Rozsudok Judgement was issued on Monday, March 27, 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/167/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1712213833
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Lapšanská

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1712213833.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok so sídlom v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Gajerovou, v právnej

veci žalobcu: E.. H. F., bytom K. Č.. XXX, proti žalovanej: SR - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 2, o náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom

r o z h o d o l :

Žaloba sa zamieta.

Žalovanej súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.07.2012 sa žalobca domáhal proti žalovanej náhrady škody v sume
100.909,51 eur spolu s náhradou trov konania. Podanie žaloby zdôvodňoval tým, že dňa 10.01.2007
podal trestné oznámenie na OR PZ v Pezinku vo veci podozrenia podvodu, ktorého sa mal dopustiť

Ing. Ján Sarkocy. Polícia trestné oznámenie odmietla. Generálna prokuratúra vec preskúmala a zistila,
že OR PZ Pezinok malo konať a vo veci pokračovať. Vec bola následne delimitovaná na OR PZ v
Senci, kde je vedená pod ČVS: ORP-346/OJP-SC-2010 a doposiaľ nie je vo veci rozhodnuté. Žalobca
požiadal o prejednanie náhrady škody s tým, že mu žalovaná oznámila, že prokurátor je orgán, ktorý
nesie zodpovednosť za zákonnosť a správnosť úradného postupu. S týmto tvrdením žalobca nesúhlasí.
Postupom žalovanej dochádza k úmyselným prieťahom v konaní a porušovaniu práva na spravodlivý
proces. Týmto postupom bola sťažená možnosť žalobcu získať späť nehnuteľnosť, ktorú A.. R. získal

podvodom, bez zaplatenia sumy 100.909,51 eur, čo je i výška škody, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto
konaní.

2. Podaním doručeným súdu dňa 11.09.2014 sa k žalobe vyjadrila žalovaná. Uviedla, že si vyžiadala
celý spis Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III, z ktorého vyplýva, že dňa 05.11.2007
bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin podvodu. V roku 2008 došlo k zmene súdneho obvodu a vec
bola vedená v roku 2008,2009 na OR PZ Pezinok. Ďalšia zmena nasledovala v máji 2010 a konanie

v rokoch 2010-2012 bolo vedené na OR PZ v Senci. Od marca 2012 viedlo vec Okresné riaditeľstvo
PZ Bratislava III. Trestné konanie bolo zastavené dňa 01.07.2014. Prokurátorka Okresnej prokuratúry
Bratislava III listom zo dňa 30.05.2013 konštatovala neopodstatnené prieťahy v konaní v obdobiach
od mája 2010 do septembra 2010, od decembra 2010 do mája 2011, od júla 2011 do júna 2012.
Neboli vyvodené žiadne dôsledky, nakoľko vec už mal v tom čase iný vyšetrovateľ. Dňa 07.02.2012
doručil žalobca žalovanej návrh na prejednanie náhrady škody. Žalovaná zaslala žalobcovi odpoveď dňa
17.05.2012 v ktorej uviedla, že trestné konanie ešte nebolo ukončené a návrh na prerokovanie náhrady

škody je predčasný. Ďalej žalovaná v liste uviedla, že dozor nad zachovaním zákonnosti pred začatím
trestného stíhania a počas prípravného konania vykonáva prokurátor, ktorý je oprávnený zasahovať do
postupu vyšetrovateľa a zrušiť nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutie vyšetrovateľa. Žalovaná
vo svojom vyjadrení konštatuje, že predpokladom existencie nároku na náhradu škody spôsobenejorgánom verejnej moci je nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup. Žalobca uvádza, že
prieťahmi v konaní mu vznikla škoda tým, že A.. E. R., s ktorým uzatvoril kúpnu zmluvu, mu nezaplatil
kúpnu cenu v sume 100.909,51 eur. Samotné konštatovanie prieťahov v konaní preto nezakladá právo

žalobcu na náhradu škody, nakoľko tu chýba príčinná súvislosť medzi prieťahmi v konaní a vznikom
škody. Vyšetrovateľ ako orgán činný v trestnom konaní postupoval správne a všetky svoje rozhodnutia
vydal v súlade so zákonom a pod dozorom prokurátora. Predmetné trestné stíhanie bolo zastavené dňa
01.07.2014 uznesením č. ČVS: ORP-501/OEK-B3.2012, z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie
je dôvod na postúpenie veci. " Žalobcovi teda škoda nemohla vzniknúť. S poukazom na tieto skutočnosti,

navrhla žalovaná žalobu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: Prejednanie náhrady škody, Žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom - zaslanie
odpovede, opakovaný podnet z 28.05.2007- upovedomenie, vyrozumenie o vybavení podnetu,
uznesenie Okresného riaditeľstva PZ Bratislava III, ČVS: ORP-501/OEK-B3-2012 zo dňa 01.07.2014,

vyšetrovací spis Okresného riaditeľstva PZ Bratislava III, sp.zn. ČVS: ORP -983/1-OEK-BH-2007. Z
obsahu listinných dôkazov súd zistil tento skutkový stav:

4. Trestné oznámenie vo veci podozrenia z podvodu podal dňa 10.01.2007 žalobca, ako osoba
poškodená. Okresné riaditeľstvo PZ Bratislava V., uznesením zo dňa 27.02.2007, ČVS: ORP-207/

OEK-B5-2007 TF vec odmietlo, nakoľko nebol daný dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup
podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Na základe podnetu žalobcu Generálna prokuratúra SR , dňa
11.07.2007 postup vyšetrovateľa preskúmala a konštatovala, že šetrenie vo veci trestného oznámenia
bolo nedostatočné a neodôvodňovalo odmietnutie veci . V odôvodnení uznesenia sa uvádza, že žalobca
mal minimálne od 06.10.2005 vedomosť o skutočnosti, že kupujúci stále nemajú finančné prostriedky

na doplatenie kúpnej ceny a že ho ohľadom okolností brániacich úhrade kúpnej ceny neuvádzali do
omylu. Zo zápisnice o trestnom oznámení a ostatných podaní žalobcu vyplýva, že medzi ním a osobou
A.. E. R. malo dôjsť k podpisu o prijatí doplatku kúpnej ceny a o pôžičke a v tejto súvislosti nariadil
prokurátor ďalej vo veci konať. Vec bola postúpená z Okresného riaditeľstva PZ Bratislava V, dňa
17.09.2007 na Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave V. Uznesením ČVS: ORP-983/1-OEK-BH-2007 zo

dňa 05.11.2007 Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave - okolie, bolo začaté trestné stíhanie vo veci
trestného činu podvodu, § 250 ods. 1, ods. 4, písm. b/ trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť
nezistený páchateľ, ktorý bez vedomia vlastníka nehnuteľnosti ( žalobcu ) podal katastrálnemu úradu
v Nitre, návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, spolu s pokladničným
príjmovým dokladom o fiktívnom zaplatení pôžičky 3.040.000,-Sk, na základe čoho príslušný katastrálny

úrad povolil vklad vlastníckeho práva pre kupujúcich manželov A.. E. R. C. L. R.. Týmto vnikla žalobcovi
škoda vo výške 3.040.000,-Sk, ktorá sa rovná nedoplatku kúpnej ceny za nehnuteľnosť, ktorý nebol
podľa slov žalobcu nikdy doplatený. Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave - okolie, dňa 04.08.2008,
uznesením č. ČVS: ORP-983/1-OEK-BH-2007Hu zastavilo trestné stíhanie, lebo bolo nepochybné,
že nenastal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie. Žalobca podal proti uzneseniu sťažnosť.

Uznesením zo dňa 12.09.2009 Okresná prokuratúra Pezinok, č. 2Pv 502/08-12 sťažnosť zamietla,
nakoľko nebola dôvodná. Krajská prokuratúra v Bratislave dňa 27.01.2009 vrátila vec na konanie
Okresnej prokuratúre v Pezinku a nariadila jej vo veci ďalej konať. Vyšetrovací spis bol podrobený
previerke, výsledkom ktorej bol záväzný pokyn Okresnej prokuratúry Bratislava III, zo dňa 29.05.2013
na dopočutie svedkov.

5.Dňa08.02.2012bolažalovanejdoručenážiadosťoprerokovanienárokunanáhraduškodyspôsobenú
mu nesprávnym úradným postupom, resp. nekonaním orgánov činných v trestnom konaní vo veci
trestného oznámenia o údajnom predaji nehnuteľnosti. Nekonaním vznikla škoda v príčinnej súvislosti
s prešetrovaním doplatku kúpnej ceny v sume 100.909,51 eur, s tým, že skutok sa stal v roku 2005.

Žalovaná odpovedala na žiadosť žalobcu listom datovaným dňa 17.05.2012. Žalovaná poukázala, že
vyšetrovateľ ako orgán činný v trestnom konaní v danom prípade postupoval správne a všetky svoje
rozhodnutia vydal v súlade so zákonom a pod dozorom prokurátora, pričom vyšetrovanie ešte nebolo
právoplatne skončené a v trestnom stíhaní sa pokračuje. Nároku na náhrady škody preto nie je možné
vyhovieť.

6. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci a)nezákonným rozhodnutím, b)nezákonným zatknutím, zadržaním alebo inýmpozbavením osobnej slobody) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe,
alebo d) nesprávnym úradným postupom.

7. Podľa 3 ods. 2 z. č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

8. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník

Policajného zboru a prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru
alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu
alebo vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe
záväzného pokynu prokurátora,

9. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledokpostupuNárodnejradySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľa čl.86písm.a).ad)

Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti
podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

10. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu
vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej

správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v
zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie
postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa
finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom.

11. Podľa § 9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda

12. Právne posúdenie veci: úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody spôsobenú nesprávnym

úradným postupom predpokladá splnenie zákonných predpokladov a to neprávny úradný postup orgánu
verejnej moci, za ktorý je možné považovať i nečinnosť orgánu, vznik škody, príčinnú súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne.

13. Ad1/nesprávny úradný postup: Žalobca doručil žalovanej žiadosť o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody, ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom Okresného
riaditeľstvavSenci.Žiadosťbolavyhodnotenáakopredčasnepodanástým,žejejniejemožnévyhovieť.
Generálna prokuratúra dňa 11.07.2007 zaslala žalobcovi upovedomenie, v ktorom je konštatované,
že kúpnou zmluvou uzavretou medzi žalobcom a kupujúcimi A.. E. R. C. E. H. L., došlo ku kúpe
nehnuteľností špecifikovaných v čl. I a II zmluvy. Kupujúci boli povinní zaplatiť kúpnu cenu formou

zálohy 5% a do 30.11.2005 doplatiť zvyšok kúpnej ceny. Kúpna zmluva bola uzavretá dňa 18.04.2005,
v ten istý deň bol podaný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Dňa 06.10.2005
žalobca potvrdil doklad o prevzatí zvyšku kúpnej ceny. Z vyjadrení žalobcu však vyplýva, že k reálnemu
odovzdaniu zvyšku kúpnej ceny nedošlo. V oznámení sa ďalej konštatuje, že žalobca si bol vedomý
skutočnosti, že kupujúci nemajú zvyšok kúpnej ceny k dispozícii, nie sú schopný ju reálne doplatiť a že

hovorili o možnosti financovať predmet kúpy prostredníctvom úveru. Je tiež zrejmé, že medzi žalobcom
a A.. E. R. došlo k vzniku nového záväzku založeného disimulovaným právnym úkonom, nakoľko
žalobca podpísal prevzatie kúpnej ceny, ktorá vyplatená nebola. To znamená, že osoba kupujúceno
konala v možnom úmysle peniaze nevrátiť a v tejto časti prokurátor uložil povinnosť vo veci ďalej
konať. Dňa 30.5.2013 Okresná prokuratúra v Pezinku, na základe previerky vyšetrovacieho spisu zistila

neopodstatnené prieťahy v konaní od mája do septembra 2010, od decembra 2010 do mája 2011, od
júla 2011 do júna 2012. Z uvedeného vyplýva, že v trestnom konaní týkajúcom sa trestného stíhania pre
trestný čin podvodu, začatom na základe podnetu žalobcu, boli konštatované prieťahy v konaní.14. Ad 2/ Vznik škody: Žalobca odvodzoval vznik škody a jej výšku od tvrdenia, že kúpna cena, resp.
jej zvyšok 100.909,51 eur, ktorá bola dohodnutá medzi žalobcom ako predávajúcim a manželmi E. C. L.
R. ako kupujúcimi, nebola nikdy doplatená. Žalobca dal podnet na začatie trestného stíhania pre trestný

čin podvodu, ktorý mal byť voči nemu spáchaný tým, že ohľadom doplatenia kúpnej ceny bol uvedený
do omylu. Nakoľko orgány činné v trestnom konaní nekonali, resp. v konaní došlo k prieťahom, vznikla
žalobcovi škoda rovnajúca sa nedoplatku kúpnej ceny. Na margo uvedeného je potrebné uviesť, že dňa
06.10.2005 žalobca potvrdil prevzatie zvyšku kúpnej ceny od kupujúcich. Súd má za to, že výšku škody,
ktorá mala žalobcovi nekonaním orgánov činných v trestnom konaní vzniknúť, nie je možné odvodzovať

odvýškynedoplatkukúpnejceny.Medzi zmluvnýmistranamibolozmluvnedohodnuté,žezvyšokkúpnej
ceny mal byť kupujúcimi doplatený dňa 30.11.2005. Žalobca podal podnet na začatie trestného stíhania
pre trestný čin podvodu dňa 10.01.2007. Z uvedeného vyplýva, že ku vzniku škody jednoznačne malo
dôjsť už pred začatím trestného stíhania.

15.Ad3/Príčinnásúvislosť:medziúdajnýmvznikomškodyanesprávnymúradnýmpostupomneexistuje

súvislosť, resp. žalobca ju nepreukázal. Ak žalobcovi vznikla škoda tým, že mu nebola zaplatená kúpna
cena, potom táto škoda exituje nezávisle od konania orgánov verejnej moci. Vznik tejto škody orgány
verejnej moci nijako nespôsobili, nakoľko táto škoda existovala ešte pred začatím trestného stíhania.
Navyše nie je možné nevidieť, že žalobca svojím potvrdením, že mu bola uhradená kúpna cena, sám
spôsobil, že bol povolený vklad vlastníckeho práva v prospech kupujúcich, pričom mal vedomosť o tom,

že kupujúci aktuálne peniaze na doplatenie kúpnej ceny nemajú.

16. Vzhľadom na záver súdu, že medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom neexistuje
príčinná súvislosť, súd žalobu zamietol.

17. Žalovaná bola v celom rozsahu úspešná a súd jej priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu,
teda 100 %, podľa § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, je proti tomuto rozhodnutiu prípustné odvolanie, ktoré
je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

(2)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(3)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Podľa § 367 ods. 1 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie
právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.