Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 31, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/264/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314208769
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Rapčanová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5314208769.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne
Rapčanovej a členov senátu JUDr. Františka Potockého a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnom spore
žalobcu: Stredoslovenská energetika, a. s., so sídlom Žilina, Pri Rajčianke 8591/4B, IČO: 36 403
008, zastúpeného splnomocneným zástupcom SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Z. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. P. U., o

zaplatenie 674,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.
k. 4C/218/2014-59 zo dňa 15. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného vo výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti návrh zamietol zrušuje.

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania zrušuje a vec v tejto časti vracia okresnému
súdu na ďalšie konanie.

Vo výroku, ktorým súd návrhu vyhovel zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca rozsudkom č. k. 4C/218/2014-59 zo dňa 15. 12. 2015 uložil žalovanému zaplatiť
žalobcovi sumu 674,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 30,05 eur od 02. 03.
2012 do zaplatenia, zo sumy 54,85 eur od 01. 05. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy

30,05 eur od 09. 11. 2012 do zaplatenia, zo sumy 54,85 eur od 02. 01. 2013 do zaplatenia, zo sumy
3,- eurá od 05. 03. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,50 % ročne zo sumy 54,85 eur od 17. 05. 2013 do
zaplatenia a vo výške 8,25 % ročne zo sumy 3,- eurá od 05. 04. 2014 do zaplatenia, všetko v lehote do
3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, že návrhom doručeným dňa 24. 09. 2014 sa žalobca domáhal voči žalovanému

zaplatenia sumy 674,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % denne zo sumy 30,05 eur od 02.
03. 2012 do zaplatenia a zo sumy 54,85 eur od 01. 05. 2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % denne zo
sumy 30,05 eur od 09. 11. 2012 do zaplatenia, zo sumy 54,85 eur od 02. 01. 2013 do zaplatenia a zo
sumy 3,- eurá od 05. 03. 2013 do zaplatenia, vo výške 8,5 % denne zo sumy 54,85 eur od 17. 05. 2013
do zaplatenia a vo výške 8,25 % denne zo sumy 3,- eurá od 05. 04. 2014 do zaplatenia, na základe
zmluvy o dodávke a distribúcii elektriny.

Citujúc ust. § 20 ods. 1, 7 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov, § 52,
§ 53 ods. 1, 2, § 489 Občianskeho zákonníka súd žalobe čiastočne vyhovel, majúc za preukázané, že
žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o dodávke a distribúcii elektriny, na základe ktorej žalobca dodával
žalovanému elektrickú energiu, za ktorú bol žalovaný povinný uhrádzať žalobcovi ním vystavené faktúry.
Keďže žalovaný faktúry vystavené žalobcom za dodávky elektrickej energie spolu vo výške 674,90 eur
neuhradil, súd žalobe žalobcu v časti istiny vyhovel.

Pokiaľ ide o úrok z omeškania, súd konštatoval, že žalobcom uplatnený denný úrok z omeškania vo
výške 9 %, 8,75 %, 8,5 % a 8,25 % z jednotlivých súm je nezákonný. Z uvedeného dôvodu žalovanéhozaviazal na zaplatenie zákonného úroku z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení platnom ku dňu vzniku omeškania žalovaného tak, ako je
uvedené vo výroku rozsudku. Vo zvyšnej časti (uplatneného úroku z omeškania) súd žalobu zamietol,

považujúc žalobcom uplatnené úroky z omeškania vo výške 8,75 % a 9 %, t. j vo výške takmer 3285 %
ročne, za neprijateľné, nezákonné a v rozpore s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“)
a nakoľko žalobca mal vo veci úspech len čiastočný, pri väčšom úspechu žalovaného, ktorý si náhradu
trov konania neuplatnil, žiadneho z účastníkov na náhradu trov konania nezaviazal.

2. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výroku o trovách
konania, podal žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu odvolanie, ktorým sa domáhal
zrušenia napadnutého rozsudku v tejto časti a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
V odvolaní namietal nesprávne posúdenie vyčíslenia úroku z omeškania uplatneného v žalobe súdom.
Poukázal na to, že zo žaloby vyplýva, že si uplatňoval zákonný ročný úrok z omeškania, skratka p. a., nie

denný úrok ako to uviedol súd. Na základe podanej žaloby súd aj vydal platobný rozkaz zo dňa 29. 09.
2014, kde mu správne priznal uplatňovaný ročný úrok z omeškania a priznal mu aj náhradu trov konania.
Nakoľko zamietnutie nároku malo za priamy následok skutočnosť, že súd rozhodol o nepriznaní trov
právneho zastúpenia, nie je možné akceptovať ani výrok súdu o trovách konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Vzhľadom na to, že krajský súd vo veci rozhodoval za účinnosti nového procesného kódexu, zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.“), účinného od 01. 07. 2016, bol povinný pri
svojom postupe aplikovať novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 C. s. p.) s tým, že účinky procesných úkonov

uskutočnených do 30. 06. 2016 ostali zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.“). Zároveň súd v odôvodnení
prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní
(§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol
podľa § 389 ods. 1 písm. a/ C. s. p. zrušil, bez potreby nového rozhodnutia o spore v tejto časti a vo
výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. a/, c/ C. s. p. zrušil a spor v tejto časti (vo výroku o

trovách konania) podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

6. Preskúmaním napadnutého rozsudku, odvolania žalobcu a obsahu spisu odvolací súd dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu je v celom rozsahu dôvodné.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou s návrhom na vydanie platobného rozkazu,
doručenou okresnému súdu dňa 24. 09. 2014 domáhal vydania platobného rozkazu, ktorým by súd uložil
žalovanému do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 674,90 eur
s úrokmi z omeškania vo výške:
- 9 % p. a. (ročne, pozn. odvolacieho súdu) zo sumy 30,05 eur od 02. 03. 2012 do zaplatenia

- 9 % p. a. zo sumy 54,85 eur od dňa 01. 05. 2012 do zaplatenia
- 8,75 % p. a. zo sumy 30,05 eur od 09. 11. 2012 do zaplatenia
- 8,75 % p. a. zo sumy 54,85 eur od 02. 01. 2013 do zaplatenia
- 8,75 % p. a. zo sumy 3,- eurá od 05. 03. 2013 do zaplatenia
- 8,50 % p. a. zo sumy 54,85 eur od 17. 05. 2013 do zaplatenia

- 8,25 % p.a. zo sumy 3,- eur od 05. 04. 2014 do zaplatenia,
a trovy konania.

8. Okresný súd dňa 29. 09. 2014 vydal platobný rozkaz, ktorým žalobnému návrhu žalobcu v celom
rozsahu vyhovel. Potom čo sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, súd

uznesením č. k. 4C/218/2014-54 zo dňa 14. 09. 2015 platobný rozkaz zrušil a vo veci následne rozhodol
bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O. s. p. napadnutým rozsudkom, ktorým v časti
(totožnej s vydaným platobným rozkazom) žalobe žalobcu vyhovel a v časti žalobu zamietol s poukazomna to, že úrok z omeškania uplatnený žalobcom ako denný úrok považoval za nesúladný s predpismi
na ochranu spotrebiteľa.

9. Základnou procesnou podmienkou sporového konania je žaloba v zmysle § 131 C. s. p. (predtým § 79
ods. 1 O. s. p.), ktorá vymedzuje predmet konania, t. j. to, o čom má súd konať a rozhodnúť. V prípade
ak súd v sporovom konaní koná bez toho, aby bola podaná žaloba, ide o procesnú vadu konania.

10. Ako je zrejmé z obsahu spisu v predmetnom konaní, súd prvej inštancie prejednal spor medzi

stranami konania nad rámec vymedzený žalobným návrhom, keď neprihliadal na kvantitatívne
vymedzenie žalobného petitu vymedzujúceho predmet sporu, v dôsledku čoho bolo konanie pred súdom
prvej inštancie zaťažené procesnou vadou v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/ C. s. p.

11. V preskúmavanej veci sa totiž žalobca, pokiaľ ide o uplatnené príslušenstvo pohľadávky, podanou
žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia ročného úroku z omeškania, nie denného, ako to

mylne uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí. I keď žalobca v texte žaloby uviedol, že
nezaplatením faktúr v lehote ich splatnosti riadne a včas sa žalovaný dostal do omeškania, a teda ako
žalobca má nárok na úrok z omeškania z dlžných súm vo výške podľa platných právnych predpisov za
každý deň omeškania až do ich zaplatenia (ktoré konštatovanie je správne), z ďalšieho textu žaloby
ako aj samotného žalobného petitu jednoznačne a nesporne vyplýva, že žalobca si úrok z omeškania z

príslušných súm uplatnil ako ročný úrok (skratka p. a.), nie denný. O uvedenom nemal pochybnosti ani
súd prvej inštancie, keď na základe žaloby žalobcu vo veci vydal platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel
v celom rozsahu, v súlade so žalobným petitom. Nie je pritom zrejmé z akého dôvodu súd následne po
zrušení platobného rozkazu (len v dôsledku nemožnosti jeho doručenia žalovanému do vlastných rúk)
dospel k záveru, že podanou žalobou si žalobca v rámci uplatneného príslušenstva uplatnil denný úrok

z omeškania. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ súd zamietol žalobu žalobcu v časti, v ktorej uplatnený
denný úrok z omeškania presiahol zákonný ročný úrok z omeškania, rozhodol v tejto časti o nároku, pre
ktorý nebola podaná žaloba, a teda nebol predmetom konania. Súd prvej inštancie tak zaťažil konanie
procesnou vadou v zmysle § 365 ods. 1 písm. a/ C. s. p., ktorej existencia je dôvodom pre zrušenie
rozhodnutia odvolacím súdom (§ 389 ods. 1 písm. a/ C. s. p.).

12. S poukazom na uvedené procesné pochybenie súdu prvej inštancie odvolací súd napadnutý
rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým rozhodol nad rozsah žalobcom uplatneného nároku, a to
tak, že žalobu zamietol, zrušil, a to bez toho, aby súdu prvej inštancie spor v tejto časti vrátil na ďalšie
konanie, keď odvolaním nenapadnutým výrokom, ktorým súd žalobe vyhovel, bolo rozhodnuté o celom

predmete konania uplatnenom žalobou, a teda v spore samom už nie je o čom ďalej konať.

13. Nakoľko o trovách konania súd prvej inštancie rozhodol pri zohľadnení neúspechu žalobcu v
zamietajúcej časti, v dôsledku čoho dospel k záveru o väčšom úspechu žalovaného (bez toho, aby
tento konkretizoval, keď uvedenému záveru súdu zároveň nezodpovedá výrok o nepriznaní náhrady trov

žiadnemu z účastníkov konania), došlo v dôsledku procesnej vady konania i k nesprávnemu právnemu
posúdeniu sporu v tejto časti. Z uvedeného dôvodu odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku o trovách konania zrušil a vec v tejto časti (v časti trov konania) vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie v súlade s príslušnými
ustanoveniami Civilného sporového poriadku opätovne rozhodnúť o trovách prvoinštančného, ako aj

odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

14. Vo zvyšnej časti (vo výroku, ktorým súd žalobe vyhovel), ktorá nebola napadnutá odvolaním žiadnej
zo strán konania, zostáva rozhodnutie súdu prvej inštancie nedotknuté.

15. V závere odvolací súd uvádza, že nakoľko bol vo veci povinný aplikovať ustanovenia Civilného
sporového poriadku účinného od 01. 07. 2016, v úvodnej časti rozsudku už neuviedol opatrovníčku
žalovaného. I keď Civilný sporový poriadok naďalej upravuje procesné opatrovníctvo, procesného
opatrovníka možno ustanoviť len fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá
zákonného zástupcu, prípadne, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo je nečinný.

Vzhľadom na to, že žalovaný nie je osobou, ktorej procesná spôsobilosť by bola obmedzená, funkcia
opatrovníčky Anny Gáborovej ustanovenej žalovanému za opatrovníčku uznesením okresného súdu č.
k. 4C/218/2014-53 zo dňa 14. 09. 2015 počnúc dňom 01. 07. 2016 zanikla, a teda odvolací súd s ňou
ako s opatrovníčkou žalovaného ďalej nekonal.16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).