Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 31, 2017

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1T/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516010008
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2017:8516010008.5

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, dňa 31. marca 2017 v Starej Ľubovni, na
hlavnom pojednávaní v trestnej veci proti obž. W. G. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd trestnú vec vedenú proti obžalovanému W. G., nar.
XX.X.XXXX v L., okres U. O., trvale bytom L. č. XX, okres U. O., na základe obžaloby prokurátorky

Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa zo dňa 12.1.2016, podanej súdu dňa 15.1.2016 pod sp. zn. Pv
284/15/7710 pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa obžalovaný dopustil tak, že :
dňa 17.6.2015 okolo 07:30 hod., na neohradenej parcele registra C parc. č. XXX - záhrady o výmere 869
m2, evidovanej na LV č. XXX vedenom pre k.ú. L., nachádzajúcej sa vedľa rodinného domu č. XX v obci
L., okres U. O., sa so železnou kosou o dĺžke 70 cm s drevenou násadou vyhrážal zabitím T. G., nar.

XX.X.XXXX, bytom L. č. XXX, okres U. O., ktorý ho vyzýval, aby nekosil na jeho vyššie uvedenej parcele,
následne sa trikrát na poškodeného touto kosou zahnal s tým, že túto smeroval smerom k poškodenému
asi do vzdialenosti pol metra pred seba, v dôsledku čoho poškodený utrpel akútnu stresovú reakciu
prechodného charakteru,
postupuje Okresnému úradu Stará Ľubovňa, ktorý by mal uvedený skutok prejednať ako priestupok.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 15.1.2016 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa obžalobu na vyššie
menovaného W. G. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného
zákona, ktorého sa mal obžalovaný v zmysle obžaloby dopustiť tak, že „dňa 17.6.2015 okolo 07:30 hod.
na neohradenej parcele č. XXX vedľa rodinného domu č. XX v obci L., okr. U. O. železnou kosou o
dĺžke 70 cm s drevenou násadou sa vyhrážal zabitím T. G., nar. XX.X.XXXX, následne sa 3 krát na
neho touto kosou zahnal a poškodený podľa lekárskej správy utrpel postresovú reakciu so známkami

napätia, nekľudu, s dobou liečenia 2-3 dni bez práceneschopnosti, čo u menovaného vzbudilo dôvodnú
obavu, že vyhrážky uskutoční“.

Súd po vykonanom dokazovaní ustálil obžalovaným spáchaný skutok tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia, pričom dospel s ohľadom na všetky zistené skutočnosti k záveru, že uvedený
skutok nie je trestným činom, ale tento by mal príslušný správny orgán prejednať ako priestupok.

Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo
inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody
až na jeden rok. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin
uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.Podľa § 138 písm. a/ Tr. zák., závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu so
zbraňou okrem trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144, vraždy podľa § 145, zabitia podľa § 147 a
§ 148, usmrtenia podľa § 149, ublíženia na zdraví podľa § 155, § 156 a § 157.

Podľa § 10 ods. 2 Tr. zák., nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky,
okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť
nepatrná.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/ Tr. por., teda že
nevinný. Poukazoval na to, že 17.6.2015 bol pokosiť pozemok, ktorý má od urbárnej spoločnosti, na
čo tam prišiel starší G. (pozn. poškodený), ktorý ho začal fotiť, nadávať mu, že ho tam dobijú. Na to
prišiel mladší G. (pozn. syn poškodeného - svedok T.. T. G.), ktorý sa ho pýtal do kedy to chce kosiť
a obžalovaný mu uviedol, že dokedy to bude urbárne. Uvedené obžalovaný vysvetľoval tým, že G. to
kúpili len od pána T., ktorý to aj jemu núkal, ale obžalovaný nemal toľko. Ďalej uviedol, že ako to kúpil

poškodený, tak boli voči nemu len samé nadávky a všetko oplotenie s traktorom povyťahoval. Uviedol,
že ako sa rozprával so synom poškodeného, tak ani nezaznamenal kedy okolo neho prešiel poškodený,
ktorý mu dal zozadu pecku do ramena, potom bolo kopnutie do zadku, do nôh - do kolena, na čo sa mal
obžalovaný prehnúť, kosu odhodil a spadol - pričom ukázal že spadol dozadu, pričom vtedy mu mal syn
poškodeného chytiť rukou hlavu za bradu a tlačiť ju do zeme a poškodený mu držať ruky, kde obžalovaný

podľa svojho tvrdenia mal veľký strach, že ho dobijú, že ho zabijú ako obidvaja vykrikovali, a ako mal
ten strach, dostal takú silu, že syna poškodeného zo seba zhodil dole, a to keď mu poškodený pustil
pravú ruku. Ako zhodil syna poškodeného zo seba dole, tak poškodený mu mal ešte ruky vytáčať dolu.

Uvedeným tvrdeniam obžalovaného nie je možné z pohľadu súdu uveriť, a to odhliadnuc od veku a

fyzických dispozícií obžalovaného a na strane druhej poškodeného a jeho syna, ktorí ho mali takto
fyzicky napadnúť, kde z pohľadu súdu je absolútne vylúčené, aby obžalovaný takémuto napadnutiu sa
vedel ubrániť ním uvádzaným spôsobom a osobitne s poukazom na to, že v podstate nemal pritom
utrpieť žiadne zranenia, ako sám uvádzal, kde poukazoval na to, že mal zranenia len z toho ako po
ňom hádzali trávu. Zároveň dôveryhodnosť tohto popisu incidentu maximálne možne spochybňuje jeho

popis obžalovaným pri výpovedi v prípravnom konaní dňa 18.12.2015, kde rozpory o priebehu týchto
ním uvádzaných skutočností na hlavnom pojednávaní vo vzťahu k skoršej výpovedi nijako relevantne
nevysvetlil. Navyše ako mu mal poškodený vykrúcať ruky „dolu“ po tom, ako obžalovaný mal zhodiť
zo seba jeho syna, keď poškodený podľa vyjadrenia samotného obžalovaného mu stál za hlavou (a
obžalovaný po páde dozadu logicky zrejme ležal na chrbte) je nepredstaviteľné. Taktiež mal podľa

svojho vyjadrenia krívať, mal mať bolesti, kde v prípravnom konaní uvádzal, že na ošetrenie išiel až
3.7.2015lebonemoholchodiť-nadruhejstranetakvprípravnomkonaní,akoajnahlavnompojednávaní
poukazoval na to, že po tom, ako mu následne poškodený zlomil kosu, išiel domov po ďalšiu, lebo
ešte nedokosil. V tomto smere sú z pohľadu súdu tvrdenia obžalovaného o vyššie uvedenom priebehu
incidentu iba účelové, v snahe absolútne sa zbaviť zodpovednosti za vyvolanie konfliktu spôsobené tým,

žezrejmeúmyselnebezprávnehodôvodukosilokremparcely,ktorúmávnájmeodurbárnejspoločnosti,
i parcelu patriacu poškodenému.

Tvrdenia obžalovaného v nijakom smere neboli podporené ani výpoveďou svedka Y. K., ktorá v každom
smere popisuje priebeh incidentu odlišne od samotného obžalovaného, a to jednak ohľadne časovej

prítomnosti jednotlivých osôb (obžalovaného, poškodeného a jeho syna) na mieste samom, jednak čo
do spôsobu priebehu údajného fyzického incidentu medzi obžalovaným a poškodeným, pričom podľa
uvedeného „očitého“ svedka mal poškodený najprv obžalovanému zlomiť kosu a až tak ho udrieť do
pŕs, na čo mal následne obžalovaný spadnúť a na zemi sa naťahovali obžalovaný s poškodeným,
syn poškodeného mal podľa svedka iba „obskakovať“ okolo. Svedok jednak relevantne nevysvetlil

rozpory medzi svojou výpoveďou v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, navyše podľa jeho
výpovede v prípravnom konaní poškodený mal obžalovaného strčiť zozadu a obžalovaný mal spadnúť
na zem, kde zrejme by obžalovaný nespadol na chrbát ako sám uvádzal, a až po fyzickom incidente mal
poškodený zlomiť obžalovanému kosu. Absolútne opačný popis skutku zo strany svedka na hlavnom
pojednávaní oproti výpovedi v prípravnom konaní, v kontexte s tým, že svedok rozpory náležite nevedel

vysvetliť, v spojení s tak svedkom, ako aj poškodeným prezentovanými dávnejšími spormi medzi nimi,
z pohľadu súdu nezakladá iný záver ako ten, že výpoveď tohto svedka bola iba účelová v snahe priťažiť
poškodenému.Samotný poškodený poukazoval na to, že po tom, ako mu zavolal syn, že obžalovaný kosí na ich
pozemku, vzal mobil kde má fotoaparát a išiel na miesto, kde mu obžalovaný kričal aby šiel ďalej, že mu
ukáže, na čo ho fotil a volal políciu potom, ako sa mu vyhrážal, že ho zabije, že mu odkosí hlavu. Uviedol,

že obžalovaný sa na neho zahnal dvakrát, načo odskočil a na tretíkrát vybehol po ňom, chytil mu kosu, a
to jednou rukou pri čepeli, druhou pri ľavej ruke obžalovaného, ktorému ruka asi vykĺzla ale v strede kosu
stále držal, na čo poškodený mal kosu potiahnuť za sebou dozadu a kosa sa vtedy zlomila. Poškodený
podľavýpovedefotilobžalovanéhozovzdialenostiasi5-6metrov,pričomobžalovanýsananehozahnal
keď bol spredu, na čo odskočil lebo „vedel, že ho nedobehne“. Keď sa na neho obžalovaný zahnal bol

poškodený podľa svojho vyjadrenia od neho asi 4 metre, že ho obžalovaný nedobehne vedel lebo ako
uviedol o obžalovanom - „je starší, ťažší, nemá na mňa“. Syn poškodeného podľa jeho vyjadrenia bol
v čase, keď sa na neho obžalovaný zahnal, asi 10 metrov od obžalovaného zozadu alebo zboku, iba
stál a fotil, resp. sa bál.

Svedok T.. T. G., syn poškodeného, uvádzal, že obžalovaný sa na jeho otca zahnal keď bol od neho asi 1

a pol metra, kedy svedok stál obžalovanému za chrbtom, zaháňal sa s vyhrážkami, že mu odkosí hlavu,
že ho zabije. Kosa sa mala podľa svedka zlomiť pri zápase jeho otca s obžalovaným, kedy jeho otec po
treťom zahnaní sa zo strany obžalovaného priskočil a chytil drevenú časť kosy oboma rukami. Spôsob
zaháňania sa obžalovaného na svedkovho otca popisoval svedok tak, že obžalovaný sa napriahoval na
pravú stranu akoby išiel kosiť pričom kosu dával pred seba maximálne pol metra a vo výške pol metra

od zeme; svedok nezasiahol lebo okolo nich lietala kovová časť kosy, rozmýšľal aké je číslo záchrannej
služby.

Súd najmä na základe vyššie uvedených dôkazov ustálil priebeh skutku tak, ako je uvedený vo
výrokovej časti tohto uznesenia. Je tiež preukázané, že medzi obžalovaným a poškodeným je dlhodobo

napätá situácia, akýsi nepriateľský vzťah, ktorý zrejme pramení z toho, že pozemok, na ktorom
obžalovaný v inkriminovaný čas kosil, patrí poškodenému, pričom je zrejmé z ďalšieho obsahu výpovede
poškodeného, že k provokáciám zo strany obžalovaného kosením daného pozemku dochádzalo
častejšie.

Ako je uvedené vyššie súd z hore uvedených dôvodov neuznal obranu obžalovaného spočívajúcu v
tvrdeniach, že práve on mal byť napadnutý poškodeným a jeho synom, osobitne i s ohľadom na výsledok
konania vo veci vedenej tunajším súdom v minulosti pod sp. zn. 1T/7/2014, z ktorého je preukázané
obdobné konanie voči poškodenému zo strany obžalovaného už v minulosti. Na strane druhej však súd
v tomto prípade nemôže priznať konaniu obžalovaného následok vyžadovaný ustanovením § 360 Tr.

zák., teda že by jeho konanie objektívne vyvolalo u poškodeného, resp. i na mieste incidentu prítomného
syna poškodeného, dôvodnú obavu, že obžalovaný svoje vyhrážky uskutoční.

Či ide o vyhrážanie spôsobilé vzbudiť u iného dôvodnú obavu, je potrebné posúdiť so zreteľom
na všetky konkrétne okolnosti prípadu, a to tak s prihliadnutím na situáciu, v ktorej k vyhrážkam

dôjde, konanie, ktoré ich sprevádza, ale i vzhľadom na fyzické vlastnosti páchateľa s fyzickými
vlastnosťami poškodeného. V tomto prípade je potrebné uviesť, že obžalovaný kosil na pozemku
patriacom poškodenému (uvedené je zrejmé z obsahu katastrálnych máp na č.l. 184 - 186, kde na č.l.
186 je zaznamenané i miesto činu, a z fotografií na č.l. 157 - 164 spisu, kde osobitne z fotografie č. 12, č.
18, č. 20 je zrejmá blízkosť obžalovaného k stĺpu elektrického vedenia stojacemu na parcele C č. XXX,

ktorý je zaznačený i na katastrálnych mapách), pričom z obsahu dokazovania je zrejmé, že v dôsledku
obdobného konania sú medzi nimi dlhodobejšie rozpory.

Poškodený na miesto samé prišiel spolu so svojim synom, obžalovaného fotil, ten sa mu následne
vyhrážal, ako vyplýva z výpovede poškodeného a jeho syna, že ho zabije - že mu odkosí hlavu. Tieto

vyhrážky, zrejme podmienené dlhodobými zlými vzťahmi medzi obžalovaným a poškodeným, však samy
osebe, ani v kontexte s tým, že obžalovaný mal, logicky keďže kosil, v rukách kosu, ešte nemožno
považovať za spôsobilé vyvolať dôvodnú obavu. Konkrétne z výpovede syna poškodeného vyplýva,
že pritom sa obžalovaný napriahoval na pravú stranu akoby išiel kosiť pričom kosu dával pred seba
maximálne pol metra a vo výške pol metra od zeme - obžalovaný teda naznačoval pohyb kosou v

smere k poškodenému, ale po prvé toto konanie má ďaleko od spôsobilosti odkosiť niekomu hlavu,
navyše sám poškodený bol od obžalovaného vo vzdialenosti podľa svojho vyjadrenia 4 metre, podľa
fotodokumentácie na č.l. 157 - 164 spisu (fotografia č. 4) to bolo 3,40 metra, pričom vzdialenosť medzi
kosou a poškodeným bola 2,90 metra. Objektívne je zrejmé, že zo strany obžalovaného išlo o konanie,ktorého účelom zrejme bolo to, aby sa k nemu poškodený nepribližoval. Napriek tejto vzdialenosti,
napriek tomu ako sám poškodený uvádzal, že vedel, že ho obžalovaný nedobehne, že nemá na neho,
a napriek vyhrážkam zabitím poškodený priskočil k obžalovanému a kosu mu chytil. Ťažko si rozumne

predstaviť,žebypoškodenýskutočnemajúcdôvodnúobavuzuskutočneniaútoku,ktorýmbolohrozené,
sa za takej situácie ešte približoval k obžalovanému ak by si nebol úplne istý svojou prevahou nad ním -
poškodený sa však priamej konfrontácii s obžalovaným nebránil, naopak napriek vyhrážkam, ktoré mali
u neho údajne vzbudiť dôvodnú obavu, fyzicky voči obžalovanému zasiahol tak, že k nemu priskočil
a chytil kosu, i keď, vzhľadom na tvrdenia samotného poškodeného o vzdialenosti medzi nimi v čase

vyhrážok a zaháňania sa obžalovaným, a o tom, že vedel, že tento ho nedobehne, reálnosť prípadného
samotného útoku bola nepochybne i z jeho strany vylúčená.

Zároveň voči obžalovanému nijako pri vyššie uvedených vyhrážkach nezasiahol syn poškodeného, ktorý
v tom čase stál za obžalovaným, kde nemožno v tomto smere z pohľadu súdu prijať jeho argumentáciu,
že okolo obžalovaného a poškodeného lietala kosa - mala totiž hroziť ujma jeho otcovi, pričom syn

poškodeného stál za obžalovaným, ktorý teda nemohol vidieť čo by syn poškodeného hodlal urobiť,
a ktorý podľa syna poškodeného pri vyhrážaní sa dával kosu maximálne pol metra pred seba a vo
výške pol metra od zeme - ťažko preto uveriť tomu, že za takej situácie, pokiaľ konanie obžalovaného
malo skutočne vyvolávať dôvodnú obavu, syn poškodeného by na obranu svojho otca zozadu voči
obžalovanému nijako nezasiahol, napr. chytením rúk obžalovaného, resp. jeho objatím tak, aby mu ruky

pritlačil k telu a znemožnil mu s kosou narábať, atď..

Navyše treba podotknúť, že v čase spáchania skutku mal obžalovaný už takmer 75 rokov, pričom
poškodený ho ako sám uviedol pozná už 30 rokov, ako sám uviedol obžalovaný je starší, ťažší a
nemá na neho. Čo sa týka vyvolania dôvodnej obavy z vyhrážok obžalovaného treba v neposlednom

rade podotknúť i to, že tak podľa poškodeného, ako aj podľa jeho syna mal následne, po zápase o
kosu s poškodeným a jej zlomení, obžalovaný s vyhrážkami (ja ti ukážem, ja ťa zabijem - ako uvádzal
poškodený, resp., že uvidia čo sa stane - ako uvádzal syn poškodeného) ísť domov, ale napriek tomu
poškodený i jeho syn ostali na mieste - podľa súdu ak by skutočne bola na ich strane dôvodná obava, že
obžalovaný svoje vyhrážky voči poškodenému uskutoční, tak nie je ničím relevantne podložené to, aby

ostávali na danom mieste - veď pritom nemohli vedieť či obžalovaný nepríde späť a s čím sa prípadne
na miesto vráti, nebola tam ešte ani hliadka PZ, napriek tomu na mieste ostali, a to bez nejakých
prostriedkov na svoju prípadnú ochranu, pritom nič na uvedenom nemení ani to, že na miesto už bola
poškodeným volaná hliadka PZ, nakoľko nemohli vedieť kedy táto dorazí a pokiaľ by mali skutočnú
dôvodnú obavu z konania obžalovaného tak predsa už len z vlastného pudu sebazáchovy neostanú na

mieste, kde s ním môžu byť opätovne konfrontovaní.

Z pohľadu súdu vyvolanie dôvodnej obavy z konania obžalovaného nepotvrdzuje ani konštatovaná
akútna stresová reakcia prechodného charakteru na strane poškodeného. Jej spúšťačom z pohľadu
súdu mohla byť už samotná skutočnosť, že obžalovaný opakovane zasahuje do jeho vlastníckych práv, a

toosobitnesohľadomnazáverydokazovania,podľaktorýchpoškodenýužajvminulostimalpredpísané
lieky na ukľudnenie, mal psychické napätie a nekľud aj pred inkriminovaným konaním obžalovaného.

Potrebnéjetiežuviesť,žepodľavýsledkovdokazovaniaobžalovanýkonalvstavenezvládnutéhoafektu,
čo viedlo u neho k podstatnému zníženiu schopnosti rozpoznať nebezpečnosť konania pre spoločnosť

a toto konanie ovládať, pričom išlo podľa výsledkov dokazovania o nezvládnutý afekt na patologickom
základe, ktorým sú organické zmeny u obžalovaného v rámci veku pri ateroskleróze mozgu, organická
emočná instabilita aj osobnostná dispozícia a spúšťačom konania boli dlhodobo pretrvávajúce konflikty
a hádky medzi obžalovaným a poškodeným.

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že skutok, ktorého sa obžalovaný dopustil dňa 17.6.2015
ako bol v konaní ustálený a je uvedený vo výrokovej časti tohto uznesenia, nie je trestným činom
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, pričom nenapĺňa
ani znaky skutkovej podstaty iného trestného činu, navyše z pohľadu súdu vzhľadom na všetky vyššie
uvedené skutočnosti (vo vzťahu k spôsobu jeho vykonania, jeho následkov, okolností spáchania,

zavinenie obžalovaného a jeho pohnútku) je jeho závažnosť nepatrná a teda skutok nie je trestným
činom. Podľa názoru súdu však ide o skutok, ktorý by mal byť prejednaný príslušným orgánom ako
priestupok (§ 49 ods. 1 písm. d/ zákona č. 372/1990 Zb.) a preto rozhodol o postúpení veci príslušnému
orgánu, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť, a to Okresnému súdu Stará Ľubovňa do troch
dní od oznámenia tohto uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.