Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 22, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/329/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214202444
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Klepancová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2214202444.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Klepancovej a členiek

senátu JUDr. Evy Barcajovej a JUDr. Evy Behranovej v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,
s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený spoločnosťou Fridrich Paľko, s.r.o.,
Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: Slovenská republika, zastúpená
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO: 00 166 073, Bratislava, Župné námestie 13, o
náhradu škody 3.793,77 eur a nemajetkovej ujmy 758,75 eur na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 10C/115/2014-80 zo dňa 09. februára 2015, proti uzneseniu
Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 10C/115/2014-76 zo dňa 09. februára 2015 a proti uzneseniu č.

k. 10C/115/2014-109 zo dňa 20.03.2015 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 10C/115/2014-76 zo dňa 09. februára
2015 p o t v r d z u j e .

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 10C/115/2014-109 zo dňa 20. marca

2015 p o t v r d z u j e .

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal náhrady
škody vo výške 3.793,77 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 758,75 eur vzniknutej navrhovateľovi
nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „exekučný súd“). Odporkyni
nepriznal náhradu trov konania. Právne rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 3 § 4, § 9 zákona č.
514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov, Ústavou SR a ustanoveniami § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Rozhodnutie skutkovo
odôvodnil tým, že nezistil nesprávny úradný postup exekučného súdu. Exekútor doručil exekučnému
súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 04.10.2010. Exekučný súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol z dôvodu, že vymáhané
plnenie na základe rozhodcovského rozsudku je v rozpore so zákonom. Súd prvého stupňa dospel k
záveru, že pre rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zákonná
lehota neexistuje, a teda nemožno konštatovať, že v prejednávanej veci nebola dodržaná lehota na

vydanierozhodnutia.Odporkyňavkonanívznieslanámietkupremlčania.Navrhovateľneposkytolvrámci
predbežného prerokovania požadovanú súčinnosť, čím bol proces predbežného prerokovania fakticky
zmarený. Súd o námietke premlčania nerozhodoval vzhľadom k tomu, že nárok navrhovateľa neboldaný. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „O.s.p.“).

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote navrhovateľ odvolanie. Žiadal,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa navrhovateľa účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav, neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvého stupňa rozhodol v merite veci na
základe novej právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z., pričom nie
je možné, aby súd interpretoval hmotné právo platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia
zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho
poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po tom, čo došlo k založeniu zodpovednostného právneho

vzťahu. Súd bol pri svojom rozhodovaní viazaný ustanovením § 9 ods. l zákona č. 514/2003 Z.z.
v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z.z. a nemohol interpretovať toto ustanovenie
prostredníctvom ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení zákona č. 412/2012 Z.z.
Súd svojím rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity, čo je neprípustné. K
jednotlivým dôvodom odvolania navrhovateľ uviedol, že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor,

že účastníkom nevznikol stav právnej neistoty. Zamietnutím znaleckého dokazovania znemožnil
navrhovateľovi objektívnym spôsobom preukázať výšku materiálnej škody a mechanizmus jej vzniku.
Súd svojimi úvahami úplne neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva v Štrasburgu, ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe, teda aj
práva na spravodlivý súdny proces a osobitne práva na prerokovanie veci v primeranom čase.

Napadnutým uznesením č. k. 10C/115/2014-76 zo dňa 09. februára 2015 súd prvého stupňa zamietol
návrhnavrhovateľanaprerušeniekonania.Predmetomkonaniajenávrhnavrhovateľananáhraduškody
a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu, charakterizovaným nevydaním
rozhodnutia, netýka sa totožných účastníkov konania ako v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov,

nie sú splnené podmienky pre prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. ani podľa § 109
ods. 2 písm. c) O.s.p..

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ.
Opodstatnenosť návrhu na prerušenie konania do zodpovedania prejudiciálnych otázok spočíva v

zodpovedaní otázky, či postup exekučného súdu v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
na základe právoplatného rozsudku rozhodcovského súdu je v súlade s komunitárnym právom.
Zodpovedanie otázky bude mať význam pre posúdenie postupu exekučného súdu a s tým súvisiacim
založením zodpovednosti Slovenskej republiky za škodu spôsobenú štátnym orgánom pri výkone
verejnej moci. Navrhovateľ navrhoval vyhovieť návrhu na prerušenie konania.

Napadnutým uznesením č. k. 10C/115/2014-109 zo dňa 20.03.2015 súd prvého stupňa uložil
navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20,- eur do 3 dní od doručenia
uznesenia.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie. Uviedol, že
napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť rozhodnutia - odôvodnenie, súdny poplatok
mu bol vyrubený zrejme za odvolanie proti rozsudku súdu, ktorým návrh na náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy zamietol. Podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov sa poplatok
vyrubuje za návrh na náhradu škody spôsobenej nezákonným úradným rozhodnutím orgánu verejnej

moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom. Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu,
spoplatneniu podlieha len podanie návrhu na náhradu škody. Spoplatneniu nepodliehajú ďalšie úkony vo
vecisamej,akosúodvolanie,dovolanieapod.,akojetomupripoložke1Sadzobníkasúdnychpoplatkov.
Navrhovateľ podal odvolanie proti rozsudku a nie návrh. Súd nie je oprávnený svojvoľne rozširovať
okruh úkonov podliehajúcich súdnemu poplatku. Navrhovateľ nemal byť vyzvaný na platenie súdneho

poplatku za podané odvolanie. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 4 Cdo 39/2007 z 29. marca 2007,
podľa ktorého „Za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe zákona č. 71/1992 Zb. (Sadzobník
súdnych poplatkov), sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto prípade poplatková povinnosť nevzniká a
analogické určenie výšky súdneho poplatku neprichádza do úvahy.“ V prílohe zákona č. 71/1992 Zb. nieje jasne a jednoznačne stanovená poplatková povinnosť za podanie odvolania voči rozhodnutiu súdu o
návrhu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Navrhovateľovi bola v rozpore so z.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra

trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSP“) uložená poplatková povinnosť v prípade, kde
ju nemal. Navyše podľa ustanovenia § 18ca ZoSP z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do
30. septembra 2012 sa vyberajú poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa
stanú splatnými po 30. septembri 2012. Návrh bol podaný pred 01.10.2012, je preto nutné v súvislosti
s podaným odvolaním aplikovať právny stav platný do 30.09.2012, dokedy bolo konanie vo veciach

náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym
úradným postupom od poplatku vecne oslobodené. Odvolateľ žiadal, aby prvostupňový súd s poukazom
na ustanovenie § 210a O.s.p. odvolaniu v celom rozsahu vyhovel a napadnuté uznesenie zrušil bez
náhrady a ak tento postup prvostupňový súd nevyužije, žiadal odvolací súd, aby napadnuté uznesenie/
výzvu v celom rozsahu zrušil bez náhrady.

K odvolaniam navrhovateľa sa odporkyňa nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania (§ 201, 204 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný (§ 202
O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi

odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 1 O.s.p.)
a dospel k záveru, že odvolaním napadnuté rozhodnutia súdu prvého stupňa sú vecne správne. Senát
odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0.

O odvolaní navrhovateľa proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd rozhodol podľa § 214 ods.

2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania tak, že rozsudok verejne vyhlásil, keďže vec bola
ústne prejednaná pred súdom prvého stupňa a v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania a
nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady
rovnakého zaobchádzania, a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem.

Podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V preskúmavanej veci sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, pričom konštatuje správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu

náhrady škody. Táto škoda predstavuje podľa navrhovateľa náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím
o nej. Nesprávnym úradným postupom došlo k zmareniu jeho legitímneho očakávania, že správnym
a zákonným postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky. Navrhovateľ tvrdil, že mohol vďaka

skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných
krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky
a jej príslušenstva, pretože by vedel, že žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá. Skutočnosť,
že exekučný súd nerozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní
podľaustanovenia§44ods.2Exekučnéhoporiadkunavrhovateľpovažovalzanesprávnyúradnýpostup

exekučného súdu.

Z ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov vyplýva, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany oprávneného

subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale
stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.Navrhovateľ odvodzuje svoj nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu, ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal v
súlade s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď zamietajúce rozhodnutie vydal po uplynutí

15 dní.

Lehota 15 dní je zákonodarcom stanovená pre exekučný súd len pre prípad nezistenia rozporu žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom. Len v tom prípade je povinnosťou exekučného súdu do 15 dní od doručenia žiadosti

písomne poveriť exekútora na vykonanie exekúcie. Pre prípad zistenia rozporu exekučného titulu
so zákonom, a teda pre prípad zamietnutia žiadosti exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, zákonodarca lehotu neurčil. Nie je teda možné konštatovať, že v preskúmavanej veci došlo k
nesprávnemu úradnému postupu exekučného súdu tým, že žiadosť exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol po uplynutí 15-tich dní odo dňa doručenia žiadosti.

Podmienky pre priznanie nároku na náhradu škody musia byť splnené súčasne. Podmienka existencie
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu v danej veci splnená nie je. Nemôže byť teda
splnená ani podmienka existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou.
Vzhľadom k uvedenému nie je potrebné skúmať existenciu škody, jej rozsah a nemajetkovú ujmu,
náhrady ktorej sa navrhovateľ domáha.

Uznesením č. k. 10C/115/2014-76 zo dňa 09. februára 2015 súd prvého stupňa zamietol návrh
navrhovateľa na prerušenie konania.

Prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku závisí od úvahy súdu

a je upravené len ako procesná možnosť súdu, nie však jeho povinnosť (Uznesenie Najvyššieho súdu
SR 3 Cdo 57/2011).

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd

dal na takéto konanie podnet.

Toto ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená prerušenie konania, ktoré
nie je pre konanie nevyhnutné. Ustanovenie sa týka procesnej situácie, v ktorej súd môže konanie
prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je na úvahe vec prejednávajúceho súdu. Súd má

najskôr zvážiť možnosť iných vhodných opatrení a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber
vhodného opatrenia slúžiaceho účelu racionálnej organizácie postupu pri vedení príslušného konania
másúdpodriadiťajzákonnejpožiadavkerýchlejaúčinnejochranyprávúčastníkovvsúdnomkonaní(§6
O.s.p.) a spomedzi viacerých opatrení použiť to, ktorým sa ochrana práv účastníkov konania zabezpečí
čo najrýchlejšie a najúčinnejšie. Rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s prihliadnutím na

ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.

Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že zodpovedanie prejudiciálnych otázok,
predložených v konaní na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7C/6/2010 nemôže mať zásadný význam
pre toto konanie. Ide o rozdielnych účastníkov konania, predmet konania, charakter uplatňovaných

nárokov. Prerušenie konania v tomto prípade by bolo nehospodárne, neprispelo by k zákonnej
požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní, keďže nemôže mať zásadný
význam pre toto konanie.

Navrhovateľ napadol uznesenie č. k. 10C/115/2014-109 zo dňa 20.03.2015, ktorým mu bola uložená

povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie, predovšetkým z dôvodu, že uznesenie neobsahuje
odôvodnenie.

Podľa ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník

konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil.Súddbánato,abyodôvodnenierozsudkubolopresvedčivé.Podľa ustanovenia § 167 ods. 2 O.s.p. ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie
primerane ustanovenia o rozsudku.

Nemožno súhlasiť s tvrdením navrhovateľa, že napadnuté uznesenie neobsahuje odôvodnenie.
Odôvodnenie uznesenia je obsiahnuté v texte uznesenia, pričom nie je vadou, že text nie je svojou
formou rozčlenený tak, že odôvodnenie sa nachádza v samostatnej časti pod nadpisom „Odôvodnenie“.
Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa obsahuje odôvodnenie, ktoré je primerané účelu, pre ktorý
bolo vydané. Obsahom odôvodnenia je konštatovanie, že sa jedná o súdny poplatok za odvolanie, avšak

nie je uvedená položka Sadzobníka súdnych poplatkov, podľa ktorej sa poplatok vyberá. Je nepochybné,
že svoj účel napadnuté uznesenie spĺňa, navrhovateľovi musí byť zrejmé, z akého dôvodu bolo
napadnuté uznesenie vydané, sám navrhovateľ tento dôvod v odvolaní identifikoval. Okrem opomenutia
uviesť číslo položky napadnuté uznesenie nemá vady, ktoré by spôsobovali jeho nepreskúmateľnosť.

Ďalšou odvolacou námietkou bolo tvrdenie navrhovateľa, podľa ktorého za podanie odvolania voči

rozhodnutiu súdu o návrhu na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym
úradným postupom nie je stanovená poplatková povinnosť.

Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. a) ZoSP poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je
podľa sadzobníka ustanovený poplatok z návrhu.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 písm. a) ZoSP poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania
a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ
a dovolateľ.

Podľa položky 7a Sadzobníka súdnych poplatkov z návrhu na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym úradným postupom sa platí súdny poplatok
vo výške 20,- eur.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že podľa sadzobníka - položky 7a je ustanovený poplatok z návrhu

- zo žaloby na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci alebo
jeho nesprávnym úradným postupom. Poplatníkom je teda každý navrhovateľ poplatkového úkonu.
Poplatkovým úkonom je aj podanie odvolania - jeho podaním vznikla poplatková povinnosť.

V preskúmavanej veci podal odvolanie navrhovateľ, navrhovateľovi preto vznikla povinnosť zaplatiť

súdny poplatok. Súd prvého stupňa rozhodol správne, keď uznesením uložil povinnosť súdny poplatok
za odvolanie zaplatiť. Nešlo o analógiu legis, ako nesprávne tvrdí navrhovateľ, nakoľko skutočnosť, že
súdny poplatok sa platí za odvolanie vyplýva priamo zo zákona (§ 5 ods. 1 písm. a) ZoSP).

Podľa § 18ca ZoSP z úkonov navrhnutých alebo za konania začaté do 30. septembra 2012 sa vyberajú

poplatky podľa predpisov účinných do 30. septembra 2012, i keď sa stanú splatnými po 30. septembri
2012.

Podľa prechodného ustanovenia k novele zákona o súdnych poplatkoch (zákon č. 286/2012 Z.z.),
ktorou bola okrem iného doplnená do Sadzobníka položka 7a, súdny poplatok sa vyberie podľa

doterajších predpisov za úkon, ktorý bol navrhnutý do 30.09.2012, alebo za konanie, ktoré bola začaté
do 30.09.2012. V prípade návrhu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom sa
súdne poplatky vyberajú za jednotlivé úkony, nie za konanie. Odvolanie bolo podané po 30.09.2013,
súd prvého stupňa súdny poplatok za odvolanie správne vyrubil podľa platného a účinného zákona -
podľa položky 7a Sadzobníka.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutia súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustan. § 224 ods. 1 O.s.p. s použitím

ustan. § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej odporkyni nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže si
náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila.Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.