Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 21, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/267/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114212712
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2114212712.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: I. I., nar. X.X.XXXX, bytom Z. J. XXX, Z.
I., proti žalovaným: 1/ Mgr. B. D., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, J. a 2/ A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom
G. XXX/X, Y. E. G., o zaplatenie 8.298,48 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Trnava zo dňa 10.februára 2016, č.k. 18C/14/2015-85, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovaným 1/ a 2/ uložil spoločne a

nerozdielnezaplatiťžalobcovisumu8.298,48eurs8,75%-nýmročnýmúrokomzomeškaniaztejtosumy
od 15.2.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania
rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/ uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume
497,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1.588,84 eur na účet právnej zástupkyne žalobcu.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 110 ods. 1, § 517 ods. 1 a 2, § 563 a §
657 Občianskeho zákonníka, keď mal na základe vykonaného dokazovania jednoznačne preukázanú

skutočnosť, že žalovaní si spoločne požičali od žalobcu žalovanú sumu 8.298,48 eur (250.000,- Sk) dňa
27.7.2006 s tým, že medzi účastníkmi bolo dohodnuté, že žalovaní peniaze vrátia na výzvu žalobcu,
keď tento peniaze bude potrebovať. Bola preukázaná skutočnosť, že zo strany žalobcu bolo viacej
výziev na vrátenie žalovanej sumy, a to buď naraz alebo v splátkach, avšak bezvýsledne, čo donútilo
žalobcu podať trestné oznámenie. V rámci trestného konania došlo zo strany žalovaných 1/ a 2/ k
písomnému uznaniu dlhu voči žalobcovi čo do dôvodu i výšky, pričom obaja zhodne vypovedali, že sú si
vedomí skutočnosti, že dlhujú žalovanú sumu a obaja sa zhodne vyjadrili, že žalobcovi žalovanú sumu

vrátia. Súd dospel k záveru, že uvedené prehlásenia sú uznaním dlžníkov dlhu čo do dôvodu i výšky v
zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a vzhľadom na túto skutočnosť pohľadávka žalobcu voči
žalovaným nie je premlčaná. Napriek prehláseniu žalovaného 2/, že sa jedná výlučne o jeho dlh voči
žalobcovi, súd zaviazal oboch žalovaných uhradiť žalobcovi žalovanú sumu spoločne a nerozdielne,
nakoľko vykonaným dokazovaním súd nemal pochybnosti o tom, že sa jednalo o ich spoločný dlh, obaja
zhodne uvádzali, že v tom čase spolu chodili, v čase poskytnutia pôžičky žalobcom hodlali uzavrieť
manželstvo a žalovaná 1/ bola tehotná. Zhodne tiež uviedli, že z peňazí z poskytnutej pôžičky si hodlali

kúpiť byt v Trnave, prípadne osobné motorové vozidlo, ktoré aj kúpili. Súd priznal žalobcovi z priznanej
sumy aj 8,75% ročný úrok z omeškania od 15.2.2013, teda od uznania dlhu obomi žalovanými, výška
ktorého bola platná v čase, od kedy si tento úrok žalobca uplatňuje. O trovách konania súd rozhodolpodľa § 142 ods. 1 a 2 O.s.p. a žalovaným 1/ a 2/ uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť v konaní
úspešnému žalobcovi trovy konania.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní, ktorí navrhli
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietli,
že žalovaná 1/ nebola riadne zastúpená, súd prvej inštancie nesprávne posúdil vec a nevykonal ďalšie
navrhované dôkazy, a to konfrontáciu žalovaných a žalobcu, ktorá nebola vykonaná ani počas trestného
konania. Žalovaná 1/ uviedla, že počas výsluchu na polícii bola prinútená vypovedať tak, ako je uvedené

vo výpovediach, pričom pohľadávku uznala len vo forme, že o nej vie a nie že prebrala spomínanú
pôžičku. Doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doposiaľ neboli uplatnené.

4. K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdiť. Skutočnosti uvádzané odvolateľmi považoval za účelové a zavádzajúce

s úmyslom vyhnúť sa zaplateniu dlžnej sumy. Obaja žalovaní si boli vedomí predvolania na súd v
stanovenom termíne a bolo na ich zvážení, či sa budú obhajovať sami alebo prostredníctvom právneho
zástupcu. Podľa jeho názoru súd rozhodol podľa dôkazov, ktoré mu boli predložené a výpovedi počas
pojednávania a posúdil predmetnú vec správne. Ku konfrontácii so žalovaným 2/ podotkol, že už
počas vyšetrovania OR PZ Považská Bystrica bola vyšetrovateľom v danej veci navrhnutá konfrontácia,

ktorú však žalovaný 2/ odmietol. Spochybnil vyjadrenie, že žalovaná 1/ počas výsluchu bola prinútená
vypovedaťprotisvojejvôliapodnátlakomatútojejnámietkupovažovalzašpekulatívnuvsnahepreniesť
zodpovednosť na žalovaného 2/. Pôžičku vo výške 250.000,- Sk vybral v deň schôdzky, ktorú dohodla
žalovaná 1/, z osobného účtu v J. I. a za prítomnosti oboch žalovaných v reštaurácii Banco del Peru
v Považskej Bystrici hotovosť vloženú do obálky osobne odovzdal do ruky žalovanej 1/ s jej prísľubom

a podpisom prehlásenia, že peniaze mu vrátia v čo najkratšom čase a že dodržia podmienky vrátenia
požičanej sumy v plnej výške. Uviedol, že žalovaní mali možnosť počas konania predložiť súdu svoje
dôkazy na obhajobu a skutočnosti, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie súdu. Žalovaní tak neurobili,
pretože podľa jeho názoru neexistujú dôkazy, ktoré by podporili ich výpovede.

5. K vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadrila žalovaná 2/, ktorá s vyjadrením žalobcu nesúhlasila.
Peniaze prevzal žalovaný 2/ do vlastných rúk a neboli použité na ich spoločné účely a ani nevie, ako
boli použité. Túto skutočnosť potvrdzuje aj čestné prehlásenie žalovaného 2/, ktoré napísal sám bez
nátlaku a zakladá na pravde.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené
osoby - strany sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania,
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné,

pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

7.Predmetomkonaniavedenéhonasúdeprvejinštanciepodsp.zn.18C/14/2015jezaplatenie8.298,48
eur s príslušenstvom titulom vrátenia poskytnutej pôžičky.

8. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovaným 1/ a 2/ uložil spoločne a
nerozdielnezaplatiťžalobcovisumu8.298,48eurs8,75%-nýmročnýmúrokomzomeškaniaztejtosumy
od 15.2.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. O trovách konania
rozhodol tak, že žalovaným 1/ a 2/ uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania v sume
497,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume 1.588,84 eur na účet právnej zástupkyne žalobcu.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v časti vyhovenia žalobe. Odvolatelia odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie neúplne zistil
skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
(§ 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p., v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. e/ CSP), že súd prvej inštancie na

základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.,
v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Odvolací dôvod
podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazovsúdom prvej inštancie nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p. (§ 191 CSP), pretože
súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov (strán sporu)
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov - strán alebo vyšli najavo inak, z hľadiska ich
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo ktoré odporujú
ust. § 122 až § 135 O.s.p. (v súčasnosti § 195 až § 210 CSP). Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2
písm. f/ O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej

normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu, síce správne určenú, nesprávne
vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

10. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým

záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre

ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

11. Pokiaľ žalovaná 2/ v odvolaní namieta, že v konaní nebola riadne zastúpená, avšak bez bližšieho
odôvodnenia, odvolací súd poukazuje na to, že bolo vecou žalovanej 1/, či bude v konaní vystupovať

samostatne alebo udelí splnomocnenie na zastupovanie advokátovi, prípadne tretej osobe. V tejto
súvislosti nemožno vytknúť prvoinštančnému súdu žiadne pochybenie.

12. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého

druhu.

13. Zmluva o pôžičke je zmluva, ktorou veriteľ prenecháva dlžníkovi vec určenú podľa druhu a
dlžník sa zaväzuje vrátiť vec rovnakého druhu (§ 657 Obč. zák.). Pre uzavretie zmluvy o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne.

Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke.
Základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec rovnakého druhu, v rovnakom množstve a rovnakej kvality.
Zmluva o pôžičke je odplatná len keď odplatnosť vyplýva z jej obsahu. Pri peňažnej pôžičke môže
odplatnosť spočívať v povinnosti dlžníka platiť úroky.

14. Podľa názoru odvolacieho súdu je správnym záver súdu prvej inštancie, že medzi účastníkmi došlo k
uzatvoreniu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej prenechal žalobca žalovaným 1/ a 2/ finančnú hotovosť
v žalovanej sume, pričom bolo dohodnuté, že žalovaní peniaze vrátia na základe výzvy žalobcu, čo však
títo dobrovoľne neurobili. Poskytnutie pôžičky zo strany žalobcu žalovaným bolo preukázané jednak
žalobcom predloženým čestným prehlásením, ktoré strany podpísali, ako aj výsluchom žalovaných na

OR PZ v Považskej Bystrici, v rámci ktorého obaja žalovaní uznali dlh čo do dôvodu i výšky.

15. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, náležite zistil skutkový stav, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom
svoje skutkové a právne závery súd dostatočným spôsobom odôvodnil v odôvodnení napadnutého

rozsudku.

16. Odvolací súd k veci dodáva, že nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na
spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR), ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania -
strany sporu, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom. Do práva na spravodlivý

proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí (po vykonaní
dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne,za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v
zrejmom omyle konajúce súdu, ktorý by poprel zmysle a podstatu práva na spravodlivý proces.

17. Z dôvodu, že odvolacie dôvody odvolateľov boli neopodstatnené a neboli zistené ani žiadne
nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadať z tzv. úradnej
povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej
správnosti potvrdil, keď tento správne podľa § 142 ods. 1 O.s.p. rozhodol i o trovách konania (§ 387
ods. 1 CSP).

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný
žalobca.

19. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).