Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Scud/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200109
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200109.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a členov
senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jany Novotnej v právnej veci žalobcu: X. - B. M., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Q. XXXX/X, XXX XX Z. Z., občan Rumunska, zast. AK JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o.,
Horná 13, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,
IČO: 30 796 482, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava o preskúmanie zákonnosti opatrenia a postupu

žalovaného č. 47285/2015/911, PO 1995/2015, 142443/2015 zo dňa 28. decembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Žalobu o d m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca prostredníctvom svojej manželky R. M., mailovou správou požiadal ministra zdravotníctva
Slovenskej republiky o kontrolu posúdenia oprávnenosti nároku na úhradu nákladov cezhraničnej

starostlivosti vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. (ďalej aj „VšZP a.s.“) z dôvodu, že mu nárok
VšZP a.s. priznaný nebol z dôvodu premlčania nároku, nakoľko podľa záverov VšZP a.s. nárok uplatnil
po zákonnej lehote v zmysle § 9d ods. 8 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene
a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon č. 580/2004 Z.z.“). Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky žiadosť ako podnet
odstúpilo na priame vybavenie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej len „žalovaný“

alebo „Úrad“), z dôvodu, že podanie sa týka postupu VšZP a.s. pri úhrade nákladov zdravotnej
starostlivosti. Po doložení plnomocenstva žalovaný žalobcovi oznámil, že jeho podanie kvalifikoval
ako podnet na vykonanie dohľadu na diaľku podľa § 43 ods.1 písm. a) zákona č. 581/2004 Z.z. o
zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z.z.“) a žalobcom tvrdené skutočnosti budú preverené v rámci
výkonu dohľadu. Žalovaný následne vyzval VšZP a.s., aby sa vyjadrila k podnetu žalobcu a predložila

spisovú zložku žalobcu. Po prešetrení veci žalovaný vypracoval ku dňu 10. decembra 2015 Protokol o
vykonanom dohľade na diaľku (ďalej len „Protokol“), v ktorom konštatoval, že nezistil u dohliadaného
subjektu v rámci predmetu dohľadu nedostatky. Výkonom dohľadu bolo zistené, že postup zdravotnej
poisťovne bol správny a v súlade so zákonom č. 580/2004 Z.z. a č. 581/2004 Z.z., ako aj ďalšími
súvisiacimivšeobecnezáväznýmiprávnymipredpismi.Úradvyhodnotilpodnetžalobcuakopoistencaza
neopodstatnený. Oznámenie o výsledku prešetrenia č. 47285/2015/911, PO 1995/2015, 142443/2015

zo dňa 28. decembra 2015 (ďalej len „napadnuté opatrenie“) bolo zaslané VšZP a.s., Ministerstvu
zdravotníctva Slovenskej republiky a žalobcovi.

2. Napadnutým opatrením žalovaný žalobcovi oznámil, že jeho podanie kvalifikoval ako podnet na
vykonanie dohľadu na diaľku. Uviedol, že po preverení skutočností uvedených v podnete zistil, že z
dôvodunáhlehozhoršeniazdravotnéhostavubolžalobcanútenýpodstúpiťoperačnýzákrokvNemecku,

nakoľko ho nebolo možné vykonať v Belgicku. Zistil tiež, že žalobca po doručení faktúr za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť podal žiadosť o preplatenie nákladov v belgickej poisťovni Mutualité LibreSecurex, ktorá poisťovňa následne k žiadosti o preplatenie nákladov zaujala zamietavé stanovisko
a žalobcovi odporučila obrátiť sa so žiadosťou na kompetentné autority v Slovenskej republike.
Žalovaný tiež zistil, že následne žalobca dňa 9. septembra 2015 zaslal zdravotnej poisťovni (VšZP a.s.)

žiadosť o preplatenie nákladov zdravotnej starostlivosti spolu s potrebnými dokladmi, pričom zdravotná
poisťovňa mu listom vrátila podklady z ošetrení v Nemecku z 10.04.2015, 26.05.2015, 27.05.2015
a 05.06.2015, nakoľko išlo o poskytnutie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti s odôvodnením, že
žiadosti nemôže vyhovieť pre jej oneskorené predloženie, nakoľko odo dňa poskytnutia zdravotnej
starostlivosti v Nemecku uplynulo viac ako 90 dní. Žalovaný v napadnutom opatrení konštatoval, že

v prípade žalobcu išlo o zdravotnú starostlivosť, za ktorou žalobca do iného štátu priamo vycestoval
a teda išlo o cezhraničnú zdravotnú starostlivosť. Skutočnosť, že formulár E106SK (S1) do dňa
podania žiadosti o preplatenie nákladov belgickou stranou nebol potvrdený, nebola v prípade čerpania
zdravotnej starostlivosti žalobcu rozhodujúca, nakoľko zdravotná starostlivosť bola poskytnutá na území
tretieho členského štátu (Nemecko). Poskytovanie zdravotnej starostlivosti na území Nemecka ako štátu
dočasného pobytu poistenca je možné prostredníctvom európskeho preukazu zdravotného poistenia

ako poskytnutie potrebnej zdravotnej starostlivosti podľa čl. 19 nariadenia ES č. 883 (2004 o koordinácii
systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „Nariadenie“). V prípade pobytu poistenca na území
Nemecka bolo možné poskytnúť zdravotnú starostlivosť aj so súhlasom príslušnej slovenskej zdravotnej
poisťovne podľa čl. 20 Nariadenia (plánovaná liečba). V takom prípade bolo potrebné, aby poistenec
požiadal o vydanie súhlasu príslušnej zdravotnej poisťovne s poskytovaním plánovanej zdravotnej

starostlivosti prostredníctvom prenosného dokumentu S2 v súlade s ustanovením § 9b ods. 10-14
a § 9f zákona č. 580/2004 Z.z.. O vydanie súhlasu zdravotnej poisťovne nebolo zo strany žalobcu
požiadané. Na osobu verejne zdravotne poistenú v Slovenskej republike sa pri migrácii za plánovanou
zdravotnou starostlivosťou v rámci EÚ vzťahujú ustanovenia Smernice 2011/24/EÚ o uplatňovaní
práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti (ďalej len „Smernica“). Cezhraničná zdravotná

starostlivosť je zdravotná starostlivosť poskytovaná alebo indikovaná poistencovi v inom členskom štáte
EÚ, ktorú poistenec uhrádza poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti v inom členskou štáte EÚ priamo.
Poistenec má právo na preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom
členskom štáte EÚ u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti iného členského štátu bez ohľadu na to,
či je financovaný z verejného systému, ak patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na

základe verejného zdravotného poistenia v Slovenskej republike, a to vo výške úhrady v Slovenskej
republike. Žiadosť o preplatenie nákladov musí poistenec podať do 3 mesiacov od ukončenia čerpania
cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte EÚ, tak ako to ustanovuje § 9d ods.
8 zákona č. 580/2004 Z.z. K žiadosti je potrebné predložiť originál faktúry/rozpisu výkonov, originál
dokladu o zaplatení a správu o poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Podľa zdokladovaných písomných

informácií viažucich sa k prípadu poistenca nebola zákonom ustanovená lehota na predloženie žiadosti
o refundáciu vynaložených nákladov dodržaná. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že
preplatenie nákladov vynaložených na poskytovanie cezhraničnej starostlivosti v Nemecku nemožno
vykonať podľa ustanovení Smernice a zákona č. 580/2004 Z.z. Žalovaný tiež konštatoval, že v prípade,
ak poistenec žiada o preplatenie nákladov ambulantnej starostlivosti poskytnutej v Nemecku vo výške

ustanovenej slovenskou poisťovňou, je možné uplatniť v tejto situácii judikatúru Európskeho súdneho
dvora (rozsudky vo veci Kohll C-158/96, Decker C-120/95), pretože na preplatenie podľa judikatúry
Európskeho súdneho dvora sa ustanovenia zákona o podávaní žiadosti o preplatenie nákladov, ani
lehoty v nich upravené, nevzťahujú. Žalovaný uzavrel, že výkonom dohľadu bolo zistené, že postup
zdravotnej poisťovne bol správny a v súlade so zákonom č. 580/2004 Z.z. a č. 581/2004 Z.z., ako aj s

ďalšími súvisiacimi predpismi a podnet žalobcu vyhodnotil ako neopodstatnený.

3. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého
opatrenia,ktoroužiadal,abysprávnysúdnapadnutéopatreniežalovanéhozrušilavecvrátilžalovanému
na ďalšie konanie. Rovnakou žalobou žalobca žiadal, aby súd zrušil aj Oznámenie Všeobecnej

zdravotnej poisťovne a.s. č. XXXXRFXXXXXXXXXX/. zo dňa 25. novembra 2015, ktorá vec je vedená
na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp.zn. 2Scud/5/2016. Žalobca v žalobe popísal skutkový stav,
skutočnosť, že sa v hostiteľskej krajine (Belgicko) zaregistroval s použitím formulára S1 v zdravotnej
poisťovni Mutualité Libre Securex. Kvôli náhlemu zhoršeniu ochorenia bol nútený podstúpiť operačný
zákrok v Univerzitnej nemocnici v Aachene (Nemecko). S operačným zákrokom boli spojené aj ďalšie

vyšetrenia a kontroly, posledná z nich bola vykonaná dňa 3. júla 2015. Z uvedeného dôvodu mal žalobca
za to, že až týmto dňom bolo ukončené poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zahraničí. S vyúčtovaním
nákladovvrámcicezhraničnejzdravotnejstarostlivostisažalobcapodoručenífaktúrbezodkladneobrátil
na belgickú poisťovňu, ktorá dňa 7. augusta 2015 zaujala k žiadosti žalobcu o preplatenie nákladovza poskytnuté zdravotné služby zamietavé stanovisko s odporučením obrátiť sa na kompetentné
orgány v domovskom štáte. Na základe tohto stanoviska žalobca doručil VšZP a.s. 9. septembra 2015
originály všetkých potrebných dokumentov, pričom od nej obdržal zamietavé stanovisko s odôvodnením,

že si právo na preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti neuplatnil v lehote troch
mesiacov od poskytnutia cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Zároveň VšZP a.s. žalobcovi oznámila,
že formulár S1, na základe ktorého by mal žalobca právo na plnú zdravotnú starostlivosť v Belgicku,
má žalobca síce vystavený, ale do dňa odoslania zamietavého vyjadrenia nebol žalobcovi potvrdený.
Potvrdenie predmetného formulára bolo ale povinnosťou belgickej poisťovne, pričom žalobca si svoju

povinnosť riadne a včas splnil, a preto mu nemôže byť na škodu, že tak nespravila aj príslušná belgická
poisťovňa. Na opakovanú žiadosť o preplatenie liečebných nákladov reagovala VšZP a.s. opakovaným
zamietavým stanoviskom, v ktorom opätovne poukázala na trojmesačnú lehotu na uplatnenie práva
na preplatenie nákladov na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť. Žalobca mal za to, že VšZP a.s.
nepostupovala v súlade so zákonom č. 580/2004 Z.z., zákonom č. 581/2004 Z.z. a ani v súlade s
príslušnou európskou legislatívou. Pred podaním správnej žaloby proti opatreniu VšZP a.s., ktorým

táto odmietla preplatiť náklady súvisiace s cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou, sa žalobca obrátil
na Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky so žiadosťou o kontrolu posúdenia oprávnenosti
nároku na úhradu nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ktorá bola odstúpená žalovanému
- Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Žalobca tvrdil, že po vyhodnotení jeho podnetu
zo strany žalovaného ako neopodstatneného nemal ďalšie opravné prostriedky k dispozícii. Žalobca

v žalobe tvrdil, že žalovaný (a ani Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s.) nepostupovali v súlade so
zákonom č. 580/2004 Z.z. a ani v súlade so zákonom č. 581/2004 Z.z.. V žalobe však predovšetkým
namieta nesprávnosť a nezákonnosť opatrenia VšZP a.s.. Vo vzťahu k žalovanému tvrdil, že nie je
zrejmé, prečo žalovaný napriek stanovisku uvedenému v opatrení (že v prípade, ak poistenec žiada o
preplatenie nákladov ambulantnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej v Nemecku vo výške ustanovenej

slovenskou legislatívou, sa na preplatenie podľa judikatúry ESD ustanovenia zákona o podávaní žiadosti
o preplatenie nákladov ani lehoty v nich uvedené nevzťahujú) konštatuje, že VšZP a.s. postupovala v
súlade so zákonom. Uvedené tvrdenia si podľa žalobcu odporujú. Žalobca využil právo na preskúmanie
postupu VšZP a.s. žalovaným, pričom išlo o jediný prostriedok obrany žalobcu, ktorý mohol využiť.
Nesúhlasiac s opatrením VšZP a.s. považoval aj napadnuté opatrenie žalovaného za nezákonné z

dôvodu jeho rozpornosti, majúceho za následok jeho nepreskúmateľnosť a neurčitosť

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení namietol nedostatok pasívnej legitimácie ako účastníka
preskúmavacieho konania. Žalovanému neprináleží kompetencia rozhodnúť o liečbe v EÚ s výnimkou
plánovanej ústavnej starostlivosti v prípade odvolania proti rozhodnutiu zdravotnej poisťovne, ktoré ale

nie je predmetom súdneho konania. Žalovaný zdôraznil, že nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti
voči žalobcovi ako poistencovi, táto kompetencia prináleží výlučne príslušnej zdravotnej poisťovni.
Z uvedeného dôvodu žalovaný navrhol, aby súd žalobu zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej
legitimácie na jeho strane. Vo veci samej poukázal na skutočnosť, že v predmetnej veci žalovaný
vykonal dohľad na diaľku v príslušnej zdravotnej poisťovni, predmetom dohľadu bolo dodržiavanie

ustanovení zákona č. 580/2004 Z.z. V rámci dohľadu žalovaný preskúmal v rámci svojich kompetencií
postup zdravotnej poisťovne v procese schvaľovania žiadosti žalobcu o preplatenie nákladov zdravotnej
starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte. Po posúdení spisovej dokumentácie žalovaný dospel
k záveru, že postup zdravotnej poisťovne bol v súlade s ustanoveniami zákona č. 580/2004 Z.z., o
čom žalobcu informoval. Ak žalobca tvrdil, že napadnuté oznámenie žalovaného je preskúmateľné

súdom, žalovaný zdôraznil, že podľa § 43 ods. 11 zákona č. 581/2004 Z.z. sa na výkon dohľadu nad
zdravotnou starostlivosťou nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Výsledkom dohľadu
nemôže byť rozhodnutie a ani oznámenie o výsledku vykonaného dohľadu nemôže byť považované
za rozhodnutie. Výsledkom dohľadu bol Protokol o vykonanom dohľade na diaľku č. 1994/2016 zo
dňa 9. decembra 2015. Žalovaný zdôraznil, že pokiaľ v danom prípade v napadnutom oznámení

uviedol, že v danom prípade je možné aplikovať rozsudky Európskeho súdneho dvora, uvedením
tejto skutočnosti len informoval žalobcu o jeho možnosti uplatniť si nárok podľa uvádzanej judikatúry
ESD. Ide o možnosť, nie o povinnosť zdravotnej poisťovne. Túto povinnosť žalovaný v rámci svojich
kompetencií nemôže uložiť zdravotnej poisťovni, akceptovanie tejto možnosti je výlučne na rozhodnutí
zdravotnej poisťovne. Záverom žalovaný tvrdil, že nemôže uložiť zdravotnej poisťovni povinnosť

vykonať úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v prípade fakultatívnych ustanovení
pri rozhodovacej činnosti zdravotnej poisťovne. Žalovaný je oprávnený dohliadať na dodržiavanie
ustanovení príslušných právnych predpisov zdravotnou poisťovňou a za ich nedodržanie môže
zdravotnú poisťovňu sankcionovať podľa § 50 zákona č. 581/2004 Z.z.5. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zdôraznil, že zdravotná starostlivosť sa realizuje v
rámci systému zdravotnej politiky, v ktorom má každý subjekt zákonom definované postavenie a

z toho vyplývajúce práva a povinnosti. Fungovanie tohto systému je predmetom úpravy správneho
práva. Vzťahy vznikajúce pri zabezpečovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti majú z väčšej
časti správoprávnu povahu. Účastníkmi vzťahov vznikajúcich a realizujúcich sa pri „zabezpečovaní
poskytovania“ zdravotnej starostlivosti sú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, zdravotné poisťovne,
zdravotnícke komory a orgány verejnej správy rozhodujúce o právach a povinnostiach zainteresovaných

subjektov. Dôvodom vzniku týchto vzťahov je splnenie pozitívneho záväzku štátu zabezpečiť pre
fyzické osoby zdravotnú starostlivosť. Tieto vzťahy sa vyznačujú všetkými znakmi typickými pre oblasť
správneho práva, ako napríklad subordinácia či vydávanie individuálnych správnych aktov. S poukazom
na ustanovenie § 17 ods.1 a § 1 písm. d) zákona č.581/2004 konštatoval, že žalovaný je pasívne
vecne legitimovaný, nakoľko ako právnická osoba, ktorej sa v oblasti verejnej správy zverila právomoc
vykonávaťdohľadnadzdravotnoustarostlivosťouvykonaldohľadajvpredmetnejveciatým,žerozhodol

o tom, že postup Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. bol správny, zasiahol do subjektívnych práv
žalobcu. Žalovaný v rámci výkonu dohľadu rozhodoval o právach a povinnostiach žalobcu, ktoré vznikli
a boli realizované pri zabezpečovaní poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktoré vzťahy spadajú pod
úpravu správneho práva.

6. Ďalšie relevantné písomné vyjadrenia vo veci podané neboli.

7. Žaloba bola podaná za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“).

8. Dňa 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len

„SSP“).

9. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 491 ods.2 SSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli
v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

11. Podľa § 244 ods. 1 až ods. 3 O.s.p.
(1) v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
(2) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy,
orgánovúzemnejsamosprávy,akoajorgánovzáujmovejsamosprávyaďalšíchprávnickýchosôb,akoaj

fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu").
(3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní,
ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických
alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti

fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj
jeho nečinnosť.

12. Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho

orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

13. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy

boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.14. Podľa § 3 ods. 1 písm. a), b) a c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie
a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti
verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov,

b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa
osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,
c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom

konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté.

15.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 9d ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. cezhraničná zdravotná starostlivosť je zdravotná
starostlivosť poskytovaná alebo indikovaná poistencovi v inom členskom štáte Európskej únie, ktorú
poistenec uhrádza poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti iného členského štátu Európskej únie

priamo. Ak bola poistencovi poskytnutá cezhraničná zdravotná starostlivosť v inom členskom štáte
Európskej únie a existuje potreba poskytnutia následnej zdravotnej starostlivosti v záujme dokončenia
liečebného procesu alebo zlepšenia zdravotného stavu, poistenec má právo na poskytnutie následnej
zdravotnej starostlivosti v Slovenskej republike. Cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou nie je
a) sociálna služba,

b) odber, testovanie, spracovanie, konzervácia, skladovanie alebo distribúcia orgánov, tkanív alebo
buniek na účely transplantácie,
c) program očkovania obyvateľstva proti infekčným chorobám, ktoré sú zamerané výlučne na ochranu
zdravia obyvateľstva v Slovenskej republike. doplniť ustanovenia zdravotníckych predpisov.

17. Podľa § 9d ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. poistenec má právo na preplatenie nákladov cezhraničnej
zdravotnej starostlivosti poskytnutej v inom členskom štáte Európskej únie u poskytovateľa zdravotnej
starostlivosti iného členského štátu Európskej únie bez ohľadu na to, či je financovaný z verejného
systému, ak patrí do rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného
poistenia v Slovenskej republike, 1) vo výške úhrady v Slovenskej republike; predchádzajúci súhlas

príslušnej zdravotnej poisťovne sa vyžaduje, ak to ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis podľa
odseku 3.

18. Podľa § 9d ods. 8 zákona č. 580/2004 Z.z. poistenec má právo na preplatenie nákladov cezhraničnej
zdravotnej starostlivosti podľa odsekov 2 a 3, ak písomne požiada príslušnú zdravotnú poisťovňu podľa

§ 10 do troch mesiacov od poskytnutia cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

19. Podľa § 10 ods. 1, ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z.
(1) Poistenec môže požiadať príslušnú zdravotnú poisťovňu o preplatenie nákladov zdravotnej
starostlivosti podľa § 9a, 9b a 9d na tlačive "Žiadosť o preplatenie nákladov zdravotnej

starostlivosti"(ďalejlen"žiadosťopreplatenie").Vzoržiadostiopreplatenieustanovívšeobecnezáväzný
právny predpis, ktorý vydá ministerstvo zdravotníctva.
(2) Súčasťou žiadosti o preplatenie musí byť
a) originál dokladu o zaplatení, ktorým je
1.dokladzregistračnejpokladne,príjmovýpokladničnýdokladalebodoklad,vktoréhotextejepotvrdené

prijatie sumy, ak ide o hotovostnú platbu, alebo
2. originál ústrižku o zaplatení poštovej poukážky, kópia výpisu z účtu, originál debetného avíza z banky
alebo pobočky zahraničnej banky, alebo originál potvrdenia o odpísaní finančnej sumy z bankového
účtu, ak ide o bezhotovostnú platbu,
b) záznam o ošetrení, správa o poskytnutej zdravotnej starostlivosti,

c) originál dokladu s rozpisom poskytnutých zdravotných výkonov, ako faktúra, vyúčtovanie zdravotných
výkonov, lekársky predpis pri predpísaní liekov, lekársky poukaz pri predpísaní zdravotníckej pomôcky.20. Podľa § 1 písm. d) zákona č.581/2004 Z.z. tento zákon ustanovuje dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, ktorým je
1. dohľad nad zdravotnými poisťovňami a verejným zdravotným poistením (ďalej len "dohľad nad

verejným zdravotným poistením") a
2. dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

21. Podľa § 18 ods. 1 písm. a) bod 1, bod 2 zákona č. 581/2004 Z.z. úrad vykonáva dohľad nad verejným
zdravotným poistením tým, že

1. dohliada na dodržiavanie ustanovení tohto zákona a osobitného predpisu,
2. vydáva povolenia a iné rozhodnutia podľa tohto zákona a dohliada na plnenie ním vydaných
rozhodnutí vrátane podmienok určených v týchto rozhodnutiach.

22. Podľa § 43 ods.1 zákona č. 581/2004 Z.z. úrad v rámci výkonu dohľadu nad zdravotnou
starostlivosťou [§ 1 písm. d)] vykonáva

a) dohľad na diaľku nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného, poskytovateľmi zdravotnej
starostlivosti, poistencami a inými osobami, ktorým osobitný predpis ukladá povinnosti,
b) dohľad na mieste nad zdravotnými poisťovňami, platiteľmi poistného a poskytovateľmi zdravotnej
starostlivosti (ďalej len „dohliadaný subjekt“).

23. Podľa § 43 ods. 2 zákona č. 581/2004 Z.z. dohľadom na diaľku sa rozumie získavanie a
vyhodnocovanie informácií a dokumentov o dohliadanom subjekte inak ako dohľadom na mieste,
napríklad získavaním a vyhodnocovaním informácií a dokumentov predložených úradu na základe
písomnej žiadosti úradu a vyhodnocovaním informácií a dokumentov uvedených v hláseniach, výkazoch
a iných podkladoch predkladaných úradu na základe tohto zákona alebo osobitných zákonov; dohľadom

na diaľku nie je získavanie a vyhodnocovanie informácií a dokumentov na diaľku postupom úradu v
konaní. Dohľad na diaľku vykonávajú zamestnanci úradu. Zamestnanci úradu môžu dohľad na diaľku
vykonať aj v súčinnosti s prizvanými osobami na základe písomného poverenia úradu. Prizvanými
osobami môžu byť zamestnanci iných právnických osôb alebo iné fyzické osoby s ich súhlasom odborne
spôsobilé pre daný špecializačný odbor.

24. Podľa § 43 ods. 11 zákona č. 581/2004 Z.z. na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou sa
nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

25. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

26. Predmetom žaloby bolo opatrenie žalovaného - Oznámenie o výsledku prešetrenia č.
47285/2015/911, PO 1995/2015, 142443/2015 zo dňa 28. decembra 2015, ktorým žalovaný žalobcovi
oznámil, že výkonom dohľadu bolo zistené, že postup zdravotnej poisťovne bol správny a v súlade so
zákonom č. 580/2004 Z.z. a č. 581/2004 Z.z., ako aj s ďalšími súvisiacimi predpismi a podnet žalobcu

vyhodnotil ako neopodstatnený. Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorej postup žalovaný vyhodnotil ako
zákonný, svojim opatrením - č. 2015RF6200000558/OLvC z 25. novembra 2015 žalobcovi oznámila,
že náklady na jednotlivé ošetrenia v Nemecku mu nepreplatí, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej
lehote troch mesiacov o ich preplatenie nepožiadal a k podaniu žiadosti došlo až po uplynutí zákonnej
lehoty. V tomto smere správny súd zdôrazňuje, že o žalobe proti opatreniu VšZP a.s. rozhodol v konaní

vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 2Scud/5/2016 tak, že rozsudkom zo dňa 13. júna 2017 opatrenie
VšZP a.s. zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. V tomto smere správny súd nemal pochybnosť o
tom, že aj keď na konanie o žiadosti o preplatenie nákladov cezhraničnej starostlivosti sa všeobecný
predpis o správnom konaní nevzťahuje, v prípade aplikácie ustanovenia § 9d ods. 8 resp. § 10 ods.
1 zákona č. 580/2004 Z.z. ide o rozhodovanie subjektu, ktorému zákon zveril rozhodovanie o právach

a povinnostiach fyzických osôb v oblasti verejnej správy. Je pritom právom fyzickej osoby požiadať
o preplatenie nákladov súvisiacich s cezhraničnou zdravotnou starostlivosťou. List VšZP a.s., ktorým
žalobcovi oznámila, že z dôvodu uplynutia zákonnej lehoty nie je možné uplatnené náklady uhradiť tak
považoval za opatrenie orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy, ktorým žalovaný rozhodoval o
práve žalobcu v oblasti verejného zdravotného poistenia podliehajúceho súdnemu prieskumu.

27. Žalovaný napadnuté opatrenie vydal v rámci konania o podnete žalobcu, vykonal dohľad na diaľku,
výsledky vykonaného dohľadu sa premietli do Protokolu o vykonanom dohľade na diaľku a tieto oznámil
žalobcovi napadnutým opatrením. Na výkon dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou sa nevzťahujúvšeobecné predpisy o správnom konaní. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou okrem iného
dohliadanadodržiavanieustanovenízákonač.580/2004Z.z.ač.581/2004Z.z.,vrámcivýkonudohľadu
nad zdravotnou starostlivosťou vykonáva dohľad na diaľku nad zdravotnými poisťovňami. Konanie pred

Úradom nenadväzuje na konanie pred príslušnou zdravotnou poisťovňou o žiadosti po preplatenie
nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, Úrad v tomto smere nie je orgánom, ktorý by rozhodoval
o opravnou prostriedku proti rozhodnutiu, prípadne opatreniu príslušnej zdravotnej poisťovne (vo veci
uplatnenia nároku na preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti).

28. S prihliadnutím na námietku nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovaného správny
súd skúmal, či žalobou napadnuté opatrenie podlieha súdnemu prieskumu podľa druhej hlavy piatej časti
O.s.p. (zákona platného v čase podania žaloby), resp. či podlieha súdnemu prieskumu podľa ustanovení
SSP a dospel k záveru, že tomu tak nie je.

29. V čase účinnosti O.s.p. bol konkrétne vecný rozsah preskúmavacieho konania pred správnym

súdom vymedzený v § 244 ods. 3 a § 248 O.s.p. Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumeli
rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo
zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.
Za spôsobilý predmet súdneho prieskumu ustálená súdna prax považuje aj rôzne akty, ktoré majú

charakter rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy alebo právnoaplikačné akty správnych
orgánov. Rozhodnutia a opatrenia orgánu verejnej správy na účely SSP za rozumejú také rozhodnutia
a opatrenia, ktoré zakladajú, menia, zrušujú alebo deklarujú práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti fyzickej alebo právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýkajú (rozhodnutia), resp. ktorými sú
alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

priamo dotknuté (opatrenia).

30. Aj keď správny súdu mal za preukázané, že Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. rozhodovala
o práve žalobcu v konaní o žiadosti o preplatenie nákladov cezhraničnej starostlivosti, vo vzťahu k
oznámeniu žalovaného (napadnutému opatreniu) dospel k záveru, že opatrením žalovaného práva,

právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu neboli a ani nemohli byť priamo dotknuté, a to z
nasledovných dôvodov:
31. Žalovaný nie je odvolacím orgánom, resp. orgánom, ktorý rozhoduje o opravnom prostriedku proti
rozhodnutiu (opatreniu) zdravotnej poisťovne v konaní o preplatenie nákladov cezhraničnej zdravotnej
starostlivosti. Na konanie o takejto žiadosti sa všeobecný predpis o správnom konaní nevzťahuje,

za podmienok ustanovených SSP takéto opatrenie podlieha súdnemu prieskumu bez toho, aby
podmienkou uplatnenia práva bolo podanie podnetu na výkon dohľadu zo strany žalovaného.

32. Dohľadom sa rozumie získavanie a vyhodnocovanie informácií a dokumentov o dohliadanom
subjekte, v predmetnej veci o zdravotnej poisťovni a jej postupe v konaní o žiadosti žalobcu o preplatenie

nákladov cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Je to zdravotná poisťovňa, ktorá v rámci výkonu
dohľadu postavenie dohliadaného subjektu a v rámci tohto postavenia práva a povinnosti vyplývajúce z
ustanovenia § 46 zákona č. 581/2004 Z.z. Oznamovateľ (podávateľ podnetu) takéto práva a povinnosti
pri výkone dohľadu nemá .

33. Výsledkom dohľadu je protokol, ktorý okrem iného obsahuje uvedenie skutočností zistených pri
výkone dohľadu. Súčasťou protokolu je doklad o doručení protokolu dohliadanému subjektu, jeho
písomné námietky a zápisnica z prerokovania písomných námietok, ak ich dohliadaný subjekt uplatnil.
Súčasťou protokolu môžu byť aj opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov alebo povinnosť prijať
opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin. Zákon č. 581/2004 Z.z. takéto oprávnenia

a povinnosti podávateľa podnetu neobsahuje.

34. Výsledkom výkonu dohľadu, v prípade zistenia porušenia ustanovení právnych predpisov, môže
byť uloženie sankcie zdravotnej poisťovni. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou koná so
zdravotnou poisťovňou, platiteľmi poistného, poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, poistencami a

inými osobami, ktorým osobitný predpis ukladá povinnosti. Žalobca nemá postavenie takéhoto subjektu,
ktorému by osobitný predpis (zákon č.580/2004 Z.z. ukladal povinnosti.35. V danom prípade výsledkom konania žalovaného vo vzťahu k žalobcovi nebolo vydanie
individuálneho správneho aktu, išlo o výkon tzv. správneho dozoru, ktorým je činnosť orgánu verejnej
správy v rámci jej vonkajšej kontroly. Úrad tak na základe podnetu žalobcu (mimochodom, postúpeného

žalovanému Ministerstvom zdravotníctva Slovenskej republiky, na ktoré sa žalobca obrátil v rámci
svojej žiadosti o prešetrenie postupu VšZP) vyhodnocoval správnosť postupu VšZP a.s., v rámci
svojej špecializovanej právomoci ho hodnotil a bol oprávnený v prípade nesúladu aplikovať sankčné
prostriedky. Orgánom dohľadu (dozoru) bol tak žalovaný a dohliadaným orgánom bola Všeobecná
zdravotná poisťovňa a.s. Na základe uvedeného je zrejmé, že dohliadaným subjektom nebol žalobca

a následkom vykonaného dohľadu a oznámením o výsledkoch dohľadu (napadnutým opatrením) mu
nebola a ani nemohla byť spôsobená ujma na jeho právach.

36. V tomto smere má podnet na prešetrenie postupu VšZP a.s. obdobný charakter ako sťažnosť podľa
zákona č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach, orgán verejnej správy vybavujúci sťažnosť rovnako sťažovateľovi
v oznámení uvedie, či bola sťažnosť opodstatnená alebo neopodstatnená a v prípade opodstatnenej

sťažnosti uvedie, či a aké boli orgánu verejnej správy, v ktorom sa sťažnosť prešetrovala, uložené
povinnosti. Vo vzťahu k súdnemu prieskumu oznámení o vybavení sťažnosti sa vyjadril Najvyšší súd
Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 7 Sžso 11/2010 zo dňa 7. decembra 2010, v ktorom konštatoval,
že: „Písomné oznámenie o vybavení sťažnosti nie je rozhodnutím, ktoré možno preskúmavať v
správnom súdnictve, lebo nemá za následok vznik, zmenu alebo zánik právneho vzťahu ani ním

nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb priamo
dotknuté“.

36. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti správny súd dospel k záveru, že žalobou napadnuté
oznámenie nepodlieha súdnemu prieskumu, a to ani podľa ustanovení O.s.p. ani podľa ustanovení

SSP, predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosť, že oznámenie žalovaného nemalo za následok vznik,
zmenu alebo zánik právneho vzťahu a ani ním nemohli byť práva, právom chránené záujmy alebo
povinnosti žalovaného dotknuté.

37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd podľa § 98 ods.1 písm. e) žalobu žalobcu

odmietol.

38. Nakoľko správny súd žalobu odmietol z dôvodu jej nepreskúmateľnosti, nakoľko napadnuté
oznámenie žalovaného nepodlieha súdnemu prieskumu podľa ustanovení SSP, vecnou stránkou veci
sa nezaoberal.

39. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd
prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Vzhľadom k tomu, že správny súd žalobu
žalobcu odmietol a žalobca tak v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

40. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
podaná na Krajskom súde v Banskej Bystrici.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na
podaniekasačnejsťažnosti.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľamusiabyťspísanéadvokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.