Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 11, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/55/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715213604
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715213604.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: B. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX I., C. XXX, zastúpený: PUCHALLA, SLÁVIK & partners s. r. o., 040 01 Košice, Kmeťova 24, proti
žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., IČO: 35 792 752, so sídlom 824 96 Bratislava, Pribinova
25, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom 811 04 Bratislava,
Kubániho 16 o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súd Poprad č. k. 7C/499/2015-46 zo dňa 11.04.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX,
zo dňa 22.11.2013, uzavretá medzi B. E., bytom C. XXX, I. XXX XX, nar.: XX.XX.XXXX, a spoločnosťou
PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, SR, IČO: 35 792 752,
zapísaná v OR Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 22160/B je neplatná. Žalovanému
uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume
285,07 eur, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
účinného do 30.06.2016 (ďalej len OSP), čl. 6 smernice Rady 93/13/EHS, § 37 ods. 1, § 52 ods. 1, 2,
4, § 53 ods. 1, 4, 5, § 54 ods. 1, § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 z. č.
129/2010Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

3. Vychádzal zo zistenia, že dňa 22.11.2013 žalobca a žalovaný uzavreli Zmluvu o revolvingovom úvere

č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mal žalovaný poskytnúť žalobcovi spotrebiteľský úver vo výške
1.500,- eur s ročnou úrokovou sadzbou 70,01 % a čiastku revolvingu vo výške 790,84 eur s ročnou
úrokovou sadzbou 76,21 %. Poskytnuté plnenie mal žalobca splácať v mesačných splátkach vo výške
80,37 eur. Spolu so zmluvou o úvere uzavrel žalobca so žalovaným aj dohodu o zrážkach zo mzdy (a
iných príjmov) dlžníka č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.11.2013. Súd prvej inštancie mal za preukázané,
že úverová zmluva uzavretá medzi stranami je formulárová spotrebiteľská zmluva podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Tiež ustálil, že v časti úrokov je predmetná zmluva neplatná, z dôvodu rozporu

s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, a teda za takejto situácie je v tejto časti zmluva neplatná.
S poukazom na uvedené, súd prvej inštancie ustálil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy je v rozpore s
ustanovením § 53 ods. 1, ods. 3 OZ z dôvodu, že žalobca ako spotrebiteľ bol nútený dohodu o zrážkach
zo mzdy podpísať ako súčasť formulárovej úverovej zmluvy a tým sa podrobiť vykonávaným zrážkambez možnosti zabránenia ich výkonu, a to aj napriek tomu, že v úverovej zmluve bola výška úrokov
dohodnutátak,žeideoneprijateľnézmluvnépodmienky,čočinívtejtočastiúverbezúročným.Vzhľadom
na uvedené bola uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 22.11.2013 posúdená ako absolútne

neplatný právny úkon. Výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. § 142 ods. 1 OSP s tým, že
úspešnému žalobcovi boli priznané trovy konania vo výške 285,07 eur. Trovy konania pozostávali z
trov právneho zastúpenia v sume 285,07 eur a tvorili ich tri úkony právnej pomoci: prevzatie a príprava
zastúpenia 64,53 eur, podanie žaloby a návrh na vydanie predbežného opatrenia 64,53 eur, účasť na
pojednávaní 66,00 eur + DPH, hotové výdavky - režijný paušál za rok 2015 = 2 x 8,39 eur, režijný paušál

za rok 2016 = 1 x 8,58 + DPH, cestovné náhrady za cestu osobným motorovým vozidlom, ktoré si
žalobcauplatnilvovýške1/8zdôvoduúčastinaďalšíchsiedmichpojednávaniachvdanýdeň=základná
náhrada za cestu KE - PP - KE na pojednávanie 0,183 eur/km, t. j. 225 km x 0,183 eur/km = 41,18
eur, náhrada za spotrebované PHM - priemerná spotreba 4,5 l/100km; spolu 225 km x 4,5l/100km, t. j.
spotrebovaných 10,13 x 1,00 eur/l = 10,13 eur + DPH, náhrada za stratu času, ktorú si žalobca uplatnil
v 1/8 z dôvodu účasti na ďalších siedmich pojednávaniach v daný deň - náhrada za stratu času cestou

KE - PP - KE na pojednávanie t.j. 1 x 6 začatých polhodín, t. j. 6 x 14,30 eur = 85,80 eur + DPH.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný poukazujúc na § 365
ods. 1 písm. d/, f/, h/ CSP. Namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vyporiadal s vyjadrením
žalovaného a ním predkladanou argumentáciou, a to najmä v otázke, či dohoda o zrážkach zo mzdy

ako taká vôbec môže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a tak s prihliadnutím na súdnu prax,
postupom súdu došlo k podstatnému zmareniu práv žalovaného počnúc právom na riadne vyporiadanie
sa s jeho vyjadrením, ako aj právom podať odvolanie proti rozsudku. Zároveň konštatoval, že napadnuté
rozhodnutie trpí tzv. inou vadou, nakoľko z napadnutého rozsudku nevyplýva, na základe čoho súd
prvej inštancie dospel k záveru, že k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy bol žalobca nútený takým

spôsobom, aby išlo o skutočnosť relevantnú z hľadiska § 37 a 39 Občianskeho zákonníka, keďže v
konaní nebol vykonaný žiadny dôkaz, ktorým by bolo preukázané vnútenie uzavretia dohody zrážkach
zo mzdy takým spôsobom, že by toto „nútenie“ malo mať právne relevantné dôsledky ohľadne platnosti
právneho úkonu. Odvolateľ tiež poukazoval na skutočnosť, že právna úprava platná a účinná v roku
2013 (v čase uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy) neurčila žiadny zákaz spočívajúci v tom, aby

veriteľnemoholpožadovaťzabezpečeniesvojichnárokovzozmluvnéhovzťahusospotrebiteľomformou
dohody o zrážkach zo mzdy (alebo iným zabezpečovacím prostriedkom). V súvislosti so závermi
súdu prvej inštancie o neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy, odvolateľ namietal, že napadnutý
rozsudok neobsahoval žiadne dokázané skutočnosti potvrdzujúce značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, pričom fakt, že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je

neprijateľnou podmienkou vylučuje aj to, že ide o spôsob zabezpečenia upravený právnou úpravou (§
551 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 13 zákona č. 129/2010 Z. z.). Poukázal na to, že je prirodzeným
postupom obozretnosti každého veriteľa predchádzať situácií, aby nedochádzalo k majetkovej strate
spôsobenej nielen neskoršou insolventnosťou protistrany, ale v prvom rade porušením povinnosti splniť
svoje záväzky. Dojednania zabezpečenia (vecného - napríklad záložné práv zabezpečovací prevod

práva k hnuteľným veciam, alebo osobného - ručenie, spoludlžníctvo a pod.) právna úprava teda logicky
predpokladá a pripúšťa. Vzhľadom na vyššie uvedené, odvolateľ navrhol, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná trovy konania.

5. K odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý poukázal, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi

žalobcom a žalovaným bola uzavretá v rozpore so zákonom, a to z dôvodov na ktoré poukazoval už v
samotnej žalobe, ktoré zakladajú jej absolútnu neplatnosť. Navyše, má za to, že jeho právny názor ako
aj právny názor Okresného súdu Poprad o neplatnosti napadnutej dohody o zrážkach zo mzdy potvrdil
aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí zo dňa 20.03.2014, sp. zn.: 31Co/31/2014, ktorý v obdobnej veci
ustálil, že: „Formulácia klauzuly o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na

poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s
imperatívom dobrých mravov ale priamo zo zákonom. Nič nebráni iudikovať klauzulu ako neplatnú (§
53 ods.5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam
ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená

a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Aj iné právne úkony majú základ v zákone a môžu byť
za určitých okolností vyhlásené za neplatné (kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a ii). Pre záverKrajského súdu v Prešove bolo teda relevantné, že sporná klauzula vzhľadom na jej osobitný význam
bola uvedená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa zneužívajúco
nedostatočne transparentne a v spojení s poplatkami umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a

vymôcť aj plnenia z poplatkov, ktoré sú neprijateľné. Napriek tomu, že v zmysle zákonnej právnej úpravy
predstavuje dohoda o zrážkach zo mzdy prípustný zabezpečovací prostriedok, žalobca poukazoval
na Infrigement Európskej Komisie proti Slovenskej republike č. 2012/4165,v zmysle ktorého: „Okrem
rozhodcovského konania v obchodnom styku a priameho či nepriameho vzdania sa spotrebiteľských
práv, existujú na Slovensku aj iné možnosti ako obísť uplatňovanie právnych predpisov o ochrane

spotrebiteľa, či ochranu pred nekalými podmienkami a tieto sú využívané v značnom rozsahu - napr.
záložné zmluvy, notárske zápisnice alebo vzdanie sa mzdových nárokov v prospech veriteľa. Všetky
tieto prostriedky obsahujú riziko, že spotrebitelia v skutočnosti musia zaplatiť sumy v dôsledku nekalých
podmienok alebo porušenia právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa bez riadnej kontroly zo strany
nezávislého súdu. Vzdanie sa mzdových nárokov a dobrovoľné dražby na základe záložného práva
umožňujúobchodníkomvymáhaťsvojepohľadávkyvočispotrebiteľombeztoho,abysamuseliobrátiťna

súd,hociichpohľadávkyniesúpodľaprávnychpredpisovoochranespotrebiteľaanipravidielonekalých
zmluvných podmienkach opodstatnené. Pre spotrebiteľov je ťažké dosiahnuť zastavenie takéhoto
súkromného vymáhania. Komisia sa preto na základe dostupných informácií domnieva, že slovenské
právne predpisy prostredníctvom takýchto praktík spotrebiteľom neprimerane sťažujú uplatnenie ich
práv, ktoré im dáva Smernica 93/13. Sťažujú im najmä poukázanie na nezáväznú povahu nekalých

podmienok, čo je v rozpore so zásadou efektivity. Tieto možnosti súkromného vymáhania umožňujú
obchodníkom obchádzať účinnú justičnú kontrolu zo strany právnych predpisov o nekalých zmluvných
podmienkach, čím smernica 93/13 EHS (a najmä jej článok 6 ods. 1) stráca praktickú účinnosť (effet
utile).“ Na základe uvedených skutočností žalobca navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu.

6. Odvolací súd najskôr musí konštatovať, že pokiaľ súd prvej inštancie (okresný súd) správne
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Z. z. v znení zmien a
doplnkov účinného do 30. 06. 2016), tak odvolací súd musel postupovať a vec posudzovať už podľa
nového civilného procesného kódexu, a to zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok (ďalej

len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť dňom 01. 07. 2016, pričom aplikoval ustanovenia § 470 ods. 1
CSP, s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie (okresného súdu) ostali zachované (§
470 ods. 2 CSP).

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v

zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej
stránke Krajského súdu v Prešove dňa 18.04.2017 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie

je dôvodné.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.11.Odvolacísúdsiosvojujezáverysúduprvejinštancieanazdôraznenievecnejsprávnostiavsúvislosti
s odvolacími námietkami dopĺňa nižšie uvedené.

12. Jedným z podstatných odvolacích argumentov odvolateľa bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

13. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O

nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7
Cdo 7/2010).

14. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným bola

dňa 22.11.2013 uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX za účelom zabezpečenia
pohľadávky veriteľa zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi stranami
sporu dňa 22.11.2013.

15. Odvolací súd považuje za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym

zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či
inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho
procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je
dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o
tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ

a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.

16. Do úvahy prichádza ochrana spotrebiteľa (§3 ods. 3, 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa) spravidla uložením povinnosti zdržať sa výkonu práva z konkrétnej dohody o zrážkach
zo mzdy vrátane neodkladného opatrenia (pri menej závažnejších porušeniach práv spotrebiteľa)

alebo v prípade neprijateľnosti dohody o zrážkach zo mzdy ochrana určením dohody o zrážkach
zo mzdy ako neplatnej neprijateľnej zmluvnej podmienky (298 CSP). V poradí druhá forma ochrany
prichádza do úvahy inter alia pri úžernom právnom úkone ako absolútne v demokratickej spoločnosti
neakceptovateľnom(neplatnom)úkoneprerozpor sverejnýmporiadkom,medziktorépri70%-úrokovej
sadzbe patria aj predmetné úvery.

17. V konaní nebolo sporné, že zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.11.2013
predstavuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, kde žalobca vystupuje v postavení spotrebiteľa.

18. Postup žalovaného pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských
úverov je odvolaciemu súdu známy z jeho rozhodovacej praxe, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú
spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto
dohodu podpísať. Evidentne sa jedná o formulár zmluvy.

19. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie,
musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o
možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená
(uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012). Žalovaný si v tomto
smere dôkazné bremeno nesplnil.

20. Aj podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ veriteľ je povinný preukázať splnenie svojich predzmluvných
povinností poskytnutia informácie a overenia úverovej bonity dlžníka. Zásada efektivity je porušená, ak
dôkazné bremeno nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažuje spotrebiteľa.

21. Smernica Európskeho parlamentu Rady 2008/48 ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere ukladá veriteľovi informačnú povinnosť a povinnosť poskytnúť vysvetlenie, ktoré umožňuje
dlžníkovi prijať pri uzatvorení úveru informované rozhodnutie. Táto smernica tiež veriteľa zaväzuje
poskytnúť spotrebiteľom tlačivo so štandardnými európskymi informáciami a overiť úverovú bonituspotrebiteľa. Zásada efektivity by podľa Súdneho dvora bola porušená, ak by dôkazné bremeno
nesplnenia povinnosti veriteľa zaťažovalo spotrebiteľa. Tento totiž nedisponuje prostriedkami, ktoré
by mu umožňovali preukázať, že veriteľ mu neposkytol informácie a neoveril jeho úverovú bonitu.

Zásada efektivity je dodržaná, ak je veriteľ povinný pred súdom preukázať výkon svojich predzmluvných
povinností; obozretný veriteľ si musí byť vedomý nevyhnutnosti zbierania a uchovávania dôkazov
o splnení svojich informačných povinnosti a povinnosti poskytnúť vysvetlenia. Súdny dvor judikoval,
že informačné povinnosti musia byť z dôvodu ich predzmluvného charakteru splnené pred podpisom
zmluvy.

22. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva
do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným
príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné
preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na
ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy.

Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím
na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate
ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide
okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú
sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine

konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

23. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť

ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o
zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez
súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).

24. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o

zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.

25. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice
Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo

svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy,
ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v
zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii

zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v
tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach
zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej
smernicealeboneumožňujevtejtosúvislostivnútroštátnemusúduvydaťpredbežnéopatreniezaúčelom

pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

26. Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), hoci má základ v znení zákona.
Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby
boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu

tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením
zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej
závisí; čl. 4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

27. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 OZ aj vtedy,

ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď umožňuje vymôcť
plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v predmetnom prípade (V tejto súvislosti treba
uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou
vnútroštátnehosúdu,abyoveril,čitátopodmienkaodrážaustanoveniavnútroštátnehopráva,ktoréplatiamedzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to
znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli
(pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce

úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v
tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so
spotrebiteľom,jevylúčenázpôsobnostitejtosmernicelenvtedy,akuvedenázmluvnápodmienkaodráža
obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu;
bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.).

28. Dojednanie zrážok zo mzdy len na základe údajov zainteresovaného obchodníka je osobitne
závažné. Pre porovnanie odvolací súd dáva do pozornosti ust. § 12 rakúskeho zákona o ochrane
spotrebiteľa, ktorý zakotvuje zákaz postúpenia mzdy spotrebiteľa podnikateľovi za účelom uspokojenia
či zabezpečenia (nesplatnej) pohľadávky podnikateľa.

29. Maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných
pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na
dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky
presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (porov. rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009).

30. Sadzba úrokov 70,01 % ročne uvedená žalobcom v zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.11.2013 je
úplne drastická a nemá žiadne opodstatnenie v demokratickej spoločnosti, nemožno ju označiť inak ako
úžernú a odporujúcu dobrým mravom. Súdy sa značne kriticky vyjadrili už aj k nižším úrokovým sadzbám
(5Cdo 26/2011 (48%), 1MCdo 1/09 (60%), Krajský súd v Prešove vo veci 3Co 67/2008 (25%). Nemecký

BGH v rozsudku z 13. 03. 1990 AZ XI ZR 252/89 vyhlásil úver s rozdielom o 12% percentuálnych
bodov oproti priemeru na trhu pre obdobný úver za nemravný a žalobu zamietol pre rozpor plnenia
s dobrými mravmi (civilnoprávna úžera). Švajčiarsky spolkový súd znížil v roku 1967 rozhodnutím z
1.4.1967 úrokovú sadzbu v prípadoch úverov pre spotrebiteľov z 26% na 18% a sadzbu 26% vyhlásil
za odporujúcu dobrým mravom.

31. Je zrejmé, že v danej veci má žalovaný nárok len na vrátenie súm zodpovedajúcich poskytnutým
finančným prostriedkom. Pri vykonávaní zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy však
niet subjektu, ktorý by bol oprávnený kontrolovať a zabezpečiť, aby dlžníkovi boli zo mzdy zrazené
peňažné prostriedky len vo výške, na ktorú má veriteľ reálne nárok a spotrebiteľovi - žalobcovi sa tak

nedostáva právnej ochrany, ktorú jej zaručuje právna úprava zakotvená v § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka a v zákone č. 129/2010 Z. z..

32. Odvolací súd tiež poukazuje na zmluvnú podmienku, ktorá je obsiahnutá v zmluve o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 22.11.2013 v bode 8. Predmetom dohody obsiahnutej v bode 8 je možnosť

odkladu splatnosti splátok úveru za odplatu 215,75 Eur. Poskytnutá služba zo strany žalovaného sa
poskytuje vopred, pred poskytnutím samotného úveru, nakoľko v zmysle bodu 8.4 si cenu služby
žalovaný započítava na poskytnutie schválenej výšky úveru. Túto skutočnosť odvolací súd považuje
za hrubú nerovnováhu a neprimeranosť služby voči odplate, ktorú žalobca zaplatil vopred, pričom ju
môže a nemusí využiť.

33. Je potrebné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že zákonnou podmienkou platnosti dohody o zrážkach
zo mzdy v zmysle § 551 Občianskeho zákonníka ani inej právnej normy nie je uvedenie zamestnávateľa
dlžníka v dohode. Uvedené by sťažovalo pozíciu veriteľa, keď pri každej zmene zamestnávateľa dlžníka
by bolo potrebné uzatvárať novú dohodu o zrážkach zo mzdy, resp. minimálne dodatok k pôvodnej

dohode o zrážkach zo mzdy. Rovnako právna úprava nebráni uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy za
účelom zabezpečenia pohľadávky splatnej až v budúcnosti. Uvedené však nič nemení na skutočnosti, že
dohody o zrážkach zo mzdy neboli individuálne dojednané, umožňujú siahnuť spotrebiteľovi na majetok
a vymôcť aj plnenia, na ktoré žalovaný nemá nárok, čo má za následok ich neplatnosť (§ 53 ods. 1 a
5 Občianskeho zákonníka).

34. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalšíproti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;
uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd
so zreteľom na vyššie uvedené má za to, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá kritériám daných

v ustanovení § 157 ods. 2 OSP. Z rovnakých dôvodov nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami žalovaného, ktoré nemohli spôsobiť zmenu právneho posúdenia veci.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

36. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách
konania, ktorý odvolací súd podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP, stotožňujúc sa s dôvodmi v
rozhodnutí o trovách konania, potvrdil.

37. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1

CSP, kde úspešnému žalobcovi (odvolanie žalovaného bolo nedôvodné) bol priznaný nárok na náhradu
trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného
sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP).