Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 3T/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316010002
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Daňo

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316010002.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdHumennésamosudcomJUDr.IvanomDaňomvtrestnejveciobžalovanéhoZ.Š.,preprečin

zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, o obžalobe prokurátora Okresnej
prokuratúry Humenné sp. zn. 2Pv 556/15 zo dňa 29.12.2015, podľa § 284 ods. 1 Trestného poriadku,
na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. marca 2017 v Humennom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný Z. Š. X. R. P. E. , nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E. C. XXX, okres Z., toho času bytom
Z., E. XXX/XX,

j e v i n n ý , ž e

ako otec mal. Z. U., nar. XX.XX.XXXX a mal. Q. U., nar. XX.XX.XXXX, aj napriek tomu, že mu povinnosť
prispievať na výživu detí vyplýva priamo zo zákona o rodine a rozsudkom Okresného súdu v Humennom
sp. zn. XXP XX/XXXX zo dňa 16.04.2012 bol zaviazaný prispievať na výživu každého dieťaťa po 100,-
€ mesačne do rúk matke detí H. U., od mája 2015 až doposiaľ si v Medzilaborciach túto svoju povinnosť
úmyselne pravidelne neplní aj napriek tomu, že vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti na výživu detí
prispievať môže, a tak za uvedené obdobie dlhuje na výživnom sumu 3.200,- eur,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť vyživovať iného,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák.

Za to sa
o d s u d z u j e

podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia
slobody vo výmere 6 /šesť/ mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. pre výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Humennom podal na obžalovaného Z. Š. obžalobu pre skutok právne
kvalifikovaný ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, ktoréhosa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je uvedený v obžalobe sp. zn. 2Pv 556/15 zo dňa
29.12.2015, ale aj vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Po oboznámení sa s obžalobou a obsahom spisového materiálu súd spis predložil probačnej a
mediačnej úradníčke na vykonanie šetrenia, či u obžalovaného sú splnené podmienky na uloženie
trestu domáceho väzenia. Obžalovaný ignoroval aj výzvu probačného a mediačného úradníka, keďže
nepredložil požadované doklady v rámci inštitútu predbežného šetrenia pri zisťovaní podmienok pred
plánovaným uložením trestu domáceho väzenia. Vzhľadom k tomu, že obžalovaný nespĺňal podmienky

na jeho uloženie, súd vo veci nariadil viaceré termíny hlavných pojednávaní, na ktoré sa obžalovaný
nikdynedostavil,ibavdvochprípadochsvojuneúčasťospravedlnilzozdravotnýchdôvodov,nonaďalšie
sa už nedostavil a keďže nepodarilo sa zabezpečiť ani jeho predvedenie na súd prostredníctvom polície,
uznesením zo dňa 22.11.2016 mu bola uložená aj poriadková pokuta vo výške 100,- eur.

Na hlavné pojednávanie, ktoré bolo určené na deň 28.03.2017 bol obžalovaný riadne a včas predvolaný,

pričom predvolanie prevzal dňa 24.02.2017, no na hlavné pojednávanie sa nedostavil ani svoju neúčasť
neospravedlnilapretožebolupozornenýnamožnosťvykonaťhlavnépojednávanievjehoneprítomnosti,
súd za splnenia zákonných podmienok vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného.

Na nariadenom hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie prečítaním výpovede Z. Š. z

prípravného konania, výsluchom svedkyne H. U., oboznámil sa aj s listinnými dôkazmi - rozsudkom
Okresného súdu Humenné sp. zn. 12P/37/2012 zo dňa 16.04.2012, prehľadom platenia výživného,
rodnými listami detí, správami od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, pracovisko
Medzilaborce, správou sociálnej poisťovne, daňového úradu, správou o povesti obžalovaného, odpisom
z registra trestov a registra priestupkov a zistil tieto skutočnosti:

Obžalovaný Z. Š. v rámci svojho výsluchu v prípravnom konaní uviedol, že je si vedomý svojej
vyživovacej povinnosti voči obom synom a svojho dlhu na výživnom. Uviedol, že do apríla 2015 svojej
bývalej družke H. U. posielal peniaze pravidelne na jej osobný účet, pričom v máji a v septembri 2015 jej
dal finančnú hotovosť po 200,- eur, teda 400,- eur, pretože v tom čase dobre vychádzali. Od septembra

2015 bol práceneschopný a nebola mu vyplatená maródka. Dodal, že dlžné výživné na synov chce v
najbližšej dobe uhradiť. Jeho príjem je okolo 700,- eur, za byt spolu s elektrinou platí 180,- eur, odvody
zo živnosti činia 220,- eur, ostatné náklady má na stravu, cigarety, tipuje Niké a občas zájde na pivo. Ku
skutku sa priznal a svoje konanie úprimne oľutoval.

Na hlavných pojednávaniach súd vypočul svedkyňu H. U., bývalú družku obžalovaného a matku ich
dvoch synov, ktorá uviedla, že obžalovaný jej niekedy v marci 2016 zaslal sumu 780,- eur, ale od januára
2016 neplatí výživné vôbec. Podľa jej posledného vyjadrenia na výživnom dlhuje 3 200,- eur. Na ruku
jej peniaze dal raz, a to 06.09.2015 v sume 20,- eur ako doplatok za august 2015. O deti záujem nejaví,
darčeky im nosí ich babka - jeho mama a sestra ako krstná mama. Deti núdzou netrpia, pretože peniaza

si požičiava, no raz ich bude musieť vrátiť. Dodala, že je zamestnaná a jej príjem na dohodu činí 67,-
eur, k tomu poberá rodinné prídavky vo výške 70,56 eur, výživné na najstaršieho syna v sume 70,- eur
a výživné rozvedenej manželky vo výške 5,- eur. Každý mesiac si tak musí požičať 400 - 500,- eur,
prevažne od svojej mamy. Má náklady na inkaso 230,- eur, škola a škôlka stoja 30,- eur, strava a ostatné
výdavky ju vychádzajú na 250,- eur a oblečenie podľa sezóny. V domácnosti žije len so svojimi deťmi

a vlastní byt, ktorý jej kúpila mama.

Rozsah vyživovacej povinnosti obžalovaného bol upravený rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.
zn. 12P/37/2012 zo dňa 16.04.2012, podľa ktorého mal na synov - mal. Z. U., nar. XX.XX.XXXX, a mal.
Q. U., nar. XX.XX.XXXX, prispievať na ich výživu po 100,- eur mesačne na každého z nich, vždy do 20.

dňa v mesiaci od 12.03.2012 k rukám matky.

Neplnenie vyživovacej povinnosti obžalovaným teda preukazuje nielen výpoveď bývalej družky
obžalovaného a ňou predložený prehľad o platení výživného zo strany obžalovaného, podľa ktorého jej
obžalovaný za celé žalované obdobie a to až ku dňu pojednávania na výživnom dlhuje sumu 3.200,- €,

ale aj jeho vlastné priznanie v rámci prípravného konania.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, pracovisko Medzilaborce, vyplýva, že
obžalovaný Z. Š. nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie.Podľa Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné, obžalovaný nebol poberateľom dávok v
nezamestnanosti, nemocenských dávok či iných dávok a nepoberá ani dôchodok. Je vedený ako

samostatne zárobkovo činná osoba, a to od 01.07.2011.

Obžalovaný sa na Okresný súd Humenné nedostavil, ale mal vedomosť o tom, že zaplatením dlžného
výživného môže byť spod obžaloby oslobodený, pretože súd ho na túto skutočnosť upozornil v
predvolaní na hlavné pojednávanie na deň 02.06.2016, ktoré osobne prevzal 22.05.2016.

Na základe výsledkov takto vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že
obžalovaný Z. Š. svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej
výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, a to tak po stránke subjektívnej, ako aj objektívnej, na
základe čoho ho súd uznal vinným. Obžalovaný ako otec dvoch synov - dvojičiek, aj napriek tomu, že
mu povinnosť prispievať na výživu detí vyplýva nielen priamo zo zákona o rodine ale aj z rozhodnutia

súdu, za obdobie od mája 2015 doposiaľ na výživu synov dlhuje matke detí sumu najmenej 3.200,- eur.
Svoju povinnosť si úmyselne neplnil aj napriek tomu, že vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti na
výživu detí prispievať mohol, pretože ako samostatne zárobkovo činná osoba mal a má príjem, a mal
ho mať aj vo forme nemocenských dávok v čase svojej práceneschopnosti, ktorú preukazoval súdu.
Tým, že obžalovaný výživné neplatil aj napriek možnosti a schopnosti ho platiť a tak celá starostlivosť

o výchovu a hlavne o výživu deti ostala na ich matke, ktorá bola nútená si požičiavať peniaze od
svojich príbuzných, sa preukázal ako nezodpovedný otec, pričom z obsahu trestného spisu je zrejmé,
že vyživovaciu povinnosť má iba k týmto maloletým deťom.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery
a možnosť jeho nápravy.

Podľa správy o povesti Obce Krásny Brod obžalovaný je slobodný, pracuje ako robotník vo firme DPD
Dušan Papiak Krásny Brod, v mieste bydliska požíva dobrú povesť.

Podľa odpisu registra trestov sa obžalovaný do stretu so zákonom dostal piatykrát. Naposledy mu bol
rozsudkomOkresnéhosúduHumennésp.zn.2T/142/2015zodňa21.12.2015preprečinpoškodzovania
cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona uložený trest povinnej práce v trvaní 250 hodín,
pričom podľa správy probačného a mediačného úradníka sa opakovane na výzvu súdu nedostavil ani

na prejednanie podmienok výkonu tohto trestu a ani nijako neospravedlnil svoju neúčasť.

Prokurátor po vykonanom dokazovaní v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní, navrhol
uznať ho za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa§ 207 ods. 1 Tr. zák. a uložiť mu
nepodmienečný trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby s tým, aby pre jeho výkon bol

zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Poukázal na skutočnosť, že
obžalovaný spáchal trestnú činnosť aj v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia a doposiaľ dlhuje
na výživnom sumu 3.200,- eur.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného zistil prítomnosť jednej poľahčujúcej okolnosti, a to, že sa k

spáchaniu trestných činov priznal a konanie oľutoval (§ 36 písm. l) Trestného zákona). Priťažovalo mu
však, že už bol za trestný čin odsúdený a skutok spáchal aj počas skúšobnej doby pri podmienečnom
odsúdení (§ 37 písm. m) Trestného zákona). K úprave trestnej sadzby pre zhodný počet poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností súd nepristúpil. Pri prečine zanedbania povinnej výživy je v zmysle § 207
ods. 1 Tr. zák. je trestná sadzba odňatia slobody až na dva roky. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil

všetky zákonné kritériá na uloženie trestu. S ohľadom na charakter trestnej činnosti, jej závažnosť a
osobu obžalovaného, ktorý už v minulosti bol súdne trestaný a skutok spáchal počas skúšobnej doby pri
podmienečnom odsúdení, súd mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, teda
pri dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, lebo takýto trest spojený už s faktickým odňatím
slobody je pre obžalovaného potrebný, sledujúci záujem spoločnosti na jej ochrane i na prevýchove

páchateľa trestného činu.Pre výkon takto uloženého trestu súd obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, pretože doposiaľ nebol vo výkone
nepodmienečného trestu odňatia slobody za žiaden trestný čin.

S prihliadnutím na všetky hore uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd vo veci
rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho oznámenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až

doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek
výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, poškodený pre nesprávnosť
výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená
podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že takýto výrok nebol
urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie

mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Odvolanie môže podať, a to i proti vôli
obžalovaného v jeho prospech, jeho zákonný zástupca, jeho obhajca a štátny orgán starostlivosti o
mládež. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.