Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 12, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/228/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815200383
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3815200383.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu

Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: W. I. D., s.r.o., so sídlom J., T. 8,
IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti
žalovanému:S.P.,bytomG.,X.XXX/XX,ozaplatenie874,75eurspríslušenstvom,naodvolaniežalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 18. decembra 2015, č. k. 14C/11/2015-50, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, t. j. vo výroku II. a IIm e n í tak, že žalovaný
je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 541,77 eur, úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 576,77 eur za
obdobie od 10.02.2012 do 17.09.2012, úrok z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 571,77 eur za obdobie

od 18.09.2012 do 21.10.2015 a úrok z omeškania 8,05% ročne zo sumy 541,77 eur za obdobie od
22.10.2015 do zaplatenia, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov pvoinštančného konania v rozsahu 32%.

III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 54%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy
170,98 eur s príslušenstvom, výrokom II. vo zvyšnej časti žalobu zamietol a výrokom III. vyslovil,
že žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd
prvej inštancie uviedol, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že právny predchodca žalobcu
uzatvoril dňa 24.02.2011 so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky č.
7088111. Na základe tejto zmluvy poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1.000 eur, s dobou splácania
pôžičky 36 mesiacov, s celkovou sumou pôžičky 1.458 eur, s počtom splátok 36, termínom konečnej

splatnosti 02/2014, ročnou úrokovou sadzbou 29,83%, výškou mesačnej splátky 40,50 eur, celkovými
nákladmi spotrebiteľa 458 eur a RPMN vo výške 29,83%. Žalovaný splátky úveru neuhrádzal riadne
a včas, do dňa 25.01.2012 uhradil iba sumu 243 eur šiestimi splátkami po 40,50 eur. Listom zo dňa
25.01.2012 označeným ako predžalobná upomienka vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie dlžnej
čiastky v celkovej sume 1.231,20 eur v lehote troch dní od doručenia upomienky. Upomienka bola
žalovanému doručená 06.02.2012, pričom žalovaný následne uhradil ešte sumu 286,20 eur. V priebehu
konania pôvodný žalobca postúpil pohľadávku na žalobcu zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa

01.04.2015, pričom súd prvej inštancie uznesením z 13.07.2015 pripustil zmenu v osobe žalobcu. Súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 657, § 658, § 52 ods. 1, 2, § 100 ods.
1, 2, § 101, § 103, § 565 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka účinného v čase
uzavretia zmluvy, § 1 ods. 2, § 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a § 5b zák. č. 250/2007Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Súd v prvom rade na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že zmluva o pôžičke uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou a preto
na vzťah medzi veriteľom a dlžníkom je potrebné aplikovať ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva.

Zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Vzhľadom na povinnosť, ktorú súdu ukladá ust. §
5bzák.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľa,súdskúmal,čižalovanýnárokniejepremlčaný.Žalobca
listom z 25.01.2012 označeným ako predžalobná upomienka vyzval žalovaného k okamžitej úhrade
všetkých splátok jednorazovo. Celkovú istinu vo výške 1.231,20 eur mal žalovaný uhradiť najneskôr do
troch dní od doručenia upomienky. Súd tento právny úkon právneho predchodcu žalobcu posúdil podľa

obsahuakovyhláseniemimoriadnejsplatnostipohľadávkyžalobcupodľa§565Občianskehozákonníka,
pričom dôvodom na jeho vyhlásenie bolo, že žalovaný bol v omeškaní s úhradou viacerých splátok.
Vychádzajúczust.§53ods.8Občianskehozákonníkaúčinnéhovčaseuzavretiazmluvy(vsúčasnosti§
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka), môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Z prehľadu splátok a úhrad
vyplýva, že žalovaný bol v omeškaní už od splátky splatnej dňa 20.09.2011, teda do 25.01.2012 to

bolo spolu päť neuhradených splátok pôžičky. V zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka teda začala
plynúť premlčacia doba najneskôr od 20.09.2011, keď podľa názoru súdu ide o deň zročnosti nesplnenej
splátky, pre nezaplatenie ktorej sa stal splatným celý dlh. Súd bol toho názoru, že nárok je premlčaný,
a to na základe toho, že premlčacia doba začala plynúť dňa 20.09.2011 a uplynula dňa 20.09.2014,
pričom žaloba vo veci bola súdu doručená až 15.01.2015, teda po uplynutí premlčacej doby. Z týchto

dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. V časti o zaplatenie sumy 170,98 eur, v ktorej žalobca
vzal žalobu späť, súd konanie v zmysle § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Rozhodnutie o náhrade trov konania
súd odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal.
Za situácie, že súd v časti o zaplatenie 170.98 eur s príslušenstvom konanie zastavil a vo zvyšku žalobu
zamietol, možno konštatovať, že žalovaný bol v konaní plne úspešný, mal by teda nárok na náhradu

trov konania. Trovy mu však nevznikli, resp. si ich neuplatnil, preto mu súd ich náhradu nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku, v jeho zamietajúcej časti, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca,
domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. Uplatnil odvolací dôvod podľa § 205
ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., teda, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a nedostatočne

zistil skutkový stav. Poukázal na to, že súd prvej inštancie ním uplatnený nárok posúdil ako premlčaný
aplikáciou ustanovenia § 103 druhá veta Občianskeho zákonníka. Pre tento prípad počiatok premlčacej
doby celého ním uplatneného nároku súd prvej inštancie aplikoval od splátky splatnej dňa 20.09.2011,
teda prvej riadne a včas neuhradenej splátky splatnej viac ako tri mesiace pred splatnosťou splátky,
pre ktorú došlo k predčasnému ukončeniu zmluvného vzťahu založeného úverovou zmluvou. Tento

názor súdu prvej inštancie považuje za nesprávny. Ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nerieši
počiatok plynutia behu premlčacej doby. Vyplýva z neho iba obmedzenie veriteľa na uplatnenie práva
podľa ust. § 565 Občianskeho zákonníka žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre neplnenie splátok
až po uplynutí troch mesiacov s omeškaním zaplatenia splátky. Toto obmedzenie nemá žiaden vplyv
na beh premlčacej doby. Ust. § 103 druhá veta OZ priamo odkazuje na ust. § 565 OZ, z ktorého

vyplýva oprávnenie pre veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nezaplatenie niektorej zo splátok
dlžníkom riadne a včas, pričom toto právo môže veriteľ využiť len do splatnosti najbližšej splátky. Ak
ho nevyužije, taká splátka sa premlčuje podľa jej pôvodnej splatnosti. V súlade s ust. § 103 druhá
veta Občianskeho zákonníka v spojení s citovaným ust. § 565 Občianskeho zákonníka začala odo dňa
nasledujúceho po splatnosti v poradí 11. splátky splatnej dňa 20.01.2012, pre ktorú bola vyhlásená

predčasná splatnosť úveru listom zo dňa 25.01.2012, plynúť premlčacia doba na uplatnenie práva
ohľadom celého zvyšku nesplateného zosplatneného úveru. Súdne konanie bolo začaté 15.01.2015,
teda pred uplynutím trojročnej premlčacej doby, ktorá začala plynúť od 21.01.2012. Poukázal na to,
že tento názor je podporený aj rozhodovacou praxou Krajského súdu v Trenčíne - rozsudok sp. zn.
5Co/483/2014 zo dňa 30.07.2014. Rovnako záver o počiatku plynutia premlčacej doby zostatku úveru

najskôr dňom 25.01.2012 je podporený aj výkladom ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého vyplýva, že k zosplatneniu dlhu nemôže dôjsť predtým ako bude výzva na zosplatenie doručená
dlžníkovi. Ohľadne tohto názoru poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
21Cdo/456/2006 a sp. zn. 21Cdo/426/2005. Dodal, že pokiaľ by odvolací súd dospel k právnemu názoru,
žeprávnymúkonomjehoprávnehopredchodcuzodňa25.01.2012nedošlokpredčasnémuzosplatneniu

pohľadávky postupom podľa § 565 Občianskeho zákonníka z dôvodu absencie zmluvného dojednania
žiadať o predčasné zosplatnenie pohľadávky pre neplnenie splátok (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4Cdo/75/2007), v takom prípade by sa podľa jeho názoru každá jednotlivá splátka premlčovalasamostatne vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa lehoty splatnosti jednotlivých splátok a ním
uplatnený nárok teda nie je v celom rozsahu premlčaný.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 370 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie
je potrebné v napadnutej časti vo výrokoch II. a III., teda v zamietnutí zvyšku žaloby a rozhodnutí o

náhrade trov konania podľa § 388 CSP zmeniť z týchto dôvodov:

5. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

6. Citované ustanovenie § 103 OZ stanoví začiatok plynutia premlčacej doby inak než vyplýva z
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Pri mnohosti omeškaných splátok a následnej zročnosti celého
dlhu je potrebné za nesplnenú splátku, odo dňa zročnosti ktorej začne plynúť premlčacia doba,
považovať splátku, ktorá bezprostredne predchádza zročnosti celého dlhu. Pokiaľ totiž nenastane
zročnosť celého dlhu, stávajú sa jeho splátky splatné postupne. Pokiaľ by následná zročnosť celého

dlhu mala mať za následok začiatok plynutia premlčacej doby celého dlhu od prvej omeškanej splátky,
tak ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, posunul by sa začiatok plynutia premlčacej doby pred
okamžik splatnosti všetkých omeškaných splátok nasledujúcej po prvej z nich. Ad absurdum, pokiaľ by
došlo k zročnosti celého dlhu po viac ako troch rokoch (§ 101 OZ) od prvej omeškanej splátky, bolo by
dôsledkom zročnosti premlčanie celého dlhu. Takýto následok je neprípustný, pretože inštitút zročnosti

celého dlhu, ako strata výhody splátok, predstavuje sankciu pre dlžníka a prostriedok ochrany veriteľa.
Nemôže tak mať pre veriteľa uvedený nepriaznivý následok.

7. Vzhľadom na uvedené, tak vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 25.1.2012 malo za následok

začiatok plynutia premlčacej doby zosplatneného zvyšku úveru od tomu bezprostredne predchádzajúcej
splatnosti11.splátkysplatnejdňa20.1.2012,ažalobapodanádňa15.1.2015takbolačodozosplatnenej
časti úveru (splátka č. 11 a nasl.) podaná včas. Premlčané bolo len právo na zaplatenie žalovaných
splátok 7., 8., 9. a 10. po 40,50 eur, ktorých splatnosť nebola zročnosťou celého dlhu dotknutá a nastala
v dňoch 20.09., 20.10., 20.11. a 20.12.2011, teda viac ako tri roky pred podaním žaloby. Z celkovej

žalovanej istiny 703,77 eur, tak bolo premlčaných len 162 eur a zvyšok 541,77 eur premlčaný nebol.
Odvolací súd preto rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe čo do nepremlčanej istiny 541,77
eur vyhovel a vo zvyšku, teda v premlčanej časti istiny 162 eur s prísl. žalobu zamietol. Podľa § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka priznal žalobcovi zákonný úrok z omeškania, a to v požadovanej výške,
ktorá nepresahovala výšku úroku z omeškania stanovenú ustanovením § 3 Nariadenia vlády SR č.

87/1995 Z.z. v znení ku dňu vzniku omeškania. Pri rozhodnutí o úroku z omeškania zohľadnil odvolací
súd čiastkové plnenia žalovaného zo dňa 17.9.2015 vo výške 5 eur a zo dňa 21.10.2015 vo výške 30 eur.

8. O trovách prvoinštančného konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 2 CSP a § 256 ods. 1

CSP. Žalobca bol úspešný vo vyhovujúcej časti 541,77 eur a v časti 35 eur zavinil späťvzatie žalovaný,
preto pri celkovej hodnote predmetu sporu 874,75 eur predstavuje nárok žalobcu na náhradu trov
konania 66 % (576,77 / 874,75). Naproti tomu žalovaný bol úspešný v zamietavej časti 162 eur a v
časti 135,98 eur zavinil späťvzatie žalobca, čo predstavuje nárok žalovaného na náhradu trov konania
34 % (297,98 / 874,75). Po zohľadnený vzájomného pomeru úspechu strán, preto odvolací súd priznal

žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 32 % (66-34). V odvolacom konaní
ostalo predmetom konania 703,77 eur, z čoho priznaných 541,77 eur predstavuje úspech žalobcu
v rozsahu 77 % a zamietnutých 162 eur predstavuje úspech žalovaného v rozsahu 23 %, preto v
odvolacom konaní patrí žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 54 %.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).