Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, September 29, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 12Co/138/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114221754
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tóth

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114221754.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tótha a členov senátu

JUDr. Petra Šama a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, proti žalovanej: Slovenskej republike - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C/289/2014-44 zo dňa 2.4.2015, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 12C/289/2014-44 zamietol návrh na prerušenie konania zo dňa
26.3.2015. Žalobu zamietol. Účastníkom nepriznal náhradu trov konania. V odôvodnení rozhodnutia
súd uviedol, že žalobca sa domáhal náhrady škody 9.425,85 Eur a nemajetkovej ujmy 1.885,17 Eur
v spojených žalobách vedených na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 12C/407/2012. Žalobcovi
mala vzniknúť škoda nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Humenné, ktorý nerozhodol o
žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi v zákonom stanovenej 15-
dňovej lehote. Podľa žalobcu, neexistuje a ani neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému

súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia došlo až po
tak dlhej dobe. Z nesprávneho úradného postupu si žiada majetkovú škodu, ktorá sa rovná hodnote
istiny, ktorá už nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v občianskom
súdnomkonaní.Nemajetkováujmavyjadrujeodškodnenie,lebodošlokreálnemuohrozeniulegitímnych
očakávaní poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca
bol vystavený viacerým rizikám, že dôjde k zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu
kontaktu s povinným, príp. insolvencii povinného. Nemajetkovú ujmu vníma ako spravodlivú satisfakciu

za konkrétne porušenie zákonných nárokov, pričom pri určení primeranej náhrady vychádza z nálezu
Ústavného súdu SR v prípadoch, keď sa konštatovali prieťahy v súdnom konaní.

V konkrétnej veci ide o prieťahy v exekučnej veci Er/1153/2009, kde žalobca ako oprávnený viedol
exekúciu proti povinnej E. N..

Pôvodná vec bola vedená na Okresnom súde Humenné a mala sp. zn. 18C/416/2012 a doručená

okresnému súdu dňa 27.9.2012.

Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Žalobca nedoložil ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukázal
existenciu skutočnej škody a nemajetkovej ujmy u žalobcu. Nie sú splnené predpoklady na vyhoveniepožiadavke žalobcu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. (Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov), pričom podľa § 15 ods. 1 a § 16 ods. 4 zákona,
poškodený má právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci až po uplynutí 6 mesiacov

odo dňa prijatia žiadosti na predbežné prerokovanie na príslušnom orgáne. Žalobca podal návrh na
Ministerstvo spravodlivosti SR, ale pred uplynutím 6-mesačnej lehoty podal žalobu na súd, takže jeho
žaloba je predčasná.

Čo sa týka základu nároku na náhrady škody, tak žalovaná poukazuje na to, že Exekučný poriadok

č. 233/1995 Z.z. nestanovuje 15-dňovú lehotu v prípadoch, ak dôjde k zamietnutiu žiadosti o udelenie
poverenia tak, ako je v tomto prípade.

Žalovaná zdôvodnila nedostatok právomoci všeobecných súdov preskúmavať efektívnosť a rýchlosť
súdneho konania iného súdu v konaní o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. K takému
skúmaniu môže dôjsť len pred Ústavným súdom SR na základe ústavných sťažností.

Uplatnený nárok náhrady škody je len hypotetickou sumou nezodpovedajúcou kritériám vzniku nároku
na náhrady škody, pričom nejde o škodu skutočnú. Nemajetková ujma je vyčíslená na základe
nesprávnej právnej úvahy.

Súd posudzoval nárok žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa § 9 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z., že štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny
úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických

osôb a právnických osôb. Podľa § 16 ods. 4 zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Uhrádza sa skutočná škoda a
ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z., súd skúma žiadosť o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd
zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Súd vo veci konštatuje, že nesprávny úradný postup je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je stanovená 15-
dňová lehota na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, pričom podľa Nálezu
Ústavného súdu SR z 9.12.2010 pod sp. zn. II.ÚS 545/2010 exekučný súd je oprávnený a povinný

skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania. Podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku je povinnosť rozhodnúť o udelení poverenia súdnemu exekútorovi
do 15 dní, pričom podľa okresného súdu táto lehota neplatí v prípadoch, ak súd zistí rozpor v žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti na vykonanie
exekúcie. Táto lehota sa nevzťahuje na prípady, ak ide exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d)

Exekučného poriadku, teda notárskych zápisníc a rozhodcovský rozsudok.

Súd v konaní nemal preukázaný nesprávny úradný postup a existenciu prieťahu v súdnom konaní,
pričom aj keď je daná zodpovednosť exekučného súdu podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, na
vydanie rozhodnutia o poverení súdnemu exekútorovi, tak zákon súčasne dáva povinnosť exekučným

súdom skúmať exekučný titul, či je vydaný v súlade so zákonom. Nemožno hovoriť o porušení práva
žalobcu na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov, ak exekučný súd viazaný zákonom musel
preskúmavať titul na vedenie exekúcie.ČosatýkaexekúcieprotipovinnejE.N.voveci6Er/1155/2009,takexekučnýsúduznesenímz27.5.2010
zamietol žiadosť súdnemu exekútorovi na vydanie poverenia nad sumu 2.969,96 Eur. Naviac, oprávnený
sankcionoval povinnú za nesplnenie záväzku neprimerane vysokou sumou, lebo úrok z omeškania vo

výške 0,25 % denne predstavuje ročne 91,25 % z dlžnej sumy.

Nevydanie rozhodnutia v lehote 15 dní nepredstavuje pre žalobcu také porušenie práva prerokovať
vec bez zbytočného prieťahu, z ktorého by žalobca mohol vyvodiť svoj nárok na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy. Keďže nebola preukázaná zodpovednosť za škodu, ani existencia majetkovej škody

a nemajetkovej ujmy u žalobcu, pričom súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, preto návrh ako
nedôvodný zamietol.

Čo sa týka návrhu žalobcu na prerušenie konania pre položenú prejudiciálnu otázku vo veci 7C/6/2010,
tak súd skonštatoval, že nie je dôvod na prerušenie konania. Položená prejudiciálna otázka nebude mať
zásadný právny význam pre rozhodnutie v danej veci. Nie je dôvod na prerušenie konania podľa § 109

ods. 2 písm. c) O.s.p..

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Žalobca bol v spore neúspešný
a žalovanej trovy nevznikli.

Proti rozsudku okresného súdu dal odvolanie žalobca. Súd vo veci rozhodol na základe inšpirácie novou
úpravou obsiahnutou v ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.. Nie je možné, aby súd interpretoval
hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu
pomocou hmotného práva, ktoré sa stáva súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti,
čím by došlo k založeniu zodpovednostného právneho vzťahu. Súd nevysvetlil, prečo zastáva názor,

že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Právna neistota existuje vždy do času, kým nedôjde
ku konečnému rozhodnutiu. Zákonodarca vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej neistoty
určením zákonnej lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal
oprávnenie a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základných práv na
spravodlivý súdny proces neakceptovateľný.

Súdom neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konania zákonnými lehotami. Súd má
aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym aktivizmom, na
ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Štrasburský súd opakovane uviedol, že zodpovednosť
štátu za prieťahy v konaní vzniká aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale dĺžka konania je ovplyvňovaná

mimosúdnymi faktormi, napr. nárastom ekonomickej trestnej činnosti v rozsahu nevybavenej súdnej
agendyapod..Dohovorzaväzujezmluvnéštáty,abyorganizovalisvojprávnyporiadoktakýmspôsobom,
aby vyhovel požiadavke čl. 6 ods. 1 zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote.

Žalobca vytýka súdu, že pri rozhodovaní nevyužil Znalecký posudok č. 1/2014 vypracovaný Znaleckým

ústavom Ekonomickej univerzity v Bratislave. Súd nevykonal dostatočné dokazovanie oboznámením sa
so znaleckým posudkom.

Žalobca poukazuje na to, že prebieha konanie o prejudiciálnej otázke, v ktorej sa rozhoduje o porušení
práva žalobcu na zákonného sudcu. Tým, že nebolo rozhodnuté o žiadosti navrhovateľa na prerušenie

konania, odňala sa mu možnosť konať pred súdom. Žiada preto zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa a
vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Krajský súd prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal preskúmania napadnutého
rozhodnutiaazistil,žerozhodnutiesúduprvéhostupňajepotrebnépotvrdiťakovecnesprávne.Odvolací
súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a
k tomu dodáva:

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku č. 233/1995 Z.z., súd skúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhualebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Exekučný súd z úradnej moci podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, má právo skúmať
žiadosť o udelenie poverenia, čo limituje 15-dňovou lehotou na udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, ale pri bezchybnom návrhu. Ak exekučný súd z úradnej moci je oprávnený preskúmavať
žiadosť o udelenie poverenia, tak lehota 15 dní vždy platí len pre prípady vyhovenia návrhu a poverenia
súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Exekučný poriadok neuvádza žiadnu lehotu na vydanie
rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na udelenie poverenia. 15-dňová lehota nie je stanovená pre prípad,
ak súd zistí rozpor v žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom. Potom nedodržanie 15-

dňovej lehoty na vydanie rozhodnutia o nevyhovení návrhu súdneho exekútora na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie nie je porušením práva oprávneného. Pre prípad neudelenia poverenia na
vykonanie exekúcie nie je zákonom - Exekučným poriadkom stanovená lehota, aj keď sa žalobca
domnieva, že aj v takomto prípade by mala platiť 15-dňová lehota na vydanie rozhodnutia o zamietnutí
návrhu na udelenie poverenia.

Lehota na zamietnutie žiadosti na udelenie poverenia z Exekučného poriadku nevyplýva. Nemohlo dôjsť
k porušeniu práva žalobcu na vydanie rozhodnutia - urobenie úkonu v zákonom stanovenej lehote.
Nie je možné konštatovať nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Ust. §
9 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. udeľuje právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom tomu, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Keďže takáto podmienka nároku na

náhradu škody nie je osvedčená žalobcom, keď sa nedá konštatovať nesprávny úradný postup, potom
rozhodnutie okresného súdu je správne, pokiaľ súd žalobu zamietol.

V exekučnom konaní 6Er/1155/2009 je vedená exekúcia voči povinnej E. N.. Tu štát má zodpovednosť
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom len vtedy, ak takýto nesprávny úradný postup sa

preukáže. Ak neexistuje v Exekučnom poriadku lehota na vydanie rozhodnutia o neudelení poverenia
súdnemu exekútorovi, nemôže sa žalobca domáhať náhrady škody, ak nedošlo k porušeniu právnej
povinnosti súdom.

Odvolací súd prisvedčuje názoru žalovanému, že nie sú ani splnené podmienky na vyvodenie

zodpovednosti z nesprávneho úradného postupu zadefinované v § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak
nebolo konštatované porušenie práva žalobcu v dôsledku prieťahu súdnych konaní, o čom je oprávnený
rozhodnúť ústavný súd. Neexistuje rozhodnutie ústavného súdu či konštatovanie prieťahu v súdnom
konaní predsedom okresného súdu. Novela § 9 zákona č. 514 len bližšie definovala podmienky pre
konštatovanie prieťahu v súdnom konaní ako predpokladu na uplatnenie nároku na náhradu škody z

nesprávneho úradného postupu. Ak kompetentný orgán nezistí nesprávny úradný postup, potom nie je
možné vyvodiť zodpovednosť z nesprávneho úradného postupu vo forme náhrady škody.

Žalobca v konaní uplatňuje právo na náhradu škody 9.425,85 Eur, čo predstavuje náhradu istiny
s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu v

občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného vzťahu založeného
zmluvou o úvere. Žalobca nepreukázal, že uvádzaný dôvod je relevantný, a že skutočne žalobca sa už
nemôže iným spôsobom domôcť uvedenej sumy 9.425,85 Eur. Naviac, nie je preukázané, aby takúto
škodu svojim konaním zapríčinil súd.

Keď žalobca uplatňuje nemajetkovú ujmu, tak žalobca nepreukázal, že v dôsledku nesprávneho
úradného postupu došlo k ohrozeniu legitímnych očakávaní, k ohrozeniu jeho podnikateľských aktivít,
straty dôvery vedenej spoločnosti v súdnictve. Ide len o hypotetické úvahy žalobcu bez preukázania
konkrétneho zásahu do sféry žalobcu. Odvolací súd nevidí dôvod na priznanie náhrady škody či
priznanie nemajetkovej ujmy na základe aplikácie nálezu Ústavného súdu SR o priznaní finančného

zadosťučinenia a zaplatenie v súdnom konaní a naviac, keď v exekučnom konaní došlo k zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia nad sumu 2.969,96 Eur. Exekučný súd uviedol,
že neprijateľnou zmluvnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve je aj žiadosť, aby povinný zaplatil
neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku (§ 53 ods. 4 písm. k/
Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb.). Naviac, vymáhaný úrok z omeškania 0,25 % denne vysoko

prekračuje mieru úrokovej sadzby priznávanej podľa ust. Občianskeho zákonníka aj Obchodného
zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb.). Preto súd považoval zmluvu v časti príslušenstva za neplatnú
a zamietol žiadosť o vydanie poverenia, pokiaľ ide o úrok z omeškania priznaný v exekučnom titule
(rozhodcovskom rozsudku).To, že žalobca v exekučnom konaní ako oprávnený viedol exekúciu, pričom exekučný súd konštatoval
neprijateľnosť zmluvných podmienok spotrebiteľskej úverovej zmluvy, čo nerešpektoval rozhodcovský

súd, potom exekučný súd nemohol vyhovieť návrhu žalobcu ako oprávneného na vedenie exekúcie v
celom rozsahu. Preto neúspech v exekučnom konaní nemôže si žalobca zhojiť podávaním žalôb na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ako v tomto prípade.

Navrhovateľ v konaní poukázal na Znalecký posudok č. 1/2014, ktorý súd môže považovať ako

ďalší dôkaz v preukázaní žalobcom v konaní, pričom údaje z tohto znaleckého posudku nie sú
verifikovateľné, pretože znalec vychádzal výlučne z údajov poskytnutých navrhovateľom. Znalecký
posudok je aj tak bez významu vzhľadom na to, že sám navrhovateľ si zapríčinil neúspech v exekučnom
konaní, ak viedol exekúciu na základe nevykonateľného titulu. Uplatnená náhrada škody vyjadruje len
paušálne náklady, aj keď podložené tzv. znaleckým posudkom, pričom sa vykazujú náklady akejkoľvek
administratívnej činnosti, ale nie priamo ku konkrétnemu nároku zo sporu. Nároky na náhradu škody sú

skôr hypotetické, pretože vymedzujú všeobecné náklady správy pohľadávky u žalobcu bez konkrétneho
určenia, pričom výška škody v súvislosti s jednotlivými prípadmi porušenia povinnosti exekučného
súdu má predstavovať konkrétnu náhradu nemajetkovej ujmy u žalobcu. Žalobca nepreukázal príčinnú
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom, zatiaľ neosvedčeným, a vznikom konkrétnej škody.

Čo sa týka nemajetkovej ujmy, žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy v súvislosti s porušením
práva, že samotné konštatovanie porušením práva nebude dostatočným zadosťučinením. Výška
nemajetkovej ujmy v konkrétnom prípade nie je žalobcom nijak preukázaná, najmä tvrdeného postihu
nesprávnym úradným postupom, čo sa malo prejaviť aj v strate dôvery žalobcu v spravodlivosť. Z
hľadiska morálnych aspektov z porušenia práva žalobcu, sám žalobca vymáha pohľadávku, ktorá je

pochybná.Pretonároknanáhradunemajetkovejujmyvpeniazochjepochybný.Odvolacísúdpotvrdzuje
rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne v celom rozsahu.

Ak žalobca poukazuje na retroaktivitu použitia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., tak odvolací
súd konštatuje, že ide o nepriamu retroaktivitu, pretože v ods. 1 je vymedzený nesprávny úradný

postup a ods. 2, ktorý je účinný od 1.1.2013, len bližšie definuje posudzovanie nesprávneho úradného
postupu súdom, ktorého dôsledkom sú sťažnosti na prieťahy a prípadné disciplinárne konanie, ktoré
by konštatoval Ústavný súd SR. Keď neexistuje žiadne rozhodnutie týkajúce sa sťažnosti na prieťahy
v konaní vo veciach, ktoré sú predmetom nároku žalobcu, nie je možné konštatovať nesprávny úradný
postup, ktorý je podmienkou na uplatnenie nároku na náhrady škody či nemajetkovej ujmy. Ust. § 9

ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. len bližšie rieši otázku posúdenia nesprávneho úradného postupu, ale
definovanie nesprávneho úradného postupu je stále uvedené v § 9 ods. 1 zákona účinného aj pred
1.1.2013. Aj táto námietka žalobcu z odvolania nie je dôvodná. Preto odvolací súd nevidí dôvod na
zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Žalobca v konaní vytýka neprerušenie konania pre položenie prejudiciálnej otázky. Odvolací súd v
zhode s okresným súdom konštatuje, že položená prejudiciálna otázka nemá fundamentálny význam
pri posúdení správnosti postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie, preto nebol
dôvod na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p..

Odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov konania. Ak žalobca
nebol úspešný v konaní, potom podľa § 140 ods. 1 O.s.p. je povinný nahradiť žalovanej náhradu trov
konania. Keď žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, nemohol súd pri tomto návrhovom konaní
(§ 151 ods. 1 O.s.p.) priznať úspešnej žalovanej náhradu trov prvostupňového konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 140 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Neúspešný žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaná si
náhradu trov odvolacieho konania nežiadala, preto úspešnej žalovanej nebola priznaná náhrada trov
odvolacieho konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.