Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 25, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoPr/4/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815211499
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8815211499.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu

JUDr. Petra Straku a JUDr. Martina Kopinu v právnej veci žalobkyne: L.. Q. U., nar. XX. XX. XXXX,
bytom K. XXX, XXX XX B., zastúpená JUDr. Petrom Ličákom, advokátom, Záhradná 19/468, 082 12
Kapušany, proti žalovanému: Spojená škola, Kukorelliho 552, 094 31 Hanušovce nad Topľou, IČO: 42
090 181, zastúpený JUDr. Mgr. Drahoslavom Magdziakom, advokátom so sídlom: Dlhý rad 16, 085 01
Bardejov, o neplatnosť výpovede, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou č.k. 4Cpr/13/2015 - 64 zo dňa 30.06.2016 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Žalovaný je povinný n a h r a d i ť trovy odvolacieho konania vo výške 100 % na účet právneho
zástupcu žalobkyne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom vyslovil
neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalovaným so žalobkyňou výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm.
b) Zákonníka práce zo dňa 23. 07. 2015, doručené žalobkyni dňa 04. 08. 2015 a žalovaného zaviazal
uhradiť žalobkyni trovy konania vo výške 100 %, ktorú je tento povinný uhradiť v lehote troch dní od
právoplatnosti samostatného uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že danom prípade pre zákaz výpovede je
rozhodujúce, či v čase doručenia výpovede existovali skutočnosti, s ktorými Zákonník práce spája
zákaz výpovede (dočasná práceneschopnosť a podobne). Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne
preukázané, že žalobkyni výpoveď zo dňa 23. 07. 2015 označená ako oznámenie o skončení
pracovného pomeru výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce bola doručovaná
poštou, táto si zásielku určenú do vlastných rúk prevzala dňa 04. 08. 2015, kedy už bola žalobkyňa
práceneschopná, a preto súd mal jednoznačne za preukázané, že z vyššie uvedeného dôvodu je

táto výpoveď neplatná. Výpoveď považoval súd prvej inštancie za neplatnú aj z dôvodu, že žalovaný
neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ sa týka splnenia podmienky uvedenej v ust. § 74 Zákonníka práce.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní okrem iného
uviedol, že súd prvej inštancie mu nedal možnosť oboznámiť a vyjadriť sa k správe L.. T. Q., čím mu
bolo odňaté právo vyjadriť sa ku všetkým dôkazom, ktoré sa vykonali. Namietal porušenie ust. § 118
O.s.p. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď pri posudzovaní dania

výpovede sa zaoberal len právnymi dôsledkami doručenia výpovede žalobkyni, a neskúmal platnosť
jednostranného právneho úkonu k okamžiku a so zreteľom na okolnosti, kedy bol urobený. Vystavené
potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti žalobkyne nepovažuje za platné, pretože na každom z nich jeprečiarknutý a dopísaný nový dátum. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil alebo žalobu
zamietol. Zároveň si uplatnil trovy konania.

4. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukázala na to, že zákon v prvom rade uprednostňuje
doručovanie písomností zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude zastihnutý, čo
žalovaný nedodržal. Uviedla, že v konaní bolo riadne vysvetlené a preukázané, ako došlo k chybe na
potvrdeniach o dočasnej práceneschopnosti. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

5. Na vyjadrenie žalobkyne reagoval žalobca, ktorý zotrval na svojich dovtedajších tvrdeniach.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok je vecne správny.

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne
predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

8. Súd prvej inštancie rozhodol na základe skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní.
Vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci odvolací súd považuje odôvodnenie preskúmavaného rozsudku
za vecne správne a osvojuje si ho. V priebehu odvolacieho konania nedošlo k zmene skutkového stavu
ani k právnemu posúdeniu veci. Na zdôraznenie správnosti a v súvislosti s odvolacími dôvodmi odvolací

súd dopĺňa.

9. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie mu nedal možnosť oboznámiť sa so správou
ošetrujúceho lekára žalobkyne, čím mu bolo odňaté právo vyjadriť sa k všetkým dôkazom, ktoré sa
vykonali. V tomto smere odvolací súd dal žalovanému za pravdu, a preto správu ošetrujúceho lekára

zaslal žalovanému a na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom mal žalovaný príležitosť sa k
tejtosprávevyjadriť.Okremtohožalovanýpotom,akosazdoručenéhorozsudku(ktorýmuboldoručený
hneď po skončení pojednávania dňa 30.06.2016) dozvedel o podanej správe ošetrujúceho lekára, mohol
v zmysle ust. § 97 ods. 1 CSP kedykoľvek nahliadnuť do súdneho spisu za účelom oboznámenia sa
s jej obsahom.

10. Pokiaľ ide ďalší odvolací dôvod žalovaného spočívajúci v tom, že súd prvej inštancie nepostupoval
podľa ust. § 118 O.s.p., aj toto pochybenie súdu prvej inštancie odvolací súd zhojil nariadením
pojednávania, na ktorom dal stranám sporu príležitosť zhrnúť svoje návrhy a vyjadriť sa k dokazovaniu
i právnej stránke veci.

11. V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 18. augusta 2016 sp. zn. 6Cdo/515/2015, kde Najvyšší súd uviedol: „V súvislosti s námietkou
týkajúcou sa odňatia možnosti konať pred súdom prvej inštancie opomenutím procesnej povinnosti
vyplývajúcej pre súd z § 118 ods. 2 O. s. p. (t. j. uviesť, ktoré právne významné tvrdenia účastníkov

je možné považovať za zhodné, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné a ktoré
dôkazy súd nevykoná, aj keď ich účastníci navrhli) dovolací súd považuje za potrebné poznamenať,
že i keď zo zápisníc o pojednávaní pred súdom prvého stupňa výslovne nevyplýva splnenie tejto
povinnosti, zároveň z nich nevyplýva ani žiadna výhrada zástupcu žalovanej voči jej nesplneniu,
hoci ten bol na pojednávaniach prítomný. Z povahy tejto procesnej povinnosti je však zrejmé, že

k zhojeniu („skonzumovaniu“) jej prípadného nesplnenia dochádza samotným rozhodnutím súdu, v
dôvodoch ktorého v zmysle § 157 ods. 2 O. s. p. je súd povinný uviesť, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy a ako vec právne posúdil. Náprava prípadného
nesprávneho postupu prvoinštančného súdu v tomto smere je daná tiež možnosťou podania odvolania

ako riadneho opravného prostriedku, ktorý žalovaná v predmetnej veci aj využila. Bolo by neefektívne,
ba až nezmyselné považovať prípadné nedodržanie § 118 ods. 2 O. s. p. súdom prvej inštancie za tzv.
zmätočnostnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. a z tohto dôvodu zrušovať v dovolacom konaní
rozhodnutia súdov v základnom konaní a vec vracať na ďalšie konanie, hoci účastník konania malmožnosť namietať nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie v opravnom konaní a hoci mal možnosť
dozvedieťsaoskutkovýchaprávnychzáverochsúdovvzákladnomkonanízodôvodneníichrozhodnutí.
Preto uvedená námietka, aj keby bola dôvodná, nebola spôsobilá mať za následok tzv. zmätočnostnú

vadu,t.j.porušeniezákladnýchzásadobčianskehosúdnehokonania,atedaodňatiemožnostiúčastníka
konať pred súdom.“

12. Žalovaný vytýka súdu prvej inštancie, že pri posudzovaní dania výpovede sa zaoberal len právnymi
dôsledkami doručenia výpovede, avšak už neskúmal platnosť jednostranného právneho úkonu k

okamihu a so zreteľom na okolnosti, kedy bol právny úkon žalovaného urobený.

13. Výpoveď je jednostranný adresovaný právny úkon, ktorý pôsobí od doby, kedy dôjde osobe, ktorej
je určený. Z uvedeného vyplýva, že aj účinky výpovede nastávajú jej doručením zamestnancovi, resp.
zamestnávateľovi, a preto je pre posúdenie toho, či výpoveď bola alebo nebola daná v ochrannej
dobe rozhodujúci okamih jej doručenia. Odvolací súd nemôže súhlasiť s názorom žalovaného, že pre

posúdenie platnosti výpovede je rozhodujúcim okamihom prejavenie vôle skončiť pracovný pomer. Len
samotný prejav vôle, ktorý má pôsobiť voči svojmu adresátovi (v tomto prípade výpoveď), ale tejto osobe
nebol doručený, nemôže byť voči adresátovi účinný. Od adresáta jednostranného právneho úkonu
nemožno očakávať, že sa podriadi úkonu, o ktorom nevie, že bol urobený.

14. Z tohto hľadiska, ak sa začne proces skončenia pracovného pomeru výpoveďou (písomné
vyhotovenie výpovede) ešte pred začatím plynutia ochrannej doby, ale výpoveď je zamestnancovi daná
(doručená) v čase plynutia ochrannej doby, takáto výpoveď porušuje zákaz výpovede podľa § 64 ods.
1 Zákonníka práce.

15. Pre zákaz výpovede podľa ustanovenia § 64 Zák. práce je rozhodujúci stav, ktorý existuje v čase,
kedy bola daná výpoveď, teda kedy bola výpoveď doručená druhému účastníkovi. (R 4/1986)

16. Právne účinky skončenia pracovného pomeru výpoveďou nastanú až od okamihu, keď sa výpoveď
druhému účastníkovi doručila. (R 58/1968)

17. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom, že je treba rozlišovať medzi výpoveďou ako jednostranným
úkonom zamestnávateľa a procesom doručovania. To znamená, že ak došlo k neúčinnému doručeniu,
výpoveď je možné doručiť opätovne, no to sa však nestalo, a toto doručenie výpovede nenahrádza ani
listina zo dňa 23.9.2015, ktorá je len akýmsi oznámením postupov zamestnávateľa.

18. Ak v súvislosti s neúčinným doručením výpovede zamestnávateľ nenapravil tento proces,
tak z hľadiska právnej istoty je treba rozhodnúť o žalobe o neplatnosť výpovede v spojení s jej
doručovaním počas práceneschopnosti, kedy zákonodarca explicitne takýto postup zakazuje (§ 64 ods.
1 Zákonníka práce). Je síce pravdou, že v čase rozhodnutia zamestnávateľa o výpovedi žalobkyňa

nebola práceneschopná, avšak proces doručovania, vrátane náhradného doručovania, je treba vnímať
komplexne.

19. Podľa tvrdenia žalovaného je pre posúdenie platnosti výpovede rozhodujúci okamih prejavenia
vôle zamestnávateľa ukončiť pracovný pomer, a nie okamih jeho doručenia. Podľa tohto názoru by, ad

absurdum, bola výpoveď neplatná aj vtedy, ak by síce bola zamestnancovi doručená mimo ochrannej
doby, ale k prejaveniu vôle ukončiť pracovný pomer výpoveďou by došlo ešte v čase ochrannej doby.

20.Kodvolacejnámietkežalovanéhotýkajúcejsaprepísanéhodátumunapotvrdeníošetrujúceholekára
o dočasnej práceneschopnosti žalobkyne odvolací súd poznamenáva, že táto námietka bola zo strany

žalovaného vznesená už pred súdom prvej inštancie, ktorý sa s ňou v písomnom vyhotovení rozsudku
dostatočným spôsobom vysporiadal. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu
prvej inštancie v tejto časti, v celosti naň odkazuje a nevidí dôvod na opakovanie argumentov, ktoré
sú už obsiahnuté v písomnom vyhotovení napadnutého rozsudku. Odvolací súd len v krátkosti a pre
doplnenie dodáva, že potvrdenie o pracovnej neschopnosti nie je právny úkon v zmysle ustanovení

Občianskeho zákonníka, a preto nemôže byť neplatný. Uvedené vyplýva už so samotnej definície
právneho úkonu, ktorým sa rozumie prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých
práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. (ust. § 34 Občianskeho
zákonníka). Logickým výkladom tohto ustanovenia možno vyvodiť, že potvrdenie o práceneschopnostinie je prejavom vôle lekára. Potvrdením o práceneschopnosti lekár na účely pracovnoprávne a na účely
sociálneho či zdravotného poistenia len osvedčuje práceneschopnosť svojho pacienta.

21. Žalovaný v odvolaní ďalej poukazuje na to, že neexistuje žiaden dôkaz, na základe ktorého by bolo
možné jednoznačne a bez dôvodných pochybností ustáliť, že by u žalovaného v rozhodujúcom čase
pôsobil príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník.

22. Podľa § 11a ods. 1 veta prvá Zákonníka práce, zástupcovia zamestnancov sú príslušný odborový

orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký dôverník.

23. Na pojednávaní konanom dňa 5.4.2016 žalovaný uviedol, že výpoveď nebola prejednaná so
zástupcom odborovej organizácie, a že zástupcom zamestnancov v tom čase bola p. Y.. Sám žalovaný
touto výpoveďou potvrdil, že na pracovisku pôsobil zástupca zamestnancov. Rovnako aj vo vyhotovení
Rozhodnutia zamestnávateľa o organizačnej zmene podľa ust. § 63 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001

Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov č. 01/2015 zo dňa 3.7.2015 sa v závere uvádza, cit.:
„V nadväznosti na vyššie uvádzané skutočnosti sa konštatuje, že zamestnávateľ prerokoval organizačné
zmeny na zasadnutí zástupcov vedenia školy ako aj so zástupcami zamestnancov Spojená škola,
Kukorelliho552,HanušovcenadTopľou.“Oexistenciifunkciezástupcuzamestnancovsvedčíajvýpoveď
p. L. Y. na pojednávaní dňa 2.6.2016 (č.l. 50 p.v. súdneho spisu). Vykonané dokazovanie odôvodňuje

záver o tom, že na pracovisku zamestnávateľa v čase výpovede pôsobil zástupca zamestnancov, pričom
tento záver žalovaný hodnoverným spôsobom nevyvrátil.

24. K otázke prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov odvolací súd len okrajovo
poznamenáva, že výpoveď je neplatná z dôvodu zákazu výpovede podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka

práce. Neprerokovanie výpovede v tejto veci so zástupcami zamestnancov je v tomto prípade už len
podružný dôvod, ktorý aj keby nebol daný, nemal by vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej
inštancie, a to vzhľadom na neplatnosť výpovede podľa § 64 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce.

25. V odvolaní žalovaný ďalej uvádza, že mu nebolo umožnené riadne navrhnúť všetky dôkazy na

podporu svojich tvrdení. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na vyjadrenie právneho zástupcu
žalovaného, ktorý na pojednávaní dňa 02.06.2016 (toto pojednávanie bezprostredne predchádzalo
pojednávaniu, na ktorom bol vyhlásený rozsudok) uviedol, že nemá žiadne ďalšie návrhy na vykonanie
dokazovania.

26. K tvrdeniam žalovaného o účelovom konaní žalobkyne odvolací súd dodáva, že vykonané
dokazovanie môže vyvolávať pochybnosti o účelovom konaní žalobkyne v súvislosti s jej
práceneschopnosťou, chýbajú však jednoznačné dôkazy k takémuto záveru.

27. Rovnako také pochybnosti sú aj o možnom diskriminačnom prístupe zamestnávateľa, ak sledoval

omladiť kolektív, a ak napriek pracovnému vzťahu so zamestnancom na dobu určitú vybral žalobkyňu,
ktorá bola v pracovnom vzťahu viac ako 25 rokov.

28. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie
považuje žalobu za dôvodnú a vzhľadom na uvedené dôvody rozsudok ako vecne správny s osvojením

si odôvodnenia zo strany súdu prvej inštancie so zreteľom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).

29. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

30. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).