Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Odmietajúce podanie Judgement was issued on Thursday, April 13, 2016

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Cdo/518/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213674
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Machyniak
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:6912213674.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Grösslingova 4, v mene ktorej koná ako konateľ advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD.,
proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom

súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 7 C 104/2012, o dovolaniach žalobkyne proti uzneseniam Krajského
súdu v Banskej Bystrici z 2. júla 2015 sp. zn. 43 Co 262/2015 a z 2. júla 2015 sp. zn. 43 Co 264/2015,
takto

r o z h o d o l :

Dovolania o d m i e t a .
Návrh na prerušenie dovolacieho konania z a m i e t a.
Žalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacích konaní.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 10. decembra 2014 č. k. 7 C
104/2012-24 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 66 eur za vznesenie námietky
zaujatosti.
O odvolaní žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „odvolací súd“) uznesením z 2. júla 2015
sp. zn. 43 Co 262/2015 rozhodol tak, že potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

správne. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa vzniesla námietku zaujatosti voči zákonnému
sudcovi. Následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku zaujatosti
označil za správny. Dodal, že vecné oslobodenie občianskeho súdneho konania od súdneho poplatku
podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení účinnom do 30. septembra 2012 sa nevzťahuje aj na súdny poplatok za vznesenie
námietky zaujatosti podľa položky č. 17a Sadzobníka.

Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Žiadala zrušiť rozhodnutia súdov
oboch nižších stupňov. Dovolanie odôvodnila dovolacím dôvodom uvedeným v ustanovení § 241 ods.
2 písm. a/ O. s. p. Dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. konkretizovala vadami konania
podľa § 237 ods. 1 písm. e/, f/, a g/ O. s. p. (t. j., že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa
zákona bol potrebný, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
že rozhodoval vylúčený sudca, a že súd bol nesprávne obsadený). Zároveň navrhla, aby konajúci súd

prerušil konanie a predložil návrh na vyslovenie nesúladu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov
s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Ústavnému súdu Slovenskej republiky. Návrh na prerušenie
konania odôvodnila tým, že poplatok za námietku zaujatosti má povahu poplatku za vyjadrenie sa k
otázke nestrannosti sudcu, čo je neprípustný zásah do základného práva na spravodlivý proces, vrátane
práva na nestranný súd.
Súd prvého stupňa uznesením zo 17. februára 2015 č. k. 7 C 104/2012-121 uložil žalobkyni povinnosť

zaplatiť súdny poplatok vo výške 20 eur za podané odvolanie.O odvolaní žalobkyne odvolací súd uznesením z 2. júla 2015 sp. zn. 43 Co 264/2015 rozhodol tak,
že potvrdil napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne. V odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že žalobkyni vznikla podaním odvolania poplatková povinnosť v súlade s ustanovením § 2 ods.

4, s ustanovením § 5 ods. 1 písm. a) a s ustanovením § 6 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobkyne, že v
danom prípade je konanie vecne oslobodené od súdneho poplatku podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm.
k) zákona o súdnych poplatkoch v znení účinnom do 30. septembra 2012. Uviedol, že poplatkový úkon
bol navrhnutý po 30. septembri 2012, kedy sa naň už vecné oslobodenie nevzťahovalo.

Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie. Napadnuté rozhodnutie
označila za prekvapivé a priečiace sa zákonu. Súdy jej vyrubili súdny poplatok, ktorý jej nemal byť
vyrubený a tým jej odňali možnosť konať pred súdom (ustanovenie § 241 ods. 2 písm. a/ O. s. p. v
spojení s ustanovením § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p.). Žiadala preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho
súdu, ako aj rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky skúmal najskôr dôvodnosť procesného návrhu žalobkyne na

prerušenie konania a dospel k záveru, že v predmetnej veci nie je daný dôvod na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. v spojení s ustanovením § 243c O .s. p.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O. s. p. súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí od
otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo
veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou,

zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi
návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Najvyšší súd Slovenskej republiky v prvom rade poukazuje na legálny výklad zákonodarcu, podľa
ktorého k opätovnému zavedeniu poplatku za vznesenie námietky zaujatosti uskutočnenému zákonom
č. 621/2005 Z. z. došlo v snahe zabrániť zneužívaniu tohto inštitútu. Poplatok za vznesenie námietky

zaujatosti má mať povahu kaucie, teda poplatníkovi sa vráti, ak námietku zaujatosti podal odôvodnene
(za tým účelom došlo predmetným zákonom aj k novelizácii § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Účelom zavedenia poplatku za vznesenie
námietky zaujatosti tak bolo zamedzenie zbytočnému predlžovaniu súdneho konania predkladaním
neodôvodnených námietok zaujatosti.

K žalobkyňou tvrdenému rozporu položky 17a Sadzobníka súdnych poplatkov s čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky najvyšší súd poznamenáva, že Ústavný súd Slovenskej republiky sa obdobnou
otázkou opakovane zaoberal a dospel k záveru, že uloženie poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych
veciach nemožno samo osebe považovať za rozporné s právom na prístup k súdu v zmysle čl. 46 ods. 1
ústavy alebo čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (porovnaj I. ÚS 176/03,

I. ÚS 45/09, I. ÚS 464/2010). Aby však konkrétna poplatková povinnosť obstála ako prípustný zásah do
základného práva na súdnu ochranu, musí nielen sledovať legitímny cieľ, ale tiež rešpektovať ústavou
predpokladané medze vyplývajúce z princípu proporcionality. Konkrétne opatrenie obmedzujúce právo
jednotlivca na prístup k súdu musí byť primerané svojmu účelu a nesmie jednotlivcovi zužovať prístup
k súdu takým spôsobom alebo v takej miere, že bude narušená samotná podstata tohto základného

práva (PL. ÚS 56/07).
Právnaúpravasúdnehopoplatkuzavznesenienámietkyzaujatosti jepodľanajvyššiehosúduprimeraná
svojmu cieľu a prispieva k zachovaniu iného ústavou zaručeného práva a to práva na prerokovanie veci
v primeranej lehote. Jej zavedenie nebráni účastníkovi vyjadriť sa k otázke zaujatosti sudcu a teda nejde
o opatrenie, ktoré by jednotlivcovi zužovalo prístup súdu v takej miere, že by to narušovalo samotnú

podstatu základného práva vyplývajúceho z čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa preto nestotožnil s názorom dovolateľky, že zavedením súdneho
poplatkuzavznesenienámietkyzaujatosti ide oneprípustnýzásah dozákladnéhoprávanaspravodlivý
proces, vrátane práva na nestranný súd, garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a jej návrh na prerušenie dovolacieho konania zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky následne ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že
dovolania podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s ustanovením § 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.,
skúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O. s. p.), či jej dovolania sú procesne
prípustné a dospel k záveru, že dovolania treba odmietnuť.
V prípade dovolania proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystri z 2. júla 2015 sp. zn. 43 Co

262/2015 ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom
konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené
na najvyššom súde pod sp. zn. 6 Cdo 291/2013, 6 Cdo 417/2013, 6 Cdo 120/2014, 6 Cdo 281/2014, 6
Cdo 301/2014, 6 Cdo 304/2014, 1 Cdo 122/2014, 3 Cdo 310/2014, 4 Cdo 229/2014, 5 Cdo 311/2014.Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu
stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne, ktoré smeruje proti uzneseniu Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 2. júla 2015 sp. zn. 43 Co 262/2015 podľa § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. v
spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. ako neprípustné odmietol.
V prípade dovolania žalobkyne podaného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 2. júla
2015 sp. zn. 43 Co 264/2015, ide taktiež o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte
väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej

dovolateľky - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 6 Cdo 221/2014, 6 Cdo 219/2014, 6
Cdo 236/2014, 6 Cdo 295/2014, 6 Cdo 253/2014, 6 Cdo 278/2014, 3 Cdo 428/2014, 5 Cdo 301/2014,
5 Cdo 390/2014, 5 Cdo 365/2014, 7 Cdo 398/2014, 7 Cdo 466/2014, 8 Cdo 265/2014. Dovolací súd
sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a
poukazuje na ne. V zmysle ustanovenia § 243b ods. 7 O. s. p. už ďalšie dôvody neuvádza.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobkyne, ktoré smeruje proti uzneseniu Krajského

súdu v Banskej Bystrici z 2. júla 2015 sp. zn. 43 Co 264/2015 podľa § 218 ods. 1 písm. c) O. s. p. v
spojení s § 243b ods. 5 O. s. p. ako neprípustné odmietol.
Dovolací súd nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacích konaní, keďže jej v
súvislosti s dovolacími konaniami žiadne trovy nevznikli (§ 243b ods. 5 O. s. p. v spojení s § 224 ods.
1 O. s. p., § 151 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.