Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2613209576
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2613209576.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudkýň JUDr. Kataríny

Slováčekovej a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobkyne: R. L., nar. XX. D. XXXX, bytom V. U.,
O. X. XXX/XX, zast. advokátom: JUDr. Pavol Gráčik, Nitra, Farská 40, proti žalovanej: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o 4.361,23 eur
a príslušenstvo, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. 6C/137/2013-286
zo 16. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa má právo na náhradu účelne vynaložených trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. rozhodol o uložení povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobkyni 3.541,92 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 6. augusta 2013 do
zaplatenia; výrokom II. návrh vo zvyšku zamietol; výrokom III. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť súdny
poplatok za návrh v sume 212,50 na účet Okresného súdu Senica a výrokom IV. rozhodol o náhrade
trov konania tak, že uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 1.149,64
eur na účet zástupcu žalobkyne.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ustanovenia § 788 ods. 1, ods. 2; § 790
písm. a), b) a c); § 790 a § 793 O. z. (Občiansky zákonník - zák. č. 40/1964 Zb. v znení zmien a doplnkov)
ako aj ustanovením § 3 ods. 1 Nar. vlády SR č. 586/2008 v znení účinnom do 31. januára 2013 a vecne
vychádzal zo skutkových zistení, keď mal preukázané, že dňa 1. júla 2012 žalovaná ako poisťovateľ
uzatvorila so žalobkyňou ako poistníkom poistnú zmluvu, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie
motorového vozidla Mercedes Benz E 320 CDi e. č. SE505BT, so spoluúčasťou 5%, min. 165,97 eur. Po
uzatvorení zmluvy v čase od 21.00 hod. dňa 2. októbra 2012 do 6.40 hod. dňa 3. októbra 2012 došlo k

odcudzeniumotorovéhovozidlaažalovanáakopoisťovateľvyplatilažalobkyniplnenienasumu4.718,08
eur. Predmetná suma predstavuje rozdiel medzi sumou všeobecnej hodnoty vozidla určenej žalovanou
vo výške 7.258,58 eur a sumami 362,93 eur (spoluúčasť a 2.177,57 eur) (nedostatočné zabezpečenie
- 30%). Žalobkyňa v konaní žiadala o zaplatenie sumy 4.361,23 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi
sumou 9.079,31 eur (suma 8.517 eur predstavujúca všeobecnú hodnotu vozidla určeným znaleckým
posudkom vypracovaným na podnet právneho zástupcu žalobkyne + poistné do zániku poistenia) a
sumou 4.718,08 eur (žalovanou uhradené poistné plnenie). Prvoinštančný súd uviedol, že poisťovňa

musí už pri uzavieraní poistenej zmluvy vedieť, aké riziko jej vznikne v priebehu poistného pomeru, preto
je len prirodzené, že poisťovňa musí mať už v štádiu uzavretia zmluvy podobné informácie o možnosti
vzniku poistnej udalosti. V danom prípade z pripojenej poistnej zmluvy a vykonaného dokazovania
vyplynulo, že poisťovňa pri uzatváraní zmluvy poznala zabezpečovacie zariadenie vozidla, keď zobhliadky vozidla bola vyhotovená i fotodokumentácia, preto mala všetky informácie o zabezpečení
vozidla. Žalobkyňa nepovažovala zabezpečenie vozidla za nedostačujúce, pričom prvoinštančný súd
bol toho názoru, že predmetom poistnej zmluvy je motorové vozidlo, ktorého hodnota predstavuje

značne vyššiu finančnú sumu a nakoľko vykonávanie činnosti v oblasti poisťovníctva je predmetom
podnikateľskej činnosti žalovanej, muselo jej byť ako poisťovateľovi zrejmé, že zabezpečenie vozidla,
ak ho považovala za nedostatočné, je nevyhnutné vyriešiť a za tým účelom vykonať potrebné kroky
a opatrenia ešte pred uzatvorením poistnej zmluvy. Žalovaná poistila motorové vozidlo, keď k tomu
mala aj všetku potrebnú dokumentáciu, a preto nemožno od žalobkyne spravodlivo žiadať, aby zmenila

alebo vylepšila zabezpečovací systém až po uzatvorení zmluvy. Vyššie uvedená poistná zmluvy je v
zmysle § 52 ods. 1 O. z. spotrebiteľskou zmluvou, keďže k jej uzatvoreniu došlo medzi žalovanou ako
dodávateľom a žalobkyňou ako spotrebiteľom. Základnou zásadou spotrebiteľských zmlúv je že nesmú
obsahovať neprijateľnú podmienku, t. j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti
takejto podmienky. Značnú nerovnováhu je možné vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa,

ktoré nedovoľuje, alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha
riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od
zmluvy. Vzhľadom na obsah § 53 ods. 4 O. z. je potrebné prijať záver, že neprijateľné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách sú absolútne neplatné, teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ
dovolával. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje O. z. v § 53 ods.

4 písm. a) aj ustanovenia, ktoré má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred
uzavretím zmluvy. Prvoinštančný súd nemal preukázané, že by sa žalobkyňa s obsahom zmluvných
dojednaní aj reálne oboznámila v čase vzniku zmluvy, nakoľko existencia tejto formulácie v zmluve
ešte neznamená, že k oboznámeniu aj došlo. Medzi absolútne neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve podľa § 53 ods. 4 písm. o) O. z. patriacich ustanoveniach, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť

o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba
dodávateľovi. Nakoľko nebolo v konaní preukázané, že by sa žalobkyňa reálne oboznámil s poistnými
podmienkami teda, že v skutočnosti ohľadom zabezpečenia vozidla žalovaná ako poisťovateľ naozaj
riešila, nie je zrejmé, prečo žalovaná pristúpila k zníženiu poistného plnenia. Konanie žalovanej je
nelogické, zavádzajúce, zakladajúce podozrenia z vypočítavosti. Nie je prijateľné, aby žalovaná ako

poisťovateľ znížila svojvoľné plnenie bez relevantných zákonných dôvodov. Konanie žalovanej v danom
prípade musí byť striktné v s súlade s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a keďže tieto majú
kogentný charakter súd ich musí aplikovať prednostne pred všeobecnou úpravou poistných zmlúv.
Žalobkyňa má nárok na celú sumu poistného plnenia tak, ako keby k odpočítaniu nebolo došlo. Keďže
v konaní nebola ustálená všeobecná hodnota vozidla ku dňu 2. septembra 2012 súd prvej inštancie

vychádzal zo sumy určenej znaleckým posudkom č. 20/2015 zo dňa 2. augusta 2015, ktorou bola
stanovená všeobecná hodnota vozidla k uvedenému dátumu na sumu 8.260 eur. Navrhovateľ, keď
tak priznal 3.541,92 eur, ktorá suma predstavuje všeobecnú hodnotu vozidla vo výške 8.260 eur po
odpočítaní už uhradeného poisteného plnenia v sume 4.718,08 eur. Podľa článku XV bod 8 zmluvných
dojednaní je poisťovňa oprávnená v prípade totálnej škody zúčtovať poistné do konca poisteného

obdobia. Na základe uvedeného súd priznal žalobkyni uvedenú sumu ako čistý zostatok nevyplateného
poistného plnenia vo výške 3.541,92 eur a vo zvyšku návrh zamietol. V zmysle § 517 ods. 2 O. z. vzniklo
žalobkyni právo požadovať od žalovanej ako dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania z dlžnej sumy,
keďže sa jedná o omeškanie s plnením iného peňažného dlhu.

3. Proti výroku I/ (uloženie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 3.541,92 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,5% ročne od 6. augusta 2013 do zaplatenia) a IV/ (povinnosti
žalovanej zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v sume 1.149,64 eur na účet zástupcu žalobkyne)
rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná s návrhom na jeho zmenu zamietnutím, resp.
jeho zrušením a vrátením veci na konanie súdu prvej inštancie. Uviedla, že sa nestotožňuje s právnym

názoromprvoinštančnéhosúduohľadomtoho,žetennemalpreukázané,žebysabolabývalážalobkyňa
reálne oboznámila s obsahom zmluvných dojednaní žalobkyňa v čase vzniku zmluvy a preto dospel k
záveru, že ide o absolútne neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve v zmysle § 53 ods.
4 písm. a/ O.z. Z Dodatku č.1 k PZ č.5710102512 zo dňa 16. júna 2012, ktorý podpísala žalobkyňa
v Borskom Mikuláši, jasne vyplýva, že bola oboznámená s príslušnými zmluvnými dojednaniami, ako

aj to, že je povinná dať si zabezpečiť svoje motorové vozidlo proti krádeži predpísanými prostriedkami
zabezpečenia. Z žalobkyňou vyplneného dotazníka pri odcudzení vozidla vyplýva, že vozidlo v čase
odcudzenia nemalo zapnutý alarm systém, bolo len uzamknuté a malo aktívny imobilizér. Odvolateľka
namietala aj spôsob výpočtu všeobecnej hodnoty motorového vozidla žalobkyne, keď znalec si podľasvojho uváženia zvolil pri výpočte koeficientu dopytu k5 vo výške 0,6, pričom uvedená hodnota nie
je jasne preukázaná. Nakoniec namietala aj procesné pochybenie zo stravy prvoinštančného súdu
spočívajúce v tom, že jej bol rozsudok prvoištančného súdu doručený až uplynutím lehoty uvedenej v

§ 158 ods. 5 O.s.p..

4. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa prostredníctvom svojho zástupcu. Navrhla potvrdiť
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny. Uviedla, že žalovaná jej poistila motorové vozidlo
v stave, v akom ho obhliadla, t. j. poznala v tom čase zabezpečovacie zariadenie vozidla, pričom

nemala žiadne výhrady k tomu, že by bolo malo bývalo motorové vozidlo nedostatočné zabezpečenie
proti krádeži. K výhrade všeobecnej hodnoty vozidla uviedla, že bolo procesnou povinnosťou žalovanej
predložiť k tvrdeniam také procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné
závery znalca spochybnili.

5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku (ďalej len „C.s.p.“), účinného od 01.07.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo

podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby

zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie
je dôvodné, v dôsledku čoho je namieste rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny s
použitím § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.

8. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne
rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu
zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods.

2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací
súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto
dať za pravdu odvolateľke.

9. Keďže súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach riadne odôvodnil, pričom

zároveň sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie a
odvolací súd sa s týmto odôvodnením súdu v plnej miere stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať
iba nasledovné:

10. Dôvodom zníženia poistného plnenia zo strany žalovanej malo byť porušenie povinnosti žalobkyne

v tom, že motorové vozidlo nebolo zabezpečené alarmom podľa dojednaných poistných podmienok,
konkrétne bod 1/ písm. b/ čl. VII - predpísané spôsoby zabezpečenia, kde je upravená povinnosť
poistenéhozabezpečiťvozidlovhodnoteod20.000eurdo50.000eurjednouzvariánttampredpísanými
spôsobmi zabezpečenia. Tu odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ žalovaná vyžadovala inštaláciu
požadovaných zabezpečovacích zariadení a vozidlo ich v čase uzavretie poistnej zmluvy nemalo,

nemala jednoznačne uzatvárať poistnú zmluvu, pretože ona mala vedomosť o stave zabezpečenia
vozidla už v čase uzavretia zmluvy, keďže predmet poistenia bol prehliadnutý (obhliadka) ňou
poverenouosobou,ktorágarantovalaspôsobilosťmotorovéhovozidlanato,abytotomohlobyťpoistené.
Pokiaľ uzavrela so žalobkyňou poistnú zmluvu, ktorá nekorešpondovala s poistnými dojednaniami ňounavrhnutými tak došlo k odchýleniu sa od poistných podmienok v prospech žalobkyne (§ 788 ods.4 O.z.),
preto nebola oprávnená znížiť poistné plnenie.

11. Súd prvej inštancie vykonával dokazovanie podľa príslušných ustanovení O.s.p., keď v zmysle
§ 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne,
ktorézoznačenýchdôkazovvykoná.Súdmôževýnimočnevykonaťajinédôkazyakonavrhujúúčastníci,
ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

12. Citované ustanovenie zakotvovalo dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda
povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce
navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do

záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že
súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd
vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

13. S poukazom na vyššie uvedené v danom prípade dôkazná povinnosť preukázať, že všeobecná
hodnota motorového vozidla nebola vo výške stanovenej v znaleckom posudku, bola na strane
žalovanej, ktorá z tohto svojho tvrdenia vyvodzovala pre seba priaznivé dôsledky.

14. Napokon posledná odvolacia námietka spočívajúca v procesnom pochybení súdu spočívajúcom v
nedoručení rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote v zmysle § 158 ods. 5 O.s.p. bola vo vzťahu
k odvolaciemu dôvodu bez právnej relevancie, keďže sa jedná o odvolací dôvod, ktorý niekdajší O.s.p.
pripúšťal, pretože v prípade jeho porušenia nešlo o takú vadu, ktorá by mala za následok nesprávnosť
rozhodnutia vo veci samej. V danom prípade je však potrebné konštatovať, že zo strany súdu prvej

inštancie nedošlo k jeho odoslaniu (nie doručeniu) po uplynutí 30 dňovej lehoty, ale ako vyplýva zo spisu
k odoslaniu (jeho vypraveniu) došlo v 30 dňovej lehote, t.j. 15. januára 2016 (vyhlásený bol 16. decembra
2015). Na margo uvedeného treba uviesť, že sankcia za nedodržanie tejto lehoty by závisela od príčiny,
pre ktorú sa táto lehota nestihla, t.j. od operatívneho opatrenia až po záver o disciplinárnej
zodpovednosti sudcu podľa § 116 zákona č. 385/2000 Z.z.. V konaní pred Ústavným súdom SR to môže

byť súčasť záveru o zbytočných prieťahoch, ktoré viedli k uloženiu povinnosti zaplatiť sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie.

15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutej časti týkajúcej, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania,

odvolaním osobitne nenapadnutého, v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

16. Žalobkyňa má voči žalovanej podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnej výške. Vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali

výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších
zmien a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).