Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 19, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/52/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215010167
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6215010167.1

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov
JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 19. júla 2017, prejednal
odvolanie obžalovaného G. Q., proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 08.03.2017 sp.zn.
9T/73/2015 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného G. Q. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaného G. Q. za vinného zo zločinu krádeže
podľa § 212 ods. 1,4 písm. b) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je rozvedený vo výrokovej časti
rozsudku, teda odcudzením rôzneho tovaru po vlámaní do predajne s rozličným tovarom v obci P. 18 v
dňoch 11.09. až 12.09.2011. Mal takto spôsobiť škodu majiteľke predajne H. T. 1.012,88 Eur poškodením
okna v sume 80,- Eur.

Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h), m) Tr. zák., § 38 ods. 2,4,8 Tr.
zák., § 42 ods. 1,2 a § 41 ods. 2 Tr. zák. na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 64 mesiacov (vo
výroku v slovnom vyjadrení výmery trestu je pisárska chyba šesťdesiat mesiacov, ktorú bude povinný
súd prvého stupňa napraviť opravným uznesením).
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný správne zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš zo 07.01.2013 sp.zn.
8T/118/2012 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a bol odsúdený podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. s
použitím § 38 ods. 2, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere štyroch
mesiacov a pre výkon trestu bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia a zároveň boli zrušené všetky rozhodnutia na zrušený výrok o treste,
jeho výmery a spôsobe jeho výkonu nadväzujúce.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej strane
spoločnosť Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Bratislava, regresnú náhradu ako náhradu škody
poškodenej strany touto poisťovňou v sume 1.017,79 Eur.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu a domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci súdu
prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie, v konečnom dôsledku sa domáhal oslobodenia

spod obžaloby, pretože vykonaným dokazovaním pri správnom hodnotení dôkazov podľa § 2 ods.
12 Tr. por. nemohla byť vina v zákone uznaná. Práve nesprávnym hodnotením dôkazov sa súd
prvého stupňa dopracoval k uvedenému rozsudku, keď obžalovaného odsúdil na základe jediného
usvedčujúceho dôkazu, a to odtlačku prstov - daktyloskopickej stopy na plechovke paradajkového
pretlaku, nachádzajúceho sa v obchode poškodenej, kde bol odcudzený tovar, žiadny iný dôkaz priamy
alebo nepriamy nebol zistený, ktorý by potvrdzoval, že skutočne obžalovaný sa vlámal do predmetného

obchodu, že odcudzil tovar a práve pri tejto príležitosti, že by zanechal stopu v zmysle odtlačku -
daktyloskopickej stopy od Q.. Tento jediný dôkaz sa mohol dostať na uvedený predmet síce tým, že houchopil do ruky poškodený, ale do predajne sa mohol dostať akýmkoľvek iným spôsobom ako stopa
zavádzajúca na usvedčenie obžalovaného a odpútania zrejme pozornosti od skutočného páchateľa,
prípadne iným spôsobom sa mohla dostať táto stopa na miesto činu.

Naopak, nebola braná v úvahu obhajoba obžalovaného, keď svedok T. potvrdil vo svojej výpovedi,
že obžalovaný u neho pracoval a vyplácal mu za prácu odmenu, resp. V., ktorý bol podnikateľom a
v rámci podnikateľskej činnosti vykonával zateplovanie obytných blokov v W., mal tiež obžalovaného
zamestnávať, resp. obžalovaný mal pre neho pracovať, ale neexistujú o tom dôkazy a práve tento
svedok si v podstate skoro na nič nepamätá, zjavne z toho dôvodu, že na zatepľovanie obytných

blokov sa zúčastnilo množstvo brigádnikov, ktorí nemali pracovné, ani iné zmluvy a pracovné povolenie
a vykonávali tzv. prácu na čierno. Ale uvedené dôkazy smerujúce k jeho obhajobe, že v kritickom
období pracoval, mal finančné prostriedky a nebol odkázaný na vykonanie takejto vlámačky. V ďalšom
poukazuje na faktor, ktorý je podľa neho závažný, že aj podľa poškodenej išlo o také množstvo tovaru,
ktoré vážilo minimálne 100 a viac kg a nebol schopný ani z hľadiska množstevného ho odniesť sám,
inak tovar, ktorý predávala a predtým nakúpila v Metre vo Z..

Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal na hlavnom
pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme ustálenia skutočného stavu veci, a to pri
plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej
časti vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne zistenia
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne, a to v súlade s ust. §

168 ods. 1 a § 2 ods. 12 Tr. por.
Takýto súhrn dôkazov, resp. základný dôkaz smerujúci k páchateľovi, k obžalovanému vedie aj odvolací
súdksprávnostiskutkovýchaprávnychzáverov,pretožedôkazyvyznievajúcevprospechivneprospech
na základe logických úvah a vnútorného presvedčenia vedú aj odvolací súd k záveru v zmysle výrokovej
časti napadnutého rozsudku, týkajúceho sa viny obžalovaného.

Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa dostatočne zrozumiteľne a zákonným spôsobom vysvetlil, ako
sa dopracoval k jednotlivým výrokom napadnutého rozsudku, s takýmto hodnotením sa odvolací súd
stotožňuje, pretože si ich osvojil a v ďalšom na ne iba poukazuje, aby zabránil zbytočnému duplicitnému
hodnoteniu dôkazov v podstate zhodne s názormi súdu prvého stupňa.
V rámci odpovedi na odvolanie obžalovaného odvolací súd však musí reagovať a v stručnosti v

nadväznosti na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa opätovne konštatovať, že pokiaľ poškodená
predávalatovarvosvojomobchodetzv.pultovýmpredajom,tedatamzákaznícinemaliprístuplegálneza
pult, kde sa nachádzal tovar a pohybovala sa iba obsluha predajne, nemal možnosť zákazník a teda ani
obžalovanýdostaťsakpredmetnémutovaruavtomtoprípadeajkplechovkesparadajkovýmpretlakom,
na ktorom bol identifikovaný odtlačok práve z ruky obžalovaného, bol tento odtlačok identifikovaný

s porovnávacou stopou zistenou iným zákonným spôsobom, ako prostredník, resp. odtlačok ľavého
prostredníka z ruky obžalovaného G. Q., teda ide o jednoznačnú daktyloskopickú zhodu dôkazu
v zmysle odtlačku a registrovanej porovnávacej stopy získanej od obžalovaného, ktorý dôkaz bol
zistený aj vypracovaný znaleckým posudkom KEÚ PZ odbor prírodovedného skúmania a kriminalistickej
identifikácie U. O..

Skutočnosť, že obžalovaný si v kritickom období mohol zarábať či už legálnym alebo nelegálnym
spôsobom v zmysle práce načierno, teda bez pracovnej zmluvy a bez odvodov, nie je vylúčená, ale na
druhejstranenevylučujetúskutočnosťžeobžalovanýmalzáujemnabeztrestnomziskuvzmyslezískaní
rôzneho tovaru, v tomto prípade tovaru ako bol ustálený vo výrokovej časti rozsudku, ktorý vychádzal z
inventarizácie po vlámaní do obchodu poškodenej H. T. v obci P., podľa ktorej v podstate všetci občania

z okolitých dedín chodili nakupovať do jej potravín, teda aj z Červenian, Príboja, Nedelišťa, Senného z
obci Šuľa, keď v tejto súvislosti nie je možné vylúčiť tú skutočnosť, že obžalovaný nespáchal predmetný
skutok sám, ale s ďalšou osobou a že páchatelia mohli mať k dispozícii aj nezistené motorové vozidlo,
čím je vyvrátená obhajoba obžalovaného, že sám nemohol odviesť alebo odniesť také množstvo tovaru,
ako bolo odcudzené pri predmetnom skutku.

Pokiaľ sa obžalovaný obhajoval skutočnosťou, že nie je možné obžalovaného odsúdiť pri existencii
len jediného dôkazu, poukazujúc na judikatúru Najvyššieho súdu SR, treba uviesť, že každý jeden
skutok, kvalifikovaný síce zhodne, nie je totožný s iným, ktorý spáchala iná osoba na inom mieste a
len podobným spôsobom v zmysle základných princípov toho - ktorého trestného činu. V tomto prípade
ide o odlišný prípad ako sa snaží prezentovať obžalovaný, keď v tomto prípade s prihliadnutím na

uvedené skutočnosti možno vylúčiť jednoznačne, že stopa v zmysle odtlačku prsta obžalovaného sa
na nositeľa, teda predmet, na ktorom zanechal odtlačok prsta, nemohla dostať na tento predmet iným
spôsobom ako, že ju obžalovaný uchopil do svojich rúk a obžalovaný nemal inú možnosť dostať sa k
tomuto predmetu žiadnym iným legálnym spôsobom ako jeho prípadnou kúpou, pritom v tomto smerenebola prezentovaná ani jeho obhajoba, že mohol si v minulosti dať predložiť a obzerať práve takýto
tovar a vtedy zanechať stopu na predmetnom tovare. Obhajoba obžalovaného je jednoznačná v tom
smere, že nikdy v predmetnom obchode nebol nakupovať a nebol tam ani pri vlámaní a práve takéto

tvrdenie potom jednoznačne vedie k záveru odvolací súd o zákonnosti napadnutého rozsudku vo výroku
o vine a v právnom posúdení predmetného skutku.
Odvolací súd nezistil pochybenie ani vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu, ktorý bol uložený
obžalovanému s prihliadnutím aj na skutok alebo trestnú činnosť, ktorej sa dopustil, bola jeho vina
uznaná, ale bol zrušený len vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu z rozsudku Okresného súdu

Veľký Krtíš zo 07.01.2013 sp.zn. 8T/118/2012, pretože v teraz prejednávanej trestnej činnosti sa
obžalovaný dopustil skôr ako bol vyhlásený uvedený rozsudok a súd prvého stupňa rozhodol o spáchaní
predmetného skutku v tejto veci potom, ako nadobudol právoplatnosť uvedený výrok o treste, ktorý súd
prvého stupňa zrušil a vzhľadom k tomu mu potom ukladal trest súhrnný za celú trestnú činnosť, pritom
ide o špeciálnu recidívu. Aj v predchádzajúcej trestnej činnosti išlo o majetkovú trestnú činnosť, trestný
činkrádeže,takakovtomtoprípade,zaktorúbolobžalovanémuuloženýtrestodňatiaslobodyvovýmere

štyroch mesiacov a pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák.
Po zhodnotení všetkých skutočností, rozsahu, charakteru trestnej činnosti, motívu spáchania trestnej
činnosti, osoby odsúdeného s prihliadnutím aj k jeho osobným pomerom a možnostiam prevýchovy a
nápravy, dospel aj odvolací súd k zhodnému záveru, že uložený trest zodpovedá všetkým zákonným

hľadiskám, a to aj z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie.
Vo výroku o treste odvolací súd zistil pochybenie len v zmysle pisárskej chyby, keď v napadnutom
rozsudku sa v zátvorke uvádza nie šesťdesiatštyri mesiacov, ale šesťdesiat mesiacov, ale to len
v písomnom vyhotovení rozsudku a jeho odôvodnení, keď zo zápisnici o hlavnom pojednávaní
vyplýva, že skutočne bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 64 mesiacov. Bude

preto povinnosťou súdu prvého stupňa napraviť toto pochybenie opravným uznesením, aby nevznikli
pochybnosti o zákonnosti predmetného rozsudku súdu prvého stupňa.
Obžalovaný bol správne pre výkon trestu zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, keďže
v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin.
Je v súlade so stavom veci a zákonom, keď obžalovanému bola uložená povinnosť v zmysle regresnej

náhrady, teda nahradiť takto vzniknutý deficit alebo škodu poisťovni, ktorá uhradila poistnú sumu svojej
klientke, a to v tejto veci poškodenej H. T., pritom poškodená strana si uplatnila svoj nárok riadne a včas,
a o jeho opodstatnenosti nevznikli ani u odvolacieho súdu žiadne pochybnosti.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd nezistil v napadnutom rozsudku žiadne pochybenie, odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.