Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 18, 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/124/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116211038
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3116211038.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v spore žalobcu: C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., ul. H. XXXX/X,

zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Trenčíne,
ul. Legionárska 7158/5, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, ul.
Karadžičova 17, IČO: 31383408, o zaplatenie 330 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr. Erikom
Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 330 eur.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti týkajúcej sa úroku z omeškania z a m i e t a.

III. Žalobcovi súd p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 91,16 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 15.06.2016 bola Okresnému súdu Trenčín doručená žaloba žalobcu, ktorou sa v spojení
s podaním zo dňa 09.08.2016 proti žalovanému domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti
žalovanéhozaplatiťžalobcovisumu330eurspolusúrokomzomeškaniavovýške5%ročneztejtosumy
od 15.06.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že dňa 31.10.2015 došlo k poškodeniu
motorového vozidla Opel Vectra Combi s EČ: F v jeho vlastníctve tak, že pri zjazde z diaľnice R. - F., pri
F., spod kolesa pred ním idúceho vozidla Ford Ranger s EČ: F odletel kameň, ktorý poškodil jeho vozidlo.

PrevádzkovateľomvozidlaW.A.bolavčaseškodovejudalostiobchodnáspoločnosťAsemid,s.r.o.,ktorá
mala u žalovaného uzatvorenú poistnú zmluvu č. XXX/XXXXXX-X pre prípad jej zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca si nechal čelné sklo vymeniť podľa doporučenia
pracovníka žalovaného v Zápise o poškodení vozidla zo dňa 05.11.2015. Za výmenu zaplatil sumu
330 eur. Žalovaný oznámil žalobcovi stanovisko k poistnej udalosti listom zo dňa 25.11.2015 v zmysle
ktorého nepristúpil k vysporiadaní náhrady škody s odôvodnením, že ich poistený nemôže jednoznačne
potvrdiť ani vyvrátiť vznik jeho zodpovednosti za škodu. Listom zo dňa 02.02.2016 žalobca požiadal

žalovaného o prehodnotenie likvidácie škodovej udalosti, v záujme predídenia sporu. Žalovaný však
zotrval na svojom stanovisku. Žalobca má za to, že v danom prípade nastala škodová udalosť, ktorá
bola príčinou vzniku škody na čelnom skle jeho vozidla vo výške 330 eur, a ktorá podľa prehlásenia
účastníkov škodovej udalosti ako aj svedkov, ktorý sa nachádzali vo vozidle ktorého prevádzkou došlo
ku škode, bola vyvolaná prevádzkou škodového vozidla Ford Ranger. Právo na úroky z omeškania
odôvodnil § 517 Občianskeho zákonníka a nariadením vlády SR č. 87/199 Z.z.. Má za to, že žalovaný
sa dostal do omeškania najneskôr dňom spísania žaloby, t.j. dňom 15.06.2016. Ako dôkazy označil v

žalobePoistnúzmluvuč.610/182619-6,oznámeniepoškodenéhoopoistnejudalostiz06.11.2015,zápis
o poškodení vozidla k škodovej udalosti z 05.11.2015, faktúru č. 0203/2015, oznámenie stanoviska k
škodovej udalosti č. 1513.5344/010-7 z 25.11.2015, dve žiadosti o poskytnutie súčinnosti, Dotazník prepoškodeného k poškodeniu čelného skla a Dotazník pre poisteného k poškodeniu čelného skla. Takisto
navrhol vypočutie svedkov C. L. a C. V., ktorí sedeli ako spolujazdci vo vozidle W. A..

2. Na základe podanej žaloby súd vydal dňa 11.08.2016 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný
riadny odpor. V ňom uviedol, že zodpovednosť vodiča v danom prípade nie je daná, pretože neporušil
žiadnu zákonnú povinnosť a teda nie je daný základ pre jeho zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho
zákonníka. Čo sa týka zodpovednosti prevádzateľa vozidla podľa § 427 Občianskeho zákonníka žalobca
nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného a škodou na vozidle

žalobcu. V odpore ďalej popísal čo je potrebné považovať za príčinnú súvislosť aj s poukazom na
judikatúru Ústavného súdu SR. Takisto uviedol, že o samotnej existencii príčinnej súvislosti nepostačujú
ani súhlasné tvrdenia poškodeného a poisteného. V prípade odmršteného kameňa od kolies vozidla
si vodič vzhľadom na hmotnosť odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho
kolies odletel kameň. Toto nemôže zaregistrovať. Rovnako ani vodič poškodeného vozidla nemohol
zaregistrovať náraz kameňa na čelné sklo a nemohol vidieť, že kameň bol odmrštený práve od vozidla

poisteného. Nie je preukázané (a objektívne preukázateľné), že príčinou škody je prevádzka poisteného
motorového vozidla, a preto nemôže byť preukázaný ani kauzálny nexus. V odpore tiež namietol právo
žalobcu na úroky z omeškania. Poukázal pritom a ustanovenia § 11 ods.6 písm.a/, b/, ods.7, ods.8
zákona č. 381/2001 Z.z.. Žalovaný v trojmesačnej lehote od oznámenia poškodeného o poistnej udalosti
zo dňa 10.11.2015 splnil listom zo dňa 25.11.2015 podmienku, ktorá ho v zmysle § 11 ods.7 zákona

č. 381/2001 Z.z. zbavuje povinnosti platiť úrok z omeškania. Jeho omeškanie môže následne vzniknúť
až po právoplatnom rozhodnutí súdu o výške náhrady škody. Až po uplynutí lehoty na plnenie podľa
rozsudku by si mohol žalobca uplatniť úroky z omeškania samostatným návrhom, žalobou. Ako dôkazy
označil oznámenie poisteného o poistnej udalosti z 06.11.2015, oznámenie poškodeného o poistnej
udalosti z 06.11.2015, listy žalobcovi z 25.11.2015 a 17.02.2016, ktoré k odporu pripojil.

3. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili obe sporové strany a
právny zástupca žalobcu.

4. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobca v plnom rozsahu zotrváva na podanej

žalobe. Navrhol oboznámiť listinné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spise a vykonať výsluch žalobcu a
svedkov Jozefa Koseca a Jozefa Chovaneca uvedených v žalobe, z ktorých výpovede má byť zistený
priebeh predmetnej škodovej udalosti.

5. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v súčasnosti prebieha na Ústavnom súde SR konanie vo veci

sťažnosti žalovaného v obdobnej veci, ktorého spisovú značku nepozná. Zotrváva na skutočnostiach,
ktoré sú uvedené v odpore proti vydanému platobnému rozkazu a nemá žiadne návrhy na vykonanie
dokazovania.

6. Medzi sporovými stranami nebol sporný skutkový stav, tak ako je uvedený v žalobe.

7. Súd vzhľadom na nesporné skutkové okolnosti vykonal dokazovanie iba oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, a to: č. l. 7 zmluva o PZP, č. l. 9 dodatok č. 1 k zmluve o PZP, č. l. 10 oznámenie o poistnej
udalosti, č. l. 12 faktúra, č. l. 13 oznámenie zo dňa 25.11.2015, č. l. 14 žiadosť o poskytnutie súčinnosti, č.
l. 15 dotazník o poškodení čelného skla, č. l. 17 list zo dňa 16.11.2015, č. l. 48 oznámenie poškodeného

o poistnej udalosti. Po vykonanom dokazovaní a ustálení nesporných skutkových okolností súd zistil
pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych
predpisov a vec následne právne posúdil.

8. Z priebehu konania a z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že dňa 31.10.2015 došlo k

poškodeniu motorového vozidla O. H. V. s EČ: F. vo vlastníctve žalobcu tak, že pri zjazde z diaľnice
Bratislava - F., pri F., spod kolesa pred ním idúceho vozidla Ford Ranger s EČ: TN020EP odletel
kameň, ktorý poškodil jeho vozidlo. Prevádzkovateľom vozidla Ford Ranger bola v čase škodovej
udalosti obchodná spoločnosť Asemid, s.r.o., ktorá mala u žalovaného uzatvorenú poistnú zmluvu č.
610/182619-6 pre prípad jej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla W.

A. s EČ: F Žalobca si nechal čelné sklo vymeniť podľa doporučenia pracovníka žalovaného, a to u
dodávateľa podnikajúceho pod obchodným menom Ing. Patrik Liptai - ALLCAR, pričom za opravu
poškodeniačelnéhoskla(jehovýmenu)zaplatilcenu330eursDPH.Prevádzkovateľškodovéhovozidla,
obchodná spoločnosť Asemid, s.r.o., ktorá je poistená u žalovaného pre prípad jej zodpovednosti zaškodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v dotazníku pre poisteného jednoznačne uviedol, že
uznal svoju zodpovednosť za škodu na čelnom skle na vozidle žalobcu. V čase vzniku škody boli vo
vozidle jeho dvaja zamestnanci C. V. a C. L., svedkovia vzniku škody. Žalovaný doposiaľ nenahradil za

poistenú obchodnú spoločnosť Asemid, s.r.o. žalobcovi škodu s odôvodnením, že ich poistený nemôže
jednoznačne potvrdiť ani vyvrátiť vznik jeho zodpovednosti za škodu. Poistnú udalosť oznámil žalobca
žalovanému písomne dňa 10.11.2015, v rovnaký deň ako poistená obchodná spoločnosť Asemid, s.r.o..
Listom zo dňa 25.11.2015 oznámil žalovaný žalobcovi, že nie je možné uplatnený nárok považovať za
preukázaný, a preto nie je oprávnený vysporiadať náhradu škody.

9.1 Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

9.2 Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

9.3 Podľa § 494 Občianskeho zákonníka z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

9.4 Podľa § 427 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú

za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

9.5 Podľa § 2 písm.d/, f/, g/, h/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení
neskorších prepisov, ďalej len „zákon o PZP“, na účely tohto zákona sa rozumie d) poisťovateľom

poisťovňa,poisťovňazinéhočlenskéhoštátualebozahraničnápoisťovňa,ktorájeoprávnenávykonávať
poistenie zodpovednosti na území Slovenskej republiky na základe osobitného predpisu, e) poistníkom
ten, kto uzavrel s poisťovateľom zmluvu o poistení zodpovednosti, f) poisteným ten, na koho sa vzťahuje
poistenie zodpovednosti, g) poškodeným ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má
nárok na náhradu škody podľa tohto zákona, h) škodovou udalosťou skutočnosť, ktorá môže byť

dôvodomvznikuprávpoškodenéhonaplneniepoisťovateľaalebokancelárie,i)poistnouudalosťouvznik
povinnosti poisťovateľa alebo kancelárie nahradiť vzniknutú škodu.

9.6Podľa§4ods.2písm.b/zákonaoPZPpoistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľ
zanehonahradilpoškodenémuuplatnenépreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutejpoškodením,

zničením, odcudzením alebo stratou veci.

9.7 Podľa § 11 ods.6 písm. a/, b/ zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom

na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

9.8 Podľa § 11 ods.8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť

poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

9.9 Podľa § 15 ods.1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.

10. Žalobca sa podanou žalobou domáha práva na náhradu škody proti žalovanému, ktoré mu vyplýva
z citovaného § 15 ods.1 zákona o PZP, pretože žalovaný je poisťovateľom (poisťovňou), ktorý uzatvoril
zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla Ford Ranger sEČ: TN020EP, ktorého prevádzkovateľom je obchodná spoločnosť Asemid, s.r.o., a ktorého prevádzkou
bola žalobcovi spôsobená škoda. Škoda predstavovala poškodenie čelného skla vozidla žalobcu a jej
výškanebolasporná,pričompredstavovalasumu330eur.Dôvodom,prektorýžalovanýžalobcoviškodu

nenahradil, bolo jeho tvrdenie a zároveň aj obrana v tomto konaní, že samotnú existenciu príčinnej
súvislosti medzi škodou a dopravnou prevádzkou predmetného vozidla nepreukazujú ani súhlasné
tvrdeniapoškodenéhoapoisteného.Vprípadeodmrštenéhokameňaodkoliesvozidlasivodičvzhľadom
na hmotnosť odmršteného predmetu nemôže byť vedomý toho, že spod jeho kolies odletel kameň.
Toto nemôže zaregistrovať. Rovnako ani vodič poškodeného vozidla nemohol zaregistrovať náraz

kameňa na čelné sklo a nemohol vidieť, že kameň bol odmrštený práve od vozidla poisteného. Nie
je preukázané (a objektívne preukázateľné), že príčinou škody je prevádzka poisteného motorového
vozidla, a preto nemôže byť preukázaný ani kauzálny nexus. Obrana žalovaného teda de facto
spochybňovala pravdivosť vyhlásenia poisteného (obchodnej spoločnosti Asemid s.r.o.), resp. jeho
zamestnancov pri šetrení škodovej udalosti a žalobcu, ktorí mali byť priamymi účastníkmi škodovej
udalosti. Súd v tomto odôvodnení preto zameria pozornosť predovšetkým na túto obranu žalovaného.

11. Súd pri rozhodovaní o podanej žalobe vzal v okolnostiach prípadu do úvahy predovšetkým
Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR z 03.06.2014 zn. Cpj 5/2014
publikované v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 10/2014 pod č. 135/2014. Podľa právnej vety tohto
stanoviska „Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom

vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou
pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka
nemožno zbaviť.“ Jeho závery pre súd nie sú právne záväzné, súd však s týmto právnym názorom
stotožňuje a na podporu svojho rozhodnutia na neho poukazuje. Aj v zmysle tohto stanoviska možno
uzavrieť, že právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov

je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá porušenie
právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Ide o
zodpovednosť objektívnu, kedy sa zodpovedná osoba (prevádzkovateľ) nemôže zbaviť zodpovednosti
tým, že preukáže nedostatok zavinenia; jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných
dôvodov (§ 428 Občianskeho zákonníka). Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a

reflektuje skutočnosť, že dopravné prostriedky predstavujú viac či menej zložité technické zariadenia, s
čím sú spojené zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú sa spravidla väčšou rýchlosťou a vykazujú
preto zvýšené riziko vzniku škôd pre prepravované osoby či pre okolie. Objektívna zodpovednosť sa
spája práve s týmito prejavmi typickými pre prevádzku zariadení, najmä pre ich pôsobenie na okolie či
dovnútra spôsobom, ktorý je výsledkom vlastností dopravného prostriedku, schopného premiestňovať

sa z miesta na miesto a prepravovať pritom osoby alebo veci. Prevádzkovateľ sa zbaví zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (ktorá vzniká bez zreteľa na zavinenie) len
ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Svojej zodpovednosti sa však prevádzkovateľ nemôže zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami,
ktoré majú pôvod v prevádzke. Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia vôbec

nie je možná) považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním
prevádzky, to znamená „vnútorné“ okolnosti tej - ktorej prevádzky. Odpoveď na otázku, či a kedy ide o
takúto okolnosť, závisí vždy od povahy a okolností konkrétneho prípadu. Súdna prax v záujme ochrany
poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napríklad
zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky či

iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča či iných osôb
použitých pri prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale
aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava na jazdu
abezprostrednévýkonypoukončeníjazdy,akoajvýkonypotrebnénaúdržbuvozidla.Užsamouvedenie
motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu na to, či sa vozidlo uvedie do pohybu

alebo nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v
garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzkovateľ alebo jeho pracovník. Majúc na zreteli uvedené,
nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku
sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde
k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta, k takejto škode dochádza v

súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t. j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky
motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou
motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň
zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo. Prevádzka motorovéhovozidla je teda príčinou vymrštenia kameňa, ktorý nárazom do čelného skla iného motorového vozidla
spôsobí škodu.

12. Z predchádzajúceho odseku je teda zrejmé, že vymrštenie kameňa, ktorý nárazom do čelného skla
iného motorového vozidla spôsobí škodu je škodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla a teda
je daná povinnosť poisťovateľa na náhradu škody poškodenému za poisteného. Otázkou v tomto konaní
je však posúdenie, či poistený u žalovaného naozaj spôsobil škodu prevádzkou svojho motorového
vozidla. Žalobca túto okolnosť preukázal listinným dôkazom, a to písomným vyhlásením poisteného o

tom, že prevádzkou jeho motorového vozidla bola spôsobená škoda na čelnom skle žalobcu (č.l. 18
spisu). O tejto okolnosti navrhol vypočuť aj svedkov, ktorí boli prítomní pri škodovej udalosti. Súd tento
dôkaznevykonalzdôvoduhospodárnostikonania,pretožesamotnýžalovanýuviedol,ženespochybňuje
okolnosť ktorá mala byť zistená výsluchom týchto svedkov.

13. Argumentačne a skutkovo obdobná vec bola predmetom skúmania aj pred ÚSSR v konaní

vedenom pod sp.zn. III.ÚS 276/2014. Rovnako išlo o žalobu o náhradu škody spôsobenej na čelnom
skle osobného motorového vozidla žalobkyne. V tomto konaní ústavný súd preskúmaval postup a
rozhodnutia všeobecných súdov, ktoré zamietli žalobu žalobkyne o náhradu škody s ťažiskovým
odôvodnením, že kameň, ktorý poškodil jej motorové vozidlo, mohol byť odmrštený aj od iného vozidla,
a že súhlasné vyhlásenia účastníkov škodovej udalosti potvrdené jej svedkom, nie sú dostatočným

a relevantným spôsobom zistenia a preukázania vzniku škody. V tam prejednávanom prípade išlo u
osoby svedka (poisteného) dokonca o pracovného kolegu manžela žalobkyne, ktorý viedol poškodené
motorové vozidlo. ÚSSR vo svojom rozhodnutí uviedol, že záver súdu o tom, že k odmršteniu
kameňa, ktorý poškodil čelné sklo vozidla žalobkyne, mohlo dôjsť aj od iného vozidla ako od vozidla
poisteného žalovaným, sa javí ako svojvoľný a nemajúci oporu vo vykonanom dokazovaní, keďže

svedkovia zhodne uviedli, že sa v mieste a čase vzniku škodovej udalosti žiadne ďalšie vozidlo
nenachádzalo. Spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe
ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí
spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným
dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto

vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu
neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania.

14. V okolnostiach prejednávaného prípadu súd konštatuje, že žalobca preukázal, že za vznik škody
zodpovedá poistený u žalovaného. V tejto súvislosti súd poznamenáva, že žalovaný v konaní ani

netvrdil, že by k poškodeniu čelného skla vozidla žalobcu malo dôjsť inak, ako to vyplýva zo šetrenia
škodovej udalosti (súhlasné vyhlásenia poisteného a poškodeného). Takisto nepredložil ani nenavrhol
vykonať žiaden dôkaz spôsobilý spochybniť vierohodnosť vyhlásení osôb zúčastnených pri škodovej
udalosti. Dôvody, pre ktoré odmietol nahradiť škodu uvádzané v liste zo dňa 25.11.2015 (č.l. 13 spisu) sú
nepostačujúce,vpodstatebezobsažné,baažzavádzajúce(žalovanývrozporesoskutočnosťouuviedol,

že poistený nemôže jednoznačne potvrdiť vznik zodpovednosti) a teda svojvoľné. Z postoja žalovaného
súd dedukuje, že žalovaný je tohto názoru, že ich poistený neuvádza pravdu ohľade priebehu škodovej
udalosti. Tento jeho postoj však nie je ničím podporený. Ak má žalovaný za to, že tomu tak je, má
možnosť ochrany spočívajúcu v podaní trestného oznámenia pre podozrenie zo spáchania prečinu
poistného podvodu. Podľa zisteného skutkového stavu však súd nemá vedomosť o tom, že by takto

žalovaný postupoval. Nenahradenie preukázanej škody je tak potom podľa názoru súdu iba neplnením
si zákonnej povinnosti. Preto súd žalobe vyhovel a rozhodol o splnení povinnosti žalovaného. Výška
škody nebola sporná.

15. Nad rámec potreby odôvodnenia tohto rozhodnutia súd uvádza, že si je vedomý spoločenskej

reality spočívajúcej v tom, že dochádza aj k úmyselnému uvádzaniu do omylov pri likvidácii poistných
(škodových) udalostí, avšak aj napriek tomu nie je možné nazerať na každého poškodeného prizmou
tejto skutočnosti. V opačnom prípade by aj „poctivý“ poškodený bol postihovaný za protiprávne konanie
iných, resp. za určitý negatívny spoločenský jav. Išlo by o zavádzanie akejsi prezumpcie podvodu
účastníkmi škodovej udalosti, bez relevantných dôvodov. Je na žalovanom, ktorý je podnikateľom, aby

prijal účinné opatrenia, ktoré by eliminovali možnosť nahradzovania škôd, na ktorých náhradu nie je
povinný, príp. zmenil podnikateľskú stratégiu v tejto oblasti. Odmietanie nahradenia škody nemôže
spočívať na vyššie uvádzaných dôvodoch a okolnostiach.16. Súd žalobu zamietol v časti uplatnených úrokov z omeškania. V tejto časti je dôvodná obrana
žalovaného, ktorý poukazoval na ustanovenie § 11 ods.8 zákona o PZP, podľa ktorého ak poisťovateľ
nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa

osobitného predpisu (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Z vykonaného dokazovania je totiž
zrejmé, že žalovaný si splnil povinnosť podľa § 11 odsek 6 zákona o PZP, teda bez zbytočného
odkladu začal prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie
a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytol poškodenému
(žalobcovi) písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie. Je správny

záver žalovaného, že jeho omeškanie môže vzniknúť až po právoplatnom rozhodnutí súdu o výške
náhrady škody a po márnom uplynutí lehoty na plnenie.

17.1 Podľa § 255 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

17.2 Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

17.3 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 Civilného sporového poriadku, pretože obe
sporové strany boli čiastočne úspešné, pričom žalobca bol v konaní úspešnejší ako žalovaný. Ku dňu
rozhodnutia súdu si žalobca uplatnil celkovo sumu 345,27 eur, ktorá pozostáva z istiny úveru vo výške
330 eur a vyčísleného úroku z omeškania ku dňu rozhodnutia súdu v sume 15,27 eur. Úspešný však bol

iba v časti 330 eur, čo ku dňu rozhodnutia súdu predstavuje 95,58 % zo žalovanej sumy. Žalovaný tak
bol úspešný na 4,42 %. Pomer úspechu žalobcu a žalovaného je 95,58 ku 4,42. Žalobcovi tak patrí po
porovnaní vzájomných úspechov sporových strán nárok na náhradu trov konania vo výške 91,16 %. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to
na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v
Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa

popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.