Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 27, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2C/182/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114219398
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Rybárik
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5114219398.5

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Rybárikom v právnej veci žalobcu: L. Q.,
nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Jozef Plačko s.r.o.,
Námestie Andreja Hlinku 29/34, Považská Bystrica, IČO: 47 241 411, proti žalovanému: B. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. XXX, právne zastúpený: JUDr. Zdenka Hulmanová, advokátka, so sídlom
Kysucká cesta 3, Žilina, o určenie vlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh žalobcu z a m i e t a.

Žalobca j e p o v i n n ý uhradiť žalovanému trovy konania a trovy právneho zastúpenia v
rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobným návrhom domáhal, aby súd určil, že je vlastníkom pozemku

reg. CKN parc. č. XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku, zastavané plochy a nádvoria, zapísaného
na LV č. XXX, kat. úz. L.. Zároveň žiadal uhradiť aj trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že jeho
právny predchodca starý otec J. Q. bol vlastníkom žalovanej parcely, v tom čase PKN parcely č. XXX,
neskôr č. XXX. Okresný úrad vo Veľkej Bytči mu povolil aj výstavbu humna na tejto nehnuteľnosti.
Nehnuteľnosť prakticky užíval od roku 1927. V priebehu výstavby humna bola v kat. úz. L. začatá
komasácia. V rámci tejto sa nehnuteľnosť, na ktorej bolo postavené humno, dostala do novej držby,

vlastníctva L. R., ako to vyplynulo z rozhodnutia komasačného súdu. L. R. je právnym predchodcom
terajšieho žalovaného. Za účelom zachovania vlastníctva k parcele aj k stavbe humna prenechal právny
predchodca žalobcu L. R. časť dnešnej CKN parcely XXXX o výmere XXX m2, druh pozemku zastavané
plochy a nádvoria, zapísanej na LV č. XXXX, kat. úz. L., na ktorej je dnes postavený rodinný dom
žalovaného č. XXX.
Táto dohoda sa však nepremietla do zápisu v príslušnej pozemkovej knihe a L. R. v rámci komasácie,

keďže na jeho námietky nebolo prihliadnuté, bol pridelený celý bok č. XX vrátane spornej nehnuteľnosti.
Ďalej v písomnom návrhu dôvodil, že v obci L. nikdy nebola komasácia dokončená a jej závery
sú neplatné, pretože nikdy neboli vydané konečné právoplatné rozhodnutia vtedy príslušných súdov.
Stavba humna bola postavená právnymi predchodcami žalobcu na pozemku, ktorý v čase výstavby
patril nepochybne do jeho vlastníctva. Právny predchodcovia žalobcu, ako aj žalobca, sa vždy cítili byť
vlastníkmi celej parcely, na ktorej je humno postavené.

Naliehavý právny záujem zdôvodňoval tým, že na LV je zapísaný ako vlastník spornej nehnuteľnosti
žalovaný a z tohto dôvodu je deklarovaný aj naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva
k predmetu sporu v osobitnom konaní. Naliehavý právny záujem žalobcu umocňuje ešte aj sám
žalovaný podávaním návrhov na súd prvej inštancie jednak na odstránenie stavby a jednak na vydanie
bezdôvodného obohatenia.

2. Žalovaný sa písomne k návrhu nevyjadril, ale z jeho vyjadrenia na pojednávaní
vyplynulo nasledovné:Čo sa týka vydania stavebného povolenia na stavbu humna, tak z toho vyplýva, že sa jedná o pozemok
spoločný a nie vlastný. Je teda zrejmé, že žalobca bol podielovým spoluvlastníkom tejto parcely. S

výstavbou humna už v čase jeho stavby nesúhlasil právny predchodca žalovaného - J. R.. Svoj nesúhlas
s výstavbou humna deklaroval nepodpísaním zápisnice o ohliadke zo dňa 10.6.1927. S výstavbou
humna sa nezačalo v priebehu komasácie, táto prebehla v roku 1948 až 1952. Stavebné povolenie je
z roku 1927. O humno sa nestaral viac ako 87 rokov. Počas všetkých týchto rokov dane, ako aj dávky
za humno odvádzali výlučne právni predchodcovia žalovaného. Takisto nie je pravdou, že v priebehu

komasácie došlo k dohode medzi právnymi predchodcami sporových strán. V komasačnom rozhodnutí
je len uvedené, že právnemu predchodcovi žalovaného bol pridelený predmetný pozemok, ktorý tvorí
aj predmet sporu.
Parcelu získal starý otec žalovaného L. R. aj z toho dôvodu, že mal v tejto časti odkúpené viac ako
1 ha pozemkov, t.j. viď parcela č. XXXX. Nedokončená komasácia však spôsobila aj to, že právny
predchodca žalobcu nadobudol nové pozemky, ktoré dodnes užíva a má ich riadne zapísané na LV a

toto svoje nové vlastníctvo na základe komasácie žiadnym spôsobom nespochybňuje. Ďalej žalovaný
dal do pozornosti, že nadobudnutie nehnuteľnosti nerušene od komasácie až do dnešného dňa užíva.
Potvrdil to aj žalobca a to uzavretím súdneho zmieru v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia
25C/230/2013, kde sa zaviazal zaplatiť práve žalovanému odplatu za užívanie cudzieho pozemku. To
znamená, že uznal, že nehnuteľnosť je v jeho vlastníctve.

3. Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, vypočul sporové strany, svedkov
D. P., D. A., B. R., J. L., D. Q., J. P., F. B., oboznámil sa s informatívnou katastrálnou kópiou mapy,
výpismi z LV, plánom na postavenie humna, rozhodnutím Okresného úradu vo Veľkej Bytči z roku 1927,
zápisnicou Not. úradu L. z roku 1927, uznesením Okresného súdu Žilina 25C/230/2013, rozsudkom

Okresného súdu Žilina 18C/621/1991, vyjadrením obce L., vyjadrením Okresného úrad Bytča, oddelenie
technickej dokumentácie, kópiami z kat. máp, identifikáciou spornej parcely a zistil nasledovné:

4. Predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva k pozemku reg. CKN parc. č. XXXX
v kat. území L..

5. Sporové strany aj na pojednávaniach zotrvali na svojich ústnych a písomných
vyjadreniach. Žalobca žiadal, aby súd vypočul viacerých svedkov, ktorí by potvrdili, že to bol on, resp.
jeho právni predchodcovia, ktorí vlastnili sporný pozemok. Aj žalovaný navrhol vypočuť svedkov, ktorí by
potvrdili, že to boli jeho právni predchodcovia, ktorí boli vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi tohto sporného

pozemku.

6. Súd vzhľadom na zistenie, kto sa o spornú nehnuteľnosť staral, kto ju mal v držbe,
vypočul svedkov.
Zo svedeckej výpovede D. P., rok narodenia XXXX, vyplynulo, že v obci L. žije od roku 1968. Vedel, čo

je predmetom tohto sporu a o aký pozemok sa jedná. Prakticky od roku 1968 ako žije v obci, tak nikoho
iného ako samotného žalobcu na tejto nehnuteľnosti nevidel vykonávať žiadnu činnosť. Bol to výlučne
žalobca, ktorý sa staral o stromy, plodiny, záhradu pravidelne kosil. Na humne robil opravy, podlahy,
dvere, dokonca nehnuteľnosť si aj oplotil. Od sporného pozemku býva si 500 m. Zo svojho pozemku
vidí na stodolu a na pozemok. Viac krát bol aj v samotnej stodole. Žalobca tam mal uskladnené nejaké

seno, slamu, dokonca drevo.

7. Zhodne vypovedala aj svedkyňa D. A., rok narodenia 1957. Je v
príbuzenskom pomere so žalobcom. Tiež z počutia od svojej mamy vie, že to boli len právni
predchodcovia žalobcu, ktorí túto nehnuteľnosť užívali. Samotné humno mal postaviť starý otec žalobcu

J. Q., ktorý sa vrátil z Ameriky, bolo to v roku 1927. Z počutia vie, že v hospodárskej budove sa
mlátilo, uskladňovalo sa tam obilie, pracovalo sa tam. Ako zomrel otec žalobcu, tak sa tam samozrejme
prestalo hospodáriť. V roku 1998, na to si dobre pamätá, bol postavený okolo nehnuteľnosti aj plot, ktorý
postavil žalobca. Dokonca robil opravy na hospodárskej budove, kedy opravoval strechu, robil podlahy
v stodole atď. Čo sa týka žalovaného a jeho právnych predchodcov, tak L. R. poznala len zbežne. Túto

však nevidela pracovať na tejto nehnuteľnosti. Posledných 5 až 6 rokov eviduje na spornom pozemku
len žalobcu. Až posledné dva roky na pozemku vídava žalovaného. Po smrti starého otca žalobcu
prestalo sa hospodáriť, prestalo sa s pestovaním obilia a ďalších vecí. Sama chodievala pomáhaťžalobcovi zberať úrodu zo stromov, pokosiť. Nevedela sa vyjadriť, či žalobca po komasácii získal nejaké
nehnuteľnosti.

8. Aj svedkyňa J. L., rok narodenia 1943, bez príbuzenského pomeru
k sporovým stranám uviedla, že okolo sporného pozemku chodí skoro 48 rokov. Za vlastníkov
považovala žalobcu, resp. jeho právnych predchodcov, ktorí to užívali, pracovali tam, obrábali záhradu,
zvážali plodiny z polí. Iba posledných 6 rokov sa začal tomu venovať žalovaný. Všetky opravy na
humne, starostlivosť o záhradu, robil výlučne žalobca. Od žalobcu sa dozvedela, že si žalovaný uplatnil

vlastnícke právo na nehnuteľnosť a z tohto dôvodu už na túto nehnuteľnosť nemôže chodiť. Aj na
samotnú komasáciu si pamätala. V rámci tejto došlo k výmene pozemkov medzi občanmi obce L..
Občaniasiuplatnilisvojenárokynanehnuteľnostiatiepozemkypokomasácii odvtedyvlastneajužívajú.
Pridelené pozemky po komasácii každý z obce L. užíva to, čo dostal po komasácii a aj vlastní.

9. Aj svedkyňa D. Q., rok narodenia 1938 vypovedala zhodne ako

svedkovia uvádzaní vyššie. Po celý život bola presvedčená o tom, že vlastníkom nehnuteľnosti je
žalobca, resp. jeho právni predchodcovia. Aj samotné oplotenie urobil žalobca. To isté vypovedala o
kosení, o opravách humna. Len nedávno sa dozvedela, že nehnuteľnosť má patriť žalovanému.

10. Svedok J. P., rok narodenia 1960, vypovedal zhodne s predchádzajúcimi

svedkami. Celý čas bol presvedčený, že sporná nehnuteľnosť patrí žalobcovi. Obidve sporové strany
pozná, spolu vyrastali a sú to jeho priatelia, kamaráti. Pozemok sa nachádza asi 50 m od jeho rodinného
domu. Okolo pozemku chodí každý deň do roboty. Nepamätal si, kedy bolo postavené humno a kto ho
staval, bol vtedy chlapec. Asi tak od roku 2010 to prebral samotný žalovaný, údajne mu to patrí. Čo sa
týka najnovšieho stavu, nemohol si nevšimnúť, že pán R. postavil v súčasnosti okolo nehnuteľnosti nový

plot. Všimol si, že plot bol postavený tak, že bola zmenšená výmera sporného pozemku v neprospech
žalovaného. Pozemok sa zmenšil v prospech F. B.. Pamätal si aj na to, že v minulosti tiež bola
nehnuteľnosť oplotená, ktoré oplotenie robil žalobca. Na vlastné oči videl, ako žalobca dali slivky a
jablone na tejto nehnuteľnosti.

11. Svedok F. B., rod narodenia 1954, vypovedal, že len posledných 6 rokov
býva prechodne v L.. Po celý čas, ako sa oženil, býval v Považskej Bystrici. Keď mu zomrela mama, vrátil
sa pred 8 rokmi späť. Vedel, čo je predmetom sporu a vie o akú nehnuteľnosť sa jedná. Vypovedal, že len
z počutia vie, že vlastníkom nehnuteľnosti boli R.. Užíval to však starý otec žalobcu. Nevedel sa vyjadriť
akým spôsobom to žalobca obhospodaroval, alebo ako to užíval, všetko vedel len z počutia. Žalovaného

tam vídaval posledných 8 rokov. On potvrdil, že je nanovo oplotený pozemok, oplotil ho žalovaný.

12. Napokon vypovedal aj svedok B. R., rok narodenia 1984. Žalovaný je
jeho otec. Pokým vie, tak od polovice 90-tych rokov túto spornú nehnuteľnosť, ktorá je predmetom
súdneho konania, užíva jeho otec. Z počutia vie, že predtým, ako to začal užívať jeho otec, tak to dovtedy

užívalapaniL.R..Nanehnuteľnostisanachádzajúajovocnéstromy,sútamtrislivky,jednastaršiajabloň
a jedna mladšia jabloň. Podľa jeho názoru je ťažko povedať, kto tie stromy sadil. Stromy sú vysadené
veľmi rozhárane, čo nasvedčuje tomu, že tieto stromy začali rásť samé z náletov. Od polovice 90-tych
rokov, ako to užíva jeho otec, tak to dávali do poriadku a nehnuteľnosť udržiavali. Túto využívali na
parkovanie poľnohospodárskych strojov, áut a podobne. Žalobca, čo si on pamätá, tak túto nehnuteľnosť

neužíval. Vie však, že mal v humne uložené nejaké veci, čo bola, podľa jeho názoru, čierna stavba.

13. Z pripojeného LV č. XXX vyplýva, že parcela XXXX, výmera XXX m2 - zastavané
plochy a nádvoria, je vo vlastníctve žalovaného B. R. v 1/1, a to na základe dedičského rozhodnutia D
1346/98 Dnot 243/98.

14. Z LV č. XXXX - stavby, humno so sýpkou, postavená na parcelnom čísle XXXX
vyplýva, že vlastníkom humna je L. Q. na základe osvedčenia o dedičstve 18D/67/12, Dnot 96/2012
v celosti.

15. Z kópie z kat. mapy mal súd len zistené, kde sa konkrétne v obci L.
nachádza sporná nehnuteľnosť.

16. Z Okresného úradu vo Veľkej Bytči z roku 1927 vyplýva že J. Q. podalžiadosť na obec za účelom povolenia stavby humna v obci L. na pozemku vlastnom, spoločnom. Pričom
spoločnom, ako to vyplýva, je podčiarknuté.

17. Zo záp. Not. úradu L. z 10.júna 1927 vyplýva, že bola urobená ohliadka na
mieste samom pred výstavbou humna, v tom čase pozemok XXX. Zo strany susedov bol prítomný aj
J. R. a ďalší susedia. Z tejto zápisnice vyplýva, že to bol J. R., ktorý s touto zápisnicou nesúhlasil. Zo
strany č.l. 20 pravdepodobne rozhodnutia o komasácii vyplýva, že L. R. podal námietku proti prídelu
bloku č. XX, že priberá tam cudzie humno a že toto nie je v stave vyplatiť, preto žiada, aby toto humno

bolo k jeho parcele pričlenené a miesto toho žiadal, aby mu bolo vydelené miesto pre humno a to na
hárku C XXXX. Z ďalšie vyplýva, že krajský súd námietku sťažovateľa zamietol, keďže pri vyšetrovní
námietok sťažovateľ prehlásil, že svoju námietku odvoláva.

18. Z pripojeného uznesenie Okresného súdu Žilina 25C/230/2013 vyplýva, že súd
schválilmedzisporovýmistranamiB.R.aL.Q.zmier.Nazákladetohosúdnehozmierusaterajšížalobca

zaviazal uhradiť B. R. XXX eur do troch dní. Predmetom súdneho zmieru bolo vyplatenie finančnej
náhrady za užívanie nehnuteľnosti, ktorá tvorí predmet tunajšieho sporu.

19. Súd sa oboznámil aj s vyjadrením samotného Okresného úradu v Bytči,
katastrálnymodborom,oddelenietechnickejdokumentácie,ktorýsavyjadrovalaobjasňovalpredloženie

zoznamu pozemnoknižných parciel vo vlastníctve osôb J. Q., F. Q., L. Q., bytom L. ku dňu pred začatím
komasácie. Podľa zápisov v pozemnoknižných vložkách jednalo sa o skomasovanie parciel od 1 do
XXXX. Záznam z uvedených skutočností však nemajú. Taktiež sa u nich nenachádza ani kombinatórium.
Neevidujú pôvodnú pozemnoknižnú parcelu, ktorá by zodpovedala pokomasačným parcelám č. EKN
XXX/X-X. V pozemnoknižných vložkách evidujú J. Q. a L. Q. na vložkách XXX, XXX a ďalších, nie na

parcele č. XXX. Na žiadosť súdu uviedli, že nemôžu predložiť listinu s uvedeným pôvodného vlastníka
pozemkovpatriacichdoblokuč.XXpodpoložkouXXvkomasácii,pretožesavarchívnychdokumentoch
nenachádzajú. Takisto sa nenachádzajú ani predkomasačné (sú do komasácie neplatné) vložky. Navyše
uviedli, že tieto všetky sú do komasácie neplatné, nakoľko vlastníci po komasácii vstúpili do vlastníctva
alebo užívania komasovaných parciel.

20. Z ďalšej identifikácie parciel bolo zistené, že pôvodná pozemnoknižná parcela XXX
bola neskôr evidovaná ako parcela XXX a teraz CKN parcela XXXX.

21. Vyššie uvedené dôkazné prostriedky súd hodnotil v zmysle § 191 ods. 1 CSP

podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom
starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

22. Pôvodný petit žaloby znel, že žalobca sa domáha, aby súd určil, že je vlastníkom
sporného pozemku. Z písomného podania ako i z ďalších dôkazov však nevyplynulo, z akého titulu sa

má stať vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Túto skutočnosť zaznamenal až vo svojej záverečnej reči, kedy
žiadal určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe vydržania.

23. Podľa § 134 ods. 1 O.z. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o

nehnuteľnosť.

24. Jediný dôkaz, ktorý bol produkovaný v tomto spore, je vydanie stavebného
povolenia z roku 1927. Aj pri tomto listinnom dôkaze nastal rozpor. Žalobca tvrdil, že v stavebnom
povolení je vyčiarknuté slovo „ spoločnom“.

Žalovaný zase tvrdil, že práve slovo spoločnom je podčiarknuté a nie vyčiarknuté. Je však potrebné
uviesť, že aj súdu sa javilo, že v slovnom spojení „v obci L. na pozemku vlastnom - spoločnom“, je
spoločnom podčiarknuté a nie vyčiarknuté. Od tohto momentu prakticky odvíja žalobca držbu k spornej
nehnuteľnosti. Ani jedna zo sporových strán nerozporovala, že v rokoch 1942 až 1948 prebehla v kat. úz.
L. komasácia. Takisto nerozporoval ani to, že komasácia nebola ukončená, teda nebola autifikovaná. Je

nepochybné, že na základe intravilánu, kde sa predmetný sporný pozemok nachádza, komasácia bola
ukončená minimálne rozhodnutím Krajského súdu v Žiline a v tomto prípade mal právny predchodca
žalobcu vedomosť, že pozemok - parc. č. XXX, z ktorého bol vytvorený pozemok CKN XXXX, pripadol
do výlučného vlastníctva právneho predchodcu žalovaného.Tento dôkaz je nespochybniteľný. Na základe tohto komasačného rozhodnutia vznikli komasačné
hárky, predmetné komasačné hárky boli zapísané do kat. nehnuteľností, čoho dôkazom je aj výpis z
identifikácie parciel, konkrétne parcely XXX, ktorá bola pôvodnou parcelou, z ktorej vznikla parcela

XXXX, kde je napísané, že stav podľa pozemkovej knihy, prípadne listiny, ktorou sa myslí komasačný
hárok a nie PKN vložka, komasačný hárok XXXX je v prospech vlastníka L. R. so ženou R., rod. R., čo
je právny predchodca starý otec žalovaného.
Súd má za to, že tým momentom, kedy bolo krajským súdom rozhodnuté, resp. zapísané vlastnícke
právo k pôvodnej nehnuteľnosti XXX právnemu predchodcovi žalovaného, vznikla udalosť, ktorú je

potrebné považovať za udalosť, ktorá v žalovanom, ale predovšetkým v jeho právnom predchodcovi
bola spôsobilá vyvolať presvedčenie, že nehnuteľnosť nadobudli do výlučného vlastníctva. Zápisnica o
prebiehajúcej komasácii v intraviláne kat. úz. L. bola takouto udalosťou a na jej základe boli dokonca
vypracované geometrické plány v rámci komasačných hárkov a boli všetky vlastnícke práva v kat. úz.
L. zapisované na základe komasácie, aj pokiaľ bola neukončená.

25. Na tomto mieste súd znova dáva do pozornosti aj vyjadrenie Okresného úradu
v Bytči, katastrálny odbor, ktorý dôkaz je citovaný vyššie, z ktorého vyplýva, že po komasácii jednotliví
vlastníci vstúpili do vlastníctva alebo užívania komasačných parciel.

26. Z rozsudku Okresného súdu Žilina 18C/621/1991-466, ktorý doposiaľ

nenadobudol právoplatnosť, tak aj z tohto rozsudku tak, ako to vyplýva aj z vyjadrenia Okresného
úradu Bytča, katastrálneho odboru, napriek tomu, že komasácia nebola ukončená, tak súd rozhodol,
že nemožno priznať v uvedenom konaní žalobcovi vlastnícke právo. Jedná sa o podobný prípad kat.
úz. L., kde sa domáhala sporová strana na základe neukončenej komasácie svojho vlastníckeho práva.
Podľa názoru súdu samotnou komasáciou došlo k uchopeniu držby a dobromyseľnému presvedčeniu

právnych predchodcov žalovaného, že sa stali vlastníkmi predmetného pozemku, čo v tomto konaní
žalobca nerozporoval.
Pokým súd teda vychádza z toho, že to bol žalovaný, ktorý v roku 1948 bez ukončenia komasácie
nadobudolpresvedčenie,žesastávavlastníkomparcelyč.XXXvzmyslevtedajšíchprávnychpredpisov,
najmä v zmysle platného Obč. zákonníka, ktorého platnosť s účinnosťou nastala 1.1.1950, vydržal svoje

vlastnícke právo najneskôr uplynutím dátumu 31.12.1960. Od tohto momentu aj súd považoval držbu za
ukončenú a v tomto momente sa právny predchodca L. R. s manželkou stali výlučnými bezpodielovými
spoluvlastníkmi parcely okrem iného aj na základe vydržania.
Túto skutočnosť nespochybnil ani jeden zo svedkov. T., ktorí boli vypočúvaní, boli to ročníky, ktorí v
čase ukončenia komasácie ešte nežili. Obdobie do roku 1943 si nemohli ani pamätať, resp. niektoré

zo skutočností mohli vedieť len z počutia. Viacerí zo svedkov si účelovo pamätali len rok 2010, ale na
celkom iné udalosti a dátumy si už nespomínali. Súdu neunikla ani tá skutočnosť, že žalobca, resp. jeho
právny predchodca v čase, keď zapisovali sporné humno na LV, im muselo byť takisto zrejmé, že nie sú
vlastníkmi pozemku, na ktorom stojí humno. Výpoveďami svedkov sa im podarilo presvedčiť, že to boli
právni predchodcovia žalobcu, ktorí toto humno postavili, a preto sú jeho vlastníkmi. Túto skutočnosť

nespochybňuje ani súd.

27. Z uznesenia Okresného súdu Žilina, ktoré už bolo vyššie citované, z dôkazov,
ktoré boli prezentované na tomto pojednávaní vyplýva, že v spore o vydanie bezdôvodného obohatenia
samotný žalobca uznal právo žalovaného z titulu neoprávneného užívania cudzieho pozemku a zároveň

sa zaviazal aj vyplatiť finančné prostriedky za bezdôvodné obohatenie. Pôvodná parcela č. XXX bola v
úplne inej výmere ako súčasná parcela č. XXXX. Nie je súdu známe, prečo si vlastnícke právo uplatňuje
len k tejto parcele a nie k pôvodnej parcele XXX, ktorá bola v úplne inej výmere.

28. Súd sa ešte vracia k tomu, čo uviedol právny zástupca vo svojej záverečnej reči, že

si odvodzuje vlastnícke právo od vydržania. Vydržanie je osobitný, originárny spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva. Musia byť však pritom splnené zákonom požadované predpoklady. Musí isť o
spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená a držba musí byť nepretržitá počas celej
zákonom ustanovenej doby. Obdobie držby odvodzuje žalobca od vydania stavebného povolenia, ale
už to súd spomínal, že v stavebnom povolení je podčiarknuté slovo spoločnom, ale odhliadnuc od toho,

jednalo sa o stavebné povolenie na výstavbu humna.
Komasácia skončila v kat. úz. L. v roku 1948. Na základe komasácie boli to právni predchodcovia
žalovaného, ktorí sa stali vlastníkom tejto nehnuteľnosti.Žalobca i žiadnym listinným dôkazom nepreukázal, že jeho starý otec J. Q. bol v roku 1927 vlastníkom
pôvodnej PKN parcely XXX. Vlastníctvo zasa len odvodzoval od toho, že mu bolo vydané stavebné
povolenie na výstavbu humna. Znova sa súd vracia späť k dôkazom, ktoré predložil žalobca, a to k

výkresom stavby J. Q., z ktorého nie je možné stanoviť, že vlastníkom parcely bol J. Q.. Ďalej predložil
plán postavenia humna a komory, z ktorého takisto nie je zrejmé, že je vlastníkom pozemku pod týmto
humnom. A napokon žiadosť J. Q. o povolenie stavby na pozemku, podľa názoru súdu, nie vlastnom,
ale spoločnom. Pokým by bolo zrejmé, že v roku 1927 bol vlastníkom právny predchodca žalobcu, z
akého dôvodu by právny predchodca žalovaného odmietol podpísať zápisnicu z ohliadky na mieste

samom. Súdu nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že v rozhodujúcom čase J. Q. na základe akého
titulu bol vlastníkom tejto nehnuteľnosti. Súdu sú známe žiadosti právneho zástupcu žalobcu na Okresný
úrad Bytča, katastrálny odbor, kde žiadal viac krát výpisy z pozemoknižných vložiek. Okresný úrad
Bytča aj súdu oznámil na akých pozemnoknižných vložkách boli zapísaní ako vlastníci J. Q. a L. Q.. V
žiadnom prípade z tohto prípisu nevyplýva, že by L. Q., resp. J. Q. boli vlastníkmi Y. vložky č. XXX. D.
následne ďalší právni predchodcovia terajšieho žalobcu sa nemohli cítiť byť dobromyseľní pri užívaní

tejto nehnuteľnosti. Muselo im byť zrejmé a jasné, že sú síce vlastníkmi humna, ale nie nehnuteľnosti,
na ktorej humno stojí. Už od komasácie mu muselo byť zrejmé, že nie je vlastníkom nehnuteľnosti.

29. Súd napokon uzatvára, že z dokazovania mal súd preukázané, že komasácia, hoci
nebola v kat. úz. L. ukončená, prebehla. V rámci intravilánu došlo k prerozdeľovaniu si parciel a na

základe prerozdeľovania L. R. ako právny predchodca žalovaného, nadobudol spornú parcelu XXX,
z ktorej dnes vznikla časť KNC parcely XXXX, ktorá je predmetom tohto konania. Súd má za to, že
v roku 1948, keď došlo k skončeniu komasácie, ktorá nebola ukončená, došlo aj k začatiu plynutia
premlčacejlehotynavydržanievlastníckehoprávaprávnehopredchodcužalovanéhoktejtoparcele,ato
v zmysle Obč. zákonníka platného od 1.1.1950, kedy toto právo uplynulo 31.12.1960. Počas celej doby

bol právny predchodca žalovaného dobromyseľný. Jeho dobromyseľnosť sa odvodzovala v súvislosti s
prebiehajúcou komasáciou a ani jeden z právnych predchodcov žalobcu predmetné nadobudnutie do
držby žalovaného v tomto čase nenapadol a ani nespochybnil. Žalobca sa začal o pozemok zaujímať
až pred niekoľkými rokmi v čase, kedy si dal na list vlastníctva zapísať humno. Vtedy zistil, že pozemok
mu nepatrí.

30. Záverom súd uvádza, že v kat. úz. L. hoci komasácia nebola ukončená,
komasáciou boli vyporiadané prakticky všetky pozemky v intraviláne. Vyplynulo to predovšetkým z
výpovede žalovaného ako aj z ostatných listinných dôkazov, že niektorí občania kat. územia L. prišli o
časť pozemkov, ale za ne zasa získali pozemky vo väčšej výmere. Bolo by nanajvýš nespravodlivé, keby

v rámci komasácie získala osoba v kat. území L. nehnuteľnosti a následne by sa určovacími žalobami
domáhali ešte aj nehnuteľností, o ktoré v neukončenej komasácii prišli. Tvrdenia právneho zástupcu
žalobcu, že kontinuita vlastníctva k nehnuteľnosti je minimálne 100 ročná, tak táto skutočnosť nebola
ničím preukázaná. Súdu žalobca nepredložil žiaden rozhodujúci dôkaz o tom, že pred rokom 1927
bol vlastníkom v tom čase parcely č. XXX, neskôr parcely č. XXX a napokon parcely č. XXXX. Súd

následne jeho žalobu v plnom rozsahu zamietol.

31. O trovách konania rozhodoval súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V tomto konaní, to bol žalovaný, ktorý mal
vo veci plný úspech.

32. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

33. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného

predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).