Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 30, 2013

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/532/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205232000
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Špániková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2013:1205232000.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Špánikovou v právnej veci

navrhovateľa:F.K.,narodenýXX.XX.XXXX,bytomW.L..X.XXXX/XX,XXXXXT.,zastúpenýadvokátom
JUDr. Štefanom Kamenickým, Hviezdoslavova č. 7, 052 01 Spišská Nová Ves, proti odporcovi :
MARKÍZA SLOVAKIA, spol. s r.o., Bratislavská 1/a, 843 56 Bratislava - Záhorská Bystrica, IČO: 31 444
873, zastúpeným ADVOKÁT ZLÁMNALOVÁ ZUZANA, s.r.o., Trnavská 11, 831 04 Bratislava, IČO: 36
857 769, o ochranu osobnosti a o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa s a z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi 1.064,76 EUR titulom náhrady trov jeho právneho
zastúpenia na účet právnej zástupkyne odporcu vedený vo U., a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX do
15 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobným návrhom zo dňa 20.12.2005, podaným na súd dňa 30.12.2005 sa domáhal navrhovateľ
proti právnemu predchodcovi odporcu Slovenskej televíznej spoločnosti, s.r.o., Okružná 18/10, 900 82
Blatné, IČO: 34 128 611 (ktorá podľa výpisu z OR bola zrušená bez likvidácie zlúčením s obchodnou
spoločnosťou MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., so sídlom Bratislavská 334/18, 900 82 Blatné, IČO:
31 444 873) zverejnenia ospravedlnenia vo svojom televíznom vysielaní v čase hlavného spravodajstva

vo večerných hodinách podnikateľovi F. K. pochádzajúcemu z Y. za nepravdivé tvrdenia odvysielané
v hlavnom spravodajstve TV Markíza dňa 19.12.2005 o 19.00 hod. tak, že nie je pravdou, aby F. K.,
podnikateľ prevádzkujúci svojho času cukráreň na námestí v T. a pochádzajúci z Y. bol si objednal vraždu
primátora mesta T. a poslanca NR SR E. H.. Súčasne sa domáhal priznania náhrady nemajetkovej ujmy
vo výške 5.000.000,-Sk (165.969,59 EUR).

Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca vo svojom televíznom vysielaní dňa 19.12.2005 v hlavnom

spravodajstve o 19.00 hod. umožnil zverejnenie nepravdivých údajov hrubo urážajúcich jeho časť, dobré
meno, krivo ho obvinil z jedného z najzávažnejších trestných činov, t.j. z trestného činu vraždy, tieto
údaje ho dehonestovali v očiach verejnosti a ako dlhoročného známeho podnikateľa v meste Poprad
poškodili jeho dobré meno. V očiach verejnosti je za danej situácie v pozícii „nebezpečného“človeka,
vraha, ktorý sa neštíti zaplatiť finančné prostriedky niekomu za to, že zabije primátora mesta Poprad,
teda ústavného činiteľa. Odporca vo svojom televíznom vysielaní uviedol: Poslancovi Národnej rady a
primátorovi mesta T. E. H. ide o život. Istý podnikateľ si objednal jeho fyzickú likvidáciu. Podľa našich

informácií za nájomnú vraždu už aj zaplatil. Nájomnú vraždu si objednal istý podnikateľ, pôvodom z Y..
Tento mal v centre T. cukráreň, za ktorú neplatil nájomné a tak ho nechal primátor mesta vysťahovať.Uviedol, že je občan SR, skutočne pochádzajúci z Y., skutočne obdobie 14 rokov prevádzkoval na
námestí v T. cukráreň a skutočne ho mesto T. dalo z týchto nebytových priestorov vysťahovať, pričom
on tvrdí, že protiprávne a táto záležitosť je predmetom neukončeného súdneho sporu. Keďže ho

veľké množstvo občanov mesta T. pozná, všeobecne sa v T., ale aj inde v okolí vie, o koho ide.
Po odvysielaní vyššie citovaných nepravdivých údajov podal podnet aj na začatie trestného stíhania
na GP SR. Uviedol, že ak k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby dôjde
zverejnením v masmediálnom prostriedku, treba vždy vychádzať z toho, že má širokú publicitu. Takýto
zásah spočívajúci v tvrdenej, avšak právoplatným rozsudkom súdu nepreukázanej trestnej činnosti v

podstate zakladá nárok oprávnenej osoby domáhať sa nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Písomným podaním zo dňa 27.09.2007 navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu upresnil petit
žalobného návrhu a navrhol, aby odporca zverejnil ospravedlnenie v televíznom vysielaní TV Markíza
do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia v tomto znení:
„ V spravodajstve TV Markíza dňa 19.12.2005 sme uviedli okrem iného aj toto: Podľa dostupných

informácií si nájomnú vraždu E. H. objednal istý popradský podnikateľ pôvodom z Y.. Ten mal v centre
T. cukráreň, za ktorú neplatil nájomné a tak ho nechal popradský primátor z priestorov vysťahovať“.
Túto správu sme uverejnili bez náležitého overenia, čím sme neoprávnene zasiahli do práva tohto
podnikateľa, ktorým je pán F. K., na jeho časť a dôstojnosť, lebo v popradskom regióne bol pán F.
K. známy ako popradský podnikateľ pôvodom z Y., ktorý mal v centre T. cukráreň. Týmto sa pánovi

F. K. ospravedlňujeme.“ Navrhovateľ zotrval na priznaní náhrady nemajetkovej ujmy 5.000.000,-Sk
(165.969,59 EUR) odporcom. Vo svojom písomnom podaní zo dňa 06.10.2010 uviedol, že je síce
pravdou, že odporca v Relácii neuviedol jeho meno a priezvisko a ani neuverejnil jeho podobizeň, avšak
uviedol tam také identifikačné údaje, na základe ktorých osoby, ktoré ho poznajú, vedeli, že sa v Relácii
jedná oňho. Práve naopak sa domnieva, že keby odporca zverejnil jeho meno a priezvisko, ďaleko

menej by zasiahol do jeho práv, pretože práve pod identifikačnými znakmi, ktoré boli odvysielané ( že
sa jedná o podnikateľa pôvodom z Y., ktorý má v centre T. cukráreň, za ktorú neplatil nájomné a tak
ho nechal primátor Popradu vysťahovať) je v T. známy. Uviedol, že z vyšetrovacieho spisu Krajského
riaditeľstva PZ SR Prešov ČVS: KRP-71/OVK-2005 je zrejmé, že trestné stíhanie , ktoré bolo začaté
pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona v štádiu prípravy bolo zastavené, lebo je

nepochybné, že sa skutok nestal, teda za daných okolností, kedy odporca zverejnil vo vysielaní údaje,
tietoboliúdajmiibaneoverenéhopodozrenia,ktorésaneskôrnepotvrdili,pretoje nepochybné,žepokiaľ
sa v najsledovanejšom televíznom médiu uverejní informácia o tom, že si určitá osoba mala objednať
nájomnú vraždu, je táto informácia spôsobilá „pošpiniť“ dobré meno a česť tejto osoby a pokiaľ nie je
uverejnená ďalšia informácia, že sa voči tejto osobe podozrenia nepotvrdili, nemá ako dôjsť k „očisteniu“

dobrého mena a cti tejto osoby. Je nepochybné, že intenzita a rozsah nepriaznivých dôsledkov zásahu,
jeho rozsah ako aj dĺžka trvania zásahu ale aj nevídaný ohlas, ktorý tento zásah spôsobil, preukáže
navrhovateľ svedeckými výpoveďami. Je v akejkoľvek civilizovanej spoločnosti vylúčené, aby ktokoľvek
o to viac médiá, boli oprávnené bez akýchkoľvek relevantných dôkazov (trestné stíhanie zastavené)
obviniť niekoho z vraždy, teda de facto z niekoho urobiť vraha bez toho, aby za to niesol zodpovednosť.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení prostredníctvom právnej zástupkyne doručenom súdu dňa
03.03.2009 žiadal žalobný návrh navrhovateľa, ktorý nemá oporu ani v právnom ani v skutkovom stave,
v celom rozsahu zamietnuť s odôvodnením, že odporca tak, ako bol v žalobnom návrhu navrhovateľom
označený, nie je pasívne legitimovaným účastníkom konania, nakoľko v zmysle zákona č. 308/2000 Z.z.

o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách (ďalej len zákon č.
308/2000 Z.z.), ktorý upravuje práva a povinnosti vysielateľa, za skladbu a obsah programovej služby
redakčne zodpovedá vysielateľ. Odporca tak, ako je uvedený v návrhu nikdy nebol a nie je vysielateľom
v zmysle vyššie citovaného zákona, a ani nositeľom práv a povinností vyplývajúcich pre vysielateľa
zo zákona č. 308/2000 Z.z., teda ani nezodpovedá za obsah a skladbu vysielania a v súčasnosti

ani nie je právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, a teda
vôbec neexistuje a preto nemôže byť pasivne legitimovaným. Zároveň uviedol, že na uplatnenie práva
na ochranu osobnosti je aktívne legitimovaná vždy len fyzická osoba, voči ktorej neoprávnený zásah
smeruje alebo smeroval. Z obsahu Relácie nie je však zrejmé, kto má byť osobou, ktorej prislúcha nárok
domáhať sa osobnostných práv, do ktorých malo byť odvysielaním Relácie neoprávnene zasiahnuté.

Identifikácia osoby tak, ako je obsiahnutá v žiadosti, sa javí byť príliš reštriktivnou a pre začatie súdneho
konania neprijateľnou, všetko s jediným cieľom konkretizovať fyzickú osobu na základe odvysielaných
všeobecnýchinformácií,pričomtakátoidentifikáciafyzickejosobynemusíbyťtotožnásvnímanímdiváka
Relácie, a teda aj možnosťou následného identifikovania fyzickej osoby ako osoby, do osobnostnýchpráv ktorej malo byť odvysielaním Relácie zasiahnuté. Miera konkretizácie danej osoby je nevyhnutná
pre potreby jasnej a zrejmej identifikácie tejto osoby, z dôvodov, aby táto nemohla byť zamenená s inou
osobou. Osobnosť každej fyzickej osoby je spätá s menom, priezviskom, jej vizuálnym zobrazením, s

bydliskom fyzickej osoby vo forme jeho verbálneho alebo vizuálneho vyobrazenia, ďalej je osobnosť
spätá s ďalšími prejavmi súkromnej povahy tejto fyzickej osoby. Preto je v danom prípade možné
konštatovať, že bez uvedenia konkrétnej informácie osobnostného charakteru, na základe ktorej by bolo
možné takúto fyzickú osobu jednoznačne a nezameniteľne identifikovať, nie je možné ani vyvodiť právny
záver, že konaním odporcu prišlo k zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby. V príspevku Relácie

zo dňa 19.12.2005 však žiadne takéto informácie neodzneli, osoba navrhovateľa nebola konkretizovaná
uvedením mena, priezviska, zverejnenia jeho podobizne akýmkoľvek spôsobom, zverejnenia jeho
bydliska a ani zverejnenia ďalších údajov osobnej povahy. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ nie je možné
z odvysielanej Relácie jasne, presvedčivo bez akýchkoľvek pochybností určiť osobu, ktorej sa Relácia
dotýkala, nie je možné, hoci aj reštriktívnym výkladom, určiť osobu aktívne legitimovanú na podanie
žiadosti na odvysielanie opravy. Z obsahu Relácie jasne vyplýva, že v celom príspevku nebola ani

raz uvedená konkrétna zmienka, ktorá by naznačovala, že práve fyzická osoba je osobou, ktorá by
mala byť aktívne legitimovaná na podanie žiadosti na opravu. Odporca mal za to, že všetky informácie,
ktoré v príspevku odzneli, pochádzali z oficiálneho zdroja a to konkrétne od príslušných útvarov PZ SR.
Stanoviská oficiálnych zástupcov PZ SR v príspevku aj odzneli, opäť však bez konkretizácie, teda bez
uvedenia konkrétnych údajov, na podklade ktorých by bolo možné vyvodiť záver, že sa jedná o konkrétnu

fyzickú osobu. Odporca konal vo viere v pravdivosť materiálov a informácií, ktoré mu oficiálne poskytol
štátny orgán, konal vo viere v pravdivosť a nespochybniteľnosť oficiálnych správ a vyhlásení štátnych
orgánov. Bez ohľadu na možnosť identifikácie fyzickej osoby uviedol, že právo na opravu podľa § 21
zákona č. 308/2000Z.z. má fyzická osoba vtedy, ak bol vo vysielaní odvysielaný nepravdivý alebo pravdu
skresľujúci údaj o tejto právnickej alebo fyzickej osobe, ktorú možno na základe tohto údaja presne

určiť. Zo žiadosti musí byť zrejmé, v čom spočíva nepravdivosť údajov, prípadne skreslenie pravdy,
súčasťou žiadosti je návrh znenia opravy. Preto zastával odporca názor, že navrhovateľ, keď sa cítil
poškodený na svojich právach odvysielaním Relácie mal možnosť sa dožadovať ochrany svojich práv
prostredníctvom a v zmysle ustanovenia § 21 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii, čo však
navrhovateľ v zákonnej dobe neuplatnil, opravy podľa jeho tvrdení nepravdivých údajov sa zákonnou

cestou nedomáhal, toto jeho právo teda zaniklo do 30 dňoch odo dňa odvysielania Relácie.

Nevyhnutnou podmienkou pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy podľa ust. § 13 ods. 2, 3
Občianskeho zákonníka je, aby neoprávnený zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať porušenie alebo
ohrozenie osobnosti fyzickej osoby a dôstojnosť a vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti musí byť znížená

v značnej miere. Navrhovateľa v tomto smere zaťažuje dôkazné bremeno a je povinný preukázať
príčinnú súvislosť medzi neoprávneným zásahom a vzniknutou nemajetkovou ujmou. Zo žaloby jasne
nevyplýva, akým spôsobom a v akej miere bola znížená dôstojnosť navrhovateľa v spoločnosti, resp.
jeho spoločenské a odborné uplatnenie. Nie je preukázané, aká konkrétna ujma navrhovateľovi na
jeho právach vznikla. Navrhovateľ hodnoverne nepreukázal na konkrétnych prípadoch a konkrétnymi

dôkaznými prostriedkami, že v súvislosti s odvysielaním Relácie bola jeho fyzická dôstojnosť natoľko
vážne poškodená, že nemal ďalšiu možnosť relevantného pracovného a spoločenského uplatnenia
a ak sa tak stalo, tak v akom rozsahu a intenzite. Odporca žiadal, aby súd vyzval navrhovateľa na
preukázanietoho,nazákladečohoazakýchkritériívychádzalpristanoveníneadekvátnejvýškynáhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 5.000.000,-Sk (165.969,59 €). Uviedol, že spor o ochranu osobnosti je

návrhovým konaním a je povinnosťou súdu sa pridržiavať znenia a formulácie navrhnutého v petite
žaloby. Z obidcoch znení petitov navrhovateľa je petit tak, ako je uvedený nejasný, nepreskúmateľný
a nevykonateľný nakoľko nie je zrejmé, v akom vysielaní TV Markíza, akým spôsobom a v akej forme
požaduje navrhovateľ ospravedlnenie zverejniť. V obidvoch petitoch navrhovateľ pomenúva sám seba
akopodnikateľa,popradskéhopodnikateľa,ktorýmalvcentrePopraducukráreň,tedasvojeprávaopiera

o podnikateľskú činnosť, nie o svoje súkromie a skutočnosti osobnostnej povahy, teda nie je zrejmé,
či ospravedlnenie žiada ako fyzická osoba, do ktorej osobnostných práv malo byť ako fyzickej osobe
zasiahnuté,aleboakopodnikateľ,zapísanývpríslušnomregistripodnikateľov,doprávnaochranudobrej
povesti ktorého malo byť zasiahnuté. Uviedol, že znenie ospravedlnenia určené petitom nemôže ísť nad
rámec skutočností, ktoré boli odvysielané. Teda pokiaľ príspevok nekonkretizoval osobu navrhovateľa

menom a priezviskom, nemôže ani ospravedlnenie uvádzať meno a priezvisko navrhovateľa, ale
len označenie spôsobom, ako bolo odvysielané. Osobu navrhovateľa uvedením mena a priezviska
konkretizuje len sám navrhovateľ a len svojim žalobným návrhom bez uvedenia konkrétnych dôkazov
o pravdivosti svojich tvrdení.Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom navrhovateľa, písomnými
vyjadreniami účastníkov konania, výpoveďami právnych zástupcov účastníkov konania, vyjadreniami

účastníkov konania, výpisom odporcu z OR z 06.10.2008, 30.04.2010, licenciou T/41 Rady Slovenskej
republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie zo dňa 13.09.1995, výsluchom svedkov L. Z., U. Q.,
H. V., Ing. E. H., R. M., Martina Mička, potvrdením navrhovateľa o daňovom priznaní za rok 2004 zo
dňa 10.03.2005, podnetom navrhovateľa o začatí trestného stíhania na GP SR zo dňa 20.12.2005,
kópiami dokladov: skončenie nájmu výpoveďou z nebytových priestorov mesta T. zo dňa 15.04.2003

adresovanému navrhovateľovi, rodným listom navrhovateľa z 27.11.1991, videozáznamom Relácie TV
Markíza zo dňa 19.12.2005, kópiou rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II č.k. 7C 290/2005-168,
kompletným spisovým materiálom, a dospel k názoru, že žalobnému návrhu navrhovateľa nie je možné
vyhovieť z nasledovných dôvodov:

Podľa § 11 Občianskeho zákonníka (ďalej len O. z.), fyzická osoba má právo na ochranu svojej

osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy. Ani v čase vzniku, ani v čase uskutočňovania jej obchodných činností a
ani v čase svojho zániku, teda ako taká nikdy nemala oprávnenie na prevádzkovanie a uskutočňovanie
akéhokoľvek televízneho vysielania. V čase podania žalobného návrhu dňa bol odporca tak, ako bol
v návrhu označený bol právnickou osobou zapísanou v Obchodnom registri a pre držiteľa licencie a

vysielateľa uskutočňoval výlučne služby technického zabezpečovania vysielania, nikdy nebol a nemohol
byť vysielateľom. Preto v súlade s ust. Z.č. 308/2000 Z.z. § 50 Prevod a prechod licencie
1) Licencia oprávňuje vysielateľa na vysielanie v rozsahu a za podmienok v nej určených. Práva a
povinnosti vyplývajúce z licencie je vysielateľ povinný vykonávať vo vlastnom mene, na vlastný účet a
na vlastnú zodpovednosť.

2) Licencia je neprevoditeľná na inú právnickú osobu alebo fyzickú osobu, a to ani pri predaji podniku,
prípadne jeho časti.
3) Licencia neprechádza na právneho nástupcu vysielateľa s licenciou, neprechádza ani v rámci
exekúcie vykonávanej podľa osobitného predpisu, súdneho výkonu rozhodnutia, ani postupom podľa
osobitného predpisu.

Súd s poukazom na vyššie uvedené zastáva názor, že navrhovateľ v pôvodnom a doplnenom žalobnom
návrhu označil za odporcu účastníka konania, ktorý nemal pasívnu právnu subjektivitu, a preto v
dôsledku následného označenia ďalšieho odporcu - MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o. so sídlom
Bratislavská 1/a, Bratislava - Záhorská Bystrica, ktorá podľa výpisu z OR je právnym nástupcom

zaniknutej spoločnosti STS, s.r.o. Okružná 18/10, Blatné, takéto zhojenie procesnej vady v súdnom
konaní s poukazom na ust. § 92 ods. 2 O.s.p. nie je možné a to z toho dôvodu, že v danom
prípade nenastala skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo
povinností po začatí konania, nakoľko ešte pred začatím súdneho konania bola spoločnosť MARKÍZA
- SLOVAKIA, s.r.o. Bratislavská 1/a, Bratislava pasívne legitimovaným odporcom, ktorý odvysielal

Reláciu, nie nesprávne označená spoločnosť Slovenská televízna spoločnosť, s.r.o.

Podľa § 13 ods. 1 O.z. fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.

Podľa ods. 2 vyššiecit. ust. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä
preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má
fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa ods. 3 vyššiecit. ust. výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa ust. § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých
môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa ust. § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno
odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa ust. § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a

povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa ust. § 118a ods. 1 O.s.p. vo veciach ochrany osobnosti podľa Občianskeho zákonníka, vo
veciach ochrany podľa predpisov o masovokomunikačných prostriedkoch, v sporoch vyvolaných alebo
súvisiacich s konkurzom a reštrukturalizáciou, o základe veci v sporoch o ochranu hospodárskej súťaže,o základe veci v sporoch o ochranu práv porušených alebo ohrozených nekalým súťažným konaním,
o základe veci v sporoch z porušenia alebo ohrozenia práva na obchodné tajomstvo sú účastníci
povinní opísať rozhodujúce skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení

najneskôr do skončenia prvého pojednávania; to neplatí, ak neboli splnené podmienky na vykonanie
prvého pojednávania a došlo k jeho odročeniu (§ 101 ods. 2).
Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy
súd neprihliada; to neplatí ak ide o skutočnosti alebo dôkazy, ktoré vyšli najavo po prvom pojednávaní,
ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť a ktorými má byť spochybnená vierohodnosť

vykonaných dôkazných prostriedkov. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia zákona o povinnostiach
podľa odseku 1 a o následkoch ich nesplnenia musia byť účastníci poučení najneskôr v predvolaní na
prvé pojednávanie vo veci.
Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia zákona o povinnostiach podľa odseku 1 a o následkoch ich
nesplnenia musia byť účastníci poučení najneskôr v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci.
Podľa ust. § 21 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000

Z.z. o telekomunikáciách ak bol vo vysielaní odvysielaný nepravdivý alebo pravdu skresľujúci údaj o
právnickej alebo o fyzickej osobe, ktorú možno na základe tohto údaja presne určiť, táto právnická
osoba alebo fyzická osoba má bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť, miesto trvalého pobytu alebo
dlhodobého pobytu právo požadovať odvysielanie opravy bezplatne. Vysielateľ je povinný na žiadosť
tejto osoby opravu uverejniť.

Podľa odseku 3 cit. ustanovenia žiadosť o odvysielanie opravy musí mať písomnú formu a musí sa
doručiť vysielateľovi najneskôr do 30 dní odo dňa odvysielania napadnutých údajov, inak právo na
odvysielanie opravy zaniká.
Podľa odseku 4 cit. ustanovenia zo žiadosti o odvysielanie opravy musí byť zrejmé, v čom spočíva
nepravdivosť údajov, prípadne skreslenie pravdy; súčasťou žiadosti je návrh znenia opravy.

Podľa odseku 5 cit. ustanovenia vysielateľ je povinný odvysielať opravu v rovnakom programe, ako bol
uverejnený napadnutý údaj, alebo v rovnako hodnotnom vysielacom čase, a to takým spôsobom, aby
oprava bola formou a rozsahom primeraná odvysielaniu napadnutých údajov.

ZSP č. 49/2001: Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstrániteľným nedostatkom

podmienky konania, ktorý vedie k zastaveniu konania. Tento nedostatok nemožno odstrániť podľa §
43 O.s.p., pretože nejde o vadu podania spočívajúcu v jeho nesprávnosti alebo neúplnosti. Do úvahy
neprichádza ani postup podľa § 92 ods. 2 O.s.p.

Sborník IV ( str. 719): Věcnou legitimací je stav vyplývající z hmotného práva, podle něhož účastník je

subjektem práva či povinnosti, jež je předmětem řízení. Její nedostatek je důvodem k zamítnutí návrhu,
nikoli k zastavení řízení. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že ak v žalobnom návrhu označený
odporca nemá právnu subjektivitu, potom nie je možný ani postup podľa ust. § 92 O.s.p.

Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I zo dňa 28.12.2005 súd zistil, že Slovenská

televízna spoločnosť, s.r.o., so sídlom Okružná č. 18/10, 900 82 Blatné bola založená 09.10.1995,
jedným zo spoločníkov bola spoločnosť MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o., 900 82 Blatné 334. S
poukazom na uvedené v zmysle zákona č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona
č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách, ktorý upravuje práva a povinnosti vysielateľa, za skladbu a
obsah programovej služby redakčne zodpovedá vysielateľ. Odporca tak, ako je uvedený v žalobnom

návrhu navrhovateľa zo dňa 28.12.2005 a doplnení zo dňa 14.09.2007 nie je a ani v minulosti nebol
vysielateľom v zmysle z.č. 308/2000 Z.z., ani nositeľom práv a povinností vyplývajúcich pre vysielateľa z
tohto zákona, teda ani nezodpovedá za obsah a skladbu vysielania. Vysielateľom programovej služby s
názvomTVMarkízajeavždybolaspoločnosťsnázvomMARKÍZA-SLOVAKIA,s.r.o,ktorájevlastníkom
licencie T/41, udelenej Radou pre vysielanie a retransmisiu a len táto spoločnosť bola a je oprávnená k

uskutočneniu vysielania programovej služby s názvom TV Markíza, len táto spoločnosť bola oprávnená
napodkladeprávoplatneudelenejlicenciezapísaťsidoObchodnéhoregistrapredmetčinnostisnázvom
televízne vysielanie 3. vysielacej siete na televíznej stanici TV Markíza v zmysle licencie T/41 zo dňa
07.08.1995 pod číslom T/41/RUL/95. Spoločnosť Slovenská televízna spoločnosť, s.r.o. nikdy nemala
v predmete činnosti televízne vysielanie 3. vysielacej siete na televíznej stanici TV MARKÍZA v zmysle

licencie č. T/41 udelenej Radou SR pre rozhlasové a televízne vysielanie zo dňa 07.08.1995 pod č.
T/41/RUL/Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I zo dňa 06.10.2008 súd zistil, že Slovenská
televízna spoločnosť, s.r.o., Okružná č. 18/10, 900 82 Blatné dňom 01.01.2007 ex offo výmazom zanikla
- bola zrušená bez likvidácie zlúčením s obchodnou spoločnosťou MARKÍZA - SLOVAKIA, spol. s r.o.,

so sídlom Bratislavská 334/18, 900 82 Blatné, ktorá je právnym nástupcom zanikajúcej spoločnosti a
preberá všetky jej práva a záväzky.

Z licencie Rady Slovenskej republiky pre rozhlasové a televízne vysielanie zo dňa 13.09.1995 mal
súd preukázané, že držiteľovi licencie MARKÍZA - SLOVAKIA s.r.o., so sídlom 900 82 Blatné 430 bola

udelená licencia T/41 na televízne vysielanie v Slovenskej republike podľa rozhodnutia č. T/41/RUL/95
zo dňa 07.08.1995, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13.09.1995.

Z rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu č. T/41/RZL/27/2005 zo dňa 07.03.2006 mal súd
preukázané, že bola predĺžená platnosť licencie na televízne vysielanie č. T/41 o dvanásť rokov (do
13.09.2019).

Z licencie a rozhodnutia Rady pre vysielanie a retransmisiu zo dňa 21.02.2007 ako aj z výpisov z
OR vyplýva, že ku dňu 19.12.2005 (odvysielanie Relácie) a ku dňu 30.12.2005 (podanie žalobného
návrhu na súd) bol držiteľom licencie na televízne vysielanie programovej služby TV Markíza spoločnosť
MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o., Blatné 334, 900 82. Spoločnosť Slovenská televízna spoločnosť s.r.o.

zabezpečovala pre držiteľa licencie najmä financovanie televízneho vysielania a technicko-organizačné
zabezpečovanie vysielania. Dňa 13.11.2006 oznámila Rade spoločnosť MARKÍZA-SLOVAKIA spol. s
r.o. prevod 49% obchodného podielu v spoločnosti Slovenská televízna spoločnosť, s.r.o. zo spoločnosti
CME Media Enterprises B. V. na spoločnosť MARKÍZA-SLOVAKIA, spol. s r.o., čím získala táto
spoločnosť 100% podiel v spoločnosti STS, s.r.o. Dňa 04.01.2007 došlo k zlúčeniu držiteľa licencie s

jej 100% dcérskou spoločnosťou STS, s.r.o. ku dňu 01.01.2007, čím ich vzájomné zmluvy zanikli a od
tohto dátumu je jediným vykonávateľom činností, predtým vykonávaných spoločnosťou STS spoločnosť
MARKÍZA-SLOVAKIA, teda v danom prípade nie je podľa názoru súdu pôvodne žalovaný odporca
pasívne legitimovaný.

Z rodného listu navrhovateľa súd zistil, že sa narodil dňa 28.03.1947 v s. H., M. U. Y..

Z výpovede nájmu nebytových priestorov zo dňa 15.04.2003 súd zistil, že Mesto T. dalo navrhovateľovi
výpoveď z nájmu nebytových priestorov na Nám. L.. X. XXXX/XX, XXX XX T. - Z. v zmysle nájomnej
zmluvy č. 017/NP/98 z dôvodu neuhradenia nájomného v sume 376.311,-Sk a faktúry č. 03860247 v

sume 36.000,-Sk.

Z uznesenia Krajského riaditeľstva PZ Prešov zo dňa 16.12.2005 ČVS: KRP-71/OVK-2005 bolo podľa §
160 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie za trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1 Trestného
zákona v štádiu prípravy podľa § 7 ods. 1 Trestného zákona, preto že v presne nezistenom čase v

období roka 2005 na nezistenom mieste na teritóriu mesta Poprad doposiaľ neznámy páchateľ vyplatil
nestotožnenej osobe presne nezistenú sumu peňazí, aby táto úmyselne usmrtila primátora mesta T.
Ing. E. H., nar. 14.02.1959, trvale bytom Poprad, Hviezdoslavova ul. Č. 4052/63 z dôvodu, že tento ako
štatutár mesta Poprad vypovedal zmluvu o prenájme s následným vysťahovaním priestorov prevádzky
cukrárne Modrý Jadran v Poprade, ktorú prevádzkoval Bidaet Izairi, nar. XX.XX.XXXX, M. F. T., W.. L..

X. Č.. XXXX/XX.

Uznesením KR PZ Prešov zo dňa 30.03.2006 ČVS: KRP-71/OVK-2005 bolo vyššie uvedené trestné
stíhanie zastavené, lebo je nepochybné, že sa nestal skutok, pre ktorý sa vedie trestné stíhanie.

Podľa oznámenia KRPZ Prešov zo dňa 26.01.2007 vyšetrovateľ UJKP KR PZ Prešov v mesiaci
december 2005 disponoval informáciami od osoby konajúcej v prospech Policajného zboru, ktoré
nasvedčovali tomu, že neznámy páchateľ si údajne objednal vraždu primátora mesta T. Ing. E. H. a
vzhľadom na to, že ani počas nasledujúceho vyšetrovania sa tieto informácie nepotvrdili, bolo trestné
stíhanievtejtovecidňa30.03.2006vzmysle§215ods.1písm.a),ods.4Trestnéhoporiadkuzastavené.

Z výpovedí účastníkov konania, z ich písomných podaní, ako aj z priloženého videozáznamu je
nepochybné, že dňa 19.12.2005 TV Markíza v hlavnom spravodajstve o 19.00 hod. odvysielala
informácie v tomto znení:„ Poslancovi Národnej rady a primátorovi mesta T. E. H. ide o život. Istý podnikateľ si objednal jeho
fyzickú likvidáciu. Podľa našich informácií za nájomnú vraždu už aj zaplatil. Nájomnú vraždu si objednal
istý podnikateľ, pôvodom z Y.. Tento mal v centre T. cukráreň, za ktorú neplatil nájomné a tak ho nechal

primátor Popradu vysťahovať“.

Právny zástupca navrhovateľa zotrval vo svojej ústnej výpovedi na svojich písomných podaniach.

Právna zástupkyňa odporcu doplnila svoje písomné vyjadrenia tou skutočnosťou, že TV Markíza

odvysielala Reláciu z dostupných informácií, pochádzajúcich z policajných zdrojov, fyzická osoba
spomenutá v relácii nebola žiadnym spôsobom identifikovaná, neboli spomenuté žiadne jej identifikačné
údaje.

Z výpovede svedka L. Z. pred dožiadaným Okresným súdom v T. súd zistil, že predmetnú reláciu videl v
televízii, a keď počul, že sa jedná o primátora T. a konkrétneho občana Y., tak to asi bude navrhovateľ,

ktorý k nim chodil do kaviarne na kávu a bol ich zákazník, preto keď k nim navrhovateľ prišiel, tak sa ho
pýtal spolu s inými čašníkmi, či počul alebo videl tieto veci v televízii a videl na ňom prekvapenie, bol
nespokojný, že asi čo sa stalo, bol vystrašený a to bolo asi všetko. Navrhovateľ chodil k nim do kaviarne
aj naďalej, ale už nie tak často, iba raz za čas a pripadal mu taký samotársky. Jemu navrhovateľ povedal,
že to, čo sa dozvedel v TV Markíza nie je pravda, je z toho aféra a jeho kamaráti sa ho začali strániť,

smiali sa mu, že chcel niekoho zlikvidovať. Svedok si nepamätal, ktorý reportér z Markízy informoval,
uviedol, že to bola krátka reportáž. Uviedol, že v tom čase bol vo funkcii riaditeľa hotela, v ktorom je
kaviareň. Jeho vzťahy k navrhovateľovi sa po odvysielaní Relácie nezmenili, nedal mu nič pocítiť, sám
osobne nevidel, že by sa kamaráti stránili navrhovateľa.

Svedok U. Q. vo svojej výpovedi uviedol, že v Relácii v televízii bola odvysielaná správa, že pán F. si
objednal likvidáciu primátora mesta T., bol z tejto informácie prekvapený a jeho názor po odvysielaní tejto
relácie bol - nech si robí (mal na mysli navrhovateľa) poriadok doma vo svojej krajine, nie tam, kde žije.
Pred touto reláciou bol navrhovateľ každodenným zákazníkom, s ktorým mal určitý kamarátsky vzťah
- bol zákazníkom kaviarne hotela J., on tam pracoval ako obsluha a po tejto reportáži určite hľadel na

navrhovateľa úplne ináč ako predtým, ale spolu to neriešili, iba niektorí ľudia - zákazníci si ho doberali, iní
o tom rozprávali alebo sa k tomu nechápavo stavali. Tí, ktorí si ho doberali, boli nad vecou, nedávali tej
reportáži nejaký význam. Uviedol, že navrhovateľ bol pred uverejnením reportáže vtipný, veselý človek,
potom mu ostalo len pozerať z okna zo svojho miesta, kde väčšinou sedával sám. Svedok uviedol, že
po odvysielaní reportáže sa jeho vzťah k navrhovateľovi zmenil, ostal preňho iba zákazníkom, predtým

ho navštívil na jeho záhrade v L. L..

Svedkyňa H. V. vo svojej výpovedi uviedla, že hneď ako reportáž v televízii uvidela, vedela, že sa jedná
o navrhovateľa - jej priateľa, s ktorým žije 16 rokov v jednej domácnosti. On vtedy doma nebol, bol
na kávičke, kde pravidelne chodieval. Na to asi za 10 minút jej volala švagriná, že čo sa stalo, či je

F. zavretý, čo to urobil, či to nemohol riešiť iným spôsobom,. Ona bola v šoku, čakala, kedy príde F.
domov, lebo jej nedvíhal telefón, na to asi behom hodiny prišiel domov, pýtala sa ho, čo urobil, povedala
mu o relácii v televízii, ostal bledý a povedal jej, že keď to už riešia súdnou cesto (výpoveď nájmu
a predbežné opatrenie), tak to nebude riešiť iným spôsobom, , nasledujúce dni nič nechcel jesť, nič
nechcel robiť, nechcel ísť ani z domu, o pár dní išli na políciu a hovorili s vyšetrovateľom, jej sa zdalo,

že keď išli na nákup, akoby ich sledovalo nejaké auto. Neskôr, keď išli na nákup do Kauflandu, ľudia si
tam na nich ukazovali prstom, predsa ich poznali, bol známy, lebo v T. prevádzkoval 14 rokov cukráreň.
Na to o pár dní volal jeho synovec z Y., že čo urobil, lebo na internete čítal že majiteľ espressa -
cukrárne v Poprade si objednal vraždu a tiež F. ocko vtedy skolaboval, keď sa to dozvedel. Uviedla, že
navrhovateľ chodil pravidelne každý deň do kaviarne do Gerlachu ráno, na obed a večer, stretával sa tam

s kamarátmi, bol spoločenský, potom už nechodil nikde, len sedel doma. Potom sa nejako pozviechali,
známy im poradil, aby dali žalobu na ochranu osobnosti, pretože to vyzerá, ako keby to naozaj urobil,
aby sa bránil. Svedkyňa uviedla, že navrhovateľ prestal jesť, od nervov vyfajčil 4 krabičky cigariet denne,
predtým mal aj zástavu srdca, takže by mu to na zdraví nepridalo, ona ho podporuje, ale dodnes je
navrhovateľ taký iný, zosivel, zostarol pomaly o 20 rokov, život sa už nevrátil do pôvodných koľají, vôbec

nespal, celú noc fajčil, stále len premýšľal, nechcel sa ani baviť ani rozprávať, bol len ticho a fajčil
jednu cigaretu za druhou. Pobádala ho, aby išiel medzi ľudí, nejako sa premohol a išiel, ale potom jej
hovoril, že nikto sa s ním nechce baviť, zazerali na neho, tak sa pozbieral a išiel domov. Uviedla, že po
odvysielaní reportáže hneď vedela, že sa jedná o navrhovateľa, nakoľko tam bolo uvedené, že ide omajiteľa espressa na námestí, ktorý to prevádzkoval 14 okov, Y., ktorému bola daná výpoveď z nájmu
pre neplatenie nájomného, ona bola jeho zamestnanec, vedúca prevádzky a uviedla, že vtedy mali
podlžnosti, preto im bola daná výpoveď. Uviedla, že M. bol reportér. Súdnych konaní ohľadne výpovede

nájmu bolo viac. Uviedla, že vie o tom, že navrhovateľ bol v minulosti trestne stíhaný, ale bolo to ešte
predtým, ako boli spolu, ako spolu začali a nevie ako sa to skončilo.

Svedok Ing. E. H. vo svojej výpovedi uviedol, že k predmetnej relácii sa nevie vyjadriť, nepamätá sa na
ňu, a nepamätá si ani na podrobnosti ohľadne výpovede nájmu z nebytových priestorov, pamätal sa iba

na to, že to bol navrhovateľ. Uviedol, že v roku 2005 mu bola Úradom na ochranu ústavných činiteľov
na niekoľko týždňov poskytnutá ochrana, on však o ňu nežiadal - jedného dňa ho zavolali na políciu -
okresný aj krajský riaditeľ s tým, že majú dôvodné podozrenie, že bola zaplatená nejaká čiastka na jeho
likvidáciu a musia sa o neho postarať, kým mu nebude poskytnutá ochrana z Národnej rady. Na druhý
deň dorazili z Úradu na ochranu ústavných činiteľov aj s pancierovým autom, povedali mu, že pán, s
ktorým malo mesto spor ohľadom vysťahovania priestorov, že z operatívnych zdrojov majú informáciu,

že už bola zaplatená nejaká čiastka na jeho likvidáciu, preto sa musia oňho postarať. Ale do mesiaca
to skončilo. Povedali mu, že ide o toto meno. Ani nevie, ako celá vec skončila, povedali mu, že už nie
je dôvod, aby ho ochraňovali. Jeho osobe žiadne vyhrážky nikdy neprišli, ani sa s navrhovateľom nikdy
nestretol.

Svedok R. M. vo svojej výpovedi uviedol, že celá reportáž vznikla v T., viacerých novinárov vtedy zaujala
informácia o tom, že primátor mesta má nejakú ochranku, v tej chvíli začali každý samostatne zisťovať,
čo sa deje, lebo primátor bol v tom období aj ústavným činiteľom, takže im to prišlo ako dosť závažná
skutočnosť, preto tento fakt nechceli nechať bez povšimnutia. Pravidlom pri práci je, vždy si informáciu
overovať aspoň z dvoch zdrojov, keďže predpokladali, že primátor má pridelenú ochranku z Úradu na

ochranu ústavných činiteľov, kontaktovali aj T. T. zboru, ktorí im potvrdili, že to bolo tak. Dôvody o čo
ide, prečo dostal ochranku boli uvedené v reportáži, vychádzali len z čisto oficiálnych informácií a z
dostupných informácií, pýtali sa aj primátora, ktorý im uviedol, že ak chcú vedieť viac, nech kontaktujú
políciu. Odvysielané boli len tie informácie, ktoré mali od polície, bolo to len strohé vyjadrenie polície,
polícia im viac informácií poskytnúť nechcela. Uviedol, že ak sa dobre pamätá, v reportáži nebolo vôbec

uvedené meno človeka, kvôli ktorému bola primátorovi mesta pridelená ochranka a túto informáciu im
vtedy nechcela uviesť ani polícia a menovať ho. Povedali len to, že ide o cudzinca, tak, ako to všetko bolo
uvedené v reportáži. Osoby, o ktorých je reportáž, ktorá sa „našla“ v tej reportáži, zvykne zareagovať
a kontaktovať ich, ale v tomto prípade to tak nebolo, a ďalej to už nechcela komentovať ani polícia.
Nespochybniteľný fakt je ten, že ústavný činiteľ Anton H. tú ochranku vtedy pridelenú mal. Uviedol,

že informáciu si u polície overoval telefonicky u hovorcu Policajného zboru a informácie, že sa jedná
o Y., mal cukráreň v T., za ktorú neplatí atď. vtedy dostali oni z ich zdrojov, telefonovali na Úrad pre
ochranu ústavných činiteľov aj hovorcovi Prezídia Policajného zboru a nevie, ktorý z týchto zdrojov mu
tieto informácie poskytol. A overiť si to priamo u navrhovateľa nemohol, nakoľko vtedy nevedel, že išlo o
tohto pána, identitu toho človeka vôbec nevedeli, ani polícia im to nechcela povedať o koho presne ide,

nemali teda za kým ísť si to overiť, najmä keď v tom čase, nevie, či je tomu tak aj dnes, podnikalo viacero
takýchto cudzincov v takej oblasti - bistier, cukrární. Išlo o nezvyčajnú situáciu v tom čase a nestáva sa
často, že by ústavný činiteľ mal pridelenú ochranku, bola to mimoriadne pridelená ochranka poslancovi,
preto ich to zaujalo. Uviedol, že toho človeka nepozná, po odvysielaní reportáže ich nikto nekontaktoval
a ak b ich kontaktoval, pre komerčnú televíziu by to bol určite zaujímavý moment a poskytli by mu priestor

na vyjadrenie. Minimálne on sa vždy snaží vrátiť sa k témam, ak v nich nastal nejaký posun.

Svedok Y. Y. uviedol, že o tejto veci sa dočítal z novín v Korzári, s kolegami sa o obsahu relácie bavili,
pretože F. všetci poznali, chodil k nim na kávu do herne, predtým s ním vychádzali kamarátsky dobre,
po odvysielaní relácie si povedali, že by si sním mali dať pokoj a nebaviť sa s ním, lebo čo videli nie

je dobré a taktiež aké reči sa o ňom vedú. Od tej doby chodí tam aj teraz na kávu, ale vôbec s ním
nekomunikujú na takej úrovni ako predtým, teraz sa v podstate len pozdravia a to je všetko, aspoň z jeho
strany. Navrhovateľa pozná z práce, z herne, kde pracuje ako čašník. Uviedol, že pred odvysielaním
relácie bol navrhovateľ veselý a zábavný chlap, po odvysielaní relácie sedel pri stole sám a čumel do
blba, nik s ním nekomunikoval.

Z vykonaného dokazovania je nesporné, že v televízii Markíza bolo dňa 19.12.2005 v hlavnom
spravodajstve o 19.00 hod. odvysielané:Objednaná vražda E. H.
Text:
Poslancovi Národnej rady a primátorovi T. E. H. ide o život. Nepretržite ho stráži niekoľko bodyguardov.

Istý podnikateľ si totiž údajne objednal jeho fyzickú likvidáciu. Podľa našich informácií za nájomnú vraždu
už tento muž aj zaplatil. T. primátor z toho zatiaľ vedu nerobí, no priznáva, že žiť s pocitom, že vám ide
niekto po krku, nie je vôbec nič príjemné.
E.: "Poviem vám pravdu, je to sila."
Nikto sa mu ale osobne nevyhrážal, nedostal dokonca ani výhražný list.

E.: ".Ja som sa všetko dozvedel od polície."
Polícia ale celý prípad komentuje veľmi stručne.
Ján Packa, riadite! Úradu na ochranu ústavných činiteľov: "Boli zistené poznatky, že pán
primátor a súčasnej poslanec Národnej rady je ohrozený na živote a na základe toho mu
bola pridelená ochrana."
Podľa dostupných informácií si nájomnú vraždu údajne objednal istý podnikateľ pôvodom z

Y.. Ten mal v centre T. cukráreň, za ktorú neplatil nájomné a tak ho nechal
popradský primátor z priestorov vysťahovať.
E. H., primátor mesta T.: "Som sa vždycky choval principiálne a asi to
niektorým ľuďom nevyhovuje."
Poprad dnes navštívil aj premiér H.. Ten ale o tom nič nevedel. No s podobnými

problémami sa aj on stretáva často.
Y. H.(SDKÚ), predseda vlády: "Dostávam obálky s rôznymi práškami, nerobme
z toho neprimerané reakcie."
Popradský primátor sa nateraz vozí v špeciálnom aute. Čo ale mieni polícia podniknúť, šéf
slovenských ochrankárov neprezradil.

Ján Packa, riaditeľ Úradu na ochranu ústavných činiteľov: "Môžeme z tejto situácie alebo v
tomto čase sa dá povedať len toto, nakoľko prípad je vo vyšetrovaní a druhá strana tiež
pozerá Televízne noviny."
E. H. sa zabitím vyhrážal iný muž už minulý rok. Aj po dnešku ale všetko rieši
chladnou hlavou.

E. H., primátor mesta T.: "Nebojím sa, nedám sa zastrašiť a za svojimi
rozhodnutiami si naďalej stojím."
Čo bude ďalej, to polícia tají. Je to ale zrejme ticho pred búrkou a dá sa predpokladať, že
tohtoročná zima bude pod Tatrami pre niekoho poriadne horúca.
R. M., TV Markíza.

Právo na ochranu osobnosti a na primeranú satisfakciu má fyzická osoba v zmysle § 13 ods. 1
Občianskeho zákonníka iba proti neoprávneným zásahom. Neoprávneným zásahom je taký zásah,
ktorý je v rozpore s platnými právnymi predpismi. Oprávnenosť informovať o konaní, vlastnostiach,
udalostiachtýkajúcichsakonkrétnejosobyjepotrebnéposudzovaťvzhľadomnadanúosobuaokolnosti,

za ktorých dochádza k šíreniu informácií.
Súd sa stotožňuje s právnym názorom odporcu, že všetky informácie, ktoré v danom príspevku odzneli
boli polemického
charakteru , použité boli výrazové prostriedky typu „....si mal údajne objednať "za službu
mal údajne aj zaplatiť..."

Podľa právneho názoru "Ústavného súdu ČR II. ÚS 357/96 : „... polemické výroky zásadne vylučujú
zásah do práva na ochranu osobnosti podľa § 11 a nasl. OZ, pretože každý názor, stanovisko, kritika,
a to dokonca nielen polemicky uvedená, je zásadne prípustná, pretože sloboda prejavu je jednou z
najdôležitejších zásad demokratickej spoločnosti.."
Zároveň v príspevku odzneli výlučne iba informácie, ktoré redaktorovi poskytli oficiálne

orgány štátnej správy.

Redaktor nepoužil žiadne vlastné úvahy , hodnotiace kritériá , skutočnosti nekomentoval,
neprikláňal sa tak na stranu jednej alebo druhej strany.
Novinári nemôžu podľa nálezu Ústavného súdu znášať zodpovednosť za to, že šíria

informácie poskytnuté organmi činnými v trestnom konaní, pretože to je ich úloha
a poslanie. Je naopak na orgánoch štátu, aby zvážili, ktoré informácie a v akom rozsahu
možno prostredníctvom novinárov ( médií) verejnosti sprístupniť. Zároveň každý má právo
spoľahnúť sa na to, že štátny orgán voči nemu koná v súlade s Ústavou a zákonom, pričomnemôže znášať negatívne následky preto, že tak štátny orgán nekoná / "I. ÚS 2/1999/.
Odporca nemal k dispozícii trestný spis, preto nemohol hodnotiť ani reálne zistiť, nakoľko
sú tvrdenia orgánov činných v trestnom konaní overené alebo pravdivé, mohol sa len

legitímne spoľahnúť na tie informácie, ktoré mu boli poskytnuté a len tie mohol zverejniť.
Zároveň nie je úlohou novinára a ani nie je legitímne uverejniť len niečo z informácií, ktoré mu orgány
činné v trestnom konaní poskytnú.
Zároveň je dôležité upozorniť na fakt, že navrhovateľ skutočne nebol v príspevku
pomenovaný tak, aby opis danej osoby poskytol divákovi dostatočné informácie, na

základe ktorých by širšia verejnosť mala možnosť jednoznačne dotyčného navrhovateľa
identifikovať ako osobu, o ktorej sa hovorí.
Opis osoby neobsahoval žiadne prvky osobnostného charakteru / meno, priezvisko,
fotografia, bydlisko etc.../
Popis danej osoby bol všeobecný, nakoľko v danom čase bolo zrejmé, že redaktorovi
poskytnuté informácie sú v štádiu vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní.

V príspevku bol uvedený len pôvod danej osoby a informácia o tom, že dotyčná osoba prevádzkovala
espreso v Poprade, uvádzame, že takýchto prevádzkarní je v Poprade množstvo a na základe týchto
identifikačných znakov sa mohli s navrhovateľom ako s osobou, o ktorej mal údajne byť príspevok
stotožniť výlučne osoby, ktoré navrhovateľa poznajú veľmi blízko, teda nie každý. Jednalo sa o široko
postavené identifikačné znaky. Táto skutočnosť bola potvrdená aj uskutočneným dokazovaním, teda

výsluchom svedkov. Všetci svedkovia , okrem blízkej priateľky navrhovateľa, ktorá má jednoznačne
nepopierateľný záujem na výsledku súdneho konania, vypovedali, že osobu navrhovateľa ako osobu, o
ktorej mal byť inkriminovaný príspevok rozpoznali na základe toho, že sám sa tak identifikoval a stotožnil
s touto osobou.
Svedok R. M. / ako redaktor príspevku/ ako svedok vypovedal, že až do momentu, kedy sa dozvedel o

podaní žalobného návrhu sám osobne vôbec nevedel, kto má byť osobou údajne podozrivou, o ktorej
ho informovali orgány činné v trestnom konaní.
Zároveň je dôležité pre posúdenie oprávnenosti nároku navrhovateľa upriamiť pozornosť aj
na skutočnosť, že v príspevku neodzneli žiadne informácie, ktoré by divákovi vnútili alebo
podkladali záver, že osoba, o ktorej sa v príspevku hovorí, je obvinená alebo vinná

z páchania akejkoľvek trestnej činnosti .
Naopak, v danom čase odzneli v príspevku výlučne informácie , ktoré v danom čase
zodpovedali poznatkom orgánov činných v trestnom konaní, teda to, čo v danej chvíli bolo
známe.

Informácie o osobe navrhovateľa, ktoré v príspevku odzneli boli výlučne informáciami, ktoré
veľmi úzko súviseli s podstatou veci, t.j. s ohrozením bezpečnosti (života) verejného činiteľa,
mali úzku vecnú súvislosť s danou kauzou, keďže naznačovali motív a približovali len
okolnosti prípadu.
Neexistuje žiaden zákon, ktorý by zakazoval informovať o podozreniach, ktoré orgány činné

v trestnom konaní vyslovili voči určitým osobám, ak sa informácie sprostredkúvajú
korektne. Z judikatúry Ústavného súdu vyplýva, že prezumpciu neviny neporušujú také
výroky, ktoré len vyjadrujú stav podozrenia zo spáchaného trestného činu / nález III ÚS
83/01/ .
Informácie teda pochádzali z iného zdroja, nepochádzali od odporcu, tento len konal

v dobrej viere, že poskytované informácie od orgánu štátnej správy sú overené a zodpovedajú
aktuálnym poznatkom orgánov činných v trestnom konaní.

Za situácie, ak novinár vychádza z dôveryhodných informácii s cieľom priniesť správu o otázkach
legitímneho verejného záujmu postupujúc tak v dobrej viere a v súlade s novinárskou etikou a napriek

tomu je za výkon slobody prejavu postihnutý, je zrejmé, že takýto postup výrazne (dokonca absolútne)
odstrašuje tlač od šírenia informácii o otázkach legitímneho verejného záujmu. Tým sa súčasne
devalvuje hodnota slobody prejavu v demokratickej spoločnosti, ktorá má pre ňu podľa Európskeho súdu
zásadný význam. Inými slovami povedané, napriek tomu, že novinár urobí všetko správne, je postihnutý,
čo je absurdné.

Podľa právneho názoru Ústavného súdu ČR vyjadreným v náleze č. I.ÚS 453/03 : „vecou verejnou
je nielen agenda štátnych inštitúcií, ako aj osôb pôsobiacich vo verejnom živote, t.j. napríklad činnosť
politikov, úradníkov, sudcov, advokátov aleo kandidátov, vecou verejnou jeaj umenie vrátane novinárskych aktivít a ďalej všetko, čo na seba upútava pozornosť. Tieto verejné
záležitosti môžu byť verejne posudzované" - uvádzame že v prípade žalobného návrhu sa jednalo o
vec verejného záujmu jednoznačne a nespochybniteľné, nakoľko vecou verejného záujmu musí byť

informácia poskytnutá novinárovi orgánmi činnými v trestnom konaní o skutočnosti, ktorej obsahom
je ...ohrozenie života primátora mesta Poprad, poslanca Národnej rady .. teda verejného činiteľa ...
Novinár teda informoval o otázkach tzv. legitímneho verejného záujmu.
Dôležitým faktorom, na ktorý je nutné prihliadať , je teda skutočnosť, že počas prípravy a odvysielania
príspevku bol verejný záujem na vyhotovení a odvysielaní príspevku. Tento záujem bol daný nutnosťou

odstránenia takého spoločenského nešváru, akým bezpochyby podozrenie z ohrozenia života verejného
činiteľa v demokratickej spoločnosti je .
Podozrenie z ohrozenia života verejného činiteľa síce následne v dôsledku vyšetrovania nebolo
potvrdené , avšak v čase odvysielania príspevku odporca nemohol mať vedomosť o tom, ako sa
vyšetrovanie v trestnej veci ukončí.
Podľa nálezu Ústavného súdu SR sp. Zn. II. ÚS 28/96 „slobodou prejavu sa človeku umožňuje

vysloviť alebo zamlčať svoje city, myšlienky a názory. Prostredníctvom práva prijímať, vyhľadávať a
rozširovať idey a informácie sa každému umožňuje dozvedieť sa informáciu a získať informáciu do
svojej dispozičnej sféry a v nej informáciu spracovať pre svoju potrebu i potrebu iných", dodávame že
obzvlášťprepotrebytelevíznehospravodajstva,ktoréspolusostatnýmizákonomtaxatívnestanovenými
výnimkami (§12 ods. 3 Občianskeho zákonníka) umožňuje spracovať a použiť záznamy fyzickej osoby

alebo jej prejavy aj bez jej súhlasu."
Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva v rozsudku vo veci Observer a Cruardian z roku 1991 (A-216,
§ 43) k otázke stanovenia hranice medzi slobodou prejavu, právom verejnosti na informácie a ochranou
tretích osôb vyslovil nasledovne: „Aj keď tlač nesmie prekročiť vymedzené hranice, predovšetkým
ochranu cti tretích osôb, má šíriť informácie a myšlienky verejného záujmu. S jej funkciou šíriť informácie

je neoddeliteľne spojené právo verejnosti informácie prijímať. Inak by nemohla tlač zastávať svoju
dôležitú úlohu „strážcu demokracie". Sloboda prejavu tak, ako je vymedzená v či. 10 Dohovoru, podlieha
viacerým výnimkám, ktoré je však potrebné vykladať reštriktívne a nevyhnutnosť každého obmedzenia
musí byť presvedčivo dokázaná."
Podľa nálezu I ÚS 4/02, I. ÚS 36/02,1. ÚS 193/03 „.... obmedzení akéhokoľvek základného práva

alebo slobody. A teda aj slobody prejavu možno považovať za ústavne akceptovateľné len vtedy, ak
ide o obmedzenie, ktoré bolo ustanovené zákonom, resp. na základe zákona, zodpovedá niektorému
ustanovenému legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti na dosiahnutie
sledovaného cieľa, t.j. ospravedlňuje ho existencia naliehavej spoločenskej potreby a primerane
(spravodlivo) vyvážený vzťah medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom, t.j. musí ísť o

obmedzenie, ktoré je v súlade so zásadou proporcionality..."
Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy postavenie odporcu ako osoby ktorej zákon č. 308/2000 Zb.
o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Zb. o telekomunikáciách v § 16 ukladá v
súvislosti s poskytovaním a vysielaním informácii povinnosti: „Medzi základné povinnosti vysielateľa
patrí zabezpečenie všestrannosti informácii a názorovej plurality v rámci vysielanej programovej služby

a rovnako patrí medzi osobitné povinnosti vysielateľa aj vykonávanie služby veciam verejného alebo
iného spoločenského záujmu a prispievanie k rozvoju demokratickej spoločnosti."
V prípade, ako už je uvedené vyššie, nešlo len o právo na informáciu, ale aj o povinnosť odporcu
ako držiteľa licencie na televízne vysielanie informovať verejnosť. Právo šíriť a prijímať informácie
patrí medzi základné práva a slobody prirodzenoprávnej povahy, ktoré je garantované slovenským

právnym poriadkom a medzinárodným právom. K obmedzeniu slobody prejavu môže dôjsť len v prípade
nevyhnutnosti takéhoto opatrenia v demokratickej spoločnosti pri súčasnom splnení taxatívne určených
podmienok a iba zákonom alebo na jeho základe. Pri posudzovaní skutkového stavu danej veci treba
upriamiť pozornosť najmä
na čl. 14 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky uverejnenej pod č. 460/1992 Zb., ktorá garantuje

základné ľudské práva a slobody. Odvodzujúc od toho, má ďalej mimoriadny význam ustanovenie či.
11 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných
slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom,
majúprednosťpredjejzákonmi,akzabezpečujúväčšírozsahzákladnýchprávaslobôd.Vtejtosúvislosti
preto nadobúda osobitné postavenie Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd dojednaný v Ríme

4. novembra 1950 uverejnený ako oznámenie pod č. 209/1992 Zb.. V nadväznosti na citovaný či. 11
Ústavy Slovenskej republiky preto v aplikačnej časti pri rozhodovaní vo veciach základných ľudských
práv a slobôd treba rešpektovať ustanovenia uvedeného dohovoru, ak vnútorná úprava nezabezpečuje
väčší rozsah práv a slobôd. Kľúčovou otázkou pre aplikáciu ustanovení § 11 a nasl. Občianskehozákonníka je správny výklad či. 10 Rímskeho dohovoru (ďalej len „Dohovor"). Podľa Ústavy SR,
ako aj Dohovoru, musí byť pre obmedzenie slobody prejavu a práva na informácie predovšetkým
splnená podmienka nevyhnutnosti v demokratickej spoločnosti, pričom toto obmedzenie musí sledovať

legitímny cieľ, nesmie prekročiť nevyhnutnú mieru postačujúcu pre ochranu legitímneho záujmu. Pojem
„nevyhnutý" v demokratickej spoločnosti predpokladá, že obmedzujúci zásah orgánu verejnej moci
zodpovedá naliehavej sociálnej potrebe, že je primeraný sledovanému legitímnemu účelu, a že motívy,
na ktoré sa odvoláva vnútroštátny orgán, aby ho ospravedlnili, sú relevantné a dostatočné. Sloboda
prejavu tak, ako je vymedzená v či. 10 Dohovoru samozrejme podlieha aj výnimkám, ktoré je však

potrebné vykladať reštriktívne a nevyhnutnosť každého obmedzenia musí byť presvedčivo dokázaná. K
zdôvodneniu potreby nevyhnutnosti zásahu do práva odporcu garantovaného Dohovorom a dokázaniu
nevyhnutnosti zásahu obsiahnutého ani žalobným návrhom ani v konaní na súde neprišlo.
Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že o danej veci v danom čase informovali okrem odporcu aj
mnohé iné spravodajské média je teda zrejmé, že daná informácia nebola informáciou, pre ktorú by mal
byť odporca sankcionovaný a o ktorej mal mlčať.

Z judikatúry ESĽP vyplýva, že privilegované postavenie z hľadiska ochrany slobody prejavu patrí
novinárom a masmédiám, a to zvlášť pri informovaní o veciach verejného záujmu. Novinári majú
(sociálnu) povinnosť poskytovať informácie aj myšlienky týkajúce sa všetkých záležitostí verejného
záujmu a verejnosť má právo takéto informácie aj dostať. Novinárom je dokonca umožnené používať
určitú mieru preháňania a provokácie.

Súd má za to, že v odvysielanom príspevku boli uverejnené z jeho strany pravdivé informácie vo veci
podozrenia z trestnej činnosti neidentifikovanej osoby . Je potrebné poukázať na nález Ústavného súdu
ČR 156/99, v zmysle ktorého s ťažkosťami sa dá trvať na naprostej presnosti skutkových tvrdení a
klásť tak na novinára vo svojich dôsledkoch nesplniteľné nároky. Každé zverejnenie nepravdivého údaju
nemusí automaticky znamenať neoprávnený zásah do osobnostných práv, pretože taký zásah je daný

vtedy, ak presiahol v konkrétnom prípade určitú mieru intenzity v takej miere, ktorú v demokratickej
spoločnosti nemožno tolerovať.
Súd sa stotožňuje a s rozhodnutím Ústavného súdu SR H. ÚS 10/1999 ako aj konštantnej judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý v rôznych rozhodnutiach vyslovil právne názory, že uloženie
sankcií médiám predstavuje určitý druh cenzúry za účelom ich odradenia od vysielania obdobných

názorov v budúcnosti (Observer and Guardian v Spojené kráľovstvo, Serieš A No. 216, Thorgier
Thorgeirson v Island, serieš A No 239 a pod.).
Požiadavka finančnej satisfakcie:
„Iba v prípade, ak sa dostatočne preukáže reakcia svedčiaca o znížení dôstojnosti alebo vážnosti v
spoločnosti v značnej miere v zmysle §13 ods. 2 OZ, môže byť fyzickej osobe výnimočne subsidiárne

priznaná náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Určenie výšky náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch je síce predmetom voľnej úvahy súdu, nie však jeho nepreskúmateľnou ľubovôľou. Súd
musí vždy vychádzať z riadne zisteného skutkového stavu a na základe neho založiť svoje rozhodnutie
na celkom konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách a dôkazoch, ktoré by objasnili, ako a akým
spôsobomdifarmujúceúdajevpredmetnomlistezasiahlidôstojnosťalebovážnosťžalobcuvspoločnosti

a s akými nepriaznivými dôsledkami" (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 15/031.
Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka:
„Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na
ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky zásahov, aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie."

Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka:
„Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere
znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmu v peniazoch."
Podľa právnej teórie teda zadosťučinenie podľa § 13 OZ môže byť dvojaké:

A/ morálne nepeňažité plnenie
B/ zadosťučinenie v peniazoch -finančná satisfakcia
A/ Ak môže byť vzniknutá nemajetková ujma na osobnosti fyzickej osoby primerane zmiernená niektorou
z foriem morálneho zadosťučinenia a tak naplnený hlavný cieľ sledovaný § 13 OZ, má poskytnutie tejto
formy morálneho zadosťučinenia prednosť. Primeranosť morálneho zadosťučinenia znamená, že táto

forma zadosťučinenia je k náprave nemajetkovej ujmy podľa okolností každého konkrétneho prípadu
postačujúca a tým aj účinná.
Za satisfakciu morálnej povahy je možné považovať aj navrhovateľom požadované peňažné
zadosťučinenie v mimoriadne malom rozsahu- tzv. symbolická satisfakcia /napr. 1 Sk/. V takýchprípadoch je zrejmé, že navrhovateľovi ide v spore o morálnu nápravu porušených osobnostných práv
a nie o peniaze.
B/ priznanie zadosťučinenia v peniazoch súdom predpokladá splnenie určitých zákonom kvalifikovaných

podmienok /§ 13 ods. 2 OZ/, ktoré musia byť naplnené kumulatívne.
BI/ morálne zadosťučinenie sa javí v konkrétnom prípade nepostačujúce a tým aj neúčinné. Podľa
súdnej praxe pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch, musí mať súd vždy spoľahlivo
preukázané, že sú tu okolnosti dokladujúce, že v konkrétnom prípade nestačí zadosťučinenie podľa §
13 ods. 1 OZ.

B2/ neoprávneným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti fyzickej osoby či jej vážnosti v značnej miere.
V tomto prípade musí ísť o takú nemajetkovú ujmu na osobnosti fyzickej osoby, ktorú táto vzhľadom
k intenzite, k rozsahu, k trvaniu, najmä k verejnému ohlasu nepriaznivého následku spočívajúceho v
znížení ľudskej dôstojnosti či vážnosti v spoločnosti pociťuje objektívne posudzované ako závažnú.
Nemajetkovú ujmu v oblasti občianskeho práva spočívajúcu v znížení dôstojnosti alebo vážnosti fyzickej
osoby v spoločnosti v značnej miere, je potrebné hodnotiť vždy objektívne s prihliadnutím na konkrétnu

situáciu, za ktorej k neoprávnenému zásahu došlo /tzv. konkrétne uplatnenie objektívneho kritéria/ ako
aj k osobe postihnutej fyzickej osoby, najmä vzhľadom na jej vek a jej postavenie /tzv. diferencované
uplatnenie objektívneho kritéria/.

Ak súd dospeje na základe všetkých zistení k záveru, že v konkrétnom prípade ku zníženiu dôstojnosti

fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere skutočne došlo, prizná postihnutej fyzickej
osobe zadosťučinenie v peniazoch.
Nestačí teda len možnosť zníženia dôstojnosti a vážnosti fyzickej osoby v značnej miere , ale súdom
musí byť vždy zistené, že k tomuto zníženiu skutočne došlo.
Iné, ako uvedené kritéria nemôže súd pri rozhodovaní o tejto otázke vziať na zreteľ. Zákon taxatívne

vymedzuje kritériá, z ktorých súd musí vychádzať ex offo pri určovaní výšky primeraného zadosťučinenia
v peniazoch.
Súd zastáva názor, že v predmetnom konaní neprišlo k preukázaniu a spoľahlivému zisteniu , že
navrhovateľova vážnosť a česť v spoločnosti v súvislosti s odvysielaním príspevku v TV MARKÍZA bola
znížená v značnej miere, a teda že existuje zákonný nárok žalobcu na priznanie nemajetkovej ujmy v

peniazoch.
Súd má za to, že navrhovateľ v predmetnom konaní neuniesol dôkaznú povinnosť, dôkazné bremeno v
súvislosti s preukázaním zníženia dôstojnosti a vážnosti v spoločnosti v značnej miere .

Požiadavka morálnej satisfakcie:

Obsahom ospravedlnenia by podľa ustálenej judikatúry mali byť skutočnosti tvoriace uvedenie údajov,
ktorými preukázateľne bolo do práv navrhovateľa zasiahnuté a uvedením nápravy vadného stavu.

V príspevku odvysielanom dňa 19.12.2005 nebola osoba navrhovateľa identifikovaná menom a
priezviskom, identifikácia navrhovateľa bola uskutočnená výlučne všeobecne.

znení ospravedlnenia navrhovateľ preto podľa názoru súdu požaduje odvysielať skutočnosti idúce nad
rámec reálne odvysielaného.

To že sa navrhovateľ stotožnil v príspevku odvysielanými informáciami nesvedčí o tom, a ani nebolo v
konaní preukázané, že sa s touto informáciou stotožnili aj diváci, alebo verejnosť.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ,zastáva súd názor, že odporca odvysielaním príspevku dňa
19.12.2005 v znení tak ako je uvedené vyššie len realizoval svoje právo na slobodu prejavu a slobodné

rozširovanie informácií ústavou akceptovateľným spôsobom , a že sa nedopustil neprimeraného zásahu
do práva na ochranu osobnosti navrhovateľa.

Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobný návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 149 ods. 1 O.s.p., priznal v
spore úspešnému odporcovi 1064,76 EUR titulom náhrady trov právneho zastúpenia , vyúčtovaných v
súlade s vyhl.č. 655/2004 Z.z. v platnom znení, kedy základom pre výpočet odmeny advokáta je tarifná
hodnota 2.000EUR nasledovne:1. Prevzatie a príprava zastúpenia dňa 25.02.2009 81,33 eur
Režijný paušál vo výške 6,95 eur

2. Písomné podanie zo dňa 25.02.2009 81,33 eur
Režijný paušál vo výške 6,95 eur
3. Pojednávanie dňa 15.02.2010 81,33 eur
Režijný paušál vo výške 7,21 eur
4. Vyjadrenie k návrhu na zámenu účastníkov /1/2zákl.s./

Zo dňa 03.05.2010 40,66 eur
Režijný paušál vo výške 7,21 eur
5. Vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa voči uzneseniu 5C 532/2008-170
zo dňa 03.02.2011 /1/2 zákl.s./ 40,66 eur
Režijný paušál vo výške 7,41 eur
6. Pojednávanie dňa 21.11.2011 81,33 eur

Režijný paušál vo výške 7,41 eur
7. Pojednávanie na OS Poprad v trvaní 5 hodín , t.j. 3 úkony / 243,99 eur
Režijný paušál vo výške 7,63 eur
8. Pojednávanie dňa 11.10.2012 81,33 eur
Režijný paušál vo výške 7,63 eur

9. Písomná záverečná reč zo dňa 28.01.2013 1/2/ zákl.s./ 40,66 eur
Režijný paušál vo výške 7,81 eur

SPOLU 887,30 eur + 20% DPH /177,46 eur DPH/ ................1.064,76 eur

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
ochrana osobnosti navrhovateľa, ktorý sa cíti byť dotknutý na cti z dôvodu odvysielania informácie TV
Markíza

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde
písomne v 2 vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať náležitosti všeobecné každého podania podľa § 42 ods. 3
O.s.p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a

datované, v dostatočnom počte rovnopisov a s prílohami, v opačnom prípade bude rovnopis s prílohami
vyhotovený na trovy účastníka), § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa rozhodnutie napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.