Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/50/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115226189
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115226189.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,akoodvolacísúd,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej
a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcu - Československá
obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, v zastúpení právne
- HMG LEGAL s.r.o., so sídlom Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovaným:
1/ S. H., nar. X.XX.XXXX, bytom K. XX/XX, XXX XX F., 2/ V. H., nar. X.X.XXXX, bytom Q. XXXX/X, F.,

o zaplatenie 2 556,29 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Žilina, č.k. 25C/398/2015-63 zo dňa 27.10.2016 čo do výroku o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

M e n í uznesenie vo výroku, v ktorom súd prvej inštancie uložil žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi
trovy konania vo výške 31,58 % tak, že „žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného
konania voči žalovaným 1/, 2/ v rozsahu 100%“.
Ďalších výrokov uznesenia sa n e d o t ý k a .

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným 1/, 2/ v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil konanie o žalobe podanej žalobcom dňa 20.8.2015,
ktorým sa voči žalovaným domáhal zaplatenia istiny 2.556.29 eur s príslušenstvom. Postupoval podľa §
144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pretože žalobca dňa 4.10.2016 žalobu zobral späť,

žiadal zastavenie konania z dôvodu, že žalovaný 1/, 2/ podľa jeho tvrdenia mu žalovanú istinu uhradili.

2. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania súd vychádzal z ustanovenia §
255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku. Poukázal na výšku uplatneného nároku
žalobcu voči žalovaným 1/,2/, jednalo sa o sumu 2.556,29 eur s príslušenstvom. Dňa 4.10.2016 žalobca
zobral žalobu späť s tvrdením, že žalovaní 1/,2/ po podaní návrhu celú žalovanú istinu s príslušenstvom

uhradili. Súd zdôraznil, že žaloba bola na Okresný súd Žilina podaná dňa 27.8.2016, pričom z výpisu
doloženého žalobcom vyplynulo, že po dátume žalovaní uhradili žalobcovi len 1.682 eur a následne
došlo k späťvzatiu žaloby žalobcom voči žalovaným. Vychádzajúc z tejto situácie potom súd konštatoval,
že úspech a neúspech žalobcu v spore je 65,79% ku 34,21%, celkový preukázaný úspech žalobcu je tak
v rozsahu 31,58%, vychádzajúc z celkového preukázaného úspechu žalobcu, súd zaviazal žalovaných
1/,2/ k povinnosti zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 31,58%.

3. Podľa § 11 ods. 3, 4 zák. č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch nariadil súd žalobcovi vrátiť po
právoplatnosti uznesenia súdny poplatok vo výške 146,30 eur (krátený o sumu 6,70 eur).

4. Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca čo do výroku o náhrade trov
prvoinštančného konania. V tomto výroku sa domáhal zmeny uznesenia, v rámci nej priznať nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100%, zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania.5. Namietal nesprávne právne posúdenie dotknutej otázky prvoinštančným súdom. V odôvodnení
uznesenia nesprávne uvádza súd, že podľa obsahu výpisov doložených žalobcom žalovaní po dátume
27.8.2016 uhradili mu len sumu 1.682 eur a on ( žalobca ) zobral žalobu späť v celom rozsahu. Podľa

odvolateľa súd sa dopustil chyby, keď namiesto skutočného dátumu podania žaloby dňa 27.8.2015
považoval za dátum podania žaloby deň 27.8.2016. Následne, vychádzajúc z chybného dátumu potom
rozhodol o povinnosti žalovaných zaplatiť mu trovy konania v rozsahu iba 31,58 %. Odvolateľ odkazuje
na obsah výpisov z úverového účtu žalovaných, tie preukazujú, že po podaní žalobného návrhu žalovaní
1/, 2/ vykonali úhrady nasledovne: dňa 27.11.2015 vo výške 170 eur, 13.1.2016 vo výške 170 eur,

19.2.2016 vo výške 170 eur, 22.3.2016 vo výške 170 eur, 26.4.2016 vo výške 170 eur, 29.5.2016 vo
výške 170 eur, 12.7.2016 vo výške 170 eur a 6.9.2016 vo výške 1.682 eur, teda zaplatili žalovanú
pohľadávku v celom rozsahu. Podľa odvolateľa uznesenie v otázke nároku na náhradu trov konania je
nesprávne, preto opravným prostriedkom žiada o vykonanie spravodlivej nápravy.

6. Žalovaní 1/, 2/ písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepredložili.

7.KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací(§34CSP-zákonč.160/2015Z.z.vzneníúčinnomod1.7.2016,
ďalej „CSP“), po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená strana sporu (§ 359 CSP), v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal veci v rozsahu danom podľa § 379 CSP (z tohto
dôvodu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý výrok o zastavení konania a o vrátení kráteného

súdneho poplatku žalobcovi), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, uznesenie súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku zmenil podľa § 388 CSP.

8. Krajský súd vyhodnotil odvolanie žalobcu za dôvodné.

9. Je jednoznačné, že žalobca žalobou doručenou súdu 27.8.2015 sa domáhal voči žalovanému 1/ a
po rozšírení žaloby aj voči žalovanej 2/ (podaním doručeným súdu 23.11.2015) zaplatenia peňažnej
pohľadávky 2.556,29 eur s príslušenstvom (riadny úrok vo výške 15,80% p.a. z istiny 1.530,20 eur od
20.8.2015 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,05% p.a. zo sumy 2.188,25 eur od 20.8.2015 do
zaplatenia ) a náhrady trov konania.

10. Podaním doručeným súdu 4.10.2016 (na čl. 45 spisu) žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu,
žiadal konanie zastaviť a to z dôvodu, že žalovaní po podaní žalobného návrhu uhradili uplatnenú
pohľadávku v celom rozsahu.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu žalobca preukázal, že k späťvzatiu žaloby ho viedlo správanie
sa žalovaných 1/, 2/, ktorý po podaní žalobného návrhu pohľadávku mu uhradili. Táto skutočnosť
vyplýva z obsahu výpisov z úverového účtu žalovaných, ktoré listiny žalobca predložil súdu, tie sa
nachádzajú na č.l. 51 až 55 spisu, zároveň potvrdzujú odvolacie tvrdenie žalobcu o tom, že k späťvzatiu
žaloby ho viedla práve okolnosť zaplatenia peňažnej pohľadávky žalovanými 1/ 2/ po podaní žalobného

návrhu. Následne je potom preukázané, že žalovaní 1/, 2 procesne zavinili zastavenie konania (ako
celku), keď po podaní žaloby splnili to, čoho sa žalobca podanou žalobou voči nim domáhal. Uvedené
skutočnosti viedli odvolací súd k tomu, že odvolaniu žalobcu vyhovel, uznesenie vo výroku o náhrade
trov prvoinštančného konania zmenil, v rámci tejto zmeny priznal žalobcovi voči žalovaným nárok na
náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Ďalšie výroky uznesenia odvolaním napadnuté

neboli, z tohto dôvodu krajský súd ich nepodrobil odvolaciemu prieskumu.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v aplikácii s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi voči žalovaným 1/, 2/ priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Žalobca v tomto štádiu konania úspešný bol, má preto voči žalovaným nárok

na náhradu trov ktoré vynaložil v súvislosti s podaným odvolaním. Krajský súd dáva do pozornosti
súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o výške trov odvolacieho konania treba vychádzať z toho, že
predmetom odvolacieho prieskumu boli trovy (nárok na ich náhradu) prvoinštančného konania.

13. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu dovolanie prípustné n i e j e .