat za obdobie neplatného skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru, a navrhla aby súd pripustil zmenu petitu v nasledovnom znení:
„Odporca žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľke 17.845,28
€, spolu s 5,0% ročným úrokom z omeškania od 5.1.2013 do zaplatenia“. Uviedla že ak je podľa
právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého pomeru neplatné,
tento pomer trvá ďalej, a za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu zamestnancovi funkčný plat ktorý
by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru. Ako vyplýva
aj z vyjadrenia žalovaného, tento krátil funkčný plat aj o sumu 2.943,00 €, ktorá bola žalobkyni
vyplatená na základe rozhodnutia č. 1/2 Spr 116/09 -11 zo dňa 15.10.2009 - zrušenie rozhodnutia o
prepustení zo štátnozamestnaneckého pomeru však nemá za následok zrušenie všetkých rozhodnutí

vydaných žalovaným (súd zrušil výlučne prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie ktorými bol so
žalovanou neplatne skončený štátnozamestnanecký pomer, ale všetky ostatné rozhodnutia vydané
žalovaným, a z nich vyplývajúce nároky ostávajú v platnosti, pričom takýmto rozhodnutím je podľa
žalobkyne aj rozhodnutie ktorým jej bola priznaná náhrada v zmysle § 40, ods. 2, písm. b) zák.č.
312/2001 Z.z.; toto rozhodnutie je právoplatné, a ako individuálny správny akt nemenné). Poukázala

na skutočnosť že žalovaný bez oprávnenia zrazil žalobkyni z funkčného platu sumu 1.771,42 €, a
že nemal právo nepriznať jej funkčný plat za čas práceneschopnosti; za čas odo dňa neplatného
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí
štátnemu zamestnancovi funkčný plat ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru. Nakoľko žalobkyni sa dňom 22.7.2009 skončil pracovný pomer,

nie je možné určiť plat iným spôsobom, ako násobkom posledného funkčného platu a obdobia,
počas ktorého žalobkyňa z dôvodu na strane žalovaného nemohla vykonávať štátnu službu, keď
žalobkyňa nemohla vykonávať štátnu službu nie z dôvodu nemoci, ale z dôvodu nezákonného
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. Nemocenské nebolo žalobkyni vyplácané žalovaným,
ale iným subjektom z prostriedkov sociálneho zabezpečenia. Podľa žalobkyne funkčný plat za čas

neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru je paušalizovanou náhradou, ktorej výška je
vymedzená dobou po ktorú trvalo neplatné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru a výškou
funkčného platu, ktorý poberala žalobkyňa pred skončením služobného pomeru. Na záver uviedla
že jej nárok nie je viazaný na to či by mohla reálne pracovať v čase od prepustenia do zrušenia
rozhodnutia, ale je odvodený od toho, aký plat mohla poberať ak by nedošlo k neplatnému skončeniu

štátnozamestnaneckého pomeru (príčinná súvislosť).
Uznesením vydaným na pojednávaní konanom dňa 26.11.2014 súd pripustil zmenu petitu návrhu v
nasledovnom znení: „Odporca / žalovaný je povinný zaplatiť navrhovateľke / žalobkyni sumu vo výške
17.845,28 €, spolu s 5,0% ročným úrokom z omeškania zo sumy 17.845,28 € od 5.1.2013 do zaplatenia,
to všetko do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.“.

Uznesenie bolo vyhlásené za prítomnosti oboch zástupcov strán sporu, bolo odôvodnené, bolo dané
poučenie o opravnom prostriedku - uznesenie sa nevyhotovovalo v písomnej forme.

10.
Na pojednávaní konanom dňa 26.11.2014 právny zástupca žalobkyne uviedol že vychádza

z priemerného funkčného platu vo výške 981,00 € mesačne v hrubom za celú dobu od
neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru až do opätovného zaradenia žalobkyne do
štátnozamestnaneckého pomeru. Žalovaný nesprávne nevyplatil žalobkyni časť funkčného platu za
obdobie keď pracovala na obecnom úrade v Hlbokom vo výške 1.770,00 €, tiež za obdobie jejpráceneschopnosti trvajúcej od 23.7.2009 do 7.6.2010, neoprávnene jej tiež zrazil sumu 2.943,00 €,
ktorá bola pôvodne vyplatená z titulu nároku pri skončení štátnozamestnaneckého pomeru (uvedená
suma 2.943,00 € bola vyplatená na základe samostatného rozhodnutia žalovaného zo dňa 15.10.2009

v zmysle § 40, ods. 2, písm. b), s poukazom na § 31, ods. 2 zák.č. 312/2001 Z.z. z titulu
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru - následne rozhodnutím súdov bolo určené že skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru je neplatné, avšak rozhodnutie na základe ktorého bola žalobkyni
priznaná suma 2.943,00 € bolo ponechané v platnosti, pričom však žalovaný argumentujúc tým, že táto
dávka žalobkyni nepatrí, započítal uvedenú sumu voči pohľadávke žalobkyne na náhradu platu).

Na pojednávaní konanom dňa 26.11.2014 splnomocnený zástupca žalovaného uviedol že k zrušeniu
štátnozamestnaneckého pomeru prišlo za účinnosti „starého“ zákona o štátnej službe, následne
počas plynutia doby neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru až do jeho riadneho
ukončenia nadobudla účinnosť novela tohto zákona, preto pri vyporiadavaní nárokov žalobkyne
žalovaný postupoval podľa oboch zákonov. Od sumy celkového hrubého platu žalobkyne za obdobie
od neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru (od 23.7.2009) do jeho riadneho skončenia

(do 16.8.2012) bola odpočítaná suma za dobu keď žalobkyňa bola práceneschopná (od 23.7.2009
do 7.6.2010), ďalej čiastka 1.771,42 € ktorá žalobkyni bola vyplatená z titulu je zamestnania na
obecnom úrade v Hlbokom, a ďalej suma 2.943,00 €, ktorá jej bola priznaná z titulu skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru vo výške 3násobku funkčného platu (bola priznaná ako bod II. v
rozhodnutí o skončení štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 21.7.2009, ktoré následne celé, tzn.

aj v časti priznania sumy 2.943,00 € bolo zrušené, teda žalobkyni bola uvedená suma vyplatená
neoprávnene, a nevrátila ju - žalovaný ju započítal voči pohľadávke na náhradu platu).
Právny zástupca žalobkyne následne uviedol že si nevšimol, že rozhodnutie o vyplatení sumy 2.943,00
€ je súčasťou rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru ktoré bolo zrušené - je pravdou
že žalobkyni nevznikol nárok na výplatu tejto sumy, a aj napriek tomu ich žalobkyňa nevrátila.

11.
Súdsipresvojerozhodnutiezadovážilďalejrozhodnutiesociálnejpoisťovnezodňa10.8.2009opriznaní
nemocenského žalobkyni počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti vo výške 7,73085000, resp.
17,00787000 € denne, rozhodnutie žalovaného č. 1/2 Spr 116/09-1 zo dňa 21.7.2009, oznámenie

žalovaného zo dňa 2.12.2014 o výške hrubej mzdy žalobkyne.

12.
Žalobkyňa -prostredníctvom svojho právneho zástupcu- podaním došlým súdu dňa 5.1.2016 vzala
návrh / žalobcu voči „odporcovi 2, označeného ako Slovenská republika, za ktorú koná Krajská

prokuratúra Trnava“ späť.
Súd rozhodol o čiastočnom späťvzatí žaloby (voči vyššie uvedenému subjektu) v konečnom rozhodnutí
vo veci, tak že konanie voči tomuto subjektu zastavil.

13.

Žalovaný sa vo veci po rozhodnutí odvolacieho súdu vyjadril podaním došlým súdu dňa 21.6.2016 v
ktorom uviedol že navrhuje vykonať dokazovanie spočívajúce v správnom výpočte stanovenia celkovej
sumy, ktorá mala byť žalobkyni vyplatená, so zohľadnením odpočítania jednotlivých položiek, ktoré boli
žalobkyni vyplatené, resp. položiek na ktoré nemala právny nárok. Poukázal na skutočnosť, že okresný
súd s celkovej sumy 36.135,81 € nesprávne odpočítal položku v sume, ktorá bola žalobkyni zo strany

žalovaného vyplatená vo výške 15.176,17 €, a to po vykonaní zákonných zrážok; okresný súd všetky
odpočty jednotlivých položiek vykonal v sumách bez vykonania zákonných zrážok - z tohto dôvodu mal
taktopostupovaťajpriodpočítavanípoložkyktorábolažalobkynipriznanákvyplateniu,čopredstavovalo
sumu 21.248,35 €. Žalovaný nemohol žalobkyni zaslať sumu bez vykonania zákonných zrážok s tým,
aby túto povinnosť si splnila samotná žalobkyňa, nakoľko žalovaný ako bývalý služobný úrad žalobkyne

bol povinný tieto zrážky vykonať. Ak by žalovaný mal vyplatiť žalobkyni sumu aká bola určená prvým
rozsudkom okresného súdu (suma 7.692,93 €) - táto by predstavovala sumu 1.771,42 € a zákonné
zrážky zo sumy 21.248,35 €, pričom by došlo k opätovnému vyplateniu zákonných zrážok ktoré žalovaný
žalobkyni, zo sumy 21.248,35 €, už vykonal.

14.
Na pojednávaní konanom dňa 17.10.2016 právny zástupca žalobkyne uviedol že aj napriek rozhodnutiu
krajského súdu, a v ňom naznačenému názoru, zotrváva v celom rozsahu na návrhu. Žiada náhradu
platu priznať aj za obdobie, keď žalobkyňa bola práceneschopná, nakoľko v tomto prípade žalovanýuhradil zo svojich prostriedkov náhradu iba za prvých 10 dní práceneschopnosti - následne dávky
nemocenského poistenia hradila sociálna poisťovňa (ktorá by si prípadne mohla nárokovať vyplatenie
náhrady týchto dávok, čo však nie je predmetom veci). Podľa žalobkyne je v zákone jasne uvedené,

že má dostať za dobu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru plat, aký by jej patril
za štátnozamestnanecký pomer - žiadny iný výklad nie je možný. Takisto sa žalovaná nestotožňuje s
názorom krajského súdu, že by sa nárok žalobkyne mohol krátiť, nakoľko jej hmotnoprávny nárok vznikol
za účinnosti tzv. „starého“ zákona o štátnej službe, podľa ktorého krátenie náhrady nebolo možné - tento
nárok vznikol, a nie je možné ho následne, po tom ako vstúpil do platnosti „nový“ zákon o štátnej službe,

skrátiť.
Na pojednávaní konanom dňa 17.10.2016 splnomocnený zástupca žalovaného uviedol že k záverom
„prvého“ rozsudkom okresného súdu nemajú výhrady až na to, že súd pri výpočte výšky náhrady ktorú
má žalovaný zaplatiť, odrátal od celkovej sumy náhrady sumu, ktorá žalobkyni bola zaplatená, avšak
v čistom - nezohľadnil teda odvody ktoré už žalovaný za žalobkyňu uhradil; žiada aby súd zobral do
úvahy túto skutočnosť.

15.
Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomprávnehozástupcužalobkyneasplnomocnenéhozástupcu
žalovaného, oboznámení sa s návrhom, s vyjadreniami strán sporu a s listinnými dôkazmi uvedenými
vyššie, ako i oboznámením sa s celým obsahom spisového materiálu a zistil nasledujúci skutkový a

právny stav:
Žalobkyňa pracovala u žalovaného ako štátna zamestnankyňa.
Rozhodnutím žalovaného č. 1/2 Spr. 321/09 zo dňa 21.7.2009, v spojení s rozhodnutím Generálnej
prokuratúry SR č. X3 Spr. 321/09 zo dňa 5.10.2009 bola žalobkyňa odvolaná z funkcie predstavenej
- bezpečnostnej zamestnankyne žalovaného, a jej štátnozamestnanecký pomer bol zrušený ku dňu

22.7.2009. Zároveň týmto rozhodnutím bola žalobkyni priznaná (a vyplatená) náhrada vo výške
trojnásobku jej funkčného platu, t.j. 2.943,00 €; uvedenú sumu žalobkyňa ani po zrušení rozhodnutia
nevrátila žalovanému.
Krajský súd v Trnave Rozsudkom č. 14S/148/2009-64 zo dňa 9.2.2012, v spojení s rozsudkom
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžo/17/2012 zo dňa 26.6.2012 zrušil preskúmavané rozhodnutie

Generálnej prokuratúry SR č. X/3 Spr 321/09 zo dňa 5.10.2009, ako aj rozhodnutie žalovaného č. 1/2
Spr 116/09-1 zo dňa 21.7.2009 (o zrušení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne). Žalobkyňa bola
do štátnozamestnaneckého pomeru opätovne zaradená dňa 17.8.2012.
Funkčný plat žalobkyne v čase neplatného zrušenia štátnozamestnaneckého pomeru (a po celú dobu
od jeho neplatného skončenia do jej opätovného zaradenia do štátnozamestnaneckého pomeru) bol vo

výške 981,00 € mesačne (brutto).
Žalovaný vyplatil žalobkyni z titulu náhrady za obdobie neplatnosti štátnozamestnaneckého pomeru
sumu vo výške 15.176,17 € (a započítal sumu 2.943,00 €, ktorá bola žalobkyni priznaná, jej vyplatenie
bolo následne zrušené, žalobkyňa ju však nevrátila).
(Doposiaľ uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné.)

Funkčný plat žalobkyne súd ustálil za obdobie od 23.7.2009 (deň nasledujúcu po dni neplatného
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru) do 16.8.2012 (deň predchádzajúci pred dňom opätovného
zaradenia do štátnozamestnaneckého pomeru) vo výške 36.135,81 €, a to za obdobie od 23.7.2009 do
31.7.2009 vo výške 284,81 € (nie teda vo výške 298,55 € ako to uviedla žalobkyňa, nakoľko prepočet
platu má byť podľa názoru súdu vypočítaný v závislosti od počtu kalendárnych dní, a nie od počtu

pracovných dní v danom období / mesiaci), za obdobie od 1.8.2009 do 31.12.2009 vo výške 4.905,00 €,
za obdobie od 1.1.2010 do 31.12.2010 vo výške 11.772,00 €, za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 vo
výške 11.772,00 €, za obdobie od 1.1.2012 do 31.7.2012 vo výške 6.867,00 €, a za obdobie od 1.8.2012
do 16.8.2012 vo výške 535,00 € (aj keď podľa prepočtu súdu na kalendárne dni mal byť plat žalobkyne
za toto obdobie vo výške 537,97 € - v tomto smere však súd jej návrh prekročiť nemohol); suma platu

je vypočítaná a uvedená ako hrubý plat - brutto.
V období od 23.7.2009 do 7.6.2010 bola žalobkyňa dočasne práceneschopná (bolo jej vyplácané
nemocenské vo výške 7,73085 € na deň za prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti, a vo výške
17,00787 € na deň do zániku nároku na nemocenské). Funkčný plat žalobkyne (ktorý by jej prináležal v
prípade výkonu práce u odporcu) súd ustálil za uvedené obdobie jej práceneschopnosti (od 23.7.2009

do 7.6.2010) vo výške 10.323,71 €, a to za obdobie od 23.7.2009 do 31.7.2009 vo výške 284,81 €, za
obdobie od 1.8.2009 do 31.12.2009 vo výške 4.905,00 €, za obdobie od 1.1.2010 do 31.5.2010 vo výške
4.905,00 €, za obdobie od 1.6.2010 do 7.6.2010 vo výške 228,90 €; suma je vypočítaná a uvedená ako
hrubý plat - brutto.Žalobkyňa mala od 1.3.2011 uzatvorený pracovný pomer na dobu neurčitú na obecnom úrade Hlboké -
za výkon práce jej bol priznaná a vyplatená odmena vo výške 1.771,42 €.
Žalobkyňa žiada o priznanie úroku z omeškania vo výške 5,0% ročne od 5.1.2013 (odo dňa

nasledujúceho po čiastočnom plnení jej nároku žalovaným).

16.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 131 zák.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru
začatom pred 1. novembrom 2009 sa postupuje podľa predpisov platných do 31. októbra 2009.

Podľa § 39, ods. 1, písm. a) zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe (v znení platnom ku dňu 22.7.2009 /
do 31.10.2009) štátnozamestnanecký pomer, ak tento zákon neustanovuje inak, sa skončí a) odvolaním
zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodov uvedených v § 40 ods. 1 až 3.

Podľa § 44 zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe (v znení platnom ku dňu 22.7.2009 / do 31.10.2009)

ak je podľa právoplatného rozhodnutia príslušného orgánu skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru neplatné, štátnozamestnanecký pomer trvá ďalej. Za čas odo dňa neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí štátnemu
zamestnancovi funkčný plat, ktorý by mu patril, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru.

Podľa § 3, ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 517, ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení

úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) bola od 11.7.2012
do 7.5.2013 vo výške 0,75%.

17.
Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že nárok žalobkyne je v zásade dôvodný, avšak nie

v celom uplatnenom rozsahu.
Súd sa prioritne vysporiadal s otázkou použitia právneho predpisu na súdený prípad, nakoľko v dobe
od neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne do jej opätovného zaradenia do
štátnej služby stratil účinnosť zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe (dňom 31.10.2009), a nadobudol
účinnosť zák.č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe (odo dňa 1.11.2009), ktorý riešil problematiku náhrady

funkčného platu za čas odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa
opätovného zaradenia do štátnej služby odlišným spôsobom. Je nesporné že služobný pomer žalobkyne
sa neplatne skončil ku dňu 22.7.2009, pričom zák.č. 400/2009 Z.z. nadobudol účinnosť od 1.11.2009
(pred týmto dátumom bol účinný zák.č. 312/2001 Z.z.) - rozhodnou dobou pre použitie príslušného
predpisu je tak podľa názoru súdu deň neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru (t.j.

22.7.2009 kedy platil zák.č. 312/2001 Z.z., ktorý sa použije na celé obdobie trvania vzťahu medzi
žalobkyňou a žalovaným), a nie, ako si to mylne vysvetľuje žalovaný, že totiž na dobu od 22.7.2009
do 31.10.2009 sa použije zák.č. 312/2001 Z.z., a na dobu od 1.11.2009 do 16.8.2012 sa použije
zák.č. 400/2009 Z.z.; v tejto súvislosti súd poukazuje aj na prechodné ustanovenie uvedené v § 131zák.č. 400/2009 Z.z., podľa ktorého v konaní vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru začatom pred
1.11.2009 sa postupuje podľa predpisov platných do 31.10.2009. S ohľadom na uvedené súd dospel
k záveru (a zotrváva na ňom aj po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorý sa uvedenou problematikou v

odôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal - právny názor, ktorý by bol pre súd prvej inštancie záväzný,
však nevyslovil), že na vyriešenie súdenej veci sa použije výlučne zák.č. 312/2001 Z.z., a nie je
možné použiť a aplikovať žiadne ustanovenia zák.č. 400/2009 Z.z. Naviac, hmotnoprávny nárok vznikol
žalobkyni za účinnosti zák.č. 312/2001 Z.z., podľa ktorého krátenie náhrady nebolo možné - ak za
takýchto podmienok nárok vznikol (a za rovnakých, nezmenených podmienok trval až do opätovného

zaradenia žalobkyne do štátnozamestnaneckého pomeru), nie je možné ho následne (aj napriek tomu
že medzičasom vstúpil do platnosti zák.č. 400/2009 Z.z. podľa ktorého už krátenie náhrady možné bolo)
počas jeho trvania skrátiť.
V konaní bolo preukázané, že rozhodnutím žalovaného č. 1/2 Spr. 321/09 zo dňa 21.7.2009, v spojení
s rozhodnutím Generálnej prokuratúry SR č. X3 Spr. 321/09 zo dňa 5.10.2009 bola žalobkyňa odvolaná
z funkcie predstavenej / bezpečnostnej zamestnankyne žalovaného, a jej štátnozamestnanecký pomer

bol zrušený ku dňu 22.7.2009 - Krajský súd v Trnave Rozsudkom č. 14S/148/2009-64 zo dňa 9.2.2012,
v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp.zn.. 4Sžo/17/2012 zo dňa 26.6.2012 zrušil rozhodnutie
Generálnej prokuratúry SR č. X/3 Spr 321/09 zo dňa 5.10.2009, ako aj rozhodnutie žalovaného č. 1/2
Spr 116/09-1 zo dňa 21.7.2009 (o zrušení štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne); následne bola
žalobkyňa do štátnozamestnaneckého pomeru opätovne zaradená dňa 17.8.2012 (uvedený skutkový

stav bol bezpochybný, ani medzi stranami sporu nebol sporný). Z uvedeného je teda zrejmé, že
štátnozamestnanecký pomer žalobkyne bol zrušený neplatne, a povinnosťou žalovaného bolo za čas
odo dňa neplatného skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do
štátnej služby poskytnúť žalobkyni ako štátnej zamestnankyni náhradu funkčného platu za uvedené
obdobie (funkčný plat žalobkyne v čase neplatného zrušenia štátnozamestnaneckého pomeru, a po celú

dobu od jeho neplatného skončenia do jej opätovného zaradenia do štátnozamestnaneckého pomeru
bol vo výške 981,00 € mesačne brutto, čo tiež medzi stranami sporu nebolo sporné).
Úlohou súdu tak ostalo určiť výšku funkčného platu (jeho náhrady) za obdobie od neplatného skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru do opätovného zaradenia žalobkyne do tohto pomeru (keď samotný
základ nároku bol bezpochybný). Súd v tejto otázke najskôr ustálil funkčný plat žalobkyne za obdobie od

23.7.2009(deňnasledujúcipodnineplatnéhoskončeniaštátnozamestnaneckéhopomeru)do16.8.2012
(deň predchádzajúci pred dňom opätovného zaradenia do štátnozamestnaneckého pomeru) vo výške
36.135,81 €, keď vychádzal z toho, že za obdobie od 23.7.2009 do 31.7.2009 bol vo výške 284,81 €
(nie teda vo výške 298,55 € ako to uviedla žalobkyňa, nakoľko prepočet platu má byť podľa názoru súdu
vypočítaný v závislosti od počtu kalendárnych dní, a nie od počtu pracovných dní v danom období /

mesiaci), za obdobie od 1.8.2009 do 31.12.2009 vo výške 4.905,00 €, za obdobie od 1.1.2010 do
31.12.2010 vo výške 11.772,00 €, za obdobie od 1.1.2011 do 31.12.2011 vo výške 11.772,00 €, za
obdobie od 1.1.2012 do 31.7.2012 vo výške 6.867,00 €, a za obdobie od 1.8.2012 do 16.8.2012 vo
výške 535,00 € (aj keď podľa prepočtu súdu na kalendárne dni mal byť plat žalobkyne za toto obdobie
vo výške 537,97 € - v tomto smere však súd jej návrh prekročiť nemohol); suma platu je vypočítaná a

uvedená ako hrubý plat - brutto.
Vzhľadom ku skutočnosti, že žalobkyňa bola v období od 23.7.2009 do 7.6.2010 dočasne
práceneschopná súd musel posúdiť jej nárok na náhradu funkčného platu za toto obdobie a
dospel k záveru, že nie je možné žalovaného spravodlivo zaviazať na vyplatenie funkčného
platu za obdobie práceneschopnosti žalobkyne. Súd pritom vychádzal z doslovného znenia a

výkladu § 44 zák.č. 312/2001 Z.z. o štátnej službe podľa ktorého za čas odo dňa neplatného
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru do dňa opätovného zaradenia do štátnej služby patrí
štátnemu zamestnancovi funkčný plat, „ktorý by mu patril“, ak by nedošlo k neplatnému skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru - v tejto súvislosti je potrebné poukázať na objektívnu skutočnosť ktorá
nastala na strane žalobkyne, a to jej práceneschopnosť, v dôsledku ktorej by ani v prípade ak by jej

štátnozamestnanecký pomer u žalovaného riadne trval, nemohla v dobe od 23.7.2009 do 7.6.2010
vykonávať prácu, teda nebol by jej vyplácaný plat, ale boli by jej vyplácané nemocenské dávky (ako tomu
aj v skutočnosti bolo, keď za uvedené obdobie žalobkyni bolo vyplácané nemocenské vo výške 7,73085
€ na deň za prvé tri dni dočasnej pracovnej neschopnosti, a vo výške 17,00787 € na deň do zániku
nároku na nemocenské). Skutočnosť že žalobkyňa za uvedené obdobie nemala vyplatený funkčný

plať nie je možné teda pripísať na ťarchu žalovaného (ktorý vzniknutú situáciu objektívne nespôsobil);
naviac vyplatením funkčného platu za uvedené obdobie by prišlo nielen k bezdôvodnému obohateniu
sa žalobkyne v tej súvislosti, že zároveň jej boli vyplatené nemocenské dávky, ale vyplatenie platu by
bolo aj v rozpore s dobrými mravmi (nakoľko išlo o prekážku v práci u žalobkyne, za ktorú nenesiežalovaný žiadnu vinu). S takýmto názorom súdu prvej inštancie sa stotožnil vo svojom rozhodnutí aj
odvolací súd. S poukazom na uvedené tak dospel súd k záveru, že žalovaný nie je povinný zaplatiť
náhradu funkčného platu za obdobie práceneschopnosti žalobkyne (t.j. od 23.7.2009 do 7.6.2010). Za

toto obdobie práceneschopnosti žalobkyne súd ustálil sumu ktorú nie je žalovaný povinný vyplatiť vo
výške 10.323,71 €, a to za obdobie od 23.7.2009 do 31.7.2009 vo výške 284,81 €, za obdobie od
1.8.2009 do 31.12.2009 vo výške 4.905,00 €, za obdobie od 1.1.2010 do 31.5.2010 vo výške 4.905,00
€, za obdobie od 1.6.2010 do 7.6.2010 vo výške 228,90 €; suma je vypočítaná a uvedená ako hrubý
plat - brutto.

Iná situácia nastala v súvislosti s vyplatením odmeny vo výške 1.771,42 €, keď žalobkyňa mala od
1.3.2011 uzatvorený pracovný pomer na dobu neurčitú na obecnom úrade Hlboké (o túto sumu žiadal
žalovaný náhradu platu skrátiť) - podľa názoru súdu však nie je možné akceptovať toto krátenie,
nakoľko (opačne od prípadu práceneschopnosti uvedeného vyššie), ak by štátnozamestnanecký pomer
žalobkyne trval, vykonávala by prácu u žalovaného (a poberala by funkčný plat) , a nie na obecnom
úrade v Hlbokom; na tento príjem žalobkyne tak v súvislosti s výplatou náhrady (jej skrátením) nemožno

prihliadnuť.
S poukazom na uvedené žalobkyni patrí za dobu neplatného skončenia štátnozamestnaneckého
pomeru náhrada funkčného platu vo výške 25.812,10 €, teda funkčný plat za obdobie od 23.7.2009
do 16.8.2012 vo výške 36.135,81 € mínus funkčný plat za obdobie práceneschopnosti žalobkyne od
23.7.2009 do 7.6.2010 vo výške 10.323,71 €.

Následne bolo potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že
1/ žalovaný vyplatil žalobkyni z titulu náhrady za obdobie neplatnosti štátnozamestnaneckého pomeru
sumu vo výške 15.176,17 € (dňa 4.1.2013),
2/ žalobkyni bola vyplatená suma vo výške 2.943,00 € (trojnásobok jej funkčného platu, v súvislosti
so skončením -neplatným- štátnozamestnaneckého pomeru), a to na základe Rozhodnutia žalovaného

č. 1/2 Spr. 321/09 zo dňa 21.7.2009, v spojení s rozhodnutím Generálnej prokuratúry SR č. X3 Spr.
321/09 zo dňa 5.10.2009 - uvedené rozhodnutia však boli rozsudkami súdov zrušené, vrátane časti
o priznaní sumy 2.943,00 €; priznanú a vyplatenú sumu však žalobkyňa ani po zrušení rozhodnutia
nevrátila žalovanému, preto ju bolo potrebné voči pohľadávke žalobkyne započítať.
Súd preto sumu vyplatenú žalovaným (15.176,17 €) a sumu započítanú (2.943,00 €) odpočítal od sumy

náhrady funkčného platu žalobkyne ku ktorej dospel (25.812,10 €), a rozdiel vo výške 7.692,93 € uložil
žalovanému v konečnom dôsledku zaplatiť žalobkyni; vo zvyšku (7.209,35 €) potom súd návrh (spolu s
príslušenstvom - úrokom z omeškania) zamietol.
Súdibapripomína,ževšetkynímuvádzanéčiastkyplatu,resp.náhrad(vrátanesumyktorúuložilzaplatiť
žalovanému) sú uvádzané ako hrubý - brutto plat, nakoľko náhrada platu má byť v zmysle ustálenej

judikatúry súdom určovaná ako hrubý plat; je na žalobkyni, aby si v súlade s príslušnými právnymi
predpismi splnila svoje odvodové a daňové povinnosti. V tejto súvislosti súd nemohol prihliadnuť na
obranu žalovaného, že pri výpočte výšky náhrady ktorú má žalovaný zaplatiť, bola odrátaná od celkovej
sumy náhrady suma, ktorá žalobkyni bola zaplatená, avšak v čistom, a nemohol akceptovať požiadavku
žalovaného,abyzohľadnilodvody,ktoréužžalovanýzažalobkyňuuhradil-vzhľadomnavyššieuvedené

prisúdená povinnosť náhrady funkčného platu je vyčíslená v hrubom (brutto), a pri jej stanovení súd
bral do úvahy žalovaným skutočne (!) vyplatené finančné prostriedky žalobkyni (bez ohľadu na to či boli
vyplatené ako brutto, alebo netto); naviac žalovaný ani relevantným spôsobom nevyčíslil, akú sumu mal
zraziť žalobkyni z titulu odvodových povinností.
Čo sa týka úroku z omeškania, na tento má žalobkyňa nárok, a to vo výške základnej úrokovej sadzby

Európskejcentrálnejbankyplatnejkprvémudňuomeškania(kudňu5.1.2013vovýške0,75%)splnením
peňažnéhodlhuzvýšenejo8percentuálnychbodov,pretosúdrozhodoltakžežalobkynipriznalnárokna
úrok z omeškania vo výške 5,0% ročne zo sumy 7.692,93 € (prisúdená suma) od 5.1.2013 do zaplatenia
(pričom právo na úrok z omeškania priznal žalobkyni od toho dňa a vo výške ako to požadovala, keď
žalobkyňa žiadala priznať právo na úrok z omeškania za kratšie obdobie a v menšej výške, než za aké

mala v skutočnosti nárok - v tomto smere však súd jej návrh nemohol prekročiť).
Súd rozhodol o práve na náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 255, ods. 2 Civilného sporového
poriadku tak, že ju nepriznal žiadnej zo strán sporu, nakoľko boli v spore úspešní v podstate v rovnakom
pomere - žalobkyňa bola úspešná v pomere 44,61% (resp. po rozhodnutí odvolacieho súdu v pomere
51,62%), žalovaný bol úspešný v časti 55,39% (resp. po rozhodnutí odvolacieho súdu v pomere

48,38%) .Poučenie:

Protitomutorozhodnutiujemožnépodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručenia,kuKrajskému
súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 127 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V prípade, že povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona

(zák.č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).