Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616010187
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bernát
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4616010187.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bernáta a členov senátu JUDr. Zity
Matyóovej a Mgr. Adriany Némethovej, v trestnej veci obžalovaného F. O. , pre prečin poškodzovania
cudzej veci podľa § 254 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní prokurátora Okresnej prokuratúry
Topoľčany a o odvolaní poškodeného G. T. proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany (ďalej len „súd
prvého stupňa") zo 14.03.2017, sp. zn. 2T/69/2015 (ďalej len „napadnutý rozsudok"), na neverejnom

zasadnutí konanom v Nitre 15. júna 2016, takto

r o z h o d o l :

I.
Podľa § 320 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok.

Podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku sa trestná vec obžalovaného F. O., narodeného XX.XX.XXXX v
N. P., trvale bytom N. P., W. ulica číslo XXXX/X, pre skutok v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry

Topoľčany z 02.06.2016 sp. zn. Pv 705/2015/4406-13 právne posúdený ako prečin poškodzovania
cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že:

obvinený dňa 06.10.2015 približne o 14.15 hodine na štátnej ceste II/514 v obci Veľké Ripňany, okres
Topoľčany, pri F. X. C. po predchádzajúcom slovnom konflikte poškodil úderom päsťou ruky predné

čelné sklo na motorovom vozidle značky Q. E. oranžovej metalízy, EČ: W. XXX Y. rok výroby 2002, čím
majiteľovi vozidla - poškodenému G. T. spôsobil škodu vo výške 271,26 eur,

p o s t u p u j e Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy Topoľčany, ktorý by tento
zažalovaný skutok mal prejednať ako priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

II.
Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku s a odvolanie poškodeného G. T. z a m i e t a , pretože
bolo podané osobou neoprávnenou.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa konajúci samosudkyňou napadnutým rozsudkom podľa § 285 písmeno b/ Trestného
poriadku obžalovaného F. O. (ďalej len „obžalovaný“) oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej

prokuratúry Topoľčany (ďalej len „okresný prokurátor“) z 02.06.2016 sp. zn. Pv 705/2015/4406-13 pre
skutok právne posúdený ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona,
ktorého sa mal dopustiť tak, že:
obvinený dňa 06.10.2015 približne o 14.15 hodine na štátnej ceste II/514 v obci Veľké Ripňany, okres
Topoľčany, pri F. X. C. po predchádzajúcom slovnom konflikte poškodil úderom päsťou ruky predné
čelné sklo na motorovom vozidle značky Q. E. oranžovej metalízy, EČ: W. XXX Y., rok výroby 2002, čím

majiteľovi vozidla - poškodenému G. T. (ďalej len „poškodený“) spôsobil škodu vo výške 271,26 eur,pretože skutok nie je trestným činom.

Ďalším výrokom napadnutého rozsudku súd prvého stupňa podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku

poškodeného s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Napadnutý rozsudok bol obžalovanému, jeho obhajcovi, okresnému prokurátorovi a poškodenému
oznámený vyhlásením na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa uskutočnenom 14.03.2017 v ich
prítomnosti ihneď po ktorom oznámení, teda včas, podal odvolanie jednak okresný prokurátor ( a to v

neprospech obžalovaného a bez uvedenia, proti ktorému výroku napadnutého rozsudku smeruje a či
smeruje aj proti konaniu, ktoré napadnutému rozsudku predchádzalo), jednak poškodený (a to proti
výroku o náhrade škody napadnutého rozsudku).

Okresný prokurátor takto riadne a včas proti napadnutému rozsudku v neprospech obžalovanému
podané odvolanie odôvodnil písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 18.04.2017

nestotožnením sa s dôvodmi napadnutého oslobodzujúceho rozsudku. Vyslovil názor, že obžalovaný
v prejednávanej veci zažalovaný skutok spáchal úmyselne a to hoci iba vo forme nepriameho úmyslu
podľa § 15 písmeno b/ Trestného zákona, úderom po čelnom skle vozidla poškodeného, v hneve a takou
intenzitou, že musel vedieť, že takýmto konaním môže sklo na vozidle poškodiť, čo sa nakoniec aj stalo
a sklo sa rozbilo, a preto naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzej veci

podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona aj po subjektívnej stránke. V tejto súvislosti poukázal na skutkové
zistenia vyplývajúce jednak z výpovedí svedkov, ktorými sú poškodený a jeho otec, D. T. a P. Q. (a to
zvlášť pokiaľ ide o vyjadrenie samotného obžalovaného, ktorý bezprostredne po čine netvrdil, že išlo
o náhodný úder a sťažoval sa, že mu poškodený prešiel autom po nohe, poskytnutie lekárskej pomoci
privolaním záchranky však odmietol, že ju nepotrebuje a že na lekárske ošetrenie pôjde po pracovnej

dobe), jednak z lekárskych správ a zo znaleckého posudku podaného znalcom MUDr. Malým (ohľadne
charakteru zranenia, ktoré utrpel obžalovaný, mechanizmu jeho vzniku a jeho následkov), pričom mal
za to, že obžalovaný riadiaci cestnú premávku takto úmyselne spôsobil škodu prevyšujúcu 266,- eur
konajúc absolútne neadekvátne svojmu postaveniu, voči poškodenému sa choval verbálne agresívne
a následne vykonal násilie voči jeho veci.

Zo všetkých týchto dôvodov okresný prokurátor navrhol, aby Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací
súd“) napadnutý rozsudok podľa § 321 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku zrušil a vec podľa § 322
odsek 1 Trestného poriadku vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol.

Poškodený vyššie uvedeným spôsobom podané, proti výroku o náhrade škody napadnutého rozsudku
smerujúce odvolanie do konania neverejného zasadnutia odvolacieho súdu neodôvodnil.

Odvolací súd, ktorému bola prejednávaná vec súdom prvého stupňa predložená na rozhodnutie o

odvolaní okresného prokurátora 06.06.2017, vo veci v súlade s ustanovením § 326 odsek 1 písmeno a/,
písmeno b/ Trestného poriadku rozhodol na neverejnom zasadnutí, pretože tam ustanovené zákonné
podmienky boli splnené, lebo odvolací súd na podklade odvolania prokurátora vo veci rozhodol podľa
§ 320 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku a o odvolaní poškodeného rozhodol podľa § 316 odsek
1 Trestného poriadku.

Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1
alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, odvolací
súd (a to z dôvodov ďalej uvedených iba) na podklade odvolania okresného prokurátora podaného v
neprospech obžalovaného preskúmal predovšetkým oslobodzujúci výrok o vine napadnutého rozsudku,

proti ktorému zrejme smerovalo, výrok o náhrade škody napadnutého rozsudku (ktorý má v jeho
oslobodzujúcom výroku o vine svoj skutkový, ale aj právny podklad), ako aj správnosť postupu
konania, ktoré obom týmto výrokom predchádzalo, a to aj z hľadiska prípadných, odvolaním okresnéhoprokurátora nevytýkaných chýb, ktoré by mohli odôvodniť podanie dovolania z niektorého, v ustanovení
§ 371 odsek 1 Trestného poriadku uvedeného dôvodu.

Plnením z ustanovenia § 317 odsek 1 Trestného poriadku mu vyplývajúcej prieskumnej povinnosti
odvolací súd zistil, že už orgánmi činnými v trestnom konaní bol v prejednávanej veci v súlade so
zásadou trestného konania uvedenou v ustanovení § 2 odsek 10 Trestného poriadku zadovážený
dostatok známych dôkazov, spôsobilých na objasnenie skutkových ale aj ostatných otázok uvedených
v ustanovení § 119 odsek 1 písmeno a/ až e/ Trestného poriadku (teda aj a predovšetkým, či sa stal

zažalovaný skutok, či má znaky trestného činu, kto ho spáchal a z akých pohnútok, aká je závažnosť
činu, vrátane príčin a podmienok jeho spáchania, osobné pomery páchateľa v rozsahu potrebnom na
určenie druhu a výmery trestu a následok a výšku škody spôsobenej trestným činom), ktoré súd prvého
stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie predovšetkým o vine obžalovaného a v prípade jej uznania aj
o obžalovanému uloženom treste a o poškodeným uplatnenom nároku na náhradu škody.

Plnením svojej prieskumnej povinnosti v jej hore uvedenom rozsahu odvolací súd tiež zistil, že súd
prvého stupňa pri vykonaní dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil takých podstatných,
oslobodzujúcemu výroku o vine napadnutého rozsudku predchádzajúcich chýb, ktoré by boli porušením
ustanovení zabezpečujúcich objasnenie veci alebo právo obhajoby.

Z dôvodov vyššie uvedených súd prvého stupňa v prejednávanej veci mohol zistiť skutkový stav, o
ktorom by neboli dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie predovšetkým o
vine obžalovaného, avšak iba za predpokladu, ak by súčasne pri hodnotení všetkých, v prejednávanej
veci vykonaných, zákonným spôsobom získaných dôkazov, dôsledne postupoval aj podľa ďalšej zásady

trestného konania uvedenej v ustanovení § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda tieto hodnotil síce
podľa svojho vnútorného presvedčenia, avšak založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností
prípadu, jednotlivo a súčasne v ich súhrne a napokon aj podľa zásad logického myslenia a uvažovania,
v rozpore s ktorými sa odvolaciemu súdu javí oslobodenie obžalovaného napadnutým rozsudkom spod
obžaloby v prejednávanej veci podľa § 285 písmeno b/ Trestného poriadku, teda preto, že zažalovaný

skutok nie je trestným činom.

V hore naznačenej súvislosti považuje odvolací súd za potrebné predovšetkým uviesť, že skutkové
zistenia súdu prvého stupňa a jeho právne úvahy, ktorými sa spravoval, keď posudzoval podľa
ustanovení § 15 písmeno a/, písmeno b/ Trestného zákona tie, v prejednávanej veci dokázané

skutočnosti, ktoré mali zásadný vplyv a význam pre zistenie formy zavinenia obžalovaného a
následne záver o tom, že či v prejednávanej veci zažalovaným skutkom nenaplnil zákonné znaky
skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona po
subjektívnej stránke, sú aj podľa názoru odvolacieho súdu nesprávne, a to zo všetkých tých dôvodov
(skutkových okolností a právnych úvah), na ktoré zákonu zodpovedajúcim spôsobom a výsledkom

vykonaného dokazovania opodstatnene poukázal okresný prokurátor v písomnom odôvodnením
ním proti napadnutému rozsudku podaného odvolania, na ktoré preto odvolací súd iba poukazuje
nepovažujúc za potrebné ich žiadnym zásadným spôsobom pozmeniť, ale iba doplniť a spresniť v
tom smere, že obžalovaný násilie voči cudzej veci (ktorá nebola jeho vlastníctvom) použil (a ním malú
škodu spôsobil) na strane jednej zrejme v rozrušení (a to aj silnom) spôsobenom tiež evidentne

protiprávnym konaním poškodeného (ktorým obžalovanému vznikla ujma na zdraví a za ktoré bol
poškodený postihnutý v priestupkovom konaní pokutou 130,- eur), avšak na strane druhej (súčasne a
nepochybne) aj v hneve, vyvolanom síce týmto protiprávnym konaním poškodeného, ktorý faktor však
obžalovaný bol povinný tlmiť a ak tak neučinil, nielenže vedel, že protiprávnym konaním spočívajúcim
v (nepochybne silnom) údere päsťou do predného čelného skla osobného motorového vozidla môže

toto poškodiť (a to spôsobom vyžadujúcim si jeho výmenu), ale pre prípad, že sa tak stane, bol s tým aj
uzrozumený, teda trestný čin spáchal úmyselne, a to vo forme nepriameho úmyslu. podľa § 15 písmeno
b/ Trestného zákona.

V dôsledku vyššie uvedených skutkových zistení a právnych úvah obžalovaný v prejednávanej veci

zažalovaným skutkom nielen po objektívnej, ale aj po subjektívnej stránke naplnil všetky zákonné znaky
skutkovej podstaty prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona, avšak
iba po formálnej nie aj po materiálnej stránke, pretože práve vzhľadom na okolnosti, za ktorých tento
čin spáchal, (a z nich vyplývajúcu) mieru jeho zavinenia a jeho pohnútku, je závažnosť tohto jeho činunepatrná a preto podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona nie je prečinom, ale mohol by byť prejednaný
ako priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustí aj ten, kto úmyselne spôsobí

škodu na cudzom majetku zničením alebo poškodením veci.
Pokiaľ ide o odvolanie poškodeného smerujúce proti výroku o náhrade škody napadnutého rozsudku,
považuje odvolací za potrebné upozorniť, že poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody len v prípade, ak sú splnené podmienky ustanovené v § 46 odsek 1, odsek 3 Trestného
poriadku, o ktorý prípad v prejednávanej veci však evidentne nešlo, pretože poškodený síce mal

podľa zákona nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, nemal ho však proti
obžalovanému, ale proti fyzickej osobe, ktorá pri svojej činnosti obžalovaného, ktorý ju (škodu) spôsobil,
použila.

Z vyššie uvedeného dôvodu obžalovaný za takto spôsobenú škodu podľa § 420 odsek 2 Občianskeho
zákona nezodpovedá (nie je dotknutá iba jeho zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov) a

preto poškodený nebol oprávnený podľa § 46 odsek 3 Trestného poriadku podať návrh, aby súd v
odsudzujúcom rozsudku obžalovanému uložil povinnosť túto škodu nahradiť, ani nemohol podať proti
výroku napadnutého rozsudku o náhrade škody, odvolanie.

V hore naznačených súvislostiach nemôže odvolací súd nepoznamenať, že tak postup orgánov činných

v trestnom konaní, ktoré poškodenému uplatnenie návrhu podľa § 46 odsek 3 Trestného poriadku v
prípravnom konaní umožnili, ale aj (a zvlášť) postup súdu prvého stupňa (u ktorého platí pravidlo „iura
novit curia - súd pozná právo“) podľa § 256 odsek 2 Trestného poriadku (namiesto podľa § 256 odsek 3
Trestného poriadku) na hlavnom pojednávaní uskutočnenom 02.11.2016, je vzhľadom na v tomto smere
dlhodobo (R 48/1962, R 29/1969) ustálenú súdnu prax, údiv vzbudzujúci.

Podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku súd postúpi vec inému orgánu, ak zistí, že nejde o trestný čin,
ale žalovaný skutok by mal iný orgán prejednať ako priestupok, služobné previnenie alebo disciplinárne
previnenie, o ktorých je tento orgán príslušný rozhodovať.

Podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene,
osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie,
ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie
je prípustné.

Podľa § 320 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku odvolací súd napadnutý rozsudok zruší a vec
postúpi, ak mal tak urobiť už súd prvého stupňa podľa § 280 odsek 1 alebo odsek 2 Trestného poriadku.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, ktoré odvolací súd vzal za dokázané, úvahy, ktorými
sa spravoval pri hodnotení dôkazov a napokon (a predovšetkým) s poukazom aj na všetky vyššie

uvedené právne úvahy, ktorými sa spravoval posudzujúc dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovenízákona votázkeviny,napodkladeodvolaniaokresnéhoprokurátorapodanéhovneprospech
obžalovaného podľa § 320 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom
rozsahu a podľa § 280 odsek 2 Trestného poriadku prejednávanú trestnú vec postúpil príslušnému
Okresnému úradu, odboru všeobecnej vnútornej správy Topoľčany, ktorý by tento zažalovaný skutok

mal prejednať ako priestupok proti majetku podľa § 50 odsek 1 zákona o priestupkoch a odvolanie
poškodeného podľa § 316 odsek 1 Trestného poriadku zamietol, pretože bolo podané osobou
neoprávnenou.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný

prostriedok (§ 185 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku).