Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, August 3, 2017

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 66Ek/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117220035
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Segečová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6117220035.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: T. A. T., Q..J..H.., Q. Q. B.H. X/A, XXX XX
B., proti povinnej: E. Q., Z.. XX.XX.XXXX, B. XXXX/XX, XXX XX X. o vymoženie úroku z omeškania vo
výške 5,5% ročne zo sumy 99,-EUR od 1.12.2014 do 15.3.2017 a sumy 76,94,-EUR ako trov konania
v ktorom bol vydaný exekučný titul, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská
Bystrica sp. zn. 66Ek/39/2017 zo dňa 19.7.2017, takto

r o z h o d o l :

Sudca sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 66Ek/39/2017
zo dňa 19. júla 2017 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica uznesením sp. zn. 66Ek/39/2017 zo dňa
19.7.2017, zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. a)
Exekučného poriadku, z dôvodu rozporu návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným poriadkom.

2. Vyšší súdny úradník pri svojom rozhodovaní zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným
titulom a so zákonom č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný
poriadok“), keď z exekučného spisu mal preukázané, že oprávneným z exekučného titulu, je iná
osoba ako osoba uvedená ako oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie, čo je, bez preukázania
právneho nástupníctva v osobe oprávneného, v rozpore s Exekučným poriadkom. Keďže oprávnený

uvedený v návrhu na vykonanie exekúcie súdu nijako nepreukázal, že na neho prešlo právo vyplývajúce
z exekučného titulu, svedčiace inému právnemu subjektu, vyšší súdny úradník návrh na vykonanie
exekúcie podaný oprávneným zamietol a svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami Exekučného
poriadku uvedenými v jeho rozhodnutí.

3. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka oprávnený v zákonom stanovenej lehote podal

sťažnosť z dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) Civilného sporového poriadku a namietal,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Podanú sťažnosť oprávnený odôvodnil skutočnosťou, že osoba povinná z exekučného titulu
(žalovaná), ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Pezinok sp. zn. 6C/149/2016-9 zo dňa 9.2.2017,

ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8.3.2017, bola v tomto exekučnom titule, a to
konkrétne vo výroku I. exekučného titulu, zaviazaná zaplatiť úrok z omeškania na účet právneho
zástupcu žalobcu a vo výroku II. exekučného titulu, zaviazaná na náhradu trov konania vo výške
16,50,-EUR titulom zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia vo výške 60,44,-EUR,
priamo na účet právneho zástupcu žalobcu. Ďalej oprávnený uviedol, že nakoľko povinná si svoju
povinnosť uloženú jej súdnym rozhodnutím nesplnila len voči právnemu zástupcovi žalobcu, je teda

právny zástupca žalobcu oprávnený požadovať od povinnej plnenie podaním návrhu na vykonanie
exekúcie. Oprávnený poukázal na ust. § 48 ods. 2 Exekučného poriadku s tým, že exekúciu možnovykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že
povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.

5.Vzmysle §202ods.1druhávetazákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

6. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného

sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku,
prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

7. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalejlen„CSP“),protiuzneseniusúduprvejinštancievydanémusúdnymúradníkom,ktorétrebadoručiť,
je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia

nie je prípustná.

8. V zmysle § 250 ods. 1 CSP, ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

9. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

10. Po preskúmaní veci sa sudca stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vyššieho súdneho
úradníka.

11.Napriekzneniuustanoveniazákonacitovanéhovbode9.odôvodnenia,sudcanadrámecuvedeného
poukazuje, že oprávneným je v exekučnom konaní vo všeobecnosti spravidla oprávnený z exekučného
titulu. Oprávneným z exekučného titulu je v tomto prípade žalobca úspešný v pôvodnom konaní. Z
exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Pezinok sp. zn. 6C/149/2016-9 zo dňa

9.2.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8.3.2017, je zrejmé, že oprávnenou
osobou na podanie návrhu na vykonanie exekúcie je obchodná spoločnosť Car Towing, a.s., IČO:
44 655 606, so sídlo Záhradnícka 151, 821 08 Bratislava, ktorá bola v pôvodnom konaní úspešným
žalobcom (t.j. úspešnou stranou v spore, ktorej bola v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
priznaná náhrada trov konania). Z exekučného titulu je ďalej zrejmé, že oprávnený, ktorý je uvedený v

návrhu na vykonanie exekúcie, bol v pôvodnom konaní právnym zástupcom žalobcu, pričom ako jeho
právny zástupca je uvedený aj v tomto exekučnom titule. Z exekučného spisu vyplýva, že nijako nebolo
preukázané, že by právo z exekučného titulu svedčiace v prospech uvedenej spoločnosti, ako úspešnej
strany v spore, prešlo na iný právny subjekt, t.j. na oprávneného uvedeného v návrhu na vykonanie
exekúcie, na čo správne poukázal aj vyšší súdny úradník vo svojom rozhodnutí.

12. Súd v tomto smere konštatuje, že právna otázka, komu patrí náhrada trov konania, v tomto prípade
priznaná výrokom II. exekučného titulu, t.j. či ide o nárok advokáta, alebo o nárok strany v spore, je
rozhodovacou činnosťou súdov ako aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného
súdu Slovenskej republiky (viď napríklad uznesenie NS SR sp. zn. 5MCdo 9/2008 zo dňa 26.1.2010,

uznesenie NS SR sp. zn. 1MCdo/11/2011 zo dňa 27.11.2012, uznesenie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 574/2013
zo dňa 11.9.2013) bola a je rozhodovaná dlhodobo ustáleným a konštantným spôsobom. Keďže vyššie
uvedenérozhodnutiabolivydanézaúčinnostiObčianskehosúdnehoporiadku,súdpoukazujenaprávnu
úpravu náhrady trov konania v Civilnom sporovom poriadku, keď v zmysle § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, náhrada trov právneho zastúpenia patrí strane v spore podľa pomeru jej úspechu

v spore, pričom v zmysle § 263 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak bola v konaní úspešná
strana zastúpená advokátom, prijímateľom náhrady trov konania je advokát. Advokát je teda aj v zmysle
súčasnej právnej úpravy iba prijímateľom náhrady trov konania, ktorá sa priznáva a patrí úspešnej
strane v spore. Nakoľko advokát, zastupujúci stranu v spore, nie je sám stranou v spore (Občiansky
súdny poriadok ani žiadny iný právny predpis mu postavenie strany v spore nepriznáva nikde, ani vo

vzťahu k výroku o trovách konania), iba zástupcom strany v spore, advokát nie je osobou oprávnenou
na náhradu trov konania a je irelevantné vzájomné usporiadanie vnútorného vzťahu advokáta a jeho
klienta ako strany v spore. Teda, aj v prípade ak neúspešná strana v spore nesplní povinnosť uloženú
jej právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, advokát nemôže, na základe tohto súdnehorozhodnutia ako exekučného titulu, podať návrh na výkon exekúcie vo vlastnom mene, ale len ako
zástupca toho, komu patrí právo z exekučného titulu, a to na základe splnomocnenia.

13. Sudca v tomto smere poukazuje, že uvedené platí aj v prípade výroku I. exekučného titulu, keď
priznaný nárok spočívajúci v istine a úroku z omeškania je taktiež v celom rozsahu priznaný úspešnému
žalobcovi, avšak na rozdielne bankové účty, ako miesta plnenia.

14. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.