Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 7, 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 7C/200/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1614208638
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr.Ing. Anna Přikrylová

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1614208638.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Ing. Mgr. Annou Přikrylovou, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA, reg. č. 542 097 902, so sídlom boulevard Haussmann 1, 750 09
Paríž, Francúzska republika, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom: BNP
PARIBAS PERSONAL SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2,
821 08 Bratislava, zastúpeného usadenou euroadvokátou JUDr. Helenou Strachotovou, so sídlom
Hviezdoslavova 7, 036 01 Martin, proti žalovanému: P. o zaplatenie sumy 5.720,41 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.178,09 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne

zosumy1.178,09Eurod13.12.2013dozaplatenia,všetkodotrochdníodprávoplatnostitohtorozsudku.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Súd nepriznáva žalovanému náhradu trov konania.

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 50,- Eur zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.07.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia

sumy 5.720,41 Eur s úrokom z dlžnej úverovej istiny vo výške 17,99 % ročne zo sumy 5.237,67 Eur
od 05.12.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 5.720,41 Eur
od 04.12.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe návrhu na
uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 18.04.2012 poskytol žalobca žalovanému
úver vo výške 5.648,- Eur na nákup spotrebného tovaru. Zmluva o úvere bola uzatvorená prijatím návrhu
žalovaného žalobcom tak, že žalobca uhradil za žalovaného časť kúpnej ceny tovaru zodpovedajúcej
výške poskytnutého úveru. Žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver v 96tich mesačných splátkach

vo výške 119,14 Eur splatných k 15. dňu v mesiaci, počnúc dňom 18.04.2012. Dňa 05.12.2013 sa stal
splatný dlh žalovaného vo výške 5.720,41 Eur. Ďalej sa žalobca domáha zaplatenia dojednaných úrokov
z úveru vo výške 17,99% ročne zo sumy úverovej istiny (5.237,67 Eur) od 05.12.2013 do zaplatenia ako
aj úrokov z omeškania 8,50 % ročne z dlžnej sumy od 04.12.2013 do zaplatenia.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu napriek výzve nevyjadril.

3. Súd uznesením sp. zn. 7C/200/2015-37 zo dňa 13.12.2016 rozhodol o pokračovaní v konaní
s právnym nástupcom žalobcu spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom
boulevard Haussmann 1 Paríž, Francúzsko postupom podľa § 64 C.s.p.4. Pred začatím pojednávania vo veci vzal žalobca žalobu v časti o zaplatenie sumy 50,- Eur spolu s
príslušenstvom späť a žiadal konanie zastaviť z dôvodu úhrady tejto sumy po podaní žaloby.

5. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) žalobca môže vziať žalobu späť.

6.Podľa§145ods.2C.s.p.akježalobavzatáspäťsčasti,súdkonanievtejtočastizastaví.Očiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

7. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd konanie v časti zastavil z dôvodu čiastočného
späťvzatia žaloby, pričom neskúmal, či žalovaný so späťvzatím súhlasí, nakoľko k späťvzatiu prišlo pred

začatím pojednávania vo veci.

9. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v
jeho neprítomnosti. Súd preto podľa § 180 C.s.p. konal v neprítomnosti žalobcu.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s vyjadrením žalovaného, zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 18.04.2012, prihláškou k poisteniu zo dňa 18.04.2012, rozhodcovskou doložkou zo dňa
18.04.2012, oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 09.12.2013, dokladom o doručení,
výpisom z úverového účtu žalovaného, špecifikáciou dlžnej sumy zo dňa 06.03.2017, potvrdením o
dofinancovaní peňažných prostriedkov, potvrdením o prijatí splátok, špecifikáciou nákladov spojených

s uplatnením pohľadávky, sadzobníkmi poplatkov, a zistil tento skutkový a právny stav.

11. Dňa 18.04.2012 bola medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným uzavretá zmluva o
spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty
a Rámcová zmluva o poskytnutí platobných služieb, ktorou došlo k uzavretiu dvoch samostatných

zmluvných vzťahov. V časti 1. Zmluvy uzavreli účastníci zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorou
veriteľ poskytuje žalovanému bezúčelový úver 5.648,- Eur, splatný v 96 mesačných splátkach, s
výškou mesačnej splátky 119,14 Eur, pri výške úrokovej sadzby 17,99 % ročne, RPMN 19,55
%, priemernou RPMN 18,77 %, celkovou čiastkou k zaplateniu 10.690,56 Eur, s poplatkom za
poistenie 6,99 % za rozšírený súbor poistenia, splatnosťou prvej mesačnej splátky 15.deň v mesiaci

a splatnosťou 1. mesačnej splátky 15. deň v mesiaci nasledujúcom po mesiaci, v ktorom bol úver
dlžníkovi poskytnutý v dohodnutej výške. V časti 2.zmluvy bola dojednaná zmluva o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb,
ktorou si strany dohodli revolvingový úver pri výške úverového rámca 5.000,- Eur, aktuálnej výške
úverového rámca 600,- Eur, splatnosťou splátky 10.deň v mesiaci, výškou úrokovej sadzby 28,68%

ročne, RPMN 45,94%, splatnosťou prvej mesačnej splátky k 10.dňu v mesiaci nasledujúcom po mesiaci,
v ktorom bolo uskutočnené prvé čerpanie úveru, poplatkom za poistenie 6,99%. V časti 3. Zmluvy bolo
dojednané poistenie a spôsob splácania úveru a revolvingového úveru. Prílohu k zmluve o poskytnutí
spotrebiteľského úveru tvorila prihláška k poisteniu - poistenie pravidelných platieb, ktorým si žalovaný
zvolil základný súbor poistenia, za ktoré sa zaviazal platiť poistné vo výške 4,52 Eur mesačne a teda

súčet výšky mesačnej splátky úveru bude 123,66 Eur.

12. Žalovaný vo svojom vyjadrení na pojednávaní uviedol, že od žalobcu dostal úver vo výške 3.000,-
Eur, potom mu bola doručená karta z ktorej čerpal 700,- Eur. Úver vo výške 5.648,- Eur nečerpal. Prestal
platiť z dôvodu, že prerábal dom, mal veľké výdavky a nevládal splácať.

13. Zo špecifikácie dlžnej sumy súd zistil, že úverová zmluva bola uzavretá na základe podanej
žiadosti žalovaným, v ktorej žalovaný prehlásil, že má záujem o klasický spotrebiteľský úver bezúčelový
tak, že sumu predstavujúcu poskytnutý úver vyplatí žalobca na bankový účet žalovaného formou
jednorazového financovania. Úver bol poskytnutý tak, že suma 2.437,76 Eur bola doplatená ako zvyšok

spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXXXXXX, suma 210,22 Eur ako zvyšok spotrebiteľského úveru
č. XXXXXXXXXXXXXX a sumu 3.000,- Eur odfinancoval žalobca na bankový účet žalovaného dňa
27.04.2012. Dlžná suma 5.720,41 Eur predstavuje sumu 5.237,67 Eur ako zvyšok neuhradenej úverovejistiny, sumu 448,94 Eur ako dlžné úroky z úveru, sumu 61,50 Eur ako dlžné poistné a sumu 33,80 Eur
ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky.

14. V potvrdení o odfinancovaní peňažných prostriedkov je uvedené, že dňa 27.04.2012 financovaná
suma 210,22 Eur predstavovala odkup úveru č. XXXXXXXXXXXXXX financovaná suma 2.437,76 Eur
predstavovala odkup úver č. XXXXXXXXXXXXXX a suma 3.000,02 Eur bola financovaná v prospech
klienta.

15. Z výpisu z účtu žalobcu súd bolo zistené, že dňa 30.04.2012 bola zrealizovaná debetná transakcia
vo výške 3.000,02 Eur v prospech žalovaného.

16. Z potvrdenia o prijatí splátok bolo zistené, že žalovaný uhradil splátkami celkovo sumu 1.821,91 Eur.

17. Listom zo dňa 09.12.2013 oznamoval žalobca žalovanému vyhlásenie mimoriadnej splatnosti

spotrebiteľského úveru, pričom žalovaný bol vyzvaný k úhrade sumy 5.720,41 Eur. Právny predchodca
žalobcu žalovanému oznámil, že ku dňu 05.12.2013 sa stal dlh splatný v celom rozsahu. Žalovanému
bola zásielka doručená dňa 12.12.2013.

18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

19. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebo na základe zákona. Ak úro00ky nie sú takto určené je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú roky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššej prípustnej výške.

20. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských
úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace
s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu

celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.

21. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

22. Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných

predpisov.

23. Podľa § 2 písm. a), b) a c) Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti, iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka
alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej
činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch, ročnou percentuálnou mierou nákladov
celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z
celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.25. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou
poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve

o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za
kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na
úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady
na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné
transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je

dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

26. Podľa § 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými
sospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,provízií,daníapoplatkovakéhokoľvekdruhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi

známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za
ponúkaných podmienok,

27. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a

nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanieplatobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok.

28. Podľa § 9 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,
spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

29. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

30. Podľa § 7 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, nekalé obchodné praktiky
sú zakázané. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného

člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa
§ 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností
považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

31. Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa obchodná praktika sa tiež považuje
za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od
kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť,
že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

32. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

33. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (účinného do 31.01.2013),
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.34. Súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. Po zhodnotení zisteného skutkového
stavu mal súd za to, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom

úvere, pričom z právneho hľadiska ide o spotrebiteľský úver, ktorý poskytol právny predchodca
žalobcu žalovanému podľa zákona o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.. Preskúmaním uvedenej
úverovejzmluvysúdzistil,ževzmluveospotrebiteľskomúvereniejeuvedenýtermínkonečnejsplatnosti
úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch. Uvedenú náležitosť nie je možné
nahradiť oznámením zo dňa 30.04.2012, v ktorom je už uvedený dátum splatnosti poslednej splátky.

Účelom zákona o spotrebiteľských úveroch a vyššie uvedených ustanovení je to, aby spotrebiteľ už pri
podpise zmluvy bol informovaný, v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť
povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Preto sa vyžaduje časová (dátumová)
špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je dodávateľom určená na základe vstupných údajov. Ďalej
je v zmluve nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech žalovaného, ako
spotrebiteľa (§ 9 ods. 2 písm. j). Na základe absencie týchto náležitostí sa v zmysle ustanovenia § 11

zákona o spotrebiteľských úveroch uvedený poskytnutý úver v takom prípade považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Ak je v predmetnej zmluve o úvere RPMN uvedená vo výške 19,55 %, zo základných
parametrov zmluvy (výška úveru 5.648,- Eur, pravidelná mesačná splátka 119,14 Eur po započítaní
dodatočného poistenia je splátka vo výške 123,66 Eur, počet splátok 96, dodatočné náklady - poplatok
za poistenie 6,99 %) možno vyvodiť záver, že RPMN mala byť v zmluve správne uvedená minimálne vo

výške 22,21 % (porovnaj http://www.fininfo.sk/sk/kalkulacky/kalkulacka-rpmn, http://ekonomika.sme.sk/
kalkulacky/ spotrebitelsky-uver-rpmn-rpsn.php). Vzhľadom na uvedené, dospel súd k záveru, že v
predmetnej zmluve spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov
v neprospech spotrebiteľa. S uvedením nesprávnej RPMN je spojené aj nesprávne uvedenie celkovej
čiastky k zaplateniu, keď je uvedená suma 10.690,56 Eur a správne má byť 11.437,44 Eur resp. suma

11.871,36 Eur (96 x 119,14 Eur resp. 96 x 123,66 Eur) a preto sa predmetný spotrebiteľský úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch.

35. Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov mal súd preukázané, že zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.04.2012, ktorá je predmetom tohto sporu žalobca poskytol žalovanému

sumu úveru 3.000,- Eur a nie sumu 5.648,- Eur ako je uvedené v zmluve. Táto skutočnosť vyplýva
aj z doloženého výpisu z účtu žalobcu (čl. 46 spisu). Túto skutočnosť potvrdil aj žalovaný vo svojom
vyjadrení. Pokiaľ žalobca do zmluvy uviedol poskytnutie úveru vo výške 5.648,- Eur, pričom časť
tejto sumy (2.647,98 Eur) použil na uhradenie starších úverov alebo odkúpenie starších úverov, nič
nebránilo žalobcovi túto skutočnosť zakomponovať do zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru.

Žalobca ani v žalobe ani v špecifikácii žaloby neuviedol, na odkúpenie akých úverov bola suma 2.647,98
Eur použitá, prečo nebola financovaná v prospech klienta tak, ako suma 3.000,- Eur. Takýto spôsob,
akým sa žalovaný v zmluve o úvere zaviazal na splatenie úveru vo výške 5.648,- Eur, pričom až
následne po podpise zmluvy mu bola poskytnutá len suma 3.000,- Eur napĺňa znaky nekalej obchodnej
praktiky. Z vyjadrenia žalovaného ako aj zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a doložených dokumentov

k tejto zmluve možno vyvodiť záver, že žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
nebol vôbec informovaný o tom, že časť úveru hodlá žalobca použiť na odkúpenie resp. vyrovnanie
starých úverov. Žalobca nedoložil žiaden dôkaz o tom, že by bola takáto informácia žalovanému ako
spotrebiteľovi poskytnutá. V samotnej zmluve je uvedené, že ide o bezúčelový úver (časť 1., bod I.),
preto je neprípustné, aby po podpise zmluvy žalovaným žalobca použil časť úveru na účel, ktorý nebol

v zmluve dohodnutý.

36. Keďže žalobca poskytol žalovanému reálne len úver vo výške 3.000,- Eur a žalovaný uhradil sumu
1.821,91 Eur, žalobca má vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť ním poskytnutého
úveru voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 1.178,09 Eur (3.000,- Eur - 1.821,91 Eur). Žaloba

žalobcu je preto dôvodná v časti sumy 1.178,09 Eur, ktorú povinnosť uložil žalovanému vo výroku
rozhodnutia a vo zvyšku žalobu zamietol.

37. Žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto súd prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania
vo výške 8,25 % ročne z priznanej sumy 1.178,09 Eur počítaný od 13.12.2013 až do zaplatenia. Súd

mal preukázané, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo ku dňu 05.12.2013 tak, ako je uvedené
v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Uvedené oznámenie bolo žalovanému doručené dňa
12.12.2013. V tento deň sa žalovaný prvý raz dozvedel o mimoriadnej splatnosti a výške dlhu. Preto sa
dostal žalovaný do omeškania až dňom nasledujúcim po doručení oznámenia, t.j. dňom 13.12.2013 anie dňom 04.12.2013 ako žiadal žalobca. Preto súd žalobu žalobcu v časti požadujúcej úrok z omeškania
pred týmto dňom zamietol. Pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 13.12.2013 predstavovala 0,25 % ročne (0,25 % + 8

% = 8,25 %), žalobcovi tak vzniklo právo na úrok z omeškania vo výške 8,25 % ročne.

38. Súd zamietol nárok žalobcu v časti zmluvného úroku, ktorý požaduje žalobca z dlžnej istiny aj
po uplynutí vyhlásenia mimoriadnej splatnosti od 05.12.2013, pričom uplatňuje úrok v dojednanej
výške 17,99 % ročne. Podľa právneho názoru súdu žalobcovi zmluvný úrok po vyhlásení mimoriadnej

splatnosti /rovnako napríklad i po uplynutí konečnej splatnosti úveru/ nepatrí, pretože od tejto doby
prináleží veriteľovi len nárok na úrok z omeškania. Súd pritom vychádza z uznesenia ÚS IV. 476/2012 z
18.9.2012, v zmysle ktorého Ústavný súd SR pripustil názor odvolacieho a prvostupňového súdu, podľa
ktorého veriteľovi patria úroky len do splatnosti dlhu, následne sa dlžník dostáva do omeškania a je
povinný platiť iba úroky z omeškania /§ R 59/1998, 4Obo 143/1998/. Veriteľ má právo na zaplatenie
zmluvných úrokov len do vyhlásenia predčasnej splatnosti s tým, že následne už právo na dohodnutý

úrok z úveru nevzniká, iba právo na úrok z omeškania. V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa
dochádzalo k dvojnásobnému zaťažovaniu v podobe úrokov z úveru, ako i úrokov z omeškania, čo
spôsobujeznačnúnerovnováhuvovzťahochmedzistranami.ÚSSRvcitovanomustanoveníkonštatuje,
že by namietané rozhodnutie bolo možné považovať za svojvoľné, alebo zjavne neodôvodnené, resp.
že by popieralo zmysel práva na súdnu ochranu.

39. Pokiaľ žalobca v žalobe uplatnil sumu 61,50 Eur z titulu dlžného poistného, súd nepovažoval
tento nárok za dôvodný, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že medzi stranami došlo k dohode
na (dobrovoľnom) poistení pre prípad pracovnej neschopnosti, plnej a trvalej invalidity, smrti a straty
zamestnania vo výške 6,99 % (rozšírený súbor poistenia). Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne

došlokdojednaniupoistenia,nepredložilsúdužiadeninýrelevantnýdokladpreukazujúcivznikpoistenia.
Pokiaľ bola v konaní predložená „prihláška k poisteniu“, táto sa vzťahuje na poistný súbor „Poistenie
pravidelných platieb“, avšak zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že žalovaný si „zvolil“ „rozšírený
súbor poistenia“, teda jedná sa o odlišné súbory poistenia, poistenie pravidelných platieb resp. súbor
poistenia s obdobným obsahom v časti 3 bod 1 zmluvy ani uvedený nie je.

40. Súd je toho názoru, že poistenie tak ako bolo v zmluve dojednané nezodpovedá ustanoveniam §
788 a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalovaný mal súhlasiť s tým, aby bol poistníkom poistený, pričom
poplatok za poistenie predstavoval 6,99 % z výšky splátky úveru. Dojednanie o prijatí súboru poistenia
tak ako bolo uvedené predmetnej zmluve bolo už súčasťou vopred pripravenej zmluvy a za takého stavu

možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať, že žalovaný sa pre poistenie nerozhodol
po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že
prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej
zmluvy. Takto mala žalovanému vzniknúť povinnosť platiť v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť
predstavujúcu poplatok za poistenie. Len pre úplnosť konajúci súd poukazuje na ustanovenie zmluvy,

v zmysle ktorého ako oprávnená osoba na prijatie poistného plnenia bol označený právny predchodca
žalobcu, ktorý postup konajúci súd vyhodnotil ako značne neobvyklý svedčiaci o tom, že spotrebiteľ
nemal možnosť kontraktuálnej slobody, keď poistné plnenia pri poistných udalostiach bývajú spravidla
poukazované osobám v príbuzenskom alebo inom obdobnom vzťahu s poisteným, ktorou osobou
žalobca resp. jeho právny predchodca nepochybne nebol. Uvedené dojednanie poistenia nemožno

považovať za individuálne dojednané, pričom súd mal za to, že ide o dojednanie spôsobujúce značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, odporujúce dobrým
mravom, a toto dojednanie je tak v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.

41. Súd žalobu zamietol v tej časti, v ktorej sa žalobca domáhal priznania nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky vo výške 33,80 Eur. Veriteľ v zásade má nárok na zaplatenie príslušenstva,
ktorým sú aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ). Aj v tejto časti predmetu
konania však platia všeobecné zásady platné pre celý civilný proces, vrátane potreby unesenia
dôkazného bremena. Žalobca v konaní doložil tabuľku s rozpísanými nákladmi spojenými s uplatnením
pohľadávky (poštové náklady, telekomunikačné služby, mzdové náklady a ostatné režijné náklady),

uvedené však nepreukazuje, že by mal žalobca náklady práve vo výške 33,80 Eur. Takáto výška
nákladov nevyplýva ani z ostatných dôkazov, z ktorých súd pri rozhodovaní vychádzal. V tejto časti teda
žalobca nepreukázal výšku svojho nároku, preto neuniesol dôkazné bremeno, ktoré v konaní nesie a
súd jeho žalobu v tejto časti zamietol.42. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

44.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia
sumy5.720,41Eur.Žalobcabolúspešnývčastiozaplatenie1.178,09Eur,čozcelkovejuplatnenejsumy
predstavuje 20,59 %. Žalovaný mal úspech 79,41 % (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného), čiže
žalovaný bol úspešný v pomernej časti 58,82 (79,41 - 20,59). Keďže žalovaný si náhradu trov konania
neuplatnil a iné trovy mu zo spisu nevyplývajú, rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).