Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, March 31, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/548/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711208706
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6711208706.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľov: 1/ G. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bytom v P., H. č. XXX/XX, 2/ G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom v P., H. č. XXX/XX a 3/ D. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom v P., O. P. č. XXX/XX, zastúpeného navrhovateľkou 2/, ako splnomocnenou
zástupkyňou, proti odporkyni Z. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo R. P., H. č. XXX/X, prechodne
bytom v P., E. č. XX, o zriadenie vecného bremena, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného

súdu Zvolen č.k. 6C/93/2011-151 zo dňa 30.05.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zriadil vecné bremeno k novovytvorenej parcele KNC č. XXX/
X tak, ako je táto vyznačená v geometrickom pláne znalca Ing. Vladimíra Hrivíka č. XXX/XXXX pre
obec a katastrálne územie P., mapový list P. X-X/XX, overenom na bývalej Správe katastra P. dňa

13.12.2012 pod č. XXX/XX, ktoré spočíva v práve navrhovateľov na prechod a prejazd osobným
motorovým vozidlom, úžitkovým vozidlom do 3,5 t, prívesným vozíkom a traktorom k rodinnému domu
súpisné číslo XXX postavenému na pozemku parc. č. KNC XXX vedenom na bývalej Správe katastra P.,
pre obec a katastrálne územie P. - cez zadnú historickú bránu; rozhodnutie o trovách konania si okresný
súd vyhradil po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že návrh navrhovateľov je v plnom rozsahu dôvodný. Mal preukázané, že prístup k rodinnému domu

navrhovateľov je možný len cez novovytvorený pozemok, ktorý bol vytvorený geometrickým plánom.
Z dokazovania podľa okresného súdu nevyplynula odporkyňou tvrdená možnosť prístupu k rodinnému
domu navrhovateľov iným spôsobom.

Proti rozsudku okresného súdu podala odporkyňa včas odvolanie zo dňa 01.08.2013 (č.l. 158-161
spisu), ktorým navrhla rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedla, že okresný

súd rozhodol na základe nedostatočne a neúplne zisteného skutkového stavu veci, nebral do úvahy
jednotlivé postoje účastníkov konania, ako aj vyjadrenia k predmetnému sporu, nepreveril si pravdivosť
tvrdení jednotlivých účastníkov konania a určené vecné bremeno nešpecifikoval takým spôsobom, aby
mohlo byť nezameniteľné a aby sa z neho jednoznačne dalo usudzovať na rozsah oprávnenia pre
užívateľa vecného bremena. Odporkyňa poukázala na to, že okresný súd v priebehu konania zamietol
návrh navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia s konštatovaním, že navrhovatelia majú

prístup k svojmu pozemku aj iným spôsobom. Poukázala na to, že navrhovatelia majú možnosť iného
vstupu ku svojmu rodinnému domu, v minulosti tento iný vstup aj používali a bol zrušený len na základe
jednostranného rozhodnutia vlastníkov predmetného rodinného domu. Pôvodný prechod k rodinnému
domu bol zlikvidovaný, aby navrhovatelia získali výhodu práva zriadenia vecného bremena. Vytýkala
okresnému súdu, že nenariadil expertízu odobratím vzorky z muriva, ktorá by jednoznačne objasnila
existenciu pôvodného vchodu a preukázala jej tvrdenia. Okresný súd podľa nej v napadnutom rozsudku

vôbec neuvažoval nad tým, či je možná aj iná forma vstupu navrhovateľov za súčasného stavu k
ich nehnuteľnosti. Predovšetkým uviedla, že ak navrhovatelia majú pozemok, ktorého múr ohraničujeuvedený dvorový pozemok od miestnej komunikácie, nie je pre nich problém vyriešiť si vstup úpravou
oplotenia uvedeného pozemku a vytvorenia vstupu priamo na svoj pozemok z verejnej cesty; okresný
súd sa touto myšlienkou nezaoberal, nezvažoval náklady na zriadenie vstupu a neporovnával ich s

ťarchou, ktorá sa vytvorila zriadením vecného bremena a znížením hodnoty jej nehnuteľnosti vzhľadom
na ťarchu vytvorenú vecným bremenom. Poukázala aj na to, že sa nezúčastnila pojednávania, na ktorom
bol vyhlásený napadnutý rozsudok a to na pokyn svojej predchádzajúcej právnej zástupkyne, preto
na tomto pojednávaní nemohla navrhnúť dôkazy, najmä na vypočutie osôb, ktoré mali vedomosť o
pôvodnom vstupe do dvorovej časti nehnuteľnosti navrhovateľov iným spôsobom ako je to v súčasnej

dobe. Vyjadrila názor, že výrok rozsudku okresného súdu o zriadení vecného bremena je nekonkrétny a
nevyplýva z neho rozsah vecného bremena; pokladala preto výrok za ťažko preskúmateľný. Na základe
uvedeného navrhla rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Navrhovatelia sa k doručenému odvolaniu odporkyne (č.l. 165 spisu) nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. zrušil a podľa § 221 ods. 2 O.s.p.
mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Podľa § 212 ods. 3 O.s.p., na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliada odvolací súd len ak
mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový

stav.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že navrhovatelia sa návrhom na začatie konania zo dňa 15.06.2011
pôvodne voči odporkyni domáhali „bezodplatného zriadenia vecného bremena na pozemku parc. č.
KNE č. XXX (zastavané plochy a nádvoria) o výmere XX m2 zapísanom na LV č. XXXX vedenom pre

katastrálne územie P. spočívajúce v práve cesty osobnými vozidlami, úžitkovými vozidlami do 3,5 t spolu
s prívesným vozíkom a traktorom v prospech vlastníkov stavby rodinného domu súpisné číslo XXX
postaveného na pozemku parc. č. KNC č. XXX a pozemku parc. č. KNC č. XXX (zastavané plochy a
nádvoria) o výmere XXX m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX vedenom pre katastrálne územie P.
a náhrady trov konania“. Podľa výpisu z LV č. XXX vedenom pre katastrálne územie P. sú navrhovatelia

podielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. KNC XXX (zastavané plochy a nádvoria) o výmere XXX
m2 ako aj rodinného domu súp. č. XXX postaveného na tomto pozemku; na druhej strane podľa výpisu
z LV. č. XXXX vedenom pre katastrálne územie P. je odporkyňa výlučnou vlastníčkou pozemku parc.
č. KNE XXX (zastavané plochy a nádvoria) o výmere XX m2. Z výpisu z katastrálnej mapy vyplýva,
že prístup k rodinnému domu navrhovateľov prechádza čiastočne aj cez pozemok odporkyne parc.

č. KNC XXX. Okresný súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 24.11.2011, na ktorom vypočul
navrhovateľky 1/ a 2/ a odporkyňu ako účastníkov konania; následne dňa 27.01.2012 vykonal okresný
súd ohliadku na mieste samom, z ktorej vyhotovil fotodokumentáciu; na posúdenie najvhodnejšej
prístupovej cesty k rodinnému domu navrhovateľov nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru
geodézia a kartografia Ing. Vladimírom Hrivíkom, ktorý v podanom znaleckom posudku uviedol, že

najvhodnejšia prístupová cesta cez pozemok parc. č. KNE XXX k pozemku parc. č. KNC č. XXX pre
osobné motorové vozidlá, úžitkové vozidlá do 3,5 t s prívesným vozíkom a traktorom k rodinnému domu
súp. č. XXX postavenému na pozemku parc. č. KNC XXX vedie cez zadnú historickú bránu, ktorej časť
hraničí s pozemkom parc. č. KNE XXX; je nutné doriešiť možnosť prechodu cez pozemok KNE č. XXX v
celom rozsahu novovytvorenej parcely KNC č. XXX/X, ako je to vyznačené v priloženom geometrickom

pláne. Následne vo veci samej rozhodoval okresný súd na pojednávaní dňa 30.05.2013, na ktorom
pojednával v neprítomnosti odporkyne a jej právnej zástupkyne; vykonal dokazovanie čítaním listinných
dôkazov; na tomto pojednávaní navrhovatelia podľa názoru okresného súdu spresnili navrhovaný
výrok rozsudku tak, že sa domáhali vyhlásenia rozsudku, ktorým by súd „zriadil vecné bremeno k
novovytvorenej parcele č. XXX/X tak, ako je táto vyznačená v geometrickom pláne znalca Ing. Vladimíra

Hrivíka č. XXX/XXXX pre obec a katastrálne územie P., mapový list P. X-X/XX, overenom na bývalej
Správe katastra P. dňa 13.12.2012 pod č. XXX/XX, ktoré spočíva v práve navrhovateľov na prechod a
prejazd osobným motorovým vozidlom, úžitkovým vozidlom do 3,5 t, prívesným vozíkom a traktorom
k rodinnému domu súp. č. XXX postavenému na parc. č. KNC XXX - cez zadnú historickú bránu“; poformulácii navrhovaného znenia výroku rozsudku okresný súd do zápisnice o pojednávaní uviedol, že
„textovú úpravu pôvodného žalobného petitu berie na vedomie“; následne po procesných poučeniach a
záverečných rečiach účastníkov konania vyhlásil okresný súd napadnutý rozsudok.

Odvolací súd predovšetkým uvádza, že vyššie uvedený postup okresného súdu pri posudzovaní, či
zmena formulácie petitu návrhu na pojednávaní dňa 30.05.2013 je alebo nie je zmenou návrhu, nebol
v súlade s ustanovením § 95 ods. 1 a 2 O.s.p.; porovnaním znenia pôvodného navrhovaného výroku
rozhodnutiasúduvovecisamejvnávrhunazačatiekonaniazodňa15.06.2011soznenímnavrhovaného

výroku rozhodnutia súdu vo veci samej formulovaného do zápisnice o pojednávaní dňa 30.05.2013 je z
obsahového hľadiska (§ 41 ods. 2 O.s.p.) jednoznačne zrejmé, že v obidvoch prípadoch ide o rozdielny
predmet konania. Samotným nerozhodnutím o zmene návrhu síce nedochádza k odňatiu možnosti
účastníka konať pred súdom, tento postup však možno považovať za tzv. inú vadu konania, ktorá môže
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Cdo/253/2009 zo dňa 19.05.2010). Nerozhodnutím o zmene návrhu sa okresný súd v

prejednávanejvecidopustiltzv.inejvadykonania,ktorámalazanásledoknesprávnerozhodnutievoveci
(§ 212 ods. 3 O.s.p.). Pôvodným návrhom sa navrhovatelia domáhali bezodplatného zriadenia vecného
bremena spočívajúceho v práve cesty cez pozemok parc. č. KNE XXX v prospech vlastníkov rodinného
domu súp. č. XXX postaveného na pozemku parc. č. KNC XXX ako aj v prospech vlastníkov pozemku
parc. č. KNC XXX a to osobnými vozidlami, úžitkovými vozidlami do 3,5 t spolu s prívesným vozíkom

a traktorom; naproti tomu návrhom formulovaným do zápisnice o pojednávaní (o ktorom rozhodoval
aj okresný súd) sa navrhovatelia domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty
(prechodu a prejazdu) cez geometrickým plánom novovytvorený pozemok parc. č. KNC XXX/X (cez
zadnú historickú bránu) v prospech navrhovateľov k rodinnému domu súp. č. XXX postavenému na
pozemku parc. č. KNC XXX a to osobným motorovým vozidlom, úžitkovým vozidlom do 3,5 t, prívesným

vozíkomatraktorom;zobsahovéhoporovnaniaobidvochznenínavrhovanýchvýrokovrozhodnutiasúdu
vo veci samej vyplýva, že došlo k zmene v odplatnosti zriadenia vecného bremena (pôvodný návrh znel
na bezodplatné zriadenie vecného bremena, kým nový návrh sa už o odplatnosti nezmieňuje), ďalej
pôvodný návrh znel na zriadenie vecného bremena v prospech vlastníkov rodinného domu a súčasne aj
pozemku, na ktorom je dom postavený, kým nový návrh znel na zriadenie vecného bremena konkrétne

v prospech navrhovateľov, ďalej pôvodný návrh znel na zriadenie práva cesty osobnými vozidlami,
úžitkovými vozidlami spolu s prívesným vozíkom a traktorom (množné číslo), kým nový návrh hovorí už
len o zriadení práva cesty osobným motorovým vozidlom, úžitkovým vozidlom, prívesným vozíkom a
traktorom (jednotné číslo) a došlo aj k oddeleniu prívesného vozíka výlučne len od úžitkového vozidla;
ďalej pôvodný návrh znel na zriadenie práva cesty bez bližšej špecifikácie, kým nový návrh právo

cesty špecifikuje tak, že má ísť o prechod a prejazd a nakoniec pôvodný návrh znel aj na zriadenie
vecného bremena v prospech vlastníkov pozemku pod rodinným domom, kým nový návrh sa už o
vecnom bremene k pozemku nezmieňuje. Aj keď v prejednávanej veci ide o konanie podľa § 152 ods.
2 O.s.p., kedy súd nie je viazaný návrhom na začatie konania a môže prisúdiť i viac ako sa navrhovateľ
domáha (na určitosť návrhu na zriadenie práva cesty podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka

postačuje, aby z neho bolo zrejmé ku ktorému pozemku a v prospech ktorej stavby má byť právo cesty
zriadené s tým, že je na súde, aby určil kadiaľ cesta povedie a aby prípadne aj bližšie vymedzil obsah
práva cesty; súd nemôže takýto návrh zamietnuť len z dôvodu, že navrhovaný rozsah cesty sa mu zdá
neprimeraný a musí prípadne aj za pomoci znaleckého posudku posúdiť možnosť zriadenia vecného
bremena v takom rozsahu, ktorý by zaisťoval vlastníkovi stavby prístup k stavbe tak, aby čo najmenej

zaťažoval vlastníka priľahlého pozemku - porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 22Cdo/1075/2006 zo dňa 11.07.2007), ak však ide o zmenu návrhu spočívajúcu v úplnej zmene
predmetukonania,ktorýspôsobíažnedôvodnosťnávrhu(akobudevysvetlenénižšie),jepotrebnénaňu
podľa názoru odvolacieho súdu procesne reagovať rozhodnutím o zmene návrhu. Uvedená skutočnosť
je sama osebe dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku okresného súdu.

Samostatným dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku je skutočnosť, že okresný súd zriadil
vecné bremeno v prospech konkrétnych osôb (navrhovateľov), hoci vecné bremeno podľa § 151o
ods. 3 Občianskeho zákonníka je možné zriadiť len v prospech vlastníka stavby a nie v prospech
konkrétnej osoby (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1875/2007

zo dňa 29.04.2009). Návrh na začatie konania o zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka je síce z podstaty veci oprávnený podať len konkrétny aktuálny vlastník stavby,
v prípade dôvodnosti návrhu súd zriadi vecné bremeno nie v prospech tohto aktuálneho vlastníka
(navrhovateľa), t.j. in personam, ale v prospech vlastníka konkrétne určenej stavby, t.j. in rem. Okresnýsúd však v napadnutom rozsudku zriadil vecné bremeno v prospech navrhovateľov, t.j. v prospech
konkrétne určených osôb (in personam) napriek tomu, že takýto návrh nemôže byť úspešný, pretože
je v rozpore s ustanovením § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka (v prípade zriadenia vecného

bremena len v prospech konkrétneho navrhovateľa, t.j. in personam, by po prevode stavby nový vlastník
musel opätovne riešiť otázku prístupovej cesty); v tomto smere bol pôvodný návrh na začatie konania
formulovaný správne, pretože jeho predmetom bolo zriadenie požadovaného vecného bremena „v
prospech vlastníkov stavby rodinného domu č. XXX postaveného na pozemku parc. č. KNV XXX“. Tento
záver vyplýva aj zo staršej súdnej praxe týkajúcej sa možnosti zriadenia vecného bremena v rámci

konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, resp. v rámci konania o vyporiadanie
práv a povinností k neoprávnenej stavbe (porovnaj R 50/1985 alebo R 1/1989), v zmysle ktorej vecné
bremená zriadené rozhodnutím súdu sú vždy spojené s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti; viažu sa teda
k určitým nehnuteľnostiam a prechádzajú s vlastníctvom týchto nehnuteľností na ich nadobúdateľa a
nie sú teda obmedzené len na určité konkrétne osoby; z tejto ich vecnoprávnej povahy vyplýva, že sú
časovo neobmedzené a nezanikajú smrťou konkrétneho vlastníka; inými slovami v týchto prípadoch

môže súd zriadiť len vecné bremeno spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti; je teda vylúčené zriadenie
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, ktoré by patrilo určitej osobe; tieto závery v plnom rozsahu
platia aj pre vecné bremeno zriadené rozhodnutím súdu podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Pre účely ďalšieho konania odvolací súd udáva, že pochybenia sa okresný súd dopustil aj tým, že
geometrickýplán,ktorýmbolavytvorenáparcelazaťaženávecnýmbremenom,neurobilsúčasťousvojho

rozsudku. Z obsahu výroku napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že vecné bremeno bolo
zriadené k novovytvorenej parcele KNC č. XXX/X v k.ú. P.; uvedená parcela mala byť vytvorená
geometrickým plánom ustanoveného znalca a to z parcely odporkyne parc. č. KNE XXX. V rozhodnutí
o zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je potrebné presne stanoviť kadiaľ cesta
povedie; v prípade, že cesta vedie cez časť pozemku, tak za použitia geometrického plánu, ktorý

bude súčasťou výroku rozsudku (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
22Cdo/1897/2004 zo dňa 20.07.2005 alebo sp. zn. 22Cdo/2989/2006 zo dňa 21.02.2008; súdna prax
vyžaduje geometrický plán aj pri zmluvnom zriadení vecného bremena in rem k časti pozemku -
porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/29/2009 zo dňa 30.06.2010);
rozsudok, ktorý bolo podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka zriadené vecné bremeno spočívajúce

v práve cesty vymedzenej geometrickým plánom, je bez pripojenia tohto plánu nevykonateľný, čo
je vada, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (porovnaj rozsudok Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2317/2004 zo dňa 30.08.2005). Znalecký posudok urobí súd
výrokovou súčasťou svojho rozsudku tým, že v osobitnom výroku uvedie, že konkrétne špecifikovaný
geometrický plán (aspoň v rozsahu číslo plánu, označenie zhotoviteľa, dátum vyhotovenia, dátum

overenia a označenie overujúceho orgánu) tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku (ide teda o obsahovú
súčasť rozsudku); súčasne je potrebné uviesť, že pre účely zápisu rozsudku o zriadení vecného
bremena do katastra nehnuteľností je potrebné geometrický plán k rozsudku fyzicky pripojiť (ide teda
o fyzickú súčasť rozsudku; netreba opomenúť, že rozsudok v spojení s geometrickým plánom sa aj
doručuje účastníkom konania), pretože geometrický plán bude na základe rozsudku podmienkou a

podkladom pre zápis zriadeného vecného bremena do katastra nehnuteľností (pozri § 46 ods. 1 a
§ 67 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov; § 3 vyhlášky Úradu geodézie,
kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 461/2009 Z. z., ktorou sa vykonáva katastrálny zákon v
znení neskorších predpisov). Pre úplnosť je potrebné uviesť, že podľa staršej judikatúry (R 28/1996;

z novšej napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2131/2004 zo dňa
06.12.2004) nepredstavuje vadu nepripojenie geometrického plánu k rozsudku o zriadení vecného
bremena, ktoré prechádza časťou pozemku, pri celkom určitom slovnom vymedzení vecného bremena
vo výroku rozsudku; aj v prejednávanej veci okresný súd vymedzil, že právo cesty spočíva v prejazde
cez „zadnú historickú bránu“; nakoľko však právo cesty podľa rozsudku prechádza cez geometrickým

plánom novovytvorený pozemok, ktorý ešte nie je predmetom katastra (§ 6 zákona č. 162/1995 Z. z.),
pokladá odvolací súd obsahové aj fyzické pripojenie predmetného geometrického plánu k rozsudku za
nevyhnutné pre jeho vykonateľnosť.

Okresnému súdu je potrebné vytknúť aj to, že vecné bremeno nie je v napadnutom rozsudku presne

špecifikované čo do rozsahu ani obsahu (v tomto smere treba prisvedčiť odvolacej námietke odporkyne).
Okresný súd v rozsudku uviedol, že vecné bremeno spočívajúce v práve cesty zriadil k novovytvorenej
parcele podľa špecifikovaného geometrického plánu - pre určenie rozsahu vecného bremena je však
potrebné uviesť aj to, či zriaďované právo cesty vedie cez celú túto parcelu (aj keď sa to tak vprejednávanej veci javí, je potrebné to vo výroku aj slovne uviesť); pokiaľ ide o obsah vecného bremena
okresný neurčito uviedol len to, že právo cesty „spočíva v práve navrhovateľov na prechod a prejazd
osobným motorovým vozidlom, úžitkovým vozidlom do 3,5 t, prívesným vozíkom a traktorom“. Ak

okresný súd mienil zriadiť vecné bremeno spočívajúce v práve na prechod a prejazd špecifikovanými
vozidlami kedykoľvek, mal to vo výroku aj presne vyjadriť (napríklad uvedením, že na prechod a prejazd
sú vlastníci stavby oprávnení neobmedzene), ak tomu tak nebolo, je nutné vo výroku presne vyjadriť
ako často sú vlastníci stavby oprávnení prechádzať, resp. jazdiť cez pozemok odporkyne (dobu a
frekvenciu možnosti použitia jednotlivých dopravných prostriedkov je potrebné stanoviť pre každý druh

dopravného prostriedku samostatne) a svoje rozhodnutie v tomto smere náležite odôvodniť. Okresný
súd sa v tomto smere osobitne vyjadrí k otázke, či je nevyhnutný (okrem prejazdu) aj prechod vlastníkov
stavby cez pozemok odporkyne (jeho časť), keďže zo spisu zatiaľ vyplýva informácia, že navrhovatelia
majú zabezpečený prístup k rodinnému domu pešo cez samostatnú bránu. Odvolací súd pripomína, že
základným kritériom pri zriadení vecného bremena spočívajúceho v práve nevyhnutnej cesty je to, aby
vlastnícke právo odporkyne bolo obmedzené čo najmenej (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej

republiky sp. zn. 22Cdo/1897/2004 zo dňa 20.07.2005).

Vzhľadom na formuláciu pôvodného návrhu odvolací súd zdôrazňuje, že vecné bremeno podľa § 151o
ods. 3 Občianskeho zákonníka nemožno zriadiť v prospech vlastníka pozemku (v pôvodnom návrhu sa
navrhovatelia domáhali zriadenia vecného bremena nielen v prospech stavby rodinného domu súp. č.

XXX postaveného na pozemku parc. č. KNC č. XXX, ale aj v prospech pozemku parc. č. KNC č. XXX -
zastavané plochy a nádvoria - o výmere XXX m2; preto ak navrhovatelia zotrvajú na pôvodnom návrhu
v tomto znení bude potrebné sa s týmto vysporiadať tak, že v tejto časti návrh nemôže byť dôvodný).

Pre ďalšie konanie je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné uviesť aj to, že okresný súd sa

bude musieť dôsledne zaoberať obranou odporkyne, ktorá namietala, že prístup k svojmu rodinnému
domu (okrem pešieho) si navrhovatelia môžu zabezpečiť stavebnou úpravou existujúcej brány, resp.
stavebnou úpravou existujúceho oplotenia smerom k verejnej komunikácii. Vecné bremeno podľa §
151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nie je možné zriadiť v prípade ak si vlastník stavby môže zaistiť
prístup k stavbe z verejnej komunikácie; to však neplatí ak náklady s tým spojené sú neprimerane

vysokévporovnanísujmou,ktorábyzriadenímvecnéhobremenabolaspôsobenávlastníkovipriľahlého
pozemku (porovnaj napríklad uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/2432/2005
zo dňa 28.08.2007); vecné bremeno nevyhnutnej cesty nemôže súd zriadiť ak má vlastník stavby
zaistený prístup na základe obligačného práva alebo ak môže na prístup využiť iné pozemky vo svojom
vlastníctve - skutočnosť, že prístup zriadený cez cudzí pozemok na základe práva zodpovedajúcemu

vecnému bremenu by bol pre vlastníka stavby pohodlnejší, resp. výhodnejší alebo, že by sa obišiel
bez stavebných úprav, nie je významná (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 22Cdo/38/2005 zo dňa 17.02.2006). Touto otázkou sa okresný doposiaľ v konaní nezaoberal, keď
v napadnutom rozsudku len konštatoval, že celý obvodový múr pozemku navrhovateľov sa javí ako
pôvodný. Je však potrebné aspoň približne zistiť náklady potrebné na vybudovanie prístupu k rodinnému

domu stavebnou úpravou existujúceho obvodného múru smerom k verejnej komunikácii a porovnať
ju s ujmou, ktorá vznikne odporkyni zriadením požadovaného vecného bremena (predovšetkým ujma
spočívajúca v znížení hodnoty jej nehnuteľností v prípade zaťaženia vecným bremenom; v tomto smere
nie je sama osebe podstatná len skutočnosť, že pozemok podľa geometrického plánu zaťažený vecným
bremenom má pomerne nepatrnú výmeru, ale je potrebné zohľadniť ako sa vecné bremeno prejaví v

majetkovejsféreodporkyne).Odvolacísúdvtomtosmereudáva,ževzmysle§151oods.3Občianskeho
zákonníka je jednou z hmotnoprávnych podmienok možnosti zriadenia vecného bremena skutočnosť,
že „prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak“ a preto sa okresný súd musí touto otázkou
prednostne zaoberať (s odrazom aj v odôvodnení svojho rozsudku).

Nakoniec sa okresný súd dopustil pochybenia, keď v napadnutom rozsudku zriadil požadované vecné
bremeno bez toho, aby sa zaoberal náhradou za jeho zriadenie. Z ustanovenia § 151o ods. 3
Občianskeho zákonníka výslovne nevyplýva, či vecné bremeno spočívajúce v práve nevyhnutnej cesty,
možno zriadiť za náhradu alebo bez nej. Vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez pozemok
odporkyne konštitutívne zriadené rozhodnutím súdu nepochybne predstavuje nútené obmedzenie

jej vlastníckeho práva. Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky je nútené obmedzenie
vlastníckeho práva (okrem ďalších podmienok) možné len za primeranú náhradu (uvedené ustanovenie
ústavy je priamo aplikovateľné bez potreby úpravy tohto práva cestou bežného zákonodarstva); preto
aj bez výslovnej úpravy v Občianskom zákonníku je neprijateľné, aby vlastnícke právo odporkyne bolotrvale obmedzené bez primeranej finančnej kompenzácie. Náhradu za zriadenie vecného bremena
určí súd osobitným výrokom aj bez návrhu (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 22Cdo/1075/2006 zo dňa 11.07.2007). Určenie náhrady za zriadenie vecného bremena má

byť primeraná ujme, ktorú vlastník pozemku v dôsledku zriadenia vecného bremena utrpí; poskytnutie
primeranej náhrady je hmotnoprávnou podmienkou pre zriadenie práva cesty (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1897/2004 zo dňa 20.07.2005). Peňažnou náhradou
poskytnutou vlastníkovi pozemku za zriadenie práva cesty sa zohľadňuje aj to, že dochádza k
právnemu zaťaženiu jeho pozemku (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.

22Cdo/844/2007 zo dňa 23.11.2009). Konkrétny postup súdu pri stanovení presnej výšky primeranej
náhrady za zriadenie vecného bremena nie je stanovený žiadnym právnym predpisom a preto je v tomto
smere potrebné vychádzať zo záverov, ku ktorým dospela súdna prax. V konaní o zriadenie vecného
bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka určí súd výšku primeranej náhrady za jeho
zriadenie za pomoci znalca; východiskom úvah znalca by mala byť obvyklá cena, ktorá sa obdobných
miestach (lokalitách) dojednáva za zmluvne zriaďované porovnateľné právo cesty pri súčasnom

zohľadnení zaťaženia pozemku a to jednak z hľadiska vecného (predovšetkým z hľadiska plošného
rozsahu zaťaženia, doby trvania zaťaženia, početnosti a spôsobu užívania pozemku oprávnenými
osobami ako aj z hľadiska rozsahu rušenia osôb povinných z vecného bremena pri užívaní pozemku
zaťaženého vecným bremenom) ako aj z hľadiska právneho (teda z hľadiska právnych vád znižujúcich
všeobecnú cenu nehnuteľnosti vo vlastníctve povinnej osoby dotknutej výkonom práv oprávnených

osôb); vzhľadom ku všetkým príkladmo zmieneným okolnostiam významným pre stanovenie výšky
náhrady za zriadenie práva cesty, stanoví znalec výšku náhrady určitým cenovým rozmedzím, ktoré
súdu umožní zvážiť ďalšie skutočnosti individualizujúce konkrétny spor účastníkov konania (porovnaj
rozsudokNajvyššiehosúduČeskejrepublikysp.zn.22Cdo/3247/2008zodňa25.01.2011).Pristanovení
náhrady za zriadenie vecného bremena podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka nie je možné

vychádzať ani z ceny vecného bremena určeného podľa cenových predpisov ani z ceny, za ktorú
by bolo možné dosiahnuť zmluvné zriadenie vecného bremena; je potrebné rozlíšiť hodnotu práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu na jednej strane a náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva
na strane druhej; ich výška nemusí byť rovnaká; preto pri stanovení výšky náhrady je nutné prihliadať
ku všetkým okolnostiam veci a je treba predovšetkým zvážiť prečo stavba zostala bez prístupu k

verejnej komunikácii ako aj všetky negatívne účinky, ktoré so sebou zriadenie nevyhnutnej cesty pre
zaťažený pozemok prinesie; náhrada za zriadenie práva nevyhnutnej cesty zahrňuje aj náhradu za
ujmu, ktorú vlastník pozemku utrpí a to aj tým, že v dôsledku tzv. právnej vady (práva cesty svedčiacej
navrhovateľovi) spravidla klesne cena zaťaženého pozemku a stavby na ňom postavenej a že jeho
vlastník bude výkonom tohto práva obmedzený v užívaní pozemku, bude narušené jeho súkromie

a podobne; nemožno opomenúť skutočnosť že právo cesty sa zriaďuje bez časového obmedzenia;
stanovenie výšky náhrady je tak na úvahe súdu, ktorá musí byť riadne odôvodnené; náhrada sa
spravidla poskytuje formou jednorazového plnenia; na jednej strane samotné stanovenie hodnoty
zriaďovaného vecného bremena je vecou skutkového zistenia, na druhej strane stanovenie kritérií pre
určenie výšky náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva zriadením vecného bremena spočívajúceho

v práve nevyhnutnej cesty je otázkou právnou (porovnaj rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky
sp. zn. 22Cdo/2854/2010 zo dňa 28.04.2011, sp. zn. 22Cdo/811/2010 zo dňa 23.01.2012, sp. zn.
22Cdo/2507/2010 zo dňa 19.04.2012 alebo sp. zn. 22Cdo/420/2011 zo dňa 23.08.2012). Okresný súd
si teda v ďalšom konaní zabezpečí relevantné podklady pre stanovenie primeranej náhrady za zriadenie
vecného bremena podľa vyššie uvedených kritérií.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. v
celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; v novom rozhodnutí rozhodne
okresný súd aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

V ďalšom konaní okresný súd v prvom rade vyzve navrhovateľov či trvajú na svojom návrhu v znení
ako ho formulovali do zápisnice o pojednávaní zo dňa 30.05.2013; v kladnom prípade o zmene návrhu
rozhodne podľa § 95 ods. 1 a 2 O.s.p.; v prípade zmeny formulácie navrhovaného výroku rozhodnutia
súdu vo veci samej, ktorá bude v súlade s ustanovením § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, okresný
súd následne doplní dokazovanie v zmysle právnych záverov uvedených v predchádzajúcich odsekoch

tohto uznesenia, vyvaruje sa vyššie vytknutých procesných pochybení a vo veci opätovne rozhodne.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.