Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 30, 2017

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/414/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415212494
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2017:4415212494.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobkyne: Z. C., nar.

XX.XX.XXXX, bytom F., V.. W. 71, právne zastúpená: JUDr. Martin Ganczner, advokát, AK Nové Zámky,
Forgáchova bašta 7 proti žalovaným v 1. rade: Y.. R. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., V.. W. XX, v
2. rade: F. U., nar. 30.XX.XXXX, bytom F., V.. W. XX o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti a o uloženie povinnosti urobiť vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziaceho
nebezpečenstva takto

r o z h o d o l :

L. žalobu z a m i e t a.

L. p r i z n á v a žalovaným v 1. rade a v 2. rade nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške
XXX %.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobkyňa sa v konaní domáhala voči žalovaným v 1. a v 2. rade zdržania
sa zásahov do vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a uloženia povinnosti urobiť vhodné a primerané
opatrenia na odvrátenie hroziaceho nebezpečenstva. V. žiadala, aby žalovaným v 1. a v 2. rade bola
uložená povinnosť spoločne a nerozdielne upraviť zavlažovanie a terénne úpravy spádovania povrchu
nehnuteľnosti rodinného domu, nachádzajúceho sa v F., V.. W. XX, katastrálne územie F., zapísaný v
katastri nehnuteľností I. úradu v W. A., odbor katastrálny na LV č. XXX, rodinný dom so súpisným číslom

XXX, postavený na parcele č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcely registra
„C“ evidované na katastrálnej mape, stavby, garáž so súpisným číslom XXXX postavená na parcele č.
XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2, parcele č. XXXX/X záhrady o výmere XXX m2,
parcele č. XXXX/X vinice o výmere XXX m2, parcele č. XXXX/X záhrady o výmere XXX mX tak, aby
nedochádzalo k podmáčaniu nehnuteľnosti rodinného domu nachádzajúceho sa v F., V.. W. XX, k.ú. F.,
zapísaný v katastri nehnuteľností I. úradu v W. A., odbor katastrálny na LV č. XXX, rodinný dom so súp.
číslom XXX, postavený na parcele XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcely

registra „C“ evidované na katastrálnej mape do XX dní od právoplatnosti rozsudku. A. ďalej žiadala, aby
žalovaným v 1. a v 2. rade sa zakázalo vykonávať pozemkové úpravy na nehnuteľnosti, nachádzajúcej
sa v F., V.. W. XX, k.ú. F., zapísaný v katastri nehnuteľností I. úradu v W. A., odbor katastrálny na LV č.
949, rodinný dom so súpisným číslom 858, postavený na parcele č. 2837/1 zastavané plochy a nádvoria
ovýmere624m2,parcelyregistra„C“evidovanénakatastrálnejmape,stavby,garážsosúpisnýmčíslom
1630 postavená na parcele č. 2837/12 zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2, parcele č. 2837/2
záhrady o výmere 594 m2, parcele č. 2837/3 vinice o výmere 797 m2, parcele č. 2837/4 záhrady o

výmere 570 m2 zbavujúce žalobkyninu nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v Bánove, Kpt. Nálepku 71, k.ú.
Bánov, zapísaný v katastri nehnuteľností Okresného úradu v Nových Zámkoch, odbor katastrálny na
LV č. 903, rodinný dom so súp. číslom 859, postavený na parcele 2837/8 zastavané plochy a nádvoria
o výmere 476 m2, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape náležitej opory. Žalobkyňa vžalobe poukázala na skutočnosti, v zmysle ktorých sú strany sporu susedmi, žalovaní si mali dať v roku
2012 vyhotoviť zavlažovacie zariadenie, kanalizačné zariadenie a vykonať úpravy pozemku, kedy mali
vykopať jamy pri stene jej domu, za účelom zakopania rozvodov vody a od tej doby stena rodinného

domu žalobkyne vlhne, opadáva omietka z vonkajšej a vnútornej strany a klesá podlaha.

2. Žalovaní v 1. a v 2. rade so žalobou nesúhlasili, žiadali ju zamietnuť. Tvrdenia
žalobkyne považovali za účelové, vychádzajúc z toho, že žalobkyňa im opakovane robí schválnosti a jej
domová nehnuteľnosť je nevykurovaná a neodizolovaná.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán, výsluchom svedkov Martina Kalinu,
Jána Kozára, oboznámením pripojených správ a dokladov, výpisu z LV č. 949, k.ú. Bánov, výpisu
z LV č. 903, k.ú. Bánov, výzvy na jednanie, fotiek, oznámenia o vykonaní štátneho stavebného
dohľadu, odpovede obce Bánov, oznámenia Okresného úradu Nitra, oznámenia o výkone štátneho
stavebného dohľadu, záznamu Slovenskej stavebnej inšpekcie, pozvanie na mimosúdne jednanie,

úradného záznamu, faktúr, harmonogramu budúcich platieb, pracovného listu, dohody o cene, rozpisu
vykonaných prác, opisu záznamu o pohybe vodomeru, výzvy na napojenie na verejnú kanalizáciu,
žiadosti o uzavretie zmluvy o dodávke vody, zmluvy o dodávke vody z verejného vodovodu, znaleckého
posudku, výsluchu znalca Doc. Ing. Juraja Žilinského PhD. (ďalej aj znalec) a ďalších a zistil tento
skutkový stav:

4. Medzi stranami nie je sporné, že žalobkyňa na jednej strane a žalovaní v 1. a v 2.
rade sú susedmi a vzťahy medzi nimi nie sú práve optimálne. Žalobkyňa je pritom výlučnou vlastníčkou
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. a obec Bánov, vedenej na LV č. 903, rodinný dom so súp. číslom
859, postavený na parcele 2837/8 zastavané plochy a nádvoria o výmere 476 m2, parcely registra „C“

evidované na katastrálnej mape. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v celosti
nehnuteľnosti rodinného domu, nachádzajúceho sa v Bánove, Kpt. Nálepku 73, katastrálne územie
Bánov, zapísaný v katastri nehnuteľností Okresného úradu v Nových Zámkoch, odbor katastrálny na
LV č. 949, rodinný dom so súpisným číslom 858, postavený na parcele č. 2837/1 zastavané plochy
a nádvoria o výmere 624 m2, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, stavby, garáž so

súpisným číslom 1630 postavená na parcele č. 2837/12 zastavané plochy a nádvoria o výmere 39 m2,
parceleč.2837/2záhradyovýmere594m2,parceleč.2837/3viniceovýmere797m2,parceleč.2837/4
záhrady o výmere 570 m2 (zhodné tvrdenia strán, LV č. 903 a LV č. 949 k.ú. Bánov). Strany sú susedmi
približne od roku 2007, kedy žalovaní v 1. a v 2. rade nadobudli citovanú nehnuteľnosť od predošlých
vlastníkov a do konca roku 2009 svoju domovú nehnuteľnosť prerábali. Žalovaní v 1. a v 2. rade sa

rozhodli v roku 2012 pripojiť na obecnú kanalizáciu, čo si vyžadovalo vykopanie jamy na uskladnenie
potrubia. Listom zo dňa 12.05.2014 č. 2/2014/3-03-T bolo žalovaným v 1. a v 2. rade oznámené Ing.
Pavlom Tóthom, povereným starostkou obce Bánov na výkon štátneho stavebného dohľadu, že na
pozemkoch a to parcely č. 2837/1, 2837/2, 2837/3, 2837/4, 2837/12 k.ú. a obec Bánov vykoná dňa
20.05.2014 o 9:00 hod. štátny stavebný dohľad so zrazom na mieste stavby. Obec Bánov listom zo

dňa 23.05.2014 oznámila stranám sporu, že žalovaní na svojom pozemku zrealizovali úpravu terénu
s účelom výstavby okrasného trávnika a rastlín, na čo nie je potrebné povolenie stavebného úradu,
ďalej zrealizovali jednoduchý závlahový systém trávnika, na čo nie je potrebné povolenie stavebného
úradu, napokon zrealizovali udržiavacie práce na existujúcich betónových plochách, na čo nie je
potrebné povolenie stavebného úradu. Obec Bánov nie je oprávnená konať v prípade škody na majetku

a ani určovanie hraníc pozemkov nie je v jej kompetencii a právomoci. Napokon bolo menovaným
dané do popredia ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a
bytovej politiky listom zo dňa 09.07.2014 oznámil žalovaným v 1. a v 2. rade, že na rodinnom dome
na adrese Bánov, Kpt. Nálepku 73 a k nemu prislúchajúcich nehnuteľnostiach bude vykonaný dňa
05.08.2014 štátny stavebný dohľad. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky listom

zo dňa 04.08.2014 oznámil žalovaným v 1. a v 2. rade, že výkon štátneho stavebného dohľadu sa
nevykoná z dôvodu, že žalobkyňa Cecília Rácková namietala zaujatosť povereného pracovníka. Listom
zo dňa 20.08.2014 Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky listom zo dňa 20.08.2014
oznámil žalovaným v 1. a v 2. rade, že na rodinnom dome na adrese Bánov, Kpt. Nálepku 73 a
k nemu prislúchajúcich nehnuteľnostiach bude vykonaný dňa 10.09.2014 štátny stavebný dohľad.

Slovenská stavebná inšpekcia, inšpektorát Nitra vykonal dňa 14.10.2014 záznam z výkonu hlavného
štátneho stavebného dohľadu v obci Bánov na stavbách a terénnych úpravách pri rodinnom dome
súp. č. 858 a priľahlých pozemkoch vlastníkov žalovaných v 1. a v 2. rade. Záverom záznamu je
konštatovanie, že pri vykonaní hlavného štátneho stavebného dohľadu, pozostávajúceho z obhliadkystavieb a sadových úprav, zrealizovaných na parceliach č. 2837/1, 2837/, 2837/3, 2837/4, 2837/12
kontroly dokladov týkajúcich sa kontrolovaných stavieb poverení zamestnanci Slovenskej stavebnej
inšpekcie nezistili porušenie ustanovení stavebného zákona. JUDr. Eva Csontošová, advokátka, Nové

Zámky, M.R. Štefánika 4 listom zo dňa 22.1.2015 pozvala do svojej advokátskej kancelárie na deň
a29.01.2015 žalovaného v 1. rade za účelom mimosúdneho prejednania možnosti nápravy v súvislosti
s podzemným zavlažovaním jeho pozemku. Žalovaný v 1. rade sa dňa 29.01.2015 dostavil k označenej
advokátke a podpísal úradný záznam, ktorého obsahom je konštatovanie, že z jeho pohľadu v osobe
žalobkyne ide o staršiu ženu, ktorá sa vyžíva v konfliktných situáciách, no predovšetkým neuznával,

že by zavlažovaním jeho rastlín mohlo dochádzať k vlhnutiu múrov rodinného domu žalobkyne. Z jeho
pohľadu sú príčiny vlhnutia v nedostatočnom vykurovaní a nedostatočnej izolácii.
Z vykopanej jamy určenej na uskladnenie potrubia pre kanalizáciu žalovaní v 1. a v 2. rade získanú
zeminu použili na rozplanírovanie na dvore a spoločne sa dohodli na pestovaní malých kríčkov, ktoré
si na svoju existenciu vyžadovali závlahu. Podľa žalovaných sa jednalo o kvapôčkový systém závlahy
určený na presné zavlažovanie tej, ktorej rastliny a okrem toho bol druhý systém zavlažovania viazaný

na tú, ktorú hodinu, ktorej využitie má predstavovať 5-10 minút denne. Závlahový systém však nebol
vykonávaný svojpomocne, ale prostredníctvom podnikateľa Kalina závlahy Nové Zámky. Pokiaľ ide o
kanalizačnú prípojku, tá sa mala realizovať podľa stanovených podmienok. Naproti tomu žalobkyňa pred
súdom tvrdila, že vykurovanie zabezpečuje vo svojom dome plynovými gamatkami v kuchyni a ďalšími
dvomi kusmi na tri izby, keď obývacia miestnosť nedisponuje vykurovacím telesom. So žalovanými

nemala problémy do roku 2012, kedy podľa jej prejavu si mali dať vybagrovať 40 cm hlbokú jamu v
blízkosti steny jej rodinného domu. Potvrdila aj existenciu závlahového systému žalovaných, ktorý podľa
jej názoru má byť príčinou vlhnutia stien jej rodinného domu (výpovede strán sporu). Vo veci bol vypočutý
ako svedok Martin Kalina, ktorý k stranám nie je v žiadnom vzťahu. Je podnikateľ a 16 rokov sa venuje
montáži závlahových systémov bez toho, aby mal nejakú reklamáciu. Na požiadanie žalovaných v 1.

a v 2. rade na jeseň 2012 vykonal montáž závlahového systému v ich dvore Kpt. Nálepku 73, Bánov.
Svedok si pamätal, že približne vo vzdialenosti 60 cm od steny rodinného domu žalobkyne sa nachádzal
pás trvaliek, ktorý bol zabezpečený tzv. kvapkovým systémom polievania tak, že po celej dĺžke trvaliek,
približne 28 m, bola hadovito osadená hadica na povrch zeme. Maximálna výdatnosť zavlažovania pri
jednommetrije6,6lnahodinu.Okremtohosatamnachádzatzv.centrálnysenzordažďa,ktorývprípade

dažďa zabraňuje polievaniu. Spomínaná hadica je prikrytá textíliou a štrkom a uvedené polievanie sa
používa na 5 až 10 minút za týždeň v období od apríla do septembra až októbra kalendárneho roka.
Na konci závlahovej sezóny sa uvedené zariadenie neodkladá, vykoná sa prefúknutie kompresorom,
pretože by mohli byť problémy s mrazom v zimnom období. Svedok vykonáva jarný a jesenný servis
tohto zariadenia žalovaných, na zavlažovanie sa využíva voda zo studne; okrem kvapkového systému

namontoval aj zavlažovanie trávnika, ktorý sa nachádza na dvore žalovaných formou výsuvných trysiek,
keď prívod ide cez hadice zakopané v zemi. Ich výdatnosť je 60 litrov za minútu na celú plochu a
polievanie sa vykonáva 10 minút. Ďalej sa vyjadril aj k výhradám žalobkyne tak, že ich nepovažuje za
logicky zdôvodnené. Ako svedok bol vypočutý aj Ján Kozár, ktorý k stranám nie je v žiadnom vzťahu
a ktorý podľa svojej výpovede v bližšie neurčenom čase rokov 2012 až 2013 na požiadanie žalobkyne

vykonal hrubú omietku na vonkajšej stene jej rodinného domu od žalovaných v 1. a v 2. rade. Svedok
si pamätal, že stena mohla mať dĺžku asi 30 metrov, vlhká bola predovšetkým v prednej časti od ulice,
čo si vysvetľoval tým, že odtok vody zo strechy žalobkyne v tejto časti nebol dobre vykonaný, odkiaľ
vlhkosť išla na dom, ktorý bol už v tej dobe starý. Svedok na celú dĺžku steny vykonával izoláciu tak, že
išiel do hĺbky zeme asi 40 cm a nasadil tam lepenku. Pri vykonávaní týchto prác si svedok nevšimol, či

žalovaní majú závlahový systém, či majú kvetiny a podobne. Prácu vykonával 3 až 4 dni, no polievanie
si nevšimol; všimol si iba trávnik. Pri osádzaní lepenky si svedok nevšimol, že by pri stene rodinného
domu žalobkyne od dvora žalovaných v 1. a v 2. rade bola vykopaná ryha alebo kanál. Dokonca vyslovil,
že takáto ryha by na vlhkosť domu nemala vplyv, pretože vplyv na to má mať izolácia. Žalovaní v 1. a v
2. rade predložili súdu listiny, ktorými sa snažili preukázať, že napojenie na verejnú kanalizáciu, ako aj

odber vody boli vykonané zákonným spôsobom a že ani v priebehu plynutia času sa množstvo odobratej
vody zásadne nemenilo. Západoslovenská vodárenská spoločnosť a.s. Nitra faktúrou č. 86710006324
vyfakturovala žalovanému v 1. rade vodné a stočné za obdobie od 01.09.2015 do 18.02.2016 71,33 eur,
za obdobie od 28.02.2015 do 31.08.2015 138,45 eur, za obdobie od 12.08.2014 do 31.12.2014 89,89
eur, za obdobie od 28.03.2014 do 11.08.2014 43,24 eur, za obdobie od 01.03.2014 do 27.03.2014 12,70

eur, za obdobie od 27.11.2013 do 31.12.2013 39,36 eur, za obdobie od 22.05.2013 do 26.11.2013 73,64
eur, za obdobie od 26.01.2013 do 21.05.2013 35,56 eur, za obdobie od 17.11.2012 do 25.01.2013 21,46
eur, za obdobie od 28.07.2012 do 15.10.2012 30,29 eur, za obdobie od 21.04.2012 do 27.07.2012 42,91
eur, za obdobie od 01.01.2012 do 20.04.2012 27,70 eur. Dňa 27.03.2014 žalovaný v 1. rade požiadalZápadoslovenskú vodárenskú spoločnosť a.s. o uzavretie zmluvy o dodávke vody z verejného vodovodu
a odvádzaniu odpadových vôd do verejnej kanalizácie. Listom zo dňa 12.11.2012 Západoslovenská
vodárenská spoločnosť a.s. vyzvala žalovaného v 1. rade na napojenie na verejnú kanalizáciu. Napokon

dňa 28.04.2014 bola medzi Západoslovenskou vodárenskou spoločnosťou a.s. Nitra a žalovaným v 1.
radeuzatvorenázmluvyč.7/313050478ododávkevodyzverejnéhovodovoduaodvádzaníodpadových
vôd do verejnej kanalizácie (citované faktúry a ďalšie listiny).
Na základe návrhu oboch strán vo veci bolo nariadené znalecké dokazovanie. Znaleckým posudkom
Doc. Ing. Juraja Žilinského PhD. č. 11/2016 zo dňa 20.09.2016 bolo vyslovené, že na zadnej obvodovej

stene rodinného domu žalobkyne v obývacej, ako i v prednej izbe sú stopy vo vlhkosti vo výške 57
cm, resp. 32 cm, pri meraní povrchovej vlhkosti stien boli zistené nasledovné hodnoty: charakteristické,
nepoškodené miesto povrchu s nameranou hodnotou 0,7 %, vlhkosťou ovplyvnený povrch steny v
obývacej izbe s nameranou hodnotou 4,7 %, vlhkosťou ovplyvnený povrch steny v prednej izbe s
nameranou hodnotou 2,2 %. V ľavom kúte prednej izby bolo zistené poškodenie podlahy vplyvom
vlhkosti z podzákladia zadnej obvodovej steny a konštatované bolo, že problémy súvisiace s výskytom

vlhkosti sú spôsobené vo všeobecnosti vplyvom vlhkosti, ktorá sa do inkriminovaných miest obvodovej
stenydostávazexteriéruhlavneodstranyžalovaného.Nazákladevizuálnejkontrolyznaleckonštatoval,
že v minulosti došlo k poškodeniu spodnej časti múrika predsiene vplyvom vlhkosti od strany dvora
žalobkyne a jeho nedávnej rekonštrukcie a že úroveň terénu predzáhradky je nižšia oproti okoliu o
15 až 25 cm. V predzáhradke sa nachádza vlhká časť, ktorá nie je dostatočne vysušovaná slnečným

žiarením,spodnáčasťsoklaštítovejčelnejstenyodulicejedegradovanáodpôsobeniahlavneodrazenej
dažďovej vody. Z osobnej vizuálnej kontroly soklovej časti zadnej steny analyzovanej budovy od strany
žalovaných možno konštatovať, že uvedené miesta boli už dávnejšie opravované, pričom v súčasnosti
sú vážne veľkoplošne poškodené vplyvom vlhkosti z účinku kapilárneho vzlínania, resp. odrazenej
dažďovej vody. Pod dĺžke obvodovej steny malo byť podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade na úroveň

pôvodného terénu osadená geotextília a na ňu triedený štrk veľkého priemeru a pod uvedenú úpravu
dala žalobkyňa osadiť nopovú fóliu hĺbky 20 cm a na šírku 40 cm. Pri overovaní kvalitatívnej úrovne
hydroizolácie spodnej stavby boli zrealizované tri kopané sondy. Po celej dĺžke steny je osadené
súvrstie pozostávajúce z okrúhlych veľkopriemerových kameňov, geotextílie, zeminy a nopovej fólie.
V sonde č. 3 bola konštatovaná vertikálna izolácia základov, ktorá bola zdegradovaná a miestami

poškodená. Meraním na mieste bola zistená minimálna vzdialenosť medzi rúrkou kvapôčkového
závlahového systému a analyzovanej steny rodinného domu žalobkyne od strany žalovaných v 1. a
v 2. rade v hodnote 85 cm. Na základe kontroly pomocou zafarbenej vody možno konštatovať, že
kanalizačný systém rodinného domu žalovaných je napojený na verejnú kanalizáciu, zadná strana
strechy je odvodnená podzemným PVC potrubím v smere od stavby žalobkyne, dažďové zvody na

priečelí sú odvodnené podzemným PVC potrubím do podzemného vsakovacieho systému, ktorý sa
nachádza v strednej časti predzáhradky žalovaného. Možno tak konštatovať, že kanalizačný systém a
systém odvodnenia strechy žalovaného neovplyvňuje vlhkostné problémy analyzovanej zadnej steny
rodinného domu žalobkyne od strany žalovaného. Napokon na základe kontroly tlakomeru v osadenom
potrubí zavlažovacieho systému možno konštatovať, že do rúrok kvapôčkového závlahového systému

nepreniká nežiaduca voda a že systém zavlažovania je tesný. Voči vyhotovenému znaleckému posudku
žalovaní v 1. a v 2. rade výhrady nemali, výhrady však mala žalobkyňa, z toho dôvodu na pojednávaní
konanom dňa 30.03.2017 bol vypočutý znalec Doc. Ing. Juraj Žilinský PhD., ktorý znalecký posudok
vypracoval. Zopakoval, že jeho obsahu, vrátane záverom sa pridržiava a nemal dôvod na tom nič meniť.
Bližšie vysvetlil, že za prítomnosti strán vykonal ohliadku rodinného domu žalobkyne z vnútra, ako aj

zvonka, teda z dvora, resp. pozemku žalovaných v 1. a v 2. rade. Pri ohliadke znalec zistil vlhkosť
stien, ktorá vo všeobecnosti môže nastať v rodinnom dome z dvoch dôvodov: 1. účinok dažďa, 2.
určitým zásahom, napr. polievacím zariadením. V prípade pôsobenia dažďa je na mieste hydroizolácia
horizontálna a vertikálna a v súdenej veci sa znalec zaoberal tromi možnými príčinami, ktoré by mohli
mať vplyv na vlhnutie domu žalobkyne. Prvou je zavlažovacia sústava, znalec k nej zaujal postoj

a presvedčenie, že zavlažovacia sústava v žiadnom prípade nie je príčinou problémov vlhkosti na
rodinnom dome žalobkyne. Intenzita tejto zavlažovacej sústavy sa zďaleka nepribližuje intenzite dažďa a
okrem toho zavlažovacia sústava je udržiavaná a jej parametre nemôžu spôsobovať označené problémy
žalobkyni a súčasne je zavlažovacia sústava dostatočne vzdialená od steny jej rodinného domu. Znalec
jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností mal za to, že príčinou vlhnutia rodinného domu žalobkyne

je dážď a jeho nepriaznivé účinky. Napokon poslednou príčinou prichádzajúcou do úvahy mohol byť
vyvolaný nejakým problémom kanalizačnej prípojke žalovaných, pričom v tomto smere pochybenie
zistené nebolo; v konečnom dôsledku ani žalobkyňa nemala výhrady voči existencii a technickému stavu
kanalizačnej prípojky žalovaných v 1. a v 2. rade. Znalec pred súdom zopakoval, že robil tri sondy narodinnom dome žalobkyne so závermi, že uvedený rodinný dom má betónové základy, ku kvalite betónu
sa však vyjadriť nedokázal a hoci sa žalobkyňa snažila vzniknuté problémy odstrániť umiestnením
nopovej fólie, toto opatrenie považoval za nepostačujúce. Znalec pritom vychádzal z veku a stavu domu,

no napriek tomu navrhol riešenie, ktoré by mohlo zlepšiť stav vlhkosti rodinného domu žalobkyne o 85 %.
Konkrétne by sa muselo vykonať odkopanie zeminy v oblasti základov, povrch základov očistiť, vyrovnať
ho cementovou omietkou, natrieť penetračným náterom, následne v dvoch vrstvách uložiť asfaltový pás
a na to nopovú fóliu, pritom by sa malo ísť do hĺbky 40 až 50 cm do zeme a hore od hydroizoláciu podlahy
15 až 20 cm, toto opatrenie by bolo naozaj účinné, hoci podľa všetkého by neoblo práve najlacnejšie.

Záverom znalec dodal, že strany sporu nepozná a na veci nemá žiadny záujem.

5. Podľa § 127 ods. 1 OZ vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru
primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom
zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad

mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

Podľa § 417 ods. 1 OZ komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným
okolnostiam ohrozenia.

Podľa § 417 ods. 2 OZ ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať
vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.

Vustanovení§127OZidevpodstateoprávnuúpravususedskýchvzťahov,ktorévznikajúpredovšetkým
medzi vlastníkmi susediacich nehnuteľností. ?Ťažisko právnej úpravy týchto vzťahov je vo všeobecne
formulovanom obmedzení vlastníckeho práva, ktoré spočíva v tom, že vlastník každej veci hnuteľnej i
nehnuteľnej sa musí zdržať? všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo

čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Pojmy " nad mieru primeranú pomerom " a " vážne ohrozenie
výkonu práva " treba vykladať objektívne. Treba tiež dbať? na to, aby sám dovolávajúci sa ochrany
práva neporušoval, prípadne aj nezneužíval svoje právo na úkor výkonu práva svojho suseda. V tých
prípadoch, keď zásah neprekračuje mieru primeranú pomerom, nejde o neoprávnený zásah, proti
ktorému by bolo možné dovolať? sa úspešne súdnej ochrany. Nepodstatné zásahy, ktoré vyplývajú z

bežného správania sa vlastníkov veci, susedia sú povinní navzájom trpieť, lebo sú spojené s obvyklým
užívaním nehnuteľných resp. hnuteľných vecí. O neoprávnený zásah nepôjde ani vtedy, ak výkon
vlastníckeho
práva je v súlade s platnými predpismi, napr. ak sa výkon práva opiera o povolenie príslušného orgánu
a ak uskutočňovaný výkon práva z rámca úradne povolenej činnosti nevybočuje.

Oprávnený, dožadujúci sa súdnej ochrany podľa § 127 ods. 1 OZ, môže sa dovolávať? iba uloženia
povinnosti vlastníkovi veci, aby sa zdržal neoprávnených zásahov presne vymedzeného rušenia, nie
však povinnosti niečo konkrétne konať. Rušiteľ po vydaní súdneho rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá,
aby s zdržal konkrétneho obťažovania navrhovateľa alebo vážneho ohrozovania výkonu jeho práv, si má
sám zvolí opatrenie, ktorým odstráni vzniknutý závadný stav. To, či povinný zvolil dostačujúce opatrenie,

bude súd skúmať? až v prípadnom exekučnom konaní. Ak však pôjde o vážne ohrozovanie výkonu práv
suseda, z ktorého by už vážne hrozila aj škoda, ohrozený má podľa § 417 ods. 2 OZ právo domáhať?
sa, aby súd uložil rušiteľovi aktívnu povinnosť urobiť? vhodné a primerané opatrenie na jej odvrátenie.
Vhodnosť a primeranosť týchto opatrení bude vždy závisieť?na okolnostiach konkrétneho prípadu; tieto
opatrenia však prichádzajú do úvahy iba vtedy, ak závažná škoda ešte len hrozí.

Nie je ani vylúčené, aby ohrozený obidva návrhy, tak podľa § 127 ods. 1 OZ na zdržanie sa zásahov, ako
aj podľa § 417 ods. 2 OZ na odvrátenie hroziacej škody, kumuloval, ak sú pre takú kumuláciu dôvody.

6. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobkyňa svoju
žalobu právne odôvodnila ustanoveniami § 127 ods. 1 OZ a § 417 ods. 2 OZ. Rozdiel medzi uvedenými

ustanoveniami je v tom, že ust. § 127 ods. 1 OZ sa použije vtedy, ak škoda hrozí a na jeho základe
je možné vlastníkovi veci uložiť povinnosť zdržať sa všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom
obťažoval iného alebo čím by ohrozoval výkon jeho práv, tak v prípade ust. § 417 ods. 2 OZ musí
ísť o vážne ohrozenie a v takom prípade je možnosť rušiteľovi uložiť aktívnu povinnosť urobiť vhodnéa primerané opatrenie na jej odvrátenie. Vykonaným dokazovaním pritom súd dospel k záveru, že
žalobe nie je možné vyhovieť ani podľa § 127 ods. 1 OZ ani podľa § 417 ods. 2 OZ. Niet pochýb
o tom, že strany sporu sú susedia, ktorých vzťahy nie sú dobré. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou

nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. a obci Bánov, vedenej na LV č. 903, kým žalovaní v 1. a v 2.
rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v celosti nehnuteľnosti v k.ú. a obci Bánov, vedenej na LV č.
949, keď oba listy vlastníctva sú v podrobnostiach špecifikované vyššie. Je nesporné, že minimálne
od roku 2012 sú vzťahy medzi stranami vyhrotené. Ide o obdobie, kedy sa žalovaní v 1. a v 2. rade
rozhodli v rámci vonkajších úprav zabezpečiť si jednak pripojenie na verejnú kanalizáciu a následne

zaviesť a sfunkčniť závlahový systém na polievanie kríčkov a okrasných rastlín, ako aj trávy. Medzi
stranami nie je sporné ani to, že stena od dvora žalovaných v 1. a v 2. rade tak zvonka, ako aj znútra
a v konečnom dôsledku aj ďalšie časti domu žalobkyne trpia nadmernou vlhkosťou. Strany sa však
nedokázali zhodnúť v čom je príčina tohto nepriaznivého stavu. Kým podľa žalobkyne príčinou má byť
zavlažovací systém žalovaných v 1. a v 2. rade, podľa žalovaných v 1. a v 2. rade má byť príčinou starý
vek rodinného domu žalobkyne a nedostatočná izolácia. Ešte pred nariadením a vykonaním znaleckého

dokazovania sa súd snažil odstrániť rozdielne stanoviská strán výsluchom svedkov Jána Kozára a
Martina Kalinu. V osobe Martina Kalinu sa jedná o podnikateľa, ktorý na požiadanie žalovaných v 1. a v
2. rade realizoval zavedenie a servis zavlažovacieho systému. Vo svojej výpovedi tvrdil, že za 16 rokov
praxe nemali žiadnu reklamáciu, no v jeho prípade možno mať určité pochybnosti o dôveryhodnosti
jeho výpovede, pretože v opačnom prípade by si mohol škodiť sám sebe z pohľadu kvality vykonanej

práce zavlažovacieho systému. Ján Kozár síce k stranám nie je v žiadnom vzťahu, potvrdil, že vykonal
určité práce na stene rodinného domu žalovanej v smere od žalovaných v 1. a v 2. rade, že umiestnil aj
lepenku spôsobom uvedeným vyššie do zeme, no na bližšie okolnosti si už nepamätal s výnimkou toho,
že v smere od ulice bol nedostatočne zabezpečený odtok vody zo strechy rodinného domu žalobkyne,
ktorý podľa jeho názoru mohol spôsobovať vlhkosť. Ani tieto výpovede však v konečnom dôsledku

definitívne neriešili základnú otázku, a to či zavlažovací systém žalovaných v 1. a v 2. rade je v príčinnej
súvislosti s vlhnutím stien rodinného domu žalobkyne. Odpoveď na túto otázku nie je obsiahnutá ani
v listinách predložených žalovanými a to faktúrami za vodné a stočné, výzvy na napojenie na verejnú
kanalizáciu, žiadosti o uzavretie zmluvy o dodávke vody z verejného vodovodu a odvádzaní odpadových
vôd do verejnej kanalizácie a ani zo zmluvy o dodávke vody z verejného vodovodu. Odpoveď na túto

zásadnú otázku nedávajú ani listiny predložené žalovanými v 1. a v 2. rade a ktoré sú v podrobnostiach
uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia. Jedná sa o oznámenie o vykonaní štátneho stavebného
dohľadu zo dňa 12.05.2014, odpovede obce Bánov zo dňa 23.05.2014, oznámení Okresného úradu
Nitra odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 09.07.2014, 04.08.2014, 20.08.2014 a napokon ani zo
záznamu Slovenskej stavebnej inšpekcie, inšpektorát Nitra zo dňa 14.10.2014. Žalobkyňa predložila

súdu aj niekoľko kusov farebných fotografií, no po nahliadnutí po nich súdu nie je zrejmé, či v skutočnosti
sa jedná o fotografie jej rodinného domu, prípadne iného domu. Za tejto situácie a na základe návrhu
oboch strán bolo nariadené znalecké dokazovanie a vo veci bol vypracovaný znalecký posudok č.
11/2016zodňa20.09.2016znalcaIng.Doc.JurajaŽilinskéhoPhD.aktorýznalecbolpodrobnevypočutý
aj na pojednávaní dňa 30.03.2017. Znalec jednak v písomnom znaleckom posudku a jednak aj na

pojednávaní dňa 30.03.2017 jednoznačne, jasne, výstižne a bez akýchkoľvek pochybností ozrejmil a
vysvetlil,žerodinnýdomžalobkynetrpívlhkosťou,ktorávšakniejevpríčinnejsúvislostisozavlažovacím
systémom žalovaných v 1. a v 2. rade, prípadne s kanalizačným potrubím. Znalec dokonca vyzdvihol,
že kvapôčkový zavlažovací systém obsahuje rúrky, do ktorého nepreniká nežiaduca voda a systém
zavlažovania je tesný a profesionálne vykonaný. Na pojednávaní konanom dňa 30.03.2017 znalec

vyslovil, že príčinou vlhnutia rodinného domu žalobkyne je dážď v spojitosti s tým, že jej rodinný dom nie
je dostatočne izolovaný. Dokonca navrhol konkrétne riešenie, ktoré je v podrobnostiach uvedené vyššie
a ktoré by mohlo zlepšiť stav domovej nehnuteľnosti žalobkyne o 85 %. Podstatné však pre súdenú
vec je iné, a to , že zavlažovací systém žalovaných v 1. a v 2. rade, prípadne kanalizačná prípojka
žalovaných v 1. a v 2. rade nie je vôbec v príčinnej súvislosti s vlhkosťou rodinného domu žalobkyne.

Argumentácia a závery znalecké posudku, ale aj samotného znalca na pojednávaní sú jasné, logické a
presvedčivé a preto ich súd v plnej miere akceptoval.

7. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

Podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

8. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu, a to v rozhodnutí,
ktorýmsakonaniekončí.Zuvedenéhovyplýva,žerozhodovanieotrováchbudeoprotidoterajšejprávnej
úprave prebiehať v dvoch fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku
na náhradu trov konania, a po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške
náhrady trov konania súdny úradník samostatným uznesením. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sú kogentné,

a teda nepripúšťajú výnimky ani v prípade, ak by jedinou zložkou trov konania bol zaplatený súdny
poplatok zo žaloby. O nároku rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania (pozri § 255 C.s.p.
a § 256 C.s.p.) a uplatnením týchto zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom.

9. Konanie v tejto veci bolo začaté dňa 19.06.2015, Občiansky súdny poriadok

(ďalej aj O.s.p.) bol účinný do 30.06.2016, pretože od 01.07.2016 je účinný Civilný sporový poriadok,
ktorý zároveň zrušil O.s.p.. Dôležité je prechodné ustanovenie § 470 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého ak nie
je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti,
teda na konania začaté do 30.06.2016, to znamená aj na súdenú vec. Úprava trov konania podľa C.s.p.
je diametrálne odlišná od úpravy podľa O.s.p.. Vzhľadom na prechodné ustanovenie citované vyššie,

sa bolo potrebné zaoberať nárokom na náhradu trov konania podľa § 262 ods. 1 C.s.p.. Súd pritom
vychádza z ustanovení § 255 až § 256 C.s.p. a rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 262
ods. 1 C.s.p., pri zohľadňovaní kritérií uvedených v § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaní v 1. a v 2. rade mali
vo veci plný úspech a preto dospel súd k záveru, že im je potrebné priznať nárok na náhradu trov
konania voči žalobkyni vo výške 100 %.

Úplným záverom sa dodáva, že po právoplatnom doriešení nároku na náhradu trov konania podľa § 262
ods. 1 C.s.p., sa súd bude zaoberať výškou náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p..

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.