Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 22, 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 20Er/6619/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114228793
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miron Čiževský
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7114228793.3

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie oprávneného: M. V., nar. XX.XX.XXXX, S.
5, XXX XX I., zast. W.. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom na Štúrovej ulici č. 20, Košice, proti
povinnému: M. V., nar. XX.XX.XXXX, H. 6, I., vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Ing. Karolom
Mihalom, Moyzesova 34, 040 01 Košice, pod sp. zn. EX 1061/2014, o námietkach povinného zo dňa
23.12.2014 a návrhu na čiastočné zastavenie exekúcie takto

r o z h o d o l :

Súd námietkam v časti dlžného výživného prevyšujúceho sumu 142,50 Eur v y h o v u j e.

Exekúciu v časti 1.060.- Eur z a s t a v u j e.

Námietky proti trovám exekúcie z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu oprávneného zo dňa 28.10.2014 a poverenia na vykonanie exekúcie č. 5802 113485*
vydaného Okresným súdom Košice I dňa 27.11.2014 upovedomil poverený súdny exekútor účastníkov
konania o začatí exekúcie.

Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 16.12.2014.

Povinný v zákonnej 14-dňovej lehote podal dňa 29.12.2014 námietky proti exekúcii, ktoré odôvodnil tým,
že súdny exekútor vychádzal z návrhu právnej zástupkyne oprávneného zo dňa 28.10.2014, v ktorom
právna zástupkyňa nesprávne vyčíslila dlžnú sumu na výživnom. V rozpise splátok podľa povinného
chýbali úhrady výživného zo dňa 31.10.2014, z období 3/2010 - 11/2010 a z 2/2012. Povinný ďalej tvrdil,
že do 9/2013 riadne platil určené výživné, čo uviedla v konaní na Okresnom súde Košice I pod sp. zn.
XXP/XXX/XXXX aj matka oprávneného. K neplneniu splátok došlo v období 9/2013 - 11/2014, kedy

povinný dlhoval na splatnom bežnom výživnom podľa jeho názoru sumu 680 Eur a nie 1212,50 Eur
ako je uvedené v návrhu. V obdobiach 9/2013 - 5/2014 prispieval na výživné sumou 80 Eur namiesto
určených 100 Eur z dôvodu práceneschopnosti. Zároveň povinný namietal exekúciu na sumu 100 Eur
mesačne ako bežné výživné do budúcna a taktiež výšku trov právneho zastúpenia oprávneného ako
aj výšku trov exekučného konania. Povinný na záver uviedol, že v súčasnej dobe nemá žiadny príjem
ani majetok.

Tunajší súd konajúci vyšším súdnym úradníkom uznesením č.k. 20Er/6620/2014-36 zo dňa 17.4.2015
rozhodol tak, že námietky povinného proti exekúcií zamietol, námietky povinného proti trovám exekúcie
zamietol a exekúciu čiastočne zatavil v časti istiny vo výške 20 Eur.

Povinnýdňa7.5.2015tedavzákonnomstanovenejlehotedoručiltunajšiemusúduodvolanievočitomuto

uzneseniu.Podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa
je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo
justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie

súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak
odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa ( § 202), rozhodnutie sa podaním
odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Z toho dôvodu opätovne o odvolaní povinného rozhodoval sudca.

Dňa 23.02.2015 došlo súdu oznámenie povinného o dobrovoľnom splnení povinnosti, ktorým
upovedomil súd o úhrade splatného dlžného výživného v sume 1050.- Eur. Povinný predložil doklad o
úhradenaúčetmatkymaloletéhoD.V..Voznámeníďalejnavrholzrušeniealebozastavenieexekučného
konania na základe uspokojenia pohľadávky oprávneného a požadoval oslobodenie od trov exekúcie.

Podľa ust. § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok) povinný môže vzniesť u exekútora
povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky
proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku
alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To

isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v
exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Oprávnený sa k námietkam povinného vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Ivety

Rajtákovej písomným podaním zo dňa 04.02.2015, v ktorom uviedol, že povinný mal na základe
právoplatného a vykonateľného rozsudku sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo dňa 12.02.2010 prispievať na
výživu každého dieťaťa sumou 100 Eur mesačne. Do dňa podania návrhu na exekúciu dlhoval povinný
podľa oprávneného 5 500 Eur na každé dieťa. Oprávnený ďalej súhlasí s námietkou povinného, pokiaľ
ide o zohľadnenie platby 20 Eur zo dňa 31.10.2014, ktorá bola vykonaná pred podaním návrhu.

Zaplatenie splátky za obdobie od 3/2010 - 11/2010 matka oprávneného neeviduje a povinný by ich mal
podľa nej preukázať, ak sa majú započítať do zaplatenej sumy výživného. Argumentácia povinného,
že do 9/2013 nemal žiadne dlžné výživné, pretože matka maloletého oprávneného tento dlh nikdy
nežiadala vyrovnať znamená, že povinný nepochopil, že platenie výživného je zákonná povinnosť
uložená ust. § 62 ods. 1 zákona o rodine, ktorého výška bola v tomto prípade stanovená právoplatným

a vykonateľným rozhodnutím súdu a nezávisí od ľubovôle povinného, alebo od toho, či ho o platenie
oprávnený požiada. K vyjadreniu povinného, že platenie výživného potvrdila matka oprávneného v
konaní o znížení výživného na Okresnom súde Košice I sp. zn. XXP/XXX/XXXX, matka uviedla, že v
konaní nešlo o určenie alebo neurčenie dlhu na výživnom, a že všetky vyjadrenia sa týkali skutočností
významných pre toto konanie. V odvolaní matka poukazovala svojím výrokom o platení výživného

povinným, že nie je dôvod na zníženie výživného. K námietke povinného k exekúcii sumy 100 Eur
mesačne ako bežné výživné do budúcna matka poznamenala, že výšku tejto sumy neurčil exekútor v
tomto konaní. Ten iba vykonáva právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, pretože nedošlo k jeho
dobrovoľnému plneniu. Pokiaľ ide o námietky povinného proti trovám právneho zastúpenia oprávneného
v exekúcii a trov exekúcie, týmto trovám sa mohol povinný vyhnúť rešpektovaním právoplatného a

vykonateľného rozhodnutia súdu.

Vychádzajúc z námietok povinného a vyjadrenia oprávneného k nim, sa súd najskôr zaoberal úhradou
výživného vo výške 20 Eur zo dňa 31.10.2014, ktorá bola uskutočnená pred podaním návrhu. Keďže aj
matka oprávneného túto úhradu potvrdila a s námietkou povinného súhlasila, súd sumu 20 Eur rozdelil

na polovicu, teda konanie v tomto prípade zastavil vo výške 10 Eur, nakoľko druhú časť 10 Eur súd
pripojil ku konaniu 20 Er/6620/2014 oprávneného M. V..

V exekučnom konaní spadá dôkazné bremeno výlučne na ťarchu povinného, čo znamená, že je
povinnosťou povinného preukázať vo svojom podaní všetky dôkazy, na základe ktorých by bolo možné

preskúmať jeho podanie a dospieť k záveru, že sú naplnené dôvody na vyhovenie námietkam.V danom prípade však povinný ďalšie úhrady výživného z období 3/2010 - 11/2010 nijako nepreukázal,
nakoľko svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi písomnými dokladmi preukazujúcimi úhrady na účet matky
oprávneného.

Podľa ustanovenia § 120 ods. 1 zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.) sú
účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených
dôkazovvykoná.Súdmôževýnimočnevykonaťajinédôkazy,akonavrhujúúčastníci,akjeichvykonanie
nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Povinný namieta aj nezákonnosť platenia podľa neho zaplatených úhrad výživného, z dôvodu ich
premlčania.

V tomto prípade súd poukazuje na ustanovenie § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. (Zákon o rodine),
podľa ktorého sa právo na výživné nepremlčuje. V zmysle tejto úpravy sa teda oprávnená osoba môže

bez časového obmedzenia po vzniku vyživovacej povinnosti domáhať výživného a povinný nemôže
odvrátiť tento nárok tým, že uplynula zákonná lehota od času, kedy sa právo mohlo uplatniť po prvýkrát.

K tvrdeniam povinného, že je nemajetný a nemá žiaden príjem, súd uvádza, že nie je úlohou súdu
skúmať nemajetnosť povinného a jeho príjem, to preskúmava súdny exekútor v rámci výkonu exekúcie

šetrením majetkovej podstaty povinného. Úlohou súdu v konaní o námietkach je podľa § 50 ods. 1
Exekučného poriadku skúmať, či nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo
bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.

Pokiaľ ide o námietku povinného ohľadne výšky bežného výživného do budúcna, súd má za to, že pokiaľ

nie je právoplatne ukončené konanie o znížení výživného vo veci oprávneného D. V. na L. súde I. I pod
sp. zn. XXP/XXX/XXXX, je povinný naďalej zaviazaný rozsudkom L. súdu I. I sp. zn. XXC/XXX/XXXX zo
dňa12.2.2010prispievaťnavýživukaždéhodieťaťasumou100Eurmesačne.Navyše,tútosumuneurčil
exekútor v exekučnom konaní vedenom proti povinnému, ale súd vo vyššie uvedenom právoplatnom a
vykonateľnom rozsudku a teda exekučný súd nie je oprávnený meniť túto určenú výšku výživného.

Povinný taktiež namietal výšku trov právneho zastúpenia oprávneného a výšku trov exekučného
konania, avšak nešpecifikoval čo presne pri stanovení výšky trov namieta. Súd poukazuje na tú
skutočnosť, že ku dňu 24.11.2014 predstavovala výška vymáhanej pohľadávky sumu 1.212,50 Eur, k
čiastočnej úhrade tejto istiny došlo až vo 2/2015, teda výška trov sa vypočíta z uplatňovanej sumy,

teda zo sumy 1.212,50 Eur. Z toho dôvodu súd námietku povinného proti trovám exekúcie zamietol
Taktiež súd poukazuje na to, že námietka týkajúca sa výšky trov je nepreskúmateľná a neodôvodnená,
nakoľkopovinnýneuviedolžiadnukonkrétnuskutočnosťkdebysúd,resp.právnyzástupcaoprávneného
pochybil pri stanovení výšky trov právneho zastúpenia.

Podľa § 24 O.s.p., sa účastník môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o
zastupovanie podľa § 26, môže si účastník zvoliť za zástupcu len fyzickú osobu. V tej istej veci môže
mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie podľa § 25.

Podľa § 25 ods. 1 O.s.p., si ako zástupcu účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené

advokátovi nemožno obmedziť.

Povinný zároveň vzniesol aj námietky proti trovám exekúcie vyčíslených súdnym exekútorom v
upovedomení o začatí exekúcie.

Podľa ustanovenia § 201 ods. 1 Exekučného poriadku predbežné trovy exekúcie určuje exekútor podľa
osobitného právneho predpisu v upovedomení o začatí exekúcie. V rámci predbežných trov exekúcie
exekútor vyčísli odmenu najviac v rozsahu ako pri upustení od exekúcie; náhradu výdavkov a náhradu
za stratu času vyčísli len v rozsahu ich skutočnej výšky v čase vydania upovedomenia o začatí exekúcie.
Zároveň povinného upozorní, že ak dlh nesplní, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie, a predbežne vyčísli

ich výšku.

Súd považuje za potrebné uviesť, že trovy exekúcie vyčíslené v upovedomení o začatí exekúcie sú
stanovené súdnym exekútorom len predbežne, to znamená, že ich výška sa v závislosti od náročnostia dĺžky exekučného konania mení. Súdnemu exekútorovi patrí za výkon exekučnej činnosti odmena
a náhrada hotových výdavkov, a to vo výške reálne vzniknutých výdavkov a náhrady za stratu času,
ktorá sa vyčísľuje spravidla až pri ukončení exekučného konania a podlieha schváleniu súdom. Od

povinného sú potom vymáhané len reálne vynaložené náklady súdneho exekútora. Prípadný preplatok
zo strany povinného je súdny exekútor povinný povinnému vrátiť. V tomto prípade platí to isté, čo súd už
uviedol vyššie, že povinný tieto trovy namietol iba z dôvodu ich nesprávnej výšky, avšak nepreukázal, v
ktorej časti výpočtu trov exekúcie sú trovy exekúcie určené v upovedomení o začatí exekúcie vyčíslené
nesprávne prípadne v rozpore s platnou právnou úpravou. Súd preskúmal upovedomenie o začatí

exekúcie, ktoré vydal súdny exekútor dňa 12.12.2014 a nezistil vo vyčíslení trov exekúcie pochybenie
súdneho exekútora ani rozpor vyčíslenia s platnou právnou úpravou.

Na základe uvedeného preto súd považuje námietky povinného proti trovám exekúcie za nedôvodné a
nepreskúmateľné, nakoľko v námietkach proti trovám exekúcie neboli tvrdenia povinného preukázané.

Povinný vo svojom odvolaní zo dňa 7.5.2015 vytýkal súdu, že pochybil, že nepreveril oprávnenosť
uplatneného nároku oprávnenej osoby za obdobie X/XXXX-XX/XXXX. V tomto prípade súd jednoznačne
považuje za potrebné uviesť, že v samotnom návrhu sa vymáha iba výživné za obdobie od 12/2010
do 9/2014, teda súd ani nepreveroval platby za obdobie do 11/2010. Čo sa týka námietky povinného,
že nárok oprávneného je premlčaný, tu na súd musí konštatovať, že podľa ustanovenia § 77 ods. 1

právo na výživné sa nepremlčuje, možno však priznať odo dňa začatia súdneho konania a výživné pre
maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätné odo dňa začatia konania, ak sú na
to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 25C/427/2009 súd zistil, že povinný bol zaviazaný uhrádzať mesačné

výživné á 100 Eur na každé maloleté dieťa, tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.3.2010.

Podľa ustanovenia § 110 ods. 1 OZ ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného
orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník
písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola

však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty. To znamená,
že v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k danej veci k premlčaniu, ktorého sa v tomto prípade povinný
domáha.

Dňa 25.5.2015 teda po rozhodnutí vyšším súdnym úradníkom o námietkach povinný prostredníctvom

súdneho exekútora doručil tunajšiemu súdu doklad o zaplatení 1.050 Eur. Dňa 11.6.2015 oprávnený
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne doručil tunajšiemu súdu vyjadrenie k odvolaniu povinného,
v ktorom uviedol, že povinný počas celého výkonu rozhodnutia nepreukázal žiadnymi relevantnými
písomnými dokladmi s výnimkou platby 20 Eur zo dňa 31.10.2014, ktorá bola vykonaná pred podaním
návrhu na exekúciu a s touto námietkou povinného matka oprávneného súhlasila vo vyjadrení k

námietkam povinného voči exekúcií zo dňa 4.2.2015, že uhradil iné ako v návrhu na začatie exekúcie
uvedenéplatbyvýživnéhoajehovnámietkeprotiexekúciíajvodvolaníprotiuzneseniuzodňa17.4.2015
spomínaná dlžná suma 1.050 Eur je už zahrnutá v prijatých platbách výživného uvedených v návrhu na
začatie exekúcií v mesiaci 2/2012 vo výške polovice tejto sumy, teda 525 Eur a to z tohto dôvodu, že
povinným uhradená suma bola rozdelená medzi obe jeho maloleté deti, pretože iná platba v uvedenom

mesiaci nebola povinným uhradená a tvrdenia o uhradených iných platbách zostali iba v rovine tvrdení
povinného.

S týmto tvrdením oprávneného súd nemôže súhlasiť a to konkrétne, že suma 1.050 Eur zo dňa 2/2012
vo výške 1.050 Eur už bola zahrnutá v samotnom návrhu na vykonanie exekúcie. Jednak vo vyjadrení

oprávnený uviedol mesiac 2/2012, avšak táto platba bola vykonaná až v 2/2015, teda nemohla byť
zarátaná v samotnom návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý bol podaný súdnemu exekútorovi dňa
24.11.2014.

Taktiež súd nemôže súhlasiť s tvrdením oprávneného, že táto suma 1.050 Eur bola rozdelená na dve

maloleté deti á 525 Eur, nakoľko v spise tunajšieho súdu sp. zn. 20Er/6619/2014 sa nachádza ďalší
pokladničný doklad z banky, ktorým povinný zložil na účet matky sumu 1.060.- Eur, teda na obe deti
spoluvložil2.110Eur,tedazáveromjepotrebnéuviesť,žeoprávnenýsipodanýmnávrhomnavykonanie
exekúcie uplatňoval za obdobie 12/2010 - 9/2014 sumu 1.212,50 Eur a ako súd z predložených listinnýchdôkazov zistil zo strany povinného došlo k úhrade sumy 1.060 Eur ako aj 10 Eur, ostalo neuhradených
142,50 Eur.

Z toho dôvodu súd exekúciu v časti 1.060.- Eur zastavil.

Zuvedenéhotedavyplýva,žepovinnýsvojdlhsplnilažpozačatíexekučnéhokonaniaajtoibačiastočne.

Čo sa týka bežného výživného, súd exekúciu v tejto časti nezastavil, nakoľko nie je žiadna záruka, že
zo strany povinného bude aj v budúcnosti dochádzať k dobrovoľnému plneniu výživného a to aj na tú
skutočnosť, že si povinný svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplnil, čo sám aj vo svojom vyjadrení
uviedol, že od 9/2013 do 7/2014 si neplnil svoju zákonnú povinnosť riadne a teda súd poukazuje aj
na ustanovenie § 251 ods. 1 O.s.p. na základe, ktorého ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie poľa osobitného zákona

( Exekučný poriadok).

Z toho dôvodu súd rozhodol tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I, do 15 dní odo dňa

doručenia rozhodnutia, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 O.s.p.).