Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8Co/704/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1212211074
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1212211074.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Vlčkovej a členov senátu

JUDr. Moniky Holickej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v spore žalobkyne: C.. A. T., bytom D. X,
C., zastúpenej: JUDr. Tomáš Havlík, advokát so sídlom Šoltésovej 12, Bratislava, proti žalovanému:
GRIFT, spol. s r.o., so sídlom Betliarska 12, Bratislava, IČO: 35 949 571, zastúpenému : JUDr. Ivan
Jánošík, advokát so sídlom Klincová 35, Bratislava, o zaplatenie 1.780,- eur s príslušenstvom, o
odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22. mája 2015
č.k. 51C/214/2012-208 a o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa
18. augusta 2015 č.k. 51C/214/2012-217, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom uložil súd prvej inštancie žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
1.472,- eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne od 16.05.2012 do zaplatenia, náhradu trov konania a
vo zvyšku žalobu zamietol. Skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním po právnej stránke posúdil

podľa § 588, § 596, § 597 ods. 1, § 599 ods. 1, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v
spojení § 2, § 18 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žalobou
uplatňovaný nárok je dôvodný len v časti o zaplatenie sumy 1.472,- eur. Medzi stranami nepovažoval za
sporné, že dňa 03.12.2009 uzatvorili zmluvu o prevode vlastníctva bytu, predmetom ktorej bol záväzok
žalovaného ako predávajúceho odovzdať a záväzok žalobkyne ako kupujúceho prevziať do výlučného
vlastníctva byt a pozemky, resp. spoluvlastnícke podiely k pozemkom bližšie špecifikovaným v článku
3. Dodatku č. 1 k zmluve o prevode vlastníctva bytu zo dňa 03.12.2009 a zároveň záväzok kupujúceho

zaplatiť kúpnu cenu podľa článku 7. zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 03.12.2009. Za
nesporné považoval, že žalobkyňa si riadne a včas u žalovaného uplatnila reklamáciu z vád predmetu
kúpy a v tejto súvislosti opakovane žiadala žalovaného o bezodkladné odstránenie vád spočívajúcich
v chýbajúcej slepej zárubni, resp. neomietnutého prechodu, hrdzavení zárubní okolo vchodových dverí
a plesnivení stien okolo zárubne a vchodových dverí a zasekávaní sa zámku na vchodových dverách.
Konštatoval, že žalovaný nevybavil reklamáciu v zákonom stanovenej lehote 30 dní a
neodstránil vady veci. Pri stanovení výšky uplatňovanej zľavy z kúpnej ceny žalobkyňou prihliadal na

cenu predmetu kúpy, na rozsah zníženia funkčnosti, ako aj cenu nevyhnutných opráv. Poukázal na to,
že pre určenie výšky zľavy z kúpnej ceny zákon neustanovuje žiadne platné pravidlo a rozsah zníženia
ceny musí byť posúdený s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam prípadu, a teda výška zľavy bude
závisieť predovšetkým na povahe a rozsahu vady vzhľadom ku kúpnej cene veci, ďalej na zníženífunkčných vlastností veci, jej ďalšej upotrebiteľnosti, cene nutných opráv a pod. V zmysle uvedeného
preto zľavu z kúpnej ceny ustálil vo výške 1.472,- eur, čo predstavuje hodnotu reálne vynaložených
nákladov na odstránenie (opravu) následkov nesprávneho technického osadenia dverí, ktorá suma

zodpovedá povahe a rozsahu vád. Prihliadol na súdnu judikatúru podľa ktorej sa pri stanovení výšky
zľavy prihliada k cene nutných opráv (rozsudok NS ČR sp.zn. 33Cdo 557/2004, rozsudok NS ČR
sp.zn. 956/2002). Pri určení výšky poskytnutej zľavy konkrétne vychádzal z cenovej ponuky 10/2011
vystavenej spoločnosťou M. R., K..Q..X.., C., na suma 1.780,- eur, ktorú znížil o sumu 308,- eur, ktorá
predstavuje cenu nových dverí, keď zo znaleckého posudku č. 22/2014 dňa 24.10.2014 mal preukázané,

že pôvodné vchodové dvere osadené v byte žalobkyne boli z hľadiska ich typu vhodne použité ako
vchodové (exteriérové) dvere na byte, a preto žalobkyni nepriznal ako zľavu z kúpnej ceny sumu 308,-
eur predstavujúcu kúpnu cenu žalobkyňou zakúpených vchodových dverí, a v tejto časti žalobu zamietol.
Vychádzajúc zo znaleckého posudku, dospel k záveru, že žalobkyňa na odstránenie vád predmetu kúpy
musela vynaložiť náklady spočívajúce v odstránení zhrdzavenej zárubne a montáži novej zárubne
a jej správnom technickom osadení, nakoľko práve toto nesprávne technické osadenie predstavovalo

vadu predmetu kúpy a malo za následok plesnivenie uvedených dverí, hrdzavenie zárubne týchto dverí
a plesnivenie steny okolo tejto zárubne v byte žalobkyne. Mal za to, že uplatnená výška
zľavy pozostávajúca z ceny demontáže starej zárubne a montáže a osadenia novej zárubne spolu vo
výške 1.472,- eur predstavuje hodnotu žalobkyňou reálne vynaložených nákladov, ktorá zodpovedá
povahe a rozsahu vád, keď náklady na odstránenie vád považoval za primerané a zodpovedajúce

cenovým reláciám v čase ich vynaloženia a odstránením vád nedošlo ani k zhodnoteniu predmetu
kúpy, ale došlo len k odstráneniu následkov zlého osadenia predmetných dverí. K záverom znaleckého
posudku v časti, v ktorej znalec uviedol, že plesnivenie uvedených dverí, hrdzavenie zárubne týchto
dverí a plesnivenie steny okolo tejto zárubne, mohlo byť zapríčinené aj nedostatočným vykurovaním
priestoru zádveria, dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko nepreukázal, že

by žalobkyni poskytol akékoľvek inštrukcie ako by mala toto zádverie vykurovať a vetrať a zabrániť tak
plesniveniu a hrdzaveniu zárubne. Zároveň však zdôraznil, že znalec ako prvotnú príčinu plesnivenia
a hrdzavenia určil nesprávne technické osadenie predmetných dverí na byte žalobkyne, nedostatočné
vykurovanie priestoru zádveria uviedol len ako eventuálnu možnosť. Záverom vo vzťahu k zamietnutiu
žaloby v sume 308,- eur dodal, pre jej priznanie na základe ustanovení Občianskeho zákonníka

o náhrade škody, prípadne na základe iných noriem, neboli splnené predpoklady vzhľadom na jeho
viazanosť vymedzením rozhodujúcich skutočností zo strany žalobkyne, ktoré nemôže z vlastnej
iniciatívy zmeniť. Pokiaľ žalobkyňou vymedzené skutkové okolnosti, o ktoré opierala uplatnené nároky
neumožňovali takúto "zmenu" právnej kvalifikácie, bol povinný posúdiť žalobu podľa tých ustanovení,
ktoré boli na ňou tvrdený, resp. preukázaný skutkový stav, použiteľné vzhľadom na právnu hypotézu

predmetnej právnej normy. V prejednávanej veci žalobkyňa tvrdila len to, že žalovaným dodané a
namontované dvere neboli dodané v požadovanej kvalite, a preto má právo na zľavu z kúpnej ceny,
pričom o žiadne iné skutočnosti uplatnené nároky neopierala. Preto ani súd nemal možnosť posúdiť vec
inak po právnej stránke a priznať jej uplatnenú peňažnú sumu na základe iných ustanovení a nezostalo
mu iné, než žalobu v tejto časti zamietnuť. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p.

a úspech žalobkyne ustálil na 82,70 % a jej neúspech, ktorý je úspechom žalovaného na 17,30 %, a
preto priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 65,40 %.

2. Proti tomuto rozsudku, do výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené, podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaný, ktorý sa domáhal jeho zmeny tak, aby bola žaloba aj v tejto časti zamietnutá,

alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, a to z dôvodov, že
rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a trpí inou vadou,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Vytýkal súdu prvej inštancie, že prehliadol,
že namietal rozpor s realitou, keď žalobkyňa predložila od dodávateľa dverí doklad, podľa ktorého cena
dverí mala predstavovať 308,- eur a zvyšok 1.472,- eur mali byť náklady na výmenu dverí. Uviedol, že

cena takéhoto úkonu nemôže presahovať samotnú cenu dverí o 500 % a v tomto smere odkázal na
ponuky uverejnené na internete, napr. na adrese Y.. Q.-C..sk, podľa ktorej by uvedená činnosť vyvolala
náklady cca 150,- eur. Poukazoval na to, že súd prvej inštancie pri stanovení výšky zľavy nevychádzal
z ceny plnenia, ktorého sa žalobkyňa domáhala, ale z ceny celého bytu, a to vrátane spoluvlastníckych
podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu. Takýto postup považoval za nejasný, keďže mu

nie je zrejmé, aký má vzťah zľava z ceny okien, elektrických rozvodov, spoluvlastníckych podielov na
spoločných častiach a zariadeniach domu k zľave z ceny dverí. Pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal z
cenovej ponuky 10/2011 vystavenej dodávateľom dverí na sumu 1.780,- eur, namietal, že si konajúci
súd prisvojil kompetenciu posudzovať rozsah údajne vykonaných činností, ktoré boli údajne potrebnéna uspokojenie údajných nárokov žalobkyne a cenotvorbu týchto činnosti. Poukázal na to, že súd prvej
inštancie postupom podľa § 127 O.s.p. neustanovil znalca na posúdenie oprávnenosti výšky údajného
nároku žalobkyne, ktorým konaním došlo k inej vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci samej. Zotrval na tom, že svoj záväzok odovzdať žalobkyni byt splnil, keď jej dodal štandardné
vstupné dvere v cene, ktorá bola zahrnutá v kúpnej cene, išlo o protipožiarne vchodové dvere, ktorých
cena predstavovala cca 300,- eur, a o tom, že išlo o dodanie bezvadné svedčí aj skutočnosť, že tieto
si po vymenení odniesla osoba vykonávajúca výmenu dverí. Mal za to, že v danom prípade nevznikli
podmienky pre vznik jeho zodpovednosti, z ktorej žalobkyňa vyvodzovala svoj nárok na priznanie zľavy

z kúpnej ceny.

3. Proti výroku rozsudku, ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá, podala v zákonom stanovenej
lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala jeho zmeny tak, aby jej bola priznaná aj v tejto časti
uplatňovaná istina, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov v tejto
časti k nesprávnym skutkovým zisteniam. S poukazom na závery znaleckého posudku vyhotoveného

v konaní zdôraznila, že z dôvodu nesprávneho technického osadenia predmetných dverí na byte došlo
k rozsiahlemu poškodeniu predmetných dverí tak, že ich nebolo možné užívať. Aj zo samotného
odôvodnenia rozsudku vyplýva, že došlo k plesniveniu uvedených dverí. Keďže žalovaný odmietol
vybaviť jej oprávnenú reklamáciu, bola nútená kúpiť si vchodové dvere, ktoré boli následne správne
technicky osadené, pričom protipožiarne dvere, ktoré boli z dôvodu ich nesprávneho technického

osadenia poškodené tak, že ich nebolo možné užívať, boli v hodnote cca 250,- eur. Peňažná čiastka,
vo výške 308,- eur predstavujúca kúpnu cenu za nové vchodové dvere je preto uplatnená opodstatnene.

4. Odvolací súd; s poukazom na § 470 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej
len "CSP") účinného od 01.07.2016; preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach

uplatňovaných odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP)
a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že
odvolanie žalobkyne a žalovaného proti rozhodnutiu vo veci samej nie sú dôvodné.

5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie vykonal; v rozsahu dôkazných návrhov strán; všetko
potrebné dokazovanie na posúdenie zodpovednosti žalovaného ako predávajúceho za vady ním
prevádzaného bytu do vlastníctva žalobkyne, a z nej odvodzovaného nároku žalobkyne na zľavu z
kúpnej ceny, skutkové zistenia súdu prvej inštancie majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal
do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán

a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto; v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov;
správne vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne
závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 588, § 597 ods.
1, § 599 ods. 1, § 517) v spojení so zákonom o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ktoré aj správne
vyložil v súlade s ustálenou rozhodovacou činnosťou a súdnou praxou a svoje úvahy, pre ktoré žalobe v

častiistiny1.472,-eurvyhovel;keďvýškupriznanejzľavy zkúpnejcenybytuustálilnazákladenákladov
vynaložených žalobkyňou na demontáž starej zárubne a montáž a osadenie novej zárubne; a v časti
istiny 308,- eur žalobu zamietol; keď nepovažoval za preukázanú zodpovednosť žalovaného za vady
ním dodaných vchodových dverí do bytu žalobkyne; aj riadne odôvodnil, keď svoj myšlienkový postup
dôkladne vysvetlil, a to nielen s poukazom na zistené rozhodujúce skutočnosti a z nich vyplývajúce

skutkové závery, ale tiež s poukazom na prijaté právne závery, a zároveň sa podrobne a právne
precízne vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci,
ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán a dôsledne posúdil opodstatnenosť
všetkých skutkovo a právne relevantných námietok strán súvisiacich s predmetom konania.

6. Strany vo svojom odvolaní v podstatnej časti už len zopakovali svoje námietky a
argumenty prednesené pred súdom prvej inštancie, ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dôsledne
vysporiadal s tým, prečo na ne neprihliadol, a náležite poukázal na všetky podstatné skutočnosti
vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto
jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. So zreteľom na uvedené odvolací

súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne a v celom rozsahu sa preto
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré viedli súd
prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Obsah odvolania žalobkyne a žalovaného nie je spôsobilý; z hľadiska nimi uplatňovaných odvolacíchdôvodov; spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie, na ktorých založil svoje rozhodnutie, keď
v odvolacom konaní neboli prípustne uplatnené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré
mohli mať za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvej inštancie, z

ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci.

7. S poukazom na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie; vrátane súvisiaceho,
odvolacími dôvodmi osobitne nenapadnutého, výroku o náhrade trov konania; ako vecne

správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

8. Na zdôraznenie jeho správnosti poukazuje odvolací súd na niektoré podstatné sporné otázky z
hľadiska námietok tvrdených stranami v rámci nimi uplatňovaných odvolacích dôvodov.

9. Pokiaľžalovanýargumentoval,žesúdprvejinštancieprehliadoljehonámietku,ženákladynavýmenu

dverí nemohli predstavovať sumu vo výške 1.472,- eur presahujúcu o 500 % cenu dverí a v tomto
smere poukázal na bežné ponuky uverejnené na internete, podľa ktorých by náklady na výmenu dverí
predstavovali cca 150,- eur, odvolací súd poukazuje na to, že v prvoinštančnom konaní žalovaný síce
namietol nepomer ceny (nových) dverí a ceny nákladov na práce pri výmene týchto dverí, nepredložil
však v tejto súvislosti žiaden relevantný dôkaz spochybňujúci cenu účtovanú dodávateľom dverí (M. R.,

K..Q..X..) žalobkyni v cenovej ponuke 10/2011 a ani neuviedol konkrétnu výšku (inej) primeranej ceny,
ktorú bolo možné v danom mieste a čase za (rovnakú) výmenu dverí zaplatiť. Až v podanom odvolaní
žalovaný po prvýkrát uviedol, že bežná cena nákladov na výmenu dverí je cca 150,- eur a svoje tvrdenie
podložil odkazom na (konkrétnu) internetovú stránku. Tento označený dôkaz považuje odvolací súd za
nový dôkaz, ktorý bolo možné v odvolacom konaní uplatniť podľa § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p. len za

splnenia podmienok podľa § 205a ods. 1 O.s.p.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na pojednávaní dňa 22.05.2015 bol žalovaný riadne poučený
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. predložiť a označiť dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia,
ktorým sa dokazovanie pred súdom prvej inštancie končí. So zreteľom na uvedené dospel odvolací súd

k záveru, že na tento žalovaným (dodatočne) v odvolaní označený (nový) dôkaz nemožno v
odvolacom konaní prihliadnuť, nakoľko ním nebol, napriek poučeniu zo strany konajúceho súdu, riadne
a včas uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, a žalovaný tiež neuvádzal žiadne skutočnosti,
pre ktoré by bez svojej viny nemohol tento nový dôkaz označiť do rozhodnutia prvoinštančného súdu.
Zároveň je potrebné poznamenať, že žalovaný si v podanom odvolaní odvolací dôvod podľa § 205 ods.

2 písm. e) O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. g) CSP) v spojení s § 205a ods. 1 písm. c), d) O.s.p. (§ 366
CSP) ani riadne neuplatnil. Námietka žalovaného týkajúca sa výšky nákladov účtovaných žalobkyni v
súvislosti s výmenou dverí vznesená v konaní pred súdom prvej inštancie len vo všeobecnej rovine
nepostačovala pre jeho úspešnú obranu v spore proti žalobkyňou uplatňovanému nároku na zľavu z
kúpnej ceny, ktorý odvodzovala od výšky týchto nákladov a preukazovala cenovou ponukou 10/2011

vyhotovenou dodávateľom dverí.

11. Z ust. § 597 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že kupujúci má právo na primeranú zľavu
z "dojednanej ceny", ktorú súd prvej inštancie v danom prípade správne ustálil ako kúpnu cenu bytu,
vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach bytu, a s prihliadnutím

na povahu a rozsah vady bytu, stanovil konečnú výšku zľavy z celkovej kúpnej ceny bytu. Žalovaný
nedôvodne namieta, že podkladom pre výpočet výšky zľavy mala byť cena "plnenia". V danom prípade
vadnosť žalovaným dodaných dverí nebola preukázaná, a preto konajúci súd nemohol vziať za základ;
preustálenievýškyzľavy;cenutýchtožalovaným(bezvadne)dodanýchvchodovýchdverí.Vkonaníbola
preukázateľnezistenávadabytuspočívajúcavnesprávnomtechnickomosadenídverínabyte,apretože

práce na osadení dverí neboli žalovaným účtované samostatne ako čiastkové plnenia, ale ich cena bola
súčasťou konečnej kúpnej ceny za byt, stotožnil sa odvolací súd so súdom prvej inštancie, že je potrebné
vychádzať z celkovej kúpnej ceny bytu pri určovaní primeranosti žalobkyňou uplatňovanej výšky zľavy.
Vzhľadom na uvedené, odvolacie argumenty žalovaného týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia
veci prvoinštančným súdom, nemôžu obstáť.

12. Žalovaný tiež nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že konal nad rozsah svojej kompetencie,
keď posudzoval rozsah činností na výmene vchodových dverí žalobkyne a cenotvorbu, na
ktoré sú potrebné odborné znalosti a že mal preto ustanoviť znalca na posúdenie oprávnenosti výškyuplatňovanej zľavy z kúpnej ceny. Odvolací súd má za to, že posúdenie primeranosti výšky zľavy z
ceny nie je odbornou otázkou, na ktorú by bolo nevyhnutne potrebné nariadiť znalecké dokazovanie,
túto je oprávnený stanoviť súd s prihliadnutím na povahu a rozsah zistenej vady a jeho

úvahy, na základe ktorých dospeje k výške zľavy vždy vychádzajú z posúdenia individuálnych
okolností každej jednotlivej veci a musia byť podložené konkrétnymi zisteniami, ktoré majú buď svoj
podklad vo výsledkoch vykonaného dokazovania alebo inak z konania vyplývajú najavo tak, aby ich
bolo možné preskúmať. Za stavu, keď žalovaný proti výške ceny prác účtovaných žalobkyni za výmenu
vchodovýchdverínazákladecenovejponuky10/2011nevzniesolrelevantnénámietky anepredložil

konkrétne dôkazy spochybňujúce primeranosť účtovanej ceny za činnosti vykonané dodávateľom pri
výmene vchodových dverí v byte žalobkyne, nedôvodne vytýka súdu prvej inštancie, že vychádzal (len)
z dôkazov predložených žalobkyňou. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie starostlivo
prihliadol pri stanovení výšky zľavy z kúpnej ceny bytu na jeho cenu vyplývajúcu z kúpnej zmluvy,
na povahu (závažnosť) a rozsah vád ustálený znaleckým posudkom a tomu zodpovedajúcu
zníženú funkčnosť bytu pri používaní vchodových dverí podloženú výpoveďou žalobkyne, ako aj na cenu

nevyhnutných opráv preukázanú cenovou ponukou 10/2011. Nenáležitá je preto odvolacia námietka
žalovaného, že postupom konajúceho súdu v rozpore s § 127 ods. 1 O.s.p. malo dôjsť k vade, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej.

13. Neopodstatnená je tiež odvolacia námietka žalobkyne, že jej nebola priznaná zľava z ceny aj vo

výške nákladov na kúpu nových vchodových dverí. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného
dokazovania k správnemu záveru, že žalovaný zodpovedá za vady bytu, ktoré vznikli nesprávnym
technickým osadením vchodových dverí, ktoré však samé o sebe neboli vadné. K poškodeniu týchto
(pôvodných) vchodových dverí, pre ktoré ich nebolo možné riadne používať, došlo v príčinnej súvislosti
s vadne (neodborne) vykonanými prácami žalovaným. Škoda na dverách; dodaných žalovaným bez

vád; tak vznikla následkom vyššie uvedenej vady (§ 600 Občianskeho zákonníka), a teda ide o nárok
odlišný od žalobkyňou uplatňovaného nároku na zľavu z ceny bytu odvodzovaného zo zodpovednosti
žalovaného za vady bytu, ktorý; ako na to správne poukázal aj súd prvej inštancie; nebolo možné
v konaní priznať z iných ako žalobkyňou tvrdených rozhodujúcich skutočností, ktorými odôvodňovala
nárok na priznanie uplatňovanej zľavy z kúpnej ceny a ktorými pre konajúci súd aj záväzne vymedzila

predmet konania.

14. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie by odvolací súd posudzovaním
odvolacích námietok strán už len opakoval správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý po dôkladnej
úvahevydalsvojerozhodnutievsúladesplatnouprávnouúpravou.Stranylenzopakovaliskutočnosti,na

ktoré poukazovali aj pred súdom prvej inštancie, pričom na dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení
aj týchto skutočností a tvrdení spočíva prvoinštančným súdom vydaný rozsudok.

15. Napadnutým uznesením; s poukazom na § 148 ods. 1, § 151 ods. 6 O.s.p.; súd prvej inštancie uložil
povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu, a to žalobkyni v sume 204,79 eur a žalovanému v sume

978,97 eur, keď vychádzajúc z výsledku konania vo veci samej uložil žalobkyni zaplatiť 17,30 % zo sumy
1.183,76 eur vyplatenej znaleckému ústavu zo štátnych finančných prostriedkov a žalovanému uložil
nahradiť trovy konania štátu v sume zodpovedajúcej 82,70 % z tejto sumy.

16. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný domáhajúc sa jeho

zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie s poukazom na to, že
proti rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej podal odvolanie, a preto aj uznesenie o náhrade
trov konania štátu sa javí ako predčasné, nakoľko pomer úspechu strán v konaní a tým aj rozsah ich
povinnosti nahradiť trovy konania štátu, budú ustálené až po právoplatnom skončení veci.

17. Vzhľadom na vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie a z neho vyplývajúci pomer úspechu
a neúspechu strán v danej veci, nie sú opodstatnené námietky žalovaného o predčasnom vydaní
rozhodnutia o náhrade trov konania štátu. Vzhľadom na správne ustálený výsledok konania a tomu
vyvodenú povinnosť strán pomerne nahradiť trovy konania štátu, odvolací súd napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

18. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP a nakoľko žalobkyňa a žalovaný boli v odvolacom konanílen čiastočne úspešní, nepriznal odvolací súd žiadnej strane právo na náhradu trov tohto odvolacieho
konania.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, ktov konaní vystupoval

ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§
421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen

a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa,aleboakjedovolateľvsporoch sochranouslabšejstranypodľadruhejhlavytretejčastitohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).