Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 24, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/870/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112200653
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivan Kubínyi
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3112200653.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Ivana Kubínyiho a členiek senátu
Mgr. Zuzany Holúbkovej a JUDr. Gabriely Janákovej v spore žalobcu: A. I., bytom J., S. č. XXXX/XA,
zast. JUDr. Jozefom Bičanom, advokátom, so sídlom v Trenčíne, Gen. M. R. Štefánika č. 120, proti
žalovanému: A. F., bytom B. č. XX, zast. Advokátskou kanceláriou Lichner Legal s.r.o., so sídlom v
Trenčíne, Legionárska č. 7451/4, IČO: 47 246 804, za účasti intervenienta: KOOPERATIVA poisťovňa,

a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova č. 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie
22.755,39 eur s prísl., na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Trenčíne zo dňa 03. júna
2015, č. k. 14C/44/2012-451, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný a intervenient na strane žalovaného m a j ú nárok na náhradu trov odvolacieho konania
každý v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zaplatenia
náhrady škody v sume 22,755,39 eur s prísl. Zároveň vyslovil, že o náhrade trov konania rozhodne po
právoplatnosti konania vo veci samej. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa
domáhal od žalovaného náhrady škody titulom viacerých uplatnených nárokov - bolestného, sťaženia
spoločenského uplatnenia, cestového, stravných lístkov, zastupovania podľa dohôd a náhrady trov
konania v trestnej veci za poskytovanie právnej pomoci poškodenému - žalobcovi. V danom prípade

bolo nepochybne preukázané, že žalovaný zavinil dňa 24.01.2010 dopravnú nehodu, pri ktorej došlo
k zraneniu žalobcu ako spolujazdca na zadnom sedadle a že žalobca nebol pripútaný. Zodpovednosť
žalovaného za škodu bola daná a vyplýva z rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 3T/118/2010.
Z vykonaného dokazovania a znaleckého posudku znalca MUDr. Jaroslava Ridošku a jeho doplnku
vyplýva, že zavinenie žalovaného nebolo jedinou príčinou vzniku škody na zdraví žalobcu. Zo správy od
intervenienta, výpovede žalovaného ako aj z fotodokumentácie z miesta nehody, v ktorej je zobrazený
interiér poškodeného vozidla zn. B. P. bezprostredne po dopravnej nehode vyplýva, že tento typ

vozidla bol nepochybne na zadných sedadlách vybavený dvoma kusmi trojbodových bezpečnostných
pásov a dva kusy otvorov pre uzávery bezpečnostného pásu sú zreteľne viditeľné na fotografii tohto
auta. Rovnako z fotodokumentácie je zrejmé, že vo vozidle sa po pravej strane od miesta vodiča
nenachádzal žiaden oznam o povinnosti pasažierov sa vo vozidle pripútať. Tvrdenia žalobcu, že bol
pod vplyvom alkoholu a mal byť na povinnosť sa pripútať žalovaným upozornený a bezpečnostné
pásy nemuseli byť funkčné, súd nevzal do úvahy. Povinnosť sa pripútať aj na zadných sedadlách

vyplýva z platného a účinného právneho predpisu § 8 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke.
V konaní ani po výsluchu svedkýň - spolujazdkýň nebolo preukázané, že by bol žalobca v čase
nástupu do taxíka v takom alkoholickom opojení, že by ho bolo nutné vylúčiť z prepravy, resp. nebolorientovanývčaseapriestore.Okremtohožalobcamávodičskýpreukaz,čižetátopovinnosťmumusela
byť známa. Zo znaleckého posudku MUDr. Ridošku nepochybne vyplýva, že pokiaľ by bol žalobca
pripútaný bezpečnostnými pásmi, zrejme by sa nevyhol zlomenine krčných stavcov, ale táto by bola

pravdepodobnelenvrozsahuprvéhoažtretiehokrčnéhostavcaarozsahďalšíchnímutrpenýchťažkých
zranení by bol nižší o 20 až 25%, pretože bezpečnostné pásy by ho zastavili v doprednom pohybe
po zrážke s iným motorovým vozidlom. Pokiaľ žiaden zo spolujazdcov na zadnom sedadle nepoužil
bezpečnostný pás a ako vyplynulo z výpovedí pasažierov nehody taxíka sa o to ani len nepokúsili,
tvrdenia, že bezpečnostný pás nebol funkčný v čase pred nehodou, neobstoja. V danom prípade

teda za konečný rozsah zranení a výšku následnej škody na zdraví zodpovedá porušením právnej
povinnosti okrem žalovaného aj žalobca - porušením právnej povinnosti pripútať sa na zadnom sedadle
povinne vybavenom bezpečnostným pásom a preto za škodu zodpovedá so žalovaným pomerne. Pokiaľ
intervenient krátil plnenie u bolestného, SSU a náhrady za cestovné o 20% titulom spoluzavinenia
poškodeného, postupoval správne, pričom vychádzal z obsahu znaleckého posudku MUDr. Ridoška,
ktorý sa vyjadril, že rozsah zranení by bol menší o 20 až 25% a je predpoklad, že by nezanechal

také následky a tieto by si vyžadovali náklady na liečenie o 20% nižšie. Z týchto dôvodov základ
nároku žalobcu na doplatok 20% cestovného, bolestného, SSU od žalovaného nie je daný, pretože
tento nárok titulom spoluzodpovednosti za vznik škody znáša pomerne žalobca. Preto ho súd v tejto
časti zamietol. Žalobca namietal, že mu neboli v rámci cestovného v súvislosti s liečením po nehode
uhradené náklady na amortizáciu vozidla. Takéto nároky nemajú právne opodstatnenie, pretože náklady

spojené s amortizáciou vo výške 0,183 eur/km nemajú súvis s predmetnou nehodou, lebo zmluva o
zapožičaníautabolauzavretádňa15.06.2008.Žalobcovibolahradenáskutočnáškodazaspotrebované
pohonné hmoty. Žalobca by príslušnú amortizáciu hradil v zmysle zmluvy pri využívaní motorového
vozidla aj pri ostatných cestách, i keby nedošlo k dopravnej nehode, pretože amortizáciu nie je možné
považovať za škodu v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou. Ďalej súd uviedol, že zo žiadneho

právneho predpisu nevyplýva povinnosť zaplatiť titulom škody na zdraví a strate na zárobku škodu
spočívajúcu v stravnom, resp. v nevydaných stravných lístkoch. Zo žaloby nevyplýva, akým spôsobom
žalobca k výpočtu tohto nároku dospel, na základe akých zákonných ustanovení si ho uplatňuje od
žalovaného, ani za aké obdobie. Ďalej súd uviedol, že z vykonaného dokazovania pripojením trestného
spisu súdu prvej inštancie sp. zn. 3T/118/2010 vyplýva, že JUDr. Jozef Bičan sa vydával za právneho

zástupcu žalobcu - poškodeného v celom tomto trestnom konaní, avšak bez predloženia písomnej plnej
moci. Nedostatok písomnej plnej moci je prekážkou konania pred súdom a uplatnenia trov trestného
konania. V danom prípade preukázanie existencie písomnej plnej moci na zastupovanie doloženej v
trestnom spise zaťažuje žalobcu a tento dôkazné bremeno neuniesol, preto súd jeho nárok v časti
vyčíslených trov v sume 403,92 eur nemohol priznať a žalobu v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

V tejto súvislosti poukázal na to, že námietka intervenienta na duplicitu uplatnenia trov konania bola
dôvodná. V danom prípade si žalobca uplatňoval okrem trov právneho zastúpenia v trestnom konaní v
sume 403,92 eur celkovú náhradu trov konania v sume 1.325,02 eur titulom náhrady škody ako istinu a v
tejto sume boli zahrnuté aj úkony v sume 921,10 eur a tie isté úkony si uplatnil právny zástupca žalobcu
v predmetnom konaní titulom istiny aj náhrady trov konania. Nárok na náhradu trov konania v sume

921,10 eur, spočívajúci v trovách právneho zastúpenia za prípravu a prevzatie veci + predloženú výzvu
a 2x režijný paušál, vznikne až vtedy žalobcovi, ak by bol v predmetnom spore sp. zn. 14C/44/2012
úspešný a trovy v takomto rozsahu mu budú priznané právoplatným rozhodnutím súdu. Preto súd
zamietol celý nárok na uplatnenie náhrady škody za trovy právneho zastúpenia v sume 1.325,02 eur.
Súd ďalej poukázal na to, že zo znaleckého posudku nepochybne vyplýva, že žalobca bol obmedzený v

bežnom spôsobe života od 24.01.2010 do 11.02.2010 počas hospitalizácie v nemocnici a mal fixovanú
krčnú chrbticu, teda po prepustení z nemocnice bol tri týždne obmedzený na bežnom spôsobe života a
pri vykonávaní bežných životných potrieb a úkonov, napr. pri obliekaní a hygiene a bol bezprostredne
odkázaný na pomoc inej osoby. V období vypracovania znaleckého posudku (10.03.2010) bol stále
viac sebestačný, ale stále obmedzený a čiastočne odkázaný na pomoc inej osoby pri vykonávaní

bežných životných úkonov (kúpanie, obliekanie), nemal obmedzenú pohyblivosť dolných končatín a bol
samostatne mobilný. Nemusel používať barle ani inú zdravotnú pomôcku a pohybovať sa v byte. Pokiaľ
ide o dohody za zastupovanie, súd ich vyhodnotil ako príkazné zmluvy, v ktorých môže byť za vykonanie
príkazu účtovaná zmluvne dojednaná odmena. Dojednaná odmena by však nemala byť v rozpore s
dobrými mravmi a mala by byť adekvátna k rozsahu zmluvne dojednanej a požadovanej činnosti. Z

predložených dokladov nepochybne vyplýva, že žalobca vlastnil niekoľko bytov, ktoré v čase nehody
prenajímal, pričom na štyri byty uzavrel nájomné zmluvy ešte pred vznikom úrazu. Predaj bytu na G.
XX zo dňa 25.03.2010 sa realizoval tak, že notár overil podpis žalobcu u neho doma a predávajúci
- žalobca splnomocnil kupujúceho na vykonanie všetkých právnych úkonov. Nové nájomné zmluvy poúraze žalobcu boli uzavreté dňa 26.07.2010, dňa 07.07.2010, dňa 15.07.2010, dňa 01.04.2010 a dňa
20.07.2010. Všetky nájomné zmluvy mali okrem označenia bytu, ktorý sa prenajíma, výšky nájmu a
popisu zariadenia bytu, označenia nájomcu takmer totožný obsah. Všetky boli uzavreté na dobu určitú.

Platby za odbery elektrickej energie, plynu a vody vykonával žalobca. Nájomné sa platilo buď na celé
obdobie vopred alebo v splátkach na účet a za drobné opravy v byte zodpovedal nájomca. Stavy
meračov sa odpisovali v čase podpisu zmluvy a v prípade jej ukončenia a tieto činnosti vykonávalo aj
spoločenstvo vlastníkov bytov alebo poverená organizácia na základe zmluvy o výkone správy. Všetky
zmluvy a dohody po úraze podpísal osobne žalobca. V konaní nebolo preukázané, koľko inzerátov

matka žalobcu podala v spornom období, ako často chodilanájomcov kontrolovať a aké konkrétne úkony
v súvislosti so správou týchto bytov každý mesiac vykonávala a na koľkých bytových schôdzach sa
osobne za žalobcu zúčastnila, aké naliehavé problémy tam za neho musela v spornom období riešiť.
Ako vyplýva aj z výpovede matky žalobcu B. I., používala zmluvy, ktoré už boli vypracované a uložené v
počítači, predtlačené boli aj texty dohôd o ukončení zmluvných vzťahov, pričom zabezpečovala inzercie
výlučne cez internet. Rokovala s prípadnými záujemcami o nájom, ktorých vodila do predmetného bytu

na ohliadku a pripravovala podklady po konzultácii so žalobcom ohľadne nájomných zmlúv. Riešila
problém s neplatičmi na Y. ulici, na ul. Kpt. E., musela ukončiť zmluvný vzťah s L. O., uzavrieť novú
zmluvu s p. G., kde riešila upchatý odpad, musela robiť zmluvy na byt na D. ul., kde sa uzatvárali zmluvy
s viacerými nájomcami a nájomnú zmluvu na byt na E. ul., pričom bolo treba raz za pol roka odpísať stav
elektromeru, prekontrolovať vyúčtovanie od správcovských spoločností a skontrolovať, či sa platby platia

za jednotlivé byty. Nájomné bolo platené na konkrétny účet, ktorý bol prístupný cez internetbanking.
Ďalej súd uviedol, že žalobca, ktorý podnikal ako samostatne zárobkovo činná osoba, mal uzavretú
zmluvuodielosospoločnosťouCORINTREAL,s.r.o.,sosídlomvTrenčíne,ktorousazhotoviteľzaviazal
pre žalobcu zhotoviť štvorizbový byt do termínu kolaudácie marec 2010. Zmluva bola uzavretá dňa
20.04.2009, pričom tá istá spoločnosť sa zaviazala pre žalobcu postaviť aj garáž s termínom kolaudácie

marec 2010. Z výsluchu svedka Ing. arch. Radima D. vyplynulo, že pred ukončením diela kolaudáciou a
prebratím bytu je potrebné, aby klient s nimi spolupracoval, pretože vtedy sa dolaďujú posledné detaily
podľa individuálneho želania klienta. Pred kolaudáciou tam žalobca nechodil, chodila tam jeho matka,
ktorá preberala vzorky, chodila kontrolovať stavbu, a to buď z vlastnej iniciatívy alebo na ich podnet,
keď niečo potrebovali podpísať, tak jej to dali a ona to fyzicky so žalobcom vybavila. Dňa 11.04.2010

bol byt fyzicky odovzdaný žalobcovi a preberala ho jeho matka. Na základe výsledkov vykonaného
dokazovania mal súd za to, že dohoda o platbách za zastupovanie vo výške 500 eur mesačne za správu
bytov, ktorú mal žalobca uzatvorenú so svojou matkou a 700 eur za projekt so spoločnosťou CORINT
REAL, nebola adekvátna vynaloženej činnosti a nepredstavuje skutočnú škodu, o ktorú sa majetok
žalobcovi zmenšil v dôsledku škodnej udalosti, pretože ide o odmenu za služby, ktorá bola dojednaná

medzi matkou a synom paušálne bez predkladania mesačného vyúčtovania činnosti so zohľadnením,
aké konkrétne činnosti sa v ten ktorý mesiac vôbec vykonávali. Súd konštatoval, že správa bytov vo
vlastníctve žalobcu bola založená väčšinou na činnostiach administratívneho charakteru, ktoré sa dali
vykonať s väčšej časti telefonicky, platby prebiehali cez účet a kontrolovali sa formou internetbankingu.
Dohody o skončení nájmu boli predtlačené, rovnako aj nájomné zmluvy a dve dohody sa podpísali v ten

istý deň, ostatné nájomné zmluvy sa podpisovali v júli 2010. Problémy pred kolaudáciou bytu žalobcu
v objekte Panoráma trvali v čase od nehody žalobcu do 11.04., kedy bol byt dodávateľom žalobcovi
odovzdaný a akú ďalšiu súčinnosť spoločnosť CORINT REAL vyžadovala po apríli 2010 od žalobcu
sa nepodarilo preukázať. Kúpna zmluva na byt a garáž v bytovom dome Panoráma bola podpísaná
07.07.2010 samotným žalobcom. Z obsahu znaleckého posudku znalca MUDr. Ridošku vyplýva, že

tento žalobcu vyšetril 10.03.2010 a v závere posudku uviedol, že žalobca bol obmedzený v bežnom
spôsobeživotatritýždneabezprostredneodkázanýnapomocinejosoby.Vobdobívyšetreniaužbolviac
sebestačný, ale čiastočne obmedzený a čiastočne odkázaný na pomoc inej osoby pri bežných úkonoch
ako kúpanie, obliekanie. Nemal obmedzenú pohyblivosť dolných končatín, bol samostatne mobilný,
nemusel používať barle ani inú zdravotnú pomôcku okrem halotrakcie, ktorá bola odstránená dňa

08.04.2010. V konaní nebolo preukázané, do akej miery žalobca po odstránení halotrakcie potreboval
pomoc svojej matky pri zastupovaní, keď ako vyplýva z výpovede svedka Juraja I., žalovaný pol roka
po nehode už sám šoféroval a bol mobilný. Súd zmluvné dojednanie o výške odmeny považoval za
účelové. Žalobca ako fyzická osoba vystavoval na 500 eur mesačne príjmové pokladničné doklady,
avšak účtovníčka nemohla potvrdiť, že peniaze v takejto výške boli aj reálne odovzdané. Hotovosť vo

výške 700 eur síce reálne odovzdaná bola žalobcom ako samostatne zárobkovo činnou osobou, čo
potvrdila svedkyňa A. I. a bola aj zahrnutá v účtovníctve, ale tiež nepredstavovala účelne vynaložené
náklady na zastupovanie, pretože bola účtovaná aj po kolaudácii a odovzdaní bytu a jeho kúpe a bola
neprimerane nadhodnotená v porovnaní s vykonávanými činnosťami. Ako vyplýva z výpovede svedkaIng. arch. D., plat 700 až 800 eur mesačne poberal jeho kolega, ktorý mal v správe cca 30 bytov. Žalobca
teda nepreukázal, že náklady na zastúpenie boli nevyhnutne vynaložené za účelom, aby nevznikol
ušlý zisk. Taktiež nebolo preukázané, že v prípade ak by bol žalobca práceneschopný, jeho príjmy z

podnikania by nevykazovali stratu. Žalobca nepreukázal, že v prípade, ak by nebol poveril tretiu osobu
vykonávaním činností uvedených v dohodách, bol by vznikol nárok na ušlý zisk a v akej výške. Z týchto
dôvodov súd nepovažoval náklady na odmenu za zastupovanie za skutočnú škodu, o ktorú sa majetok
žalobcu zmenšil v dôsledku škodnej udalosti, pretože on sám sa rozhodol odmeny v takejto výške
svojej matke platiť a nešlo o preukázané a účelne vynaložené výdavky. V tejto súvislosti súd poukázal

aj na spoluzavinenie žalobcu pri dopravnej nehode a nárok na odmeny za zastupovanie, ak by bol
opodstatnený, by bolo nutné taktiež znížiť o 20%. Súd taktiež zamietol nárok žalobcu na náhradu škody z
mandátnej zmluvy uzavretej s Lenkou D. vo výške 4.844,50 eur. V žalobe žalobca uvádzal, že tesne pred
vznikom úrazu pracoval na založení spoločnosti I. Reality, s.r.o., avšak z výpisu z obchodného registra
vyplýva, že táto spoločnosť je zapísaná od 31.01.1995. Z tohto dôvodu nemožno hovoriť o rozbehu
spoločnosti. Taktiež z predloženej mandátnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že táto bola uzatvorená

medzi Bartanus Reality, s.r.o. a Lenkou D.. Poškodeným z dopravnej nehody bol však žalobca a tento
nie je aktívne legitimovaný na vymáhanie náhrady škody z tejto mandátnej zmluvy. Platby z mandátnej
zmluvy vyplácala spoločnosť Bartanus Reality, s.r.o. a nie žalobca. Neexistuje teda žiadna príčinná
súvislosť medzi konaním žalovaného a uzatvorením mandátnej zmluvy s P. D.. Z týchto dôvodov súd
žalobu aj v tejto časti zamietol. Dodal, že o náhrade trov konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p.

po právoplatnosti konania vo veci samej.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, domáhajúc sa jeho zmeny a vyhovenia žalobe
a zaviazania žalovaného k náhrade trov konania prvostupňového, ako aj odvolacieho. Pokiaľ ide o
zamietnutie žaloby v časti nepriznania náhrady škody za bolesť a SSU intervenientom, kde došlo ku

kráteniu o 20%, nestotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie. Z vykonaného dokazovania, ale ani
zo znaleckého posudku znalca MUDr. Ridošku a jeho doplnku č. 1 nikde nevyplýva jednoznačný záver,
že príčinou vzniku škody bolo aj jeho zavinenie. V odôvodnení rozsudku, ale aj konštatovaní znalca je
veľa pravdepodobností, ktoré v celku nemôžu byť dané ako jednoznačné a neomylné stanovisko pre súd
o jeho zodpovednosti. Keby bol pripútaný, uvádza sa, že by pravdepodobne utrpel zlomeninu krčných

stavcov v rozsahu I. až III., ale zo slova pravdepodobne vyplýva, že by si mohol polámať aj všetky krčné
stavce, takže pravdepodobne by mohli byť následky ešte horšie. Je toho názoru, že žalovaný zodpovedá
za škodu na bolestnom a SSU v plnej výške, teda aj v tej výške, ktorá je uplatnená žalobou a ktorá
nebola uhradená vedľajším účastníkom v spore. Považuje za zmätočné a nevieryhodné odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd uvádza, že vozidlo Dacia P. bolo nepochybne na

zadnýchsedadláchvybavenédvomakusmitrojbodovýchbezpečnostnýchpásovadvomakusmiotvorov
pre uzávery bezpečnostného pásu, ktoré sú zreteľne viditeľné aj na fotografii interiéru. Z kontextu
predchádzajúcehobymalovyplývať,ževzadubymalibyťviditeľnétrikusytrojbodovýchbezpečnostných
pásov a tri kusy otvorov pre uzávery bezpečnostných pásov. Toto odôvodnenie nepreukazuje existenciu
bezpečnostných pásov a už vôbec nie funkčnosť bezpečnostných pásov. Podľa jeho názoru jedinou

príčinou vzniku škody u neho bolo správanie sa žalovaného a nesplnenie si jeho povinnosti, keď aj
v rozsudku súd uvádza, že v motorovom vozidle sa nenachádzalo upozornenie, že sa pasažieri majú
povinnosť pripútať a rovnako po pravej strane od miesta vodiča sa nenachádzal žiaden oznam o
povinnostipasažierovsavovozidlepripútať.Onsapreskúmaniaexistencieafunkčnostibezpečnostných
pásov dožadoval aj ohliadkou, s ktorou súhlasil aj žalovaný, pričom k tejto ohliadke nedošlo. Táto

činnosť súdu nemôže byť na ujmu žalobcu a jeho nárokov týkajúcich sa škody. Pokiaľ sa týka dohôd o
zastupovaní uzatvorených medzi ním a jeho matkou, tieto aj keď neboli tak označené, boli robené ako
mandátne zmluvy a pri tomto výklade treba prejednať obsah s tým, že išlo o mandátnu zmluvu. On ako
vlastník bytov uzatváral nájomné zmluvy na byty, ktoré prenajímal ešte pred vznikom úrazu, musel sa
starať o nájomcov, vyberať nájomné, uhrádzať poplatky za byty, zariaďovať prípadné opravy a je zrejmé,

že vzhľadom na zdravotný stav spôsobený dopravnou nehodou, toto nemohol vykonávať a musel sa na
tieto úkony nechať za odmenu zastúpiť. Vo výpovedi svedkyne - jeho matky, bolo uvedených množstvo
príkladov,kedybybezzastupovanianebolžiadenpríjemamuselbyvynakladaťvýdavky,čobyspôsobilo
stratu. Zdôraznil, že príjmy z prenájmu nehnuteľností v jeho vlastníctve v danom roku predstavovali
výšku 17.281,06 eur, pričom v prípade nezastupovania jeho matkou by sa ukončilo množstvo nájomných

vzťahov a nebolo by zabezpečených množstvo ďalších príjmov z prenájmu nehnuteľností. Vzhľadom
na tieto skutočnosti bol toho názoru, že bolo nevyhnutné zabezpečiť jeho zastupovanie a odmena vo
výške 500 eur mesačne je taktiež adekvátna a v súlade s dobrými mravmi. Skutočnosť, že v danom
roku ako podnikateľ podnikal so stratou, nie je rozhodujúci pre fakt, že potreboval zástupcu, keďžev danom roku zabezpečoval investičný projekt, ktorého plnenie je prípravou na zisk, keďže byt, ktorý
obstarával mal v úmysle prenajímať. Predmetný byt bolo potrebné prevziať práve v dobe, keď on bol
v stave, keď nebol schopný ani bežných úkonov (15.02.2010). Vzhľadom na tieto skutočnosti bolo

nevyhnutné zabezpečiť uzatvorenie zmluvy a odmena vo výške 700 eur mesačne je taktiež adekvátna a
v súlade s dobrými mravmi. Jeho zdravotný stav bol vážny, čo preukazuje aj fotodokumentácia, znalecký
posudok a je úplne prirodzené, aby činnosti, ktoré mal pôvodne vykonávať sám a ktoré nemohol pre
zdravotný stav vykonávať, boli realizované v zastúpení treťou osobou. Nie je nič neštandardné, že
takýto postup zabezpečuje rodinný príslušník za odmenu, a preto všetky platby, ktoré boli realizované v

zastúpení, je potrebné považovať za ďalšiu škodu, ktorá mu vznikla v súvislosti s úrazom, ktorú spôsobil
výlučne žalovaný. V kontexte uvedeného nevidí dôvod, prečo súd prvej inštancie zamietol žalobný návrh
týkajúci sa škody, ktorá mu vznikla vyplatením platieb titulom uzatvorených mandátnych zmlúv v plnom
rozsahu, keď tieto práce boli preukázateľne vykonávané zaúčtované a aj zdanené. Súd neuviedol žiadnu
argumentáciu, prečo nepriznal náhradu škody v tomto prípade v žiadnej výške. Súd sa v odôvodnení
odvolával na ust. § 3 Občianskeho zákonníka a na dobré mravy, pričom vyhodnotil tento nárok tak, že

nepriznal žiadnu výšku, teda nevie, či nepriznanie žiadnej výšky v takomto prípade je v súlade s dobrými
mravmi, na ktoré sa súd odvolával. Nepovažuje za správne zamietnutie žalobného nároku aj pokiaľ
ide o trovy právneho zastúpenia v trestnom konaní, keď plnú moc mal súd v trestnom spise. Plnú moc
v rámci listu zo dňa 06.04.2010 odovzdal Okresnému riaditeľstvu PZ Trenčín, kde v podacom razítku
je uvedené, že tento list bol odovzdaný osobne a s plnou mocou. Rovnako za nedôvodné považuje

zamietnutie žalobného nároku aj ohľadne sumy 4.844,50 eur za maklérsku činnosť vykonávanú P. D..
Je evidentné, že ide o náklady, ktoré museli byť vynaložené v príčinnej súvislosti s jeho úrazom, ktorý
zavinil žalovaný. Pokiaľ by nebolo došlo k úrazu, činnosť, ktorú vykonávala realitná maklérka P. D., by
bol vykonával sám bez toho, že by bol potrebný zástupca, a to realitný maklér.

3. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril intervenient, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti
alebo dôkazy, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Pokiaľ ide o nárok za bolestné a
SSU, je toho názoru, že súd správne tento nárok s poukazom na spoluzodpovednosť žalobcu zamietol.
Z doplnenia znaleckého posudku vypracovaného MUDr. Ridoškom jednoznačne vyplýva, že žalobca

v čase poistnej udalosti nebol pripútaný, čím porušil ustanovenie § 8 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o
cestnej premávke. Keďže žalobca sám porušil zákonnú povinnosť, prispel tak k zväčšeniu rozsahu
následkov škody na zdraví. Tvrdenia žalobcu o tom, že motorové vozidlo Dacia P., ktorým bola škoda
spôsobená nebolo vybavené bezpečnostnými pásmi, resp. tieto boli nefunkčné, sú ničím nepodložené
a nepreukázané a považuje ich za špekulatívne. V danom prípade išlo o vozidlo, ktoré nebolo staré a

uvedený typ vozidla je vybavený bezpečnostnými pásmi na všetkých sedadlách, o čom bol predložený
dôkaz do spisu. Taktiež považuje za účelové tvrdenie právneho zástupcu žalobcu o tom, že žalobca
bol v takom stave, že žalovaný mal jeho prepravu odmietnuť. Vypočutí svedkovia, ako aj žalobca
potvrdili, že v čase, kedy nastupovali do motorového vozidla bol v stave, kedy dostatočne vnímal okolie
a uvedomoval si, kde sa nachádza. Žalobca si voči žalovanému uplatňuje aj trovy právneho zastúpenia

v rámci trestného konania. Podľa jeho názoru tieto náklady nepredstavujú nutné a účelne vynaložené
náklady na odstránenie vzniknutej škody. Žalobca mal možnosť dať sa v trestnom konaní ako poškodený
zastupovať právnym zástupcom, avšak na svoje náklady. Je to jeho možnosť, nie povinnosť. V zmysle
§ 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 381/2001 Z. z., je poisťovateľ povinný uhradiť náklady spojené s právnym
zastúpením len v prípade, že dôjde k porušeniu § 11 ods. 6 tohto zákona. Má za to, že intervenient si

svoje povinnosti v zmysle zákona plnil riadne a včas, pričom žalobca taktiež spolupracoval a predkladal
potrebné doklady k likvidácii na vyzvanie poisťovne. Taktiež žalovaný poskytol žalobcovi súčinnosť a
inštruoval ho, aby si uplatnil nárok na náhradu škody u poisťovne. Na základe týchto skutočností má za
to, že žalobcovi nevznikol nárok na náhradu škody titulom náhrady trov právneho zastúpenia. Rovnako
poukázal na skutočnosť, že žalobca si v trestnom konaní uplatňoval trovy konania vo výške 403,92

eur, pričom v žalobe si už uplatňuje sumu 1.325,02 eur. Túto sumu vôbec nešpecifikuje, a preto nie
je preskúmateľná. Uvedenú sumu taktiež uplatňuje dva krát, jeden krát v rámci istiny 22.755,39 eur a
druhý krát aj v rámci trov konania. Pokiaľ ide o náhradu škody v súvislosti s nákladmi na zastupovanie
podľa dohôd vo výške 13.200 eur, na základe predložených dokladov ani svedeckých výpovedí nebolo
preukázané, že tieto náklady boli vynaložené účelne a zároveň boli nevyhnutne vynaložené za účelom,

aby nevznikol ušlý zisk. Rovnako nebolo preukázané, že v prípade, že by žalobca bol práceschopný, by
jeho príjmy z podnikania nevykazovali stratu. Taktiež suma, ktorá bola medzi žalobcom a jeho matkou
dohodnutá, nebola v žiadnom prípade primeraná vzhľadom na rozsah činnosti, ktorú jeho matka na
základe výpovede vykonávala. Pokiaľ ide o náhradu škody z mandátnej zmluvy uzatvorenej s Lenkou D.vo výške 4.844,50 eur zdôraznil, že mandátna zmluva bola uzatvorená medzi Bartanus Reality, s.r.o. a P.
D.. Poškodeným z dopravnej nehody bol žalobca. Z tohto dôvodu nie je žalobca aktívne legitimovaným
na vymáhanie náhrady škody z danej mandátnej zmluvy. Dodal, že žalobca nepodal odvolanie v časti

nevyplatenej náhrady cestovného a náhrady stravného, k týmto nárokom sa z tohto dôvodu nevyjadril.

4. K podanému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý žiadal rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdiť a zaviazať žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania vo výške
474,16 eur s DPH. Je toho názoru, že súd prvej inštancie vo veci úplne zistil skutkový stav veci, vykonal

všetky potrebné dôkazy. Na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec
správne právne posúdil. Žalobca v odvolaní tvrdí, že žalovaný si nesplnil povinnosť a nevyzval ho ako
vodič taxi služby na použitie bezpečnostných pásov počas jazdy. Tu sa stotožňuje s argumentáciou súdu
prvej inštancie, ktorý uvádza, že povinnosť pripútať sa aj na zadných sedadlách vo vozidle vyplýva z § 8
ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, pričom ide o notoricky známu skutočnosť. Žalobca ďalej v
odvolaní poukázal na ním navrhovanú a nevykonanú ohliadku osobného motorového vozidla za účelom

preskúmania existencie a funkčnosti bezpečnostných pásov. Tu sa taktiež stotožňuje s argumentáciou
súdu prvej inštancie, že ohliadku nebolo potrebné vykonať, keďže fotografie osobného motorového
vozidla v trestnom spise preukazujú, že osobné motorové vozidlo bolo vybavené bezpečnostnými pásmi
a tieto boli funkčné. Pokiaľ žalobca v odvolaní spochybnil závery doplnku č. 1 k znaleckému posudku
znalca MUDr. Ridoška, keď tento konštatoval, že „použitie bezpečnostných pásov znižuje počet ťažkých

a smrtiacich poranení o 20 až 25%“, z tohto je zrejmé, že súd prvej inštancie potom správne ustálil
aj spoluzodpovednosť za spôsobenú škodu vo výške 20%. V ostatnom sa stotožnil s odôvodnením
rozsudku súdu prvej inštancie, na ktoré odôvodnenie aj poukazuje.

5. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia

pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť.

6. V prvom rade je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie
žalobcu bolo podané pred 01.07.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z. z. -

Civilný sporový poriadok (CSP), ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov.
Civilným sporovým poriadkom bol zrušený Občiansky súdny poriadok (zák. č. 99/1963 Zb.).

7. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného

ustanovenia ako aj základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, odvolací súd
v danej veci posudzoval žalobcom uplatnené odvolacie dôvody podľa zákona účinného v čase podania
odvolania, teda podľa vtedy platného procesného predpisu - Občianskeho súdneho poriadku.

8. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky týkajúce sa preskúmavanej veci,

ktoré boli v odvolaní žalobcom vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými aj právnymi
závermi súdu prvej inštancie. Odvolacie námietky žalobcu sú v podstate totožné s námietkami, ktoré
uplatnil pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa v dostatočnom rozsahu už vyporiadal súd prvej
inštancie. Súd prvej inštancie vo veci aplikoval správne citované zákonné ustanovenia a vo veci aj vecne
správne rozhodol. Odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie a na tieto

v celom rozsahu poukazuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, pričom na zdôraznenie správnosti rozsudku
súdu prvej inštancie dodáva nasledovné:

9. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť
len skutočnosťami uvedenými v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p. (teraz ust. § 365 ods. 1 CSP).

10. V predmetnej veci žalobca v podanom odvolaní uplatnil odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm.
c/, d/, f/ O.s.p..

11. Žalobca v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočností,ato,ženevykonalohliadku
auta, čím nebola preukázaná existencia a funkčnosť bezpečnostných pásov (odvolací dôvod podľa §
205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).12. Výsledkami vykonaného dokazovania aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo nepochybne
preukázané, a to oboznámením trestného spisu sp. zn. 3T/118/2010, z neho fotografií predmetného
osobného motorového vozidla, že toto motorové vozidlo bolo nepochybne vybavené funkčnými

bezpečnostnými pásmi. Na uvedenú preukázanú skutočnosť nemá vplyv ani pochybenie súdu prvej
inštancie, pokiaľ v odôvodnení rozsudku nesprávne uviedol, že predmetné auto bolo vybavené
na zadných sedadlách dvoma kusmi trojbodových bezpečnostných pásov a dvoma kusmi otvorov
pre uzávery bezpečnostného pásu, keď správne malo byť uvedené troma kusmi trojbodových
bezpečnostných pásov a troma kusmi otvorov pre uzávery bezpečnostných pásov, keďže auto bolo

päťmiestne. Žalobcom navrhnutý dôkaz v danom prípade nebol spôsobilý preukázať právne významnú
skutočnosť pre rozhodnutie vo veci a pokiaľ súd prvej inštancie tento dôkaz nevykonal, nedošlo k
nedostatkuvskutkovýchzisteniach,atedaodvolacídôvodpodľa§205ods.2písm.c/O.s.p.neboldaný.

13. Nesprávne právne posúdenie veci, ktoré ako dôvod na odvolanie uplatňuje žalobca, je podľa súdnej
praxe daný v prípade mylnej aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie

právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

14. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., ktorý žalobca taktiež
uplatnil, spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo

neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, či vyplynuli
z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri
hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivo získaných poznatkov.

15. Preskúmaním veci odvolací súd nezistil opodstatnenosť ani jedného z týchto citovaných dôvodov na

odvolanie. V danej veci súd prvej inštancie vychádzal z dôkazov predložených v spise a preskúmaním
veci odvolací súd nezistil, že by bral v úvahu skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
nevyplynuli, alebo nevyšli v konaní najavo a že by tak dospel k nesprávnym skutkovým záverom.

16. Pokiaľ ide o krátenie poistného plnenia o 20% ohľadne bolestného a SSU, ktoré uskutočnil
intervenient a ktorého doplatenia sa žalobca domáhal v predmetnom konaní, odvolací súd vychádzajúc
nielen zo znaleckého posudku MUDr. Ridoška a jeho doplnku, ale aj zo záverov znaleckého posudku,
vypracovaného v trestnom konaní Ing. Adrianom Pupalom, znalcom z odboru cestná doprava, aj
odvolací súd je toho názoru, že žalobca svojím nepripútaním sa rovnako ako žalovaný zodpovedá za

škodu, ktorá mu vznikla v súvislosti s dopravnou nehodou. I keď žalobca spochybňuje tento záver a
poukazuje iba na pravdepodobnosť záverov znalcov, odvolací súd považuje tento záver za jednoznačný
a vzhľadom k znalcami konštatovanej vysokej pravdepodobnosti menej poškodzujúcich zranení, v
prípade pripútania žalobcu, považuje za správne, ak súd prvej inštancie v tejto časti žalobu zamietol.
Na daný záver nemá vplyv ani žalobcom namietaná skutočnosť, že nebol žalovaným pri nasadaní do

vozidla vyzvaný k pripútaniu sa bezpečnostnými pásmi a rovnako vo vozidle sa nenachádzala tabuľka s
takouto výzvou. Povinnosť pripútať sa na každom mieste vo vozidle, ktoré je opatrené bezpečnostnými
pásmi, je preukázanou zákonnou povinnosťou podľa zákona o cestnej premávke ( § 8 ods. 1 zákona
č. 8/2009 Z.z.). Z výsledkov vykonaného dokazovania (svedeckými výpoveďami ostatných pasažierov
vozidla) taktiež nevyplýva, že by žalobca bol v takom stave pod vplyvom alkoholu, že by bolo potrebné

odmietnuť jeho prepravu vozidlom taxi služby žalovaného.

17. Odvolací súd taktiež považuje za správne zamietnutie žaloby aj v časti nároku žalobcu na
zaplatenie sumy 13 200 eur titulom uzatvorených dohôd žalobcom so svojou matkou na vybavovanie

vecí ohľadne jeho nehnuteľností ( bez ohľadu na to, o aký typ zmluvy - dohody išlo), keď ako je zrejmé
z výsledkov vykonaného dokazovania, predovšetkým zo záverov znaleckého dokazovania, žalobca bol
obmedzený v bežnom spôsobe života a bezprostredne odkázaný na pomoc inej osoby 3 týždne po
dopravnej nehode ( dopravná nehoda sa stala 24.01.2010), potom bol už sebestačný a čiastočne bol
odkázaný na pomoc inej osoby pri bežných úkonoch ( obliekanie, kúpanie). Preto nebolo v konaní

preukázané, že náklady žalobcom vynaložené na jeho zastúpenie boli vynaložené účelne. I keď sa
možno stotožniťstvrdenímžalobcu,ženiejeničneštandardné,žezastupovanievobdobnýchprípadoch
zabezpečuje rodinný príslušník, nebýva v rámci rodiny štandardné, žiadať za takúto pomoc odplatu.Pokiaľ ju žalobca poskytol, je potrebné to považovať za dobrovoľné plnenie z jeho strany, ktoré preto
nemôže predstavovať škodu na jeho strane.

18. Pokiaľ ide o škodu, spočívajúcu zo sumy 4 844,50 eur, uhradenú P. D. titulom uzatvorenej
mandátnej zmluvy, aj v tejto časti odvolací súd sa stotožňuje so správnymi závermi súdu prvej inštancie,
že za situácie, že táto zmluva bola s menovanou uzatvorená spoločnosťou Bartanus Reality , s.r.o.,
žalobca nebol aktívne legitimovaným na vymáhanie tejto škody, pričom neexistuje príčinná súvislosť
medzi konaním žalovaného a uzatvorením tejto zmluvy.

19. Z uvedených dôvodov odvolací rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správny potvrdil, pričom v podrobnostiach podľa § 387 ods. 2 CSP odkazuje na správne a vyčerpávajúce
odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, §
262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému a intervenientovi na strane žalovaného priznal
voči žalobcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100%, pričom o výške týchto trov rozhodne podľa § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).