Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 15P/339/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115230288
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Silvia Tisová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5115230288.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou v právnej veci navrhovateľa - manžela:
K. H., nar. XX.XX. XXXX, trvale bytom P.O. E. XXX, I., právne zastúpený JUDr. Zdenkou Hulmanovou,
advokátka, so sídlom Kysucká cesta 3, Žilina, proti manželke: E. H., rod. T., nar. XX.XX. XXXX, trvale
bytom A. G. XXX, I., právne zastúpená LALINSKY ADVOKAT, Hlinkove námestie 1, Žilina, v konaní o
rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode: N. H., nar. XX.XX.

XXXX a N. Kubová, nar. XX.XX. XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, takto

r o z h o d o l :

I. Manželstvo účastníkov konania uzatvorené dňa XX.X.XXXX vo I. a zapísané v knihe manželstiev
Matričnéhoúradu I.vozväzku5,ročníkXXXX,nastraneXXX,podporadovýmčíslomXX, rozvádza.

II. Mal. N., nar. XX.X.XXXX, a mal. N., nar. XX.X.XXXX, z v e r u j e do osobnej starostlivosti
matky. Obaja rodičia budú mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok.

III. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. N. sumou 100 € a mal. N. sumou 75 € mesačne,
a to do 15. dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.

IV. Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. deťmi počas školského roka cez pracovné dní od 14.
do 19. hod. a v párnom týždni cez víkend od piatka od 19. hod. do nedele do 19. hod., s tým, že otec

mal. deti prevezme v školskom zariadení alebo bydlisku matky a po ukončení stretnutia ich odovzdá v
bydlisku matky.

Táto všeobecná úprava sa neuplatní počas školských prázdnin (t. j. jarné, veľkonočné, letné, jesenné,
zimné prázdniny), keď je otec o p r á v n e n ý stretávať sa s mal. deťmi po dohode s matkou.

Matka je p o v i n n á mal. deti na stretnutie pripraviť a otcovi ich odovzdanie v stanovenom čase.

V. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1) Návrhom doručeným súdu 15.10.2015 sa navrhovateľ domáhal rozvodu manželstva z dôvodu
rozdielnosti pováh, ktoré vyústili do ukončenia spoločnej domácnosti v auguste 2015. Maloleté deti
navrhoval zveriť do striedavej starostlivosti.

2) Manželka s rozvodom manželstva súhlasila, avšak nesúhlasila so striedavou starostlivosťou o mal.
deti s poukazom na nutnosť neustálych presunov medzi domácnosťami rodičov. Navrhla preto zveriť
maloleté deti do jej starostlivosti a výživné určiť v sume 140 € na mal. N. a v sume 100 € na mal. N..3) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom maloletým
prostredníctvom kolízneho opatrovníka a psychológa, oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi

sa príjmov a výdavkov účastníkov konania a rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:

4) Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

5) Podľa § 23 ods. 1 - 3 Zákona o rodine
- súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia.
- súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

- súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti
manželov podľa § 18 a 19.

6) Podľa § 24 ods. 1 a 3 - 5 Zákona o rodine:
- v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich

rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté
dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí,
ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu,
alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
- rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda

musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
- súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s

druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvom rodičmi.
- súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá
na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné

informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

7) Podľa § 25 ods. 1 - 2, 4 Zákona o rodine:
- rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým

sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia
o rozvode.
- ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
- ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým

dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej
starostlivosti.

8) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine:
- plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti

nie sú schopné samé sa živiť.
- obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
- každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na

nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
- pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.- výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť.

9) Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine
Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie.

10) Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého
rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia
neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z cit. ust. § 18 až 20
Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov

medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel. Manželstvo nie je totiž
len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným
rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou, a pomocou; má vytvárať zdravé rodinné prostredie,
kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné
záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou

dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a
realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí.

11) Manželstvo účastníkov konania uvedené atribúty nespĺňa, manželia sa citovo odcudzili, nezdieľajú
spoločnú domácnosť od augusta 2015, nekomunikujú spolu. Takýto formálny zväzok nie je v záujme

spoločnosti ani v záujme mal. detí, preto manželstvo súd rozviedol.

Úprava osobnej starostlivosti k mal. deťom a stretávania

12) Maloleté deti sú vo veku 9 a 7 rokov. Ide teda o deti na prvom stupni základnej školy, pre ktorých

vývoj je veľmi dôležitá stabilita výchovného prostredia. Na základe vykonaného dokazovania mal súd
preukázané, že v zásade po ukončení školských povinností mal. deti vyzdvihuje otec, ktorý sa následne
s nimi venuje príprave do školy, ako aj iným aktivitám. Pokiaľ aj nevykonáva túto starostlivosť osobne,
maloleté deti trávia čas u rodičov otca, ktoré prostredie je im blízke a kde sa cítia dobre. O 19. hodine
otec odovzdáva deti matke.

13) Súd dospel k záveru, že práve takýto úzus a zachovanie status quo je v prospech maloletých
detí, majú každodenný kontakt s oboma rodičmi a zároveň každý z rodičov si tak môže každodenne
plniť svoje rodičovské povinnosti; dochádza tak vlastne k spoločnej výchove, ktorá je pre mal. deti
najlepšia. Súd vzhľadom na svoju doterajšiu prax a skúsenosti z iných konaní má tiež za to, že striedavá

starostlivosť by nemala byť uprednostňovanou formou výchovy, nakoľko vnáša prvok nestability do
života detí aj s neustálymi nutnými presunmi a sťahovaním, ktoré napriek tomu, že môžu byť v tomto
prípade v rámci jednej obce, nie sú v záujme mal. detí. Deti často nevedia, kde je vlastne ich domov, kam
patria a tieto okolnosti vplývajú na formovanie ich charakteru a celkovo na ich psychický vývoj. Musia
zvládať pravidelne adaptáciu na nové prostredie, čo najmä pri menších deťoch popri plnení školských

povinností vytvára na ne neprimeranú záťaž. Súd dodáva, že uvedené poznatky má aj od detí, ktoré už v
striedavejstarostlivostisú,pričomvykonávalpohovoryužajsdeťminastrednejškole,ktorésvojenázory,
stanoviská a pocity vedeli veľmi jasne vyjadriť. O určitých negatívnych vplyvoch striedavej starostlivosti
na psychiku detí má súd poznatky aj zo strany psychológov, či už znalcov alebo psychológov pracujúcich
v poradenských centrách.

14) Súd preto k striedavej starostlivosti pristupuje len vo výnimočných prípadoch, najmä keď sa rodičia
dohodnú, pričom títo sú schopní komunikácie a vzájomne sa podporujú v jednotnom výchovnom
prístupe, a zároveň sú splnené aj ostatné materiálne predpoklady ako je napr. blízkosť domovov rodičov
a pod. Súd prihliadne aj k tomu, ak sa samotné dieťa pozitívne k striedavej starostlivosti vyjadrí, pričom

však musí byť dostatočne zrelé na to, aby dokázalo takúto formu starostlivosti vyhodnotiť. V danej veci
tieto predpoklady nie sú splnené zo strany rodičov, ktorí nevedia vzájomne komunikovať, a ani mal. deti
nie sú vzhľadom na svoj vek spôsobilé sa k osobnej starostlivosti relevantne vyjadriť, pretože nie sú
schopné vyhodnotiť, čo ktorá forma starostlivosti so sebou prináša. Mal. N. sa svojím vyjadrením skôrsnažil vyhovieť obom rodičom a je v tomto smere na neho vyvinutý z ich strany určitý tlak. Avšak účelom
úpravy starostlivosti o mal. deti je ich záujem, a nie spokojnosť rodičov.

15) Súd tiež dospel k záveru, že otec trvá na striedavej starostlivosti aj z materiálnych dôvodov, aby
matke nemusel hradil výživné, ktorú motiváciu súd nemôže akceptovať. Uvedené je podporené aj tým,
že dosiaľ otec matke hradil výživné vo výške 50 € na každé dieťa, platil družinu a stravu škole, avšak
bol poberateľom daňového bonusu, ktorý matke nevyplácal. Takisto otec nemá záujem na tom, aby
deti navštevovali záujmové krúžky, pretože sa nechce podieľať na týchto nákladoch. Otec teda nie je v

tomto smere ochotný uprednostniť záujmy detí pred svojimi vlastnými, a to ho aj čiastočne diskvalifikuje
pre zverenie detí do jeho starostlivosti, lebo primeraný rozsah obetavosti rodiča je predpokladom k
tomu, že starostlivosť bude vykonávaná v záujme mal. detí. Vzhľadom k uvedenému súd považoval za
najvhodnejšiu formu starostlivosti výlučnú starostlivosť matky, do ktorej aj maloleté deti zveril. Matka
aj dosiaľ vykonávala osobnú starostlivosť o mal. deti bez zistených nedostatkov, sú u nej aj lepšie
predpoklady pre saturáciu citových potrieb detí (ktorá je vzhľadom na ich nízky vek vysoká) u ako

aj pre vytvorenie podnetného výchovného prostredia, keďže má väčší záujem o zaradenie detí do
mimoškolských aktivít a ich podporu v týchto činnostiach. Obaja rodičia naďalej zostanú zákonnými
zástupcami detí v plnom rozsahu.

16) Otcovi súd kontakt s mal. deťmi ponechal v čo najširšom rozsahu, má právo s deťmi sa stretávať

každý pracovný deň počas školského roka od 14. do 19. hodiny a v párnom týždni môže mať deti v
starostlivosti počas celého víkendu, čím sa zabezpečí rozvíjanie vzájomných vzťahov. Súd prihliadol aj
k tomu, že otec vykonáva svoju prácu v pravidelných intervaloch; pracuje každý tretí deň poobede od
12. do 20. hodiny a každý šiesty deň má nočnú službu. Počas školských prázdnin sú rodičia schopní
osobitnej dohody, preto sa táto všeobecná úprava v daných obdobiach neuplatní.

Úprava výživného mal. detí

17) Súd v prvom rade zdôrazňuje, že za najdôležitejší parameter pre určenie výživného považuje
bežný príjem a majetkové pomery povinnej osoby s tým, že tento reálny stav konfrontuje s potenciálom

povinného rodiča. Výživné je totiž určené povinnému rodičovi na základe jeho možností a schopností.
Je síce zrejmé, že deti majú zdieľať životnú úroveň oboch rodičov, avšak samotná okolnosť, že rodič,
ktorému je dieťa zverené, má vyšší životný štandard alebo vyšší príjem, neznamená, že to povinného
rodiča zbavuje zodpovednosti a znižuje rozsah jeho vyživovacej povinnosti. Vyšší príjem môže byť (a
spravidla býva) totiž výsledkom lepšieho vzdelania, zvýšenej snahy pracovať alebo i pracovať na sebe

samom (viac pracovných aktivít a nadčasov, služobný postup na základe predchádzajúcich dobrých
výsledkov, neustále vzdelávanie a pod.). Preto by bolo nespravodlivé a demotivujúce, ak by snaha
a zvýšené úsilie jedného rodiča bola dôvodom na zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti druhého
rodiča (najmä ak tento osobnú snahu nevyvíja). Okrem toho rodič, ktorému je dieťa zverené, sa o dieťa
aj osobne stará a zabezpečuje mu bytové potreby, čím si vyživovaciu povinnosť už plní naturálnym

spôsobom. V neposlednom rade je úplne bežné, že takýto rodič, ak má lepšie pomery, deťom dopraje
vyšší štandard bez ohľadu na to, aké výživné druhý rodič platí. V našej spoločnosti dokonca deväťdesiat
percent rodičov je ochotných sa uskromniť, aby mohli splniť potreby svojich detí.

18) Uvedený názor platí aj naopak; ak rodič, ktorému je dieťa zverené, má nižší životný štandard,

neznamená to, že by životný štandard detí nemohol byť zlepšený práve z výživného povinného rodiča,
ktorému to pomery dovoľujú. Zároveň však výživné oprávnených detí nemá byť určené ani použité na
plnenie potrieb iných osôb, a to ani rodiča, ktorý sa o deti osobne stará; tento nemôže na výživnom mal.
detí parazitovať.

19) S poukazom na uvedené súd teda konštatuje, že pomery oprávneného rodiča, do rúk ktorého sa
výživné platí, sú pri určovaní vyživovacej povinnosti sekundárne a nie je potrebné ich dokazovať v
takom rozsahu ako príjem a majetkové pomery rodiča povinného na platenie výživného. Súd preto pri
rodičoch, ktorí sa o deti starajú, zisťuje len ich bežný príjem a základné majetkové pomery, či majú ďalšie
vyživovacie povinnosti, avšak podrobné dokazovanie už ďalej nevykonáva.

20) Ďalším parametrom pre určenie výživného, ktorý súd pri určovaní výživného skúma, sú potreby
mal. detí. V tejto súvislosti súd vyslovuje názor, že v rámci dokazovania považuje za hospodárne a
účelné skúmať len tú okolnosť, či ide o dieťa v štandardnej sociálnej skupine alebo naopak, či dieťapochádzaz nadštandardnejsociálnejvrstvyalebožijevchudobnýchpomeroch(subštandard).Uvedené
súd vyhodnotí podľa pomerov zistených u rodičov. Súd nepovažuje za hospodárne, účelné ani potrebné
dokazovať výdavky mal. detí nad uvedený rozsah, nakoľko presnosť dokazovania je i tak relatívna, a

to z nasledovných dôvodov:

21) Na základe vlastnej praxe súd zistil, že aj keď každé dieťa je iné a má iné potreby, vo všeobecnosti
sú ich potreby - v určitom veku a v sociálnej skupine - v celkovom vyčíslení približne rovnaké, rozdiely
sú často len v jednotlivých položkách. Výnimku tvoria situácie, ak mal. deti majú výrazne zhoršený

zdravotný stav, prípadne, ak sú veľmi talentované a venujú sa nejakej nákladnej športovej či umeleckej
činnosti; v takom prípade je nutné podrobnejšie skúmanie, ktoré výdavky sú nevyhnutné na vynaloženie,
prípadne zodpovedať otázku, či si dieťa vzhľadom na pomery rodičov môže takúto nákladnú činnosť
dovoliť. V ostatných prípadoch pokiaľ niektoré dieťa má napr. vyššie nároky na stravu, je možné uvedený
zvýšený náklad kompenzovať zníženými výdavkami na iné položky, ako sú napr. ošatenie, záujmy,
kultúra a podobne. Veľmi veľa detí má dnes oslabenú imunitu, trpí alergiami, takže ide už o bežný

zdravotný stav. Ďalšie výdavky na zdravotnú starostlivosť variujú, či už je to zubný strojček, okuliare,
apod., a aj v týchto prípadoch je nutné potreby dieťaťa uhradiť len v primeranej výške, podľa pomerov
rodičov. Podobne je tomu pri záujmovej, vzdelávacej a rekreačnej činnosti. V konečnom dôsledku aj
oprávnené potreby dieťaťa môžu byť uspokojené len do takej miery a v takej kvalite, ktorá zodpovedá
životnej úrovni rodičov, tie isté potreby dieťaťa môžu byť uspokojované v rôznych štandardoch (tričko sa

dá kúpiť za 5 €, ale aj za 50 €), aj v niektorých prípadoch sa môže stať, ak nejde o nevyhnutnú potrebu,
že sa neuspokojí vôbec.

22) V poslednom období sa tak dokazovanie pri určení výživného začína podobať podrobnej
vyšetrovacej činnosti závažného trestného činu. Súd je v rámci svojej praxe konfrontovaný s

predkladaním dôkazov (pokladničných dokladov) už aj o tých najbežnejších potrebách dieťaťa ako je
strava, ošatenie, hygiena. Relevantnosť týchto dôkazov je limitovaná tým, že nedokazujú samy osebe,
či boli použité priamo na potreby mal. dieťaťa a neboli povedzme použité pre iného člena domácnosti.
Rovnakoječastomožnénamietaťichúčelnosťaprimeranosť;akživotnejúrovnidieťaťanezodpovedajú,
súd ich i tak nemôže akceptovať. Často sa tiež stáva, že povinný rodič pred skončením konania alebo

rozhodnutím vo veci platí len nevyhnutné výživné, alebo dokonca neplatí výživné vôbec, a teda druhý
rodič môže plniť potreby maloletých detí len v obmedzenom rozsahu, teda nie v takej miere, ktorá
zodpovedá oprávneným potrebám dieťaťa. V takých prípadoch teda rodič veci zakúpi, avšak reálne
nemôže preukázať vyššie výdavky, pretože ich nedokázal vynaložiť; ak by len na takomto základe bolo
určené výživné súdom, bolo by to nespravodlivé tak voči rodičovi, ktorý supluje vyživovaciu povinnosť

druhého rodiča, ako aj voči dieťaťu samotnému. Súd teda nemôže určovať výživné len na základe
predloženýchdôkazov,musívychádzaťzvlastnejpraxeasvojeúvahyooprávnenýchvýdavkochdieťaťa
korigovať tak, aby zodpovedali sociálnym pomerom účastníkov konania.

23) Súd má za to, že podrobné skúmanie nezodpovedá účelovému výkladu ustanovení § 62 Zákona o

rodine, ktoré ohľadne potrieb mal. dieťaťa ustanovuje len to, že dieťa sa má právo podieľať na životnej
úrovni rodičov. Preto ohľadne výdavkov dieťaťa súd považuje za hospodárne a účelné vykonávať
dokazovanie len do takej miery, či sa životná úroveň dieťaťa a jeho rodičov výrazne vymykajú zo
všeobecného priemeru spoločnosti alebo nie.

24)Súdtiežpoukazujenainústránkuveci,ktorásatýkasituácienasúdochavspoločnostivšeobecne.V
súčasnosti vládne spoločenský trend, že sa mimo manželstva rodí jedna tretina všetkých novorodencov
a každé druhé manželstvo sa rozvádza. Tým pádom sa rozhodnutie o úprave rodičovských práv
a povinností začína týkať štatisticky takého významného počtu mal. detí, že je nutné prijať určitý
úzus a štandard pri určovaní výživného z hľadiska rozhodovacej činnosti tak, aby neboli príliš veľké

rozhodovacie odlišnosti od sudcu k sudcovi a zároveň, aby pri takom počte vecí na rozhodnutie
konanie netrvalo neprimerane dlho. Je zrejmé, že podrobné dokazovanie zbytočne predlžuje konanie
a s ohľadom na už vyššie uvedené, výsledky dokazovania nemusia zodpovedať reálnemu stavu,
potrebám detí. Súčasne súd je názoru, že základným pilierom spravodlivosti je predvídanie práva
(súdneho rozhodnutia), a preto za podobných okolností by výživné malo byť určené rovnako. Bohužiaľ

zákonodarca na uvedené spoločenskú potrebu zatiaľ nereflektoval a všeobecnú normu v tomto smere
nevydal, ako je to napr. pri živnostníkoch, ktorí sú nad určitý príjem a podľa jeho výšky (bez ohľadu na
zisk) povinní platiť odvody do sociálnych fondov. Preto aj vo veci konajúca sudkyňa pristúpila k určovaniu
výživného v podstate tabuľkovým systémom, podľa príjmu povinného rodiča, počtu vyživovacíchpovinností; ide o základné činitele ovplyvňujúce výšku výživného. Ďalej súd prihliada ku skutočnosti, či
povinná osoba vlastní nehnuteľnosť na bývanie. Súd je totiž názoru, že je rozdiel medzi rodičom, ktorý
už vlastní nehnuteľnosť vhodnú na bývanie a ktorý súčasne nie je zaťažený úverom na jej obstaranie,

a rodičom, ktorý si na zabezpečenie bývania úver vziať musel. Takýto majetok vplýva na možnosti
povinného rodiča plniť si vyživovaciu povinnosť, keďže ho odbremeňuje od podstatného výdavku. Ide
teda tiež o podstatnú okolnosť.

25) V danej veci deti sú v štandardnej sociálnej skupine, nakoľko ich rodičia majú priemerný príjem a

štandardný majetok. Od septembra 2017 pôjde N. do 4. ročníka a mal. N. do 2. ročníka, obe deti majú
bežné potreby, ktoré podľa praxe súdu a verejných štatistík dosahujú v štandardnej sociálnej skupine
do 200 € mesačne, v tomto prípade cca 140 - 165 € mesačne. Matka dosahuje ako živnostníčka hrubý
príjem 10 000 až 12 000 € ročne, z toho hradí nevyhnutné odvody do zdravotných a sociálnych fondov
vo výške 2 400 € ročne (ide o minimálne odvody súdu známe aj z jeho činnosti). Inak si matka uplatňuje
výdavky vo výške 40 percent z dosiahnutých príjmov a jej reálne výdavky spočívajú v nákladoch na

telekomunikačné služby a cestovné.

26) Otec dosahuje čistý mesačný príjem tesne nad 500 €, avšak vzhľadom na jeho pracovnú dobu, dobrý
zdravotný stav a produktívny vek má súd za to, že by mohol svoj príjem zlepšiť aj inou činnosťou, napr.
počas pracovného voľna, keď sú deti v škole, keďže súd čiastočne akceptuje želanie otca venovať sa

deťom avšak zároveň je povinný zabezpečiť ich aj po materiálnej stránke. Súd mal tiež preukázané, že
otecsasícedeťomvenujevdostatočnomrozsahu,alenieúplnekaždodenne,keďpravidelneponecháva
starostlivosť o deti na svojich príbuzných. Súd uvedené vyhodnocuje len vo vzťahu k možnostiach
platiť výživné, inak je názoru, že rozvíjanie vzťahu aj s ostatnými príbuznými (starými rodičmi) je tiež v
záujme mal. detí. Súd príjem otca 520 až 530 € mesačne vzhľadom na jeho pomery vyhodnocuje ako

nedostatočný a mohol by dosahovať aspoň príjem o 100 € vyšší. Pravdepodobne si tiež bude potrebovať
zabezpečiť samostatné bývanie, keďže v súčasnosti býva u svojich rodičov, k tomu bude potrebovať
ďalšie finančné prostriedky.

27) Vzhľadom k uvedenému pri určovaní výživného súd vychádzal z potencionálneho príjmu otca 600

- 650 €. Pri dvoch vyživovaných deťoch by rozsah jeho celkovej vyživovacej povinnosti mohol byť 200
- 210 € mesačne (30 percent z príjmu), ktorý súd znížil o 15 percent, t. j. na 175 € mesačne, z dôvodu,
že otec nie je vlastníkom nehnuteľnosti na bývanie. Pokiaľ by si aj vlastnú nehnuteľnosť zabezpečil,
nemohol by tak urobiť bez hypotekárneho úveru (resp. inej formy úveru na bývanie), ktorý výdavok by
podstatne zaťažil jeho rozpočet. Pre úplnosť súd dodáva, že otec má prirodzené právo si vlastné bývanie

zabezpečiť, avšak primerane svojim pomerom a po splnení si vyživovacej povinnosti v primeranej výške,
keďže výživné má prednosť pred inými výdavkami a zvyšovanie životnej úrovne nemôže ísť na úkor
potrieb mal. detí.

28) Vyššie uvedený rozsah celkovej výšky výživného 175 € súd primerane rozdelil medzi deti podľa ich

aktuálnych potrieb ovplyvnených ich vekom a vývojovým stupňom, teda 100 € v prospech staršieho N.,
ktorý je na začiatku puberty, a 75 € v prospech mal. N.. Otec povinný uvedené výživné uhrádzať do 15.
dňa mesiaca, na ktorý sa výživné poskytuje v súlade s ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého
výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Výživné
sa uhrádza k rukám matky, dokým maloleté dieťa nenadobudne plnoletosť.

O trovách konania

29) Nakoľko súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, rozhodol podľa § 52 CMP, podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

30) Po vyhlásení rozsudku sa manželka a kolízny opatrovník vzdali práva podať voči nemu odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.
Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku,

na Okresnom súde Žilina.V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.:

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka,
čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
-vakomrozsahusarozhodnutienapáda;rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,môžeodvolateľrozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,

- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,

- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon
rozhodnutia.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže

do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a
zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch

mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa
od používania spoločného priezviska.