Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 3, 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 1T/88/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615010245
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Tomus

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1615010245.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Erika Tomusa a prísediacich Márie Spustovej

a Gustáva Beleša, v trestnej veci obžalovaného E. F. a spol., pre zločin hrubého nátlaku podľa § 190
ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní dňa 03. apríla 2017, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní

E. F., nar. XX. F. XXXX v W., trvale bytom č. d. XXX, XXX XX O. Y.,

W. W., nar. XX. W. XXXX, trvale bytom č. d. XXX, XXX XX O. Y.,

sa uznávajú za vinných, že

v čase od 13.06.2014 až do dňa 14.07.2014 opakovane nútili poškodených manželov F. B., nar.
XX.XX.XXXX a V. B., nar. XX.XX.XXXX, vyplatiť viaceré finančné čiastky takým spôsobom, že obvinený
E. F. prišiel dňa 13.06.2014 do prenajatého bytu s číslom X na v W. na M. ulici číslo XXXX/XB

nachádzajúcom sa na druhom poschodí, v ktorom poškodená F. B. poskytovala erotické služby, povedal
jej, že „ženy, ktoré sa predávajú musia aj platiť!“, pričom on ju mal iba nájsť, zistiť kto je, čo robí a zobrať
od nej peniaze, následne sa jej vyhrážal slovami, že keby prišiel niekto iný, ten by to riešil inak, potom
z bytu odišiel a zanechal na seba telefónne číslo XXXX/XXX XXX za účelom kontaktu, na druhý deň
obvinený E. F. opätovne prišiel do uvedeného bytu a obidvom poškodeným oznámil, že vec vybavil s
tým, že za poškodenú neznámej osobe v Z. zaplatil sumu 700,-€, ktoré mali byť za jej ochranu z dôvodu,
aby nemuseli platiť každý mesiac sumu vo výške 300,-€ iným neznámym osobám do Z., následne túto
sumu požadoval zaplatiť od poškodených, keďže poškodení danú hotovosť nemali, preto poškodený V.

B. odovzdal obvinenému E. F. sumu vo výške 200,-€, ktorú obvinený E. F. prijal s tým, že na zvyšnú sumu
peňazí si počká, následne z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov poškodených, obvinený E. F.
navrhol poškodenému V. B. vybavenie bezúčelového úveru z banky vo výške 30.000,-€, z ktorých by si
obvinený E. F. časť sumy ponechal, potom poškodený V. B. telefonicky kontaktoval obvineného E. F. a
oznámilmu,žesinebudebraťžiadnyúver,natomuobvinenýE.F.navrholstretnutie,ktorésauskutočnilo
v presne nezistený deň v W. na M. ulici XXXX/XB pred bytovkou, kedy obvinený E. F. počas rozhovoru
oznámil poškodenému V. B., že pre neho už začal riešiť keď ho poškodený nebude chcieť, bude musieť

niesť následky, teda zaplatenie sumy 2.000,-€, ktoré od neho požadoval, a taktiež sa poškodenému
vyhrážal, že ak nedá peniaze, môže sa im niečo nepekné stať, následne v presne nezistený deň sa
poškodený na základe výzvy obvineného E. F. dostavil na parkovisko k podniku F. v W., kde nastúpil
do nezisteného motorového vozidla, v ktorom sedel obvinený E. F. spolu s obvineným W. W., ktorí ho
zaviezli na odľahlé miesto pri W. a tu mu oznámili, že pôžička je vybavená, počas tohto rozhovoru
mu obvinený W. W. ukázal nezistenú strelnú zbraň, ktorú držal v ruke, čím poškodenému nepriamo
pohrozil, čím ho donútili k uzatvoreniu zmluvy o úvere so spol. Profi credit vo výške 1.450,-€, z úveru

následne v presne nezistenom čase na sídlisku V. v W. poškodený V. B. odovzdal obidvom obvineným
finančnú čiastku 600,-€ a následne dňa 12.07.2014 obvinený W. W. od poškodeného požadoval preiné neznáme osoby ďalšiu finančnú čiastku prostredníctvom výhražných sms správ z telefónneho čísla
XXXX/XXXXXX, ktorým konaním obvinení spôsobili poškodeným škodu vo výške 800,-€,

teda

Obžalovaný E. F.

iného hrozbou násilia nútil poskytnúť majetkové plnenie pre seba a pre tretiu osobu, za služby vlastné a

služby tretej osoby, ktoré mu za takéto plnenie proti jeho vôli vnucovali, hoci takého služby predstieral,
z časti spoločným konaním,

Obžalovaný W. W.

iného hrozbou násilia nútil poskytnúť majetkové plnenie pre seba a pre tretiu osobu, za služby vlastné a

služby tretej osoby, ktoré mu za takéto plnenie proti jeho vôli vnucovali, hoci takého služby predstieral,
z časti spoločným konaním a skutok spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,

čím spáchali

Obžalovaný E. F.

zločin hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona,

Obžalovaný W. W.

zločin hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona,

Za to sa
odsudzuje

Obžalovaný E. F.

Podľa § 190 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 3 Trestného
zákona, za použitia § 39 ods. 1 Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 1 Trestného zákona s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa
obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň sa mu ukladá probačný

dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 4 (štyri) roky.

Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze

nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v
príkazepodrobiťsavsúčinnostisprobačnýmamediačnýmúradníkomaleboinýmodborníkomprogramu
sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

U obžalovaného W. W.

podľa § 44 Trestného zákona súd

upúšťa

od uloženia súhrnného trestu, nakoľko pokladá trest odňatia slobody trvaní 7 (sedem) rokov a 6
(šesť) mesiacov nepodmienečne so zaradením do Ústavu pre výkon trestu so stredným stupňomstráženia, uložený obžalovanému W. W. rozsudkom Okresného súdu Malacky z 03. apríla 2017, sp.
zn. 3T/33/2017, právoplatný dňa 03. apríla 2017, za dostatočný na ochranu spoločnosti a nápravu
páchateľa.

Podľa§287ods.1TrestnéhoporiadkusúdobžalovanýmE.F.aW.W.ukladápovinnosťuhradiťspoločne
a nerozdielne poškodeným V. B., nar. XX. T. XXXX a F. B., nar. XX. V. XXXX, obaja bydliskom O. XX,
XXX XX W., škodu vo výške 1.700,- (jedentisícsedemsto) eur.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkazuje poškodených V. B., nar. XX. T. XXXX a F. B., nar.
XX. V. XXXX, so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Malacky podala dňa 21. júla 2015 Okresnému súdu Malacky
obžalobu z 20. júla 2015, č. 1 Pv 416/14, na obžalovaného W. W. pre zločin hrubého nátlaku podľa § 190

ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona (resp.
pre zločin hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20
Trestného zákona u obžalovaného E. F.), na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej
časti rozsudku.

V priebehu hlavného pojednávania obaja obžalovaní po poučení o svojich právach a povinnostiach
urobili vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku, v znení
neskorších predpisov (ďalej len Trestný poriadok), že každý z nich je vinný zo spáchania skutku
uvedeného vo výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaných súd postupoval primerane
podľa § 333 ods. 3, písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku zisťoval,

či každý z obžalovaných:

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa mu kladú za vinu, na čo každý z obžalovaných odpovedal:
Áno.

d) bol ako obžalovaný poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, na čo každý
z obžalovaných odpovedal: Áno.

f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo každý z obžalovaných odpovedal: Áno.

g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy mu kladené za vinu,
na čo každý z obžalovaných odpovedal: Áno.

h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe kvalifikujú ako určitý

trestný čin, na čo každý z obžalovaných odpovedal: Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovaných o uznaní viny a ich kladných odpovedí na otázky uvedené v §
333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, prijal toto vyhlásenie obžalovaných o uznaní viny
zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom

obžalovaní priznali spáchanie skutku, sa nevykoná. Súd preto uznal obžalovaného E. F. za vinného
zo spáchania zločinu hrubého nátlaku podľa § 190 ods. 1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona a obžalovaného W. W. za vinného zo spáchania zločinu hrubého nátlaku
podľa § 190 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného
zákona, na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom na prijatie vyhlásenia obžalovaných podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného
poriadku vykonal dokazovanie len ohľadne trestu, a to výpoveďou obžalovaných, odpisom registra
trestov na oboch obžalovaných, výpisom z registra priestupkov na oboch obžalovaných, rozsudkom
tunajšieho súdu z 03. apríla 2017, sp. zn. 3T/33/2017, právoplatným toho istého dňa, podstatnýmobsahom spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn. 3T/33/2017, zmluvou o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, a podstatným obsahom spisového materiálu.

V súvislosti s výrokom o treste je primárne nevyhnutné uviesť, že Trestný zákon vo svojich
ustanoveniach, najmä v ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu
spoločnosti pred trestnými činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradiť od páchania trestných činov za

súčasného vyjadrenia morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie
v ďalšom páchaní trestnej činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu
trestu a jeho výmery túto skutočnosť vždy na zreteli.

Všetky okolnosti prípadu však treba nielen zisťovať, ale aj objektívne, t. j. bez preceňovania alebo
podceňovania niektorých z nich komplexne hodnotiť a mať pritom na zreteli, že bližšie sú konkretizované

v ďalších ustanoveniach Trestného zákona, najmä v ustanoveniach o poľahčujúcich a priťažujúcich
okolnostiach (§ 36 Trestného zákona a § 37 Trestného zákona) a v ustanoveniach upravujúcich zásady
ukladania trestov (§ 34 Trestného zákona).

Pri ukladaní trestu obžalovanému E. F. súd vychádzal zo závažnosti zločinu, z ktorého bol obžalovaný

uznaný vinným a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v
danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 190 ods. 1 Trestného zákona) 4 roky
až 10 rokov.

Súd ďalej zistil u obžalovaného poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože

obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a oľutoval ho. Pokiaľ ide o priťažujúce okolnosti, tak súd
nezistil žiadnu.

Pri určovaní druhu a výmery trestu u obžalovaného F. súd následne povinne (§ 38 ods. 2 Trestného
zákona) prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností s tým, že prevažuje pomer

poľahčujúcich okolností a preto súd upravil trestnú sadzbu tak, že znížil hornú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (§ 38 ods. 3 Trestného zákona). Po tejto úprave bola trestná
sadzba u obžalovaného v rozpätí 4 roky až 8 rokov.

V danom prípade na jednej miske váh sú význam chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý

(záujem chránený Trestným zákonom v podobe ochrany slobodného rozhodovania človeka) a následok
(porušenie a ohrozenie záujmu chráneného Trestným zákonom v podobe ochrany slobodného
rozhodovania človeka), na druhej miske ostatné okolnosti spolu určujúce spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osoba páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.

Po vzhliadnutí všetkých okolností prípadu súd dospel k záveru, že pôsobiť na obžalovaného prísnym,
hoci zákonným, nepodmienečným trestnom odňatia slobody, i keď na samom spodku zákonom
ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 4 roky, by bolo neprimerane prísne. Súd má zároveň za to,
že na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania a preto bolo použité

mimoriadne zmierňovacie ustanovenie zakotvené v § 39 ods. 1 Trestného zákona, ktoré umožňuje
obžalovanémuuložiťtrestajpoddolnúhranicutrestuustanovenéhoTrestnýmzákonomaobžalovanému
F. mimoriadne znížil obžalovanému trest odňatia slobody o 1 rok, pričom súd vzal na zreteľ aj povahu,
charakter,závažnosťaspôsobspáchaniačinuvrátanejehonásledku,osobuobžalovaného,jehopomery
a možnosť jeho nápravy.

V rámci uvedeného postupu súd prihliadol na to, že obžalovaný v odpise registra trestov má síce
evidovaný jeden záznam, avšak tento sa týka prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, za
ktorý bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody, ale predovšetkým uvedené odsúdenie
má obžalovaný zahladené, to znamená, že sa naňho hľadí, akoby nebol odsúdený. Je možné u

obžalovaného badať určitú nápravu, kedy od spáchania prejednávaného trestného činu (leto roku 2014)
nebol súdne trestaný; bol len priestupkovo prejednávaný na úseku cestnej premávky.Súd nemal dôvod nestotožniť sa s názorom obžalovaného, že už žije v podstate riadnym životom, s
rodinou (navyše sa mu narodila dcéra), je zamestnaný; v osobe obžalovaného F. nejde podľa názoru
súdu o do takej miery narušeného páchateľa, že by bolo nevyhnutné a v každom prípade naňho pôsobiť

nepodmienečným trestnom odňatia slobody, preto súd nepovažuje za neprimerané dať obžalovanému
F. šancu preukázať v 4-ročnej skúšobnej dobe, že je ochotný a schopný sa riadne začleniť do spoločnosti
a viesť na slobode riadny život. Nad obžalovaným bude počas tohto 4-ročného obdobia neustále
visieť hrozba premeny podmienečného trestu na nepodmienečný v prípade akéhokoľvek protiprávneho
konania. Súčasťou vedenia riadneho života obžalovaným bude (okrem iného) aj náhrada škody

poškodeným a rovnako tak aj podrobenie sa programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému
programu, ktoré povinnosti boli obžalovanému uložené v rámci probačného dohľadu nad jeho správaním
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.

AjpriukladanítrestuobžalovanémuW.W.súdvychádzalzozávažnostizločinu,zktoréhobolobžalovaný
uznaný vinným a ktorú určuje primárne zákonodarca stanovením rozpätia trestnej sadzby, pričom v

danom prípade je výška trestnej sadzby stanovená zákonom (§ 190 ods. 3 Trestného zákona) 7 rokov
až 12 rokov. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.

Pred konaním hlavného pojednávania dňa 03. apríla 2017 súd zistil, že obžalovanému W. bol rozsudkom
Okresného súdu Malacky z 03. apríla 2017, sp. zn. 3T/33/2017, právoplatným toho istého dňa, za
spáchanie obzvlášť závažného zločinu uložený (okrem iného) nepodmienečný trest odňatia slobody vo
výmere 7 rokov a 6 mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
K vyhláseniu uvedeného rozhodnutia v trestnej veci tunajšieho súdu sp. zn. 3T/33/2017 teda došlo až

po spáchaní skutku, z ktorého bol uznaný vinným v prejednávanej veci a preto prichádza do úvahy
uloženie súhrnného trestu práve vo vzťahu k rozsudku Okresného súdu Malacky z 03. apríla 2017, sp.
zn. 3T/33/2017, právoplatným dňa 03. apríla 2017, resp. upustenie od uloženia takého trestu.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanému W. vychádzal z § 44 Trestného zákona, ktoré ustanovuje súdu

možnosť upustiť od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona alebo od uloženia ďalšieho
trestupodľa§43Trestnéhozákona,akpokladátrestuloženýskoršímrozsudkomnaochranuspoločnosti
a nápravu páchateľa za dostatočný.

Vzhľadom na okolnosti prípadu čiastočne popísané vyššie súd dospel k záveru, že pre nápravu

obžalovaného a na ochranu spoločnosti postačí, aj vo vzťahu k skutku uvedenému vo výrokovej časti
tohto rozsudku, trest uložený Okresným súdom Malacky v trestnej veci sp. zn. 3T/33/2017, ktorý teda
možno považovať za primeraný vo vzťahu k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti.

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, tak súd zaviazal oboch obžalovaných spoločne a nerozdielne k

náhrade škody obom poškodeným - V. B. a F. B. vo výške 1.700,- eur, ktorá vyplývala z čiastky úveru
(1.500,- eur) poskytnutej poškodenému nebankovou spoločnosťou, vynúteného trestnou činnosťou
obžalovaných a z (nikým nespochybneného) poskytnutého plnenia obžalovaným v sume 200,- eur. So
zvyškom nároku na náhradu škody boli poškodení odkázaní na civilný proces, nakoľko im bol nárok
priznaný len sčasti a vo zvyšnej časti nároku (ktorý ani nie je nemenný) by bolo potrebné vykonať ďalšie

dokazovanie, ktoré však presahuje potreby trestného stíhania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť.
Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309
ods. 1 Trestného poriadku). Odvolanie má odkladný účinok. V písomne podanom odvolaní je potrebné
uviesť voči ktorým výrokom rozsudku odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku

predchádzalo.