Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 31, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/236/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115217987
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5115217987.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Jána Burika, v právnej veci žalobkyne:
X. V., nar. XX.X.XXXX, J. XX, C., občan SR, za účasti Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS,
Nám Legionárov 5, Prešov, IČO: 4217678, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova
25, Bratislava, IČO 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 25C/26/2014-236 zo dňa
20.1.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy dlžníka č. 8500023942 zo
dňa 10.4.2013 uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom je neplatná. Navrhovateľke náhradu trov
konania nepriznal. Vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal.
Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil poukazom na ust. § 37, § 39, § 52 - § 54, § 551 OZ, § 80 písm.
c) O.s.p. a vykonané dokazovanie, na základe ktorého dospel k nasledovným skutkovým a právnym

záverom:
Zo zmluvy o revolvingovom úvere podpísanej navrhovateľkou dňa 10.4.2013, odporcom dňa 12.4.2013
vyplýva, že odporca poskytol navrhovateľovi úver vo výške 720,- eur, ktorý úver mal navrhovateľ splácať
v 42 splátkach, pričom výška splátky predstavovala 38,59 eur a za ďalších podmienok uvedených v
zmluve.
Navrhovateľ sa zaviazal splatiť predmetný úver v celkovej výške 1.620,36 eur.
Dňa 10.4.2013 podpísal navrhovateľ a dňa 12.4.2013 podpísal odporca Dohodu o zrážkach so

mzdy, ktorou dohodou o zrážkach so mzdy si odporca zabezpečil nároky vyplývajúce so zmluvy o
revolvingovom úvere č. 8500023942, ktorou zmluvou odporca navrhovateľovi požičal sumu 720,- eur.
Navrhovateľ si podľa tvrdenia odporcu svoje povinnosti vyplývajúce z revolvingového úveru neplnil ani
riadne a ani čas ( odporcom tvrdená, súdnym rozhodnutím nepreukázaná skutočnosť ).
S poukazom na uvedené odporca listom zo dňa 26.11.2013 požiadal zamestnávateľa navrhovateľa o
vykonanie zrážok zo mzdy navrhovateľa vo výške pravidelnej mesačnej splátky 38,58 eur, až do výšky
vyčísleného dlhu odporcom 1.389,29 eur.

Následne listom zo dňa 30.9.2013 odporca požiadal zamestnávateľa navrhovateľa o realizáciu zrážok
zo mzdy navrhovateľa vo výške pravidelnej mesačnej splátky 38,58 eur, avšak až do výšky vyčísleného
dlhu odporcom 1.466,28 eur.
Súbežne doručil zamestnávateľovi aj dohodu o zrážkach so mzdy (tú, ktorá je predmetom sporu ).Pri vyššie uvedenom posúdení predmetu sporu je nemožno opomenúť postavenie osoby navrhovateľa,
ktorí je v konaní osobou spotrebiteľa, v právnych vzťahoch osobou právne neskúsenou, dostávajúcou
sa do právneho vzťahu s osobou odporcu ekonomicky a právne zabezpečenou.

Kpredmetuvecijepotrebnézvýrazniťkonanieodporcu,ktorýbeztoho,abydalobjektívneposúdiťzáklad
nároku a jeho výšku súdu ( podaním návrhu na súd voči navrhovateľovi o zaplatenie sumy s prísl.),
ktorú mohol podať kedykoľvek aj súbežne so zaslaním dohody o zrážkach so mzdy zamestnávateľovi
navrhovateľa pri porušení jeho práva, sám odporca bez podania návrhu na súd vyčíslil dlh navrhovateľa
voči odporcovi ( podľa listu odporcu z 26.11.2013 na sumu 1.389,29 eur, podľa ďalšieho listu odporcu

z 30.9.2013 na sumu 1.466,28 eur ).
Vyčíslenú výšku dlhu ani s navrhovateľom nekonzultoval.
Súd zastáva názor, že pre uspokojenie zákonného nároku navrhovateľa vyplývajúceho so zmluvy o
revolvingovom úvere nepostačuje právne posúdenie samotného odporcu, ale je potrebné, aby nárok so
zmluvy posúdil súd vo forme právoplatného rozhodnutia ( čo do základu a aj čo do výšky ).
Bez autoritatívneho rozhodnutia súdu nárok odporcu, uplatnený odporcom formou zrážok so mzdy,

vyčíslený odporcom je takto ponechaný na voľnú úvahu a vyčíslenie odporcu, čo nie je súladné s
ochranou práv spotrebiteľa garantovanú zákonom.
Podľa § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom
a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone
rozhodnutia.

Podľa § 551 ods. 2 OZ proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď
sa platiteľovi dohoda predložila.
Vychádzajúc z vyššie zisteného skutkového stavu, s ohľadom na uvedené zákonné ustanovenia má
podľa názoru súdu navrhovateľ naliehavý právny záujem na posúdení otázky platnosti či neplatnosti
Dohody o zrážkach so mzdy č. 8500023942 zo dňa 10.4.2014 ( ktorej obsahom bol súhlas dlžníka -

spotrebiteľa s tým, aby mu jeho zamestnávateľ v prípade, že ho o to požiada veriteľ, vykonával zrážky
zo mzdy a poukazoval ich veriteľovi ).
K uvedenému je potrebné dodať, že podľa § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť
písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie,
než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

Podľa § 551 ods. 2 OZ proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď
sa platiteľovi dohoda predložila.
Vychádzajú z vyššie uvedených zákonných ustanovení súdu jednoznačne vyplýva, že na základe
dohody o zrážkach so mzdy uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom je možné zabezpečiť
uspokojenie pohľadávky odporcu. Odporca na základe dohody o zrážkach so mzdy uzatvorenej s

navrhovateľom nadobúda oproti platiteľovi mzdy navrhovateľa právo na výplatu zrážok a to okamihom
doručenia predloženia dohody o zrážkach so mzdy ( s vyčíslením dlhu odporcom ).
Vuvedenomštádiuuplatnenianárokuodporom (doručenímdohodyavyčíslenímdlhuodporcom)nemá
možnosť ani navrhovateľ a ani platiteľ mzdy navrhovateľa preveriť základu nároku odporcu uplatneného
odporcom a ani jeho výšku.

Zamestnávateľ odporcu vykonáva zrážky do výšky vyčíslenej odporcom, nezávisle na zákonnom nároku
odporcu či navrhovateľa, vyplývajúceho so zmluvy o revolvingovom úvere.
Pokiaľ odporca nepodá žalobu na súd o zaplatenie sumy s prísl., o uvedenom nároku právoplatne
nerozhodne uvedený súd, je základ nároku odporcu a jeho výška ponechaná ako je prv uvedené len na
svojvôli odporcu, ktorý zneužijúc uvedený skutkový a právny stav má možnosť sa na úkor navrhovateľa

bezdôvodne obohatiť.
V prípade uspokojenia nároku odporcu vyčísleného odporcom neostáva navrhovateľovi nič iné, len
samostatnou žalobou domáhať sa ochrany svojho práva o vydanie bezdôvodného obohatenia odporcu.
Na záver je potrebné poukázať aspoň okrajovo na bod 2/ dohody, kde je uvedené:
V zmysle zmluvy/dodatku k zmluve má dlžník právo, aby mu v prípade riadneho splácania úveru bol

poskytnutý ďalší úver v rámci tzv. revolvingu (ov) (ďalej len revolving).
Pohľadávky spoločnosti voči dlžníkovi zabezpečené touto dohodou sú tvorené úverom vrátane
prípadných všetkých revolvingov poskytnutých dlžníkovi, príslušenstvom úveru ( Revolvingov ),
prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré spoločnosti preukázateľne vznikli v
súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými pohľadávkami

spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou a
jej prípadných dodatkov (ďalej len pohľadávky). Podľa uvedeného dohoda o zrážkach so mzdy
nezabezpečuje len nároky vyplývajúce so zmluvy o úvere zo dňa 10.4.2013 (12.4.2013), ale aj celú radu
nedefinovaných zmlúv uzatvorených medzi účastníkmi konania do budúcna, práve touto dohodou.Súd zastáva názor, že túto praktiku odporcu uplatnenú voči navrhovateľovi je potrebné označiť ako
nekalú a s poukazom na uvedené je potrebné nároku navrhovateľa vyhovieť.
Takýto záver súdu je plne konformný s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa ako aj s právom

Európskej únie.
Vo veci mala byť vypočutá aj svedkyňa C. X., ktorá sa ospravedlnila, uviedla, že v spoločnosti odporcu
nepracuje od 30.4.2015, na navrhovateľku a ani na podmienky uzatvorenia zmluvy si nepamätá. V
súčasnosti podľa vyjadrenia svedkyne žije v Nemecku.
S poukazom na uvedené súd upustil od výsluchu svedkyne, pretože právny zástupca odporcu následne

nežiadal vykonať výsluch uvedenou svedkyňou.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže úspešný navrhovateľ a vedľajší
účastník konania si nevyčíslili trovy konania, súd o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľovi a
vedľajšiemu účastníkovi konania súd náhradu trov konania nepriznal.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný

prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu zmeniť a návrh zamietnuť , alternatívne napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania, ktorých výšku
špecifikoval v písomne vyhotovenom podaní odvolania. Vo svojom odvolaní poukazoval na to, že
z napadnutého rozsudku nie je možné určiť, na základe akého ustanovenia by súdom spomínaná

autorizácia mala prebiehať, čo by malo byť jej obsahom a kto by ju mal vykonávať. Neuvádza
sa žiadny zákon, podľa ktorého by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy neplatnou alebo
pohľadávka, ktorú zabezpečuje nie je autorizovaná nejakým rozhodnutím. Súd neuvádza ani žiadne
zákonné ustanovenie, podľa ktorého by dohoda o zrážkach mala byť neplatnou. Záver súdu je tak
pre nedostatok odôvodnenia nepreskúmateľný. Súdom uvedený dôvod neplatnosti, teda chýbajúca

autorizácia pohľadávky zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy však neplatnosť dohody o zrážkach
zo mzdy ani spôsobovať objektívne nemôže. Ak má byť právny úkon neplatný, potom je neplatný vo
všetkých prípadoch.
Zmluva o revolvingovom úvere je v dohode o zrážkach zo mzdy definovaná ako právny dôvod vzniku
zabezpečovaných pohľadávok, t.j. pohľadávka titulom úveru, revolvingu/revolvingov (poskytovaných na

základe danej zmluvy) príslušenstvom uvedených pohľadávok. Z definície pohľadávky zabezpečenej
na základe dohody o zrážkach zo mzdy je možné, že sa na pohľadávky z celého radu nedefinovaných
zmlúv nevzťahuje.
Dohoda o zrážkach zo mzdy nebola v čase, keď došlo k jej uzavretiu zakázaná a neboli stanovené
žiadne podmienky pre výkon zrážky zo mzdy v podobe nejakej autorizácie alebo verifikácie, ako sa to

uvádzavnapadnutomrozhodnutí.Takétopodmienkyneurčujezákonanidnesaanisúdichvodôvodnení
neuvádza náležitým spôsobom v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie písomne nevyjadril.

4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie
rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a
doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných
procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č.

161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)
s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie

bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

6. Podmienky prípustnosti a zároveň dôvodnosti odvolania odvolací súd postupujúci v súlade s ust. §
470 ods. 1 CSP (už podľa tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po začatí odvolacieho konania)
posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva zo základných princípovCSP a to z princípu spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré
začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 CSP) a z princípu ústavne

konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

7. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

8. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými

vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

10. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,

vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne

závery primerane vysvetlil.

11. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa
odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli

spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

12. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

13. Písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy je možné zabezpečiť
uspokojenie pohľadávky veriteľa. Uvedená dohoda musí byť jasná a zrozumiteľná. Dohoda o
zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným zabezpečovala pohľadávky spoločnosti
voči dlžníkovi, ktoré sú tvorené úverom, vrátane prípadných všetkých revolvingov poskytnutých

veriteľom dlžníkovi, príslušenstvom úveru prípadne uplatnenými zmluvnými pokutami, nákladmi, ktoré
spoločnosti vznikli v súvislosti s vymáhaním uvedených pohľadávok voči dlžníkovi a ďalšími prípadnými
pohľadávkami spoločnosti voči dlžníkovi, ktoré vyplynú/vzniknú na základe alebo v súvislosti so zmluvou
a jej prípadných dodatkov. Dohoda o zrážkach zo mzdy teda nezabezpečuje len nároky vyplývajúce
zo mzdy o úvere zo dňa 10.4.2013, 12.4.2013, ale aj nároky vyplývajúce z nedefinovaných zmlúv

uzatvorených medzi veriteľom a dlžníkom.

14. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácii
odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správny.

15. V konaní pred súdom prvej inštancie bol v zmysle vtedy platného Občianskeho súdneho poriadku
účastníkom konania vedľajší účastník konania na strane žalobcu Združenie na ochranu občana
spotrebiteľaHOOS,ktorézdruženiechránilozáujmyžalobcuakospotrebiteľa.Účinkypodaníuvedenéhovedľajšieho účastníka odvolací súd posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase konania pred
súdom prvej inštancie. Civilný sporový poriadok pojem vedľajšieho účastníka neuvádza v takom
právnom význame a s takými procesnými právami, aké mal vedľajší účastník v zmysle Občianskeho

súdneho poriadku.

16. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396
ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobcu,

a preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

17. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)