Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 11, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/80/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816205171
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816205171.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou, PhD. v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o. so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.
so sídlom Bratislava, Pajštúnska č. 5, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F., adresa na doručovanie Post box 6, Prievidza 6, o zaplatenie 618,96 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca návrhom podaným 22.04.2016 uplatnil voči žalovanej nárok na zaplatenie 618,96 eur s
úrokom z omeškania 8,15% ročne od 28.6.2014 do zaplatenia, ako i nárok na náhradu trov konania.

Pohľadávku voči žalovanej nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.6.2014 od
Slovenskej sporiteľni a.s. Bratislava, pričom išlo o pohľadávku zo zmluvy o úvere z 18.06.2004, ktorou
bol žalovanej poskytnutý úver. Z titulu istiny zostala dlhovať 618,79 eur, riadneho úroku 0,17 eur.

2. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že právny predchodca žalobcu jej poskytol kontokorentný úver,
nevie akým spôsobom došlo k ukončeniu vzťahu.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi a to zmluvou o kontokorentnom
úvere z 18.06.2004, Všeobecnými obchodnými podmienkami, oznámením o postúpení pohľadávky z
04.07.2014, zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1076/2014/CE, prílohou č. 1. k zmluve o postúpení
pohľadávok, pokusom o zmier z 04.03.2016, odstúpením od zmluvy z 14.01.2014, písomným
vyjadrením žalobcu z 25.05.2016, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

4.Dňa18.06.2004uzavrelaSlovenskásporiteľňaa.s.Bratislavasožalovanouzmluvuokontokorentnom

úvere č. XXXXXXXXXX/X/X, ktorou poskytla sporiteľňa žalovanej úver formou úverového rámca
17.000,- Sk s úrokovou sadzbou 11,85% p.a., s konečnou splatnosťou úveru 17.6.2005, poplatkom za
poskytnutie úveru 2% z výšky úverového rámca, poplatkom za správu úveru 0,20% z výšky úverového
rámca. Súčasťou zmluvy sú i Všeobecné obchodné podmienky veriteľa.

5. Z odstúpenia od zmluvy čl. 88 z 14.01.2014 vyplýva, že Slovenská sporiteľňa a.s. odstúpila od
zmluvy o osobnom účte a od zmluvy, na základe ktorej bolo poskytnuté povolené prečerpanie k bežnému

účtu, a to s účinnosťou ku dňu doručenia oznámenia o odstúpení. Banka odstupuje od zmluvy, ktorou
bol poskytnutý Balík / Bankové produkty v Balíku. Zároveň tým banka vyhlasuje mimoriadnu splatnosť
povoleného prečerpania.6. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1076/2014/CE zo dňa 27.6.2014 došlo k postúpeniu pohľadávky
na žalobcu, pričom z prílohy č. 1 k zmluve vyplýva, že bola postúpená pohľadávka z titulu predmetnej
zmluvy o úvere s výškou istiny po splatnosti 618,769eur, s riadnym úrokom a úrokom z omeškania,

s dátumom poslednej úhrady 27.3.2013, s počtom dní omeškania 268 dní. Listom z 04.07.2014
oznamovala Slovenská sporiteľňa a.s. žalovanej postúpenie pohľadávky z nepovoleného prečerpania
na účte FO na žalobcu.

7. Pokusom o zmier vyzýval právny zástupca žalobcu žalovanú k zaplateniu celkom sumy 719,13 eur

do 19.03.2016.

8. Z písomného vyjadrenia žalobcu z 25.05.2016 vyplýva, že žalovaná sa dostala prvýkrát do
omeškania 31.10.2004, keď prekročila výšku úverového rámca. Následne došlo k obnoveniu platobnej
disciplíny žalovanej. Okrem toho Slovenská sporiteľňa a.s. odstúpila od zmluvy dňa 14.01.2014.

9. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú
spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti.

10. Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľskými zmluvami

sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy,
ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

11. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch pri spotrebiteľských úveroch

formou preddavkov na bežný účet s výnimkou kreditnej karty (§ 1 ods. 3) alebo v prípadoch,
keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy
informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, o
spôsobe výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov, o podmienkach, za ktorých môže byť zmluva
zmenená, a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť

spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene ročnej percentuálnej miery nákladov.

12. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona a aplikujúc
ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, súd návrh žalobcu zamietol z
dôvodu premlčania jeho práva. Zo spisu vyplýva, že predmetný vzťah medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovanej vznikol dňa 18.06.2004, žalovaná konala pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba
a mala postavenie spotrebiteľa v zmysle citovaného ustanovenia. Na uvedený vzťah dopadala právna
úprava zákona o ochrane spotrebiteľa, a to § 23a zákona č. 634/1992 Zb. v platnom znení a čiastočne i
úprava podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. I keď priama aplikácia tohto zákona
je prostredníctvom § 1 ods. 3 tohto zákona vylúčená, veriteľ je povinný pri spotrebiteľských úveroch

formou preddavkov na bežný účet splniť podmienky upravené v § 3 ods. 6 citovaného zákona. Je
teda zrejmé, že zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, žalovaná nebola v postavení podnikateľa. Ani
právnym nástupníctvom sa povaha predmetnej veci ako spotrebiteľskej nemohla zmeniť. Súdna prax
považuje spotrebiteľské zmluvy vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so
zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy za typické občianskoprávne vzťahy. Úver je síce absolútnym

obchodom a dopadá na neho tretia časť Obchodného zákonníka, avšak predmetná vec sa týka
spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou. Úverovanie spotrebiteľov patrí
medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy a v prípade duplicitnej úpravy rovnakých inštitútov
súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské
právo /viď napr. rozsudok NS SR 5MCdo 20/2009, IÚS 402/2013 z 19.6 2013, v obdobnej veci aj

KS TN 17Co 653/2014 z 29.4.2015/. Preto i pre účely posúdenia premlčania práva zo spotrebiteľskej
zmluvy je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nárokupredávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

15. V danej veci podľa názoru súdu je právo žalobcu premlčané. Zmluva medzi pôvodnými účastníkmi
bola uzavretá na dobu určitú do 17.06.2005, pričom v bode III. bod 1, 2 zmluvy sa zmluva predlžuje
o dobu jedného roka v prípade ak dlžník neoznámi, že nemá záujem o predlžovanie doby. I keď nebolo
v konaní preukázané, či a za akých podmienok došlo k predĺženiu zmluvy, súd vychádza z tvrdenia

žalobcu, že takéto predĺženie nastalo. Žalobca nepreukázal kedy konkrétne a s akou sumou sa
žalovaná ako dlžník dostala do omeškania, avšak na strane dlžníka bola vždy daná povinnosť
zaplatiť úverové prostriedky ku dňu konečnej splatnosti úveru, t.j. vždy k uplynutiu jedného roka
po každom predĺžení zmluvy. Pri aplikácii premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je
trojročná, je teda zrejmé, že všetky splatné nároky žalobcu z titulu istiny a príslušenstva splatné
pred 22.04.2013 sú premlčané. Žalobca však nešpecifikoval za aké obdobie omeškania dlhu ide,

čo tvorí úverovú istinu, úroky, poplatky a iné nároky. Z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok
však vyplýva, že už ku dňu 27.06.2014 bola doba omeškania žalovanej 268 dní a dátum poslednej
úhrady je od 27.3.2013. Ak teda žalovaná plnila naposledy 27.3.2013 a žalobca podal návrh na súd
22.04.2016 je evidentné, že uplynula trojročná premlčacia lehota pre žalobcu, resp. jeho právneho
predchodcu na prípadné uplatnenie akéhokoľvek práva z tejto zmluvy. Žalobca však tvrdí a preukazuje,

že dňa 14.01.2014 odstúpila Slovenská sporiteľňa a.s. od úverovej zmluvy a žalovaná bola vyzvaná
k zaplateniu 620,61 eur. Predmetom postúpenia preto mohol byť len nárok z titulu odstúpenej zmluvy,
teda nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Pretože ide o spotrebiteľskú zmluvu aj na odstúpenie
od zmluvy treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to § 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym

predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. V súlade s § 457 Občianskeho zákonníka
preto patrí veriteľovi len právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré sa premlčuje podľa § 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Pokiaľ teda veriteľ odstúpil
od zmluvy dňa 14.1.2014, dvojročná subjektívna premlčacia doba uplynula 14.1.2016, pričom návrh
na súd bol podaný 22.4.2016, teda po uplynutí tejto lehoty. Vzhľadom k tomu, že súd prihliada na

premlčanie ex offo, súd sa premlčaním zaoberal z úradnej moci, a preto návrh žalobcu ako premlčaný
zamietol v celom rozsahu.

16. Uvedený právny názor vyjadruje rozhodovaciu prax vyšších súdov, napr. rozhodnutie KS TN
č. sp.zn. 17Co 880/2014 z 11.3.2015, podľa ktorého dôsledky odstúpenia od úverovej zmluvy,

ktorá je inak zmluvou o úvere podľa Obchodného zákonníka, treba posudzovať podľa § 457
Občianskeho zákonníka, pretože je tento výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Formulárová zmluva,
ktorej predformulované zmluvné podmienky spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, musí byť v súlade s
§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. O rozpor s týmto ustanovením by išlo vtedy ak by sa postavenie
spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy použitím inštitútu práva podľa Obchodného zákonníka s odkazom

na § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka zhoršilo napriek tomu, že Občiansky zákonník upravuje pre
spotrebiteľa rovnaký inštitút priaznivejšie. Ďalej napr. i rozsudok KS TN 5Co 733/2014 z 25.3.2015.

17.Otrováchkonaniasúdrozhodolvzmysle§ 262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkutak,žerozhodol
o nároku na náhradu trov konania, ale vzhľadom k tomu, že si trovy konania žalovaná neuplatnila, tak

jej ich súd nepriznal. V konaní bola úspešná žalovaná v celom rozsahu, preto jej vznikol aj nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie

musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len
skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.