Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 8, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/100/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715202844
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 06. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715202844.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika, členov
senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu MOMAP s.r.o., so sídlom
Lipovec, Hrabiny 267, IČO: 36 424 056, zastúpeného Mgr. Barborou Kleinovou Bučkovou, advokátkou
so sídlom v E., H. XX proti žalovaným v rade 1/ R. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. F. Q. XXX, v rade 2/ D.
U., nar. XX. XX. XXXX, bytom tamtiež, obaja zastúpení JUDr. Luciou Čillovou, advokátkou so sídlom v Q.

Q., XX. I. XXX/XX, o zaplatenie 5 037,28 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Martin, č.k. 10C/102/2015-179 zo dňa 06. októbra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v aproti žalovaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť

žalobcovi 5 037,28 eur spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania z uvedenej sumy od 28. 01. 2015 do
zaplatenia, súčasne uložil žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania v celom
rozsahu. Mal za preukázané, že žalovaní v rade 1/, 2/ sú od 01. 10. 2014, kedy bol povolený vklad
kúpnej zmluvy zo dňa 28. 03. 2014, bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností vedených na LV č.
XXX pre k. ú. P., t. j. rodinného domu postaveného na parcele KN-C č. 664/186 a č. 664/187 a ďalších
nehnuteľností. Ďalej mal preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že žalobca sa so žalovanými

dohodol na bezplatnom užívaní predmetného rodinného domu už pred uzavretím kúpnej zmluvy, a to
koncom roku 2012. Z vykonaného dokazovania vyplynulo (výpoveď žalovaného v rade 2/ a svedka
S. G., ktorý uskutočňoval výstavbu rodinných domov v danej lokalite), že žalovaní dom nepochybne
užívali od začiatku roku 2013, keďže sa do neho začali sťahovať po prevzatí kľúčov už v decembri
2012. Rovnako dom užívali aj v roku 2014. V konaní nebolo preukázané, že došlo v lete 2013 v ich
predajni k ústnej a následne v januári 2014 k písomnej dohode, na základe ktorej by mal náklady
za spotrebovanú elektrickú energiu žalovanými v rodinnom dome znášať žalobca, napriek tomu, že

žalovaná ich existenciu tvrdila (žalovaný pri nich nebol). Výpovede stranou žalovaných navrhnutých
svedkov Q. P. a syna žalovaných D. U. uvedené nepreukázali, keďže ich výpovede sa s tvrdeniami
žalovanej rozchádzali, vzájomne si odporovali, a preto ich považoval za nevieryhodné. Žalovaná tvrdila,
že pri ústnej dohode o neplatení elektrickej energie v lete r. 2013 mal byť p. H. a p. G. a syn žalovaných
tvrdil, že pri tomto rozhovore mal byť p. H. a p. G.. Podľa tvrdení žalovanej dohoda bola spísaná v
januári2014,svedokvšakuviedol,žebolaspísanásodstupomjednéhomesiaca,pričomsvedkomústnej

dohody mal byť aj jeho otec, ktorý to vo svojej výpovedi poprel. Ďalej svedok tvrdil, že pri ústnej dohode
bola prítomná aj svedkyňa P., ktorá uviedla, že o žiadnej ústnej dohode nič nevie. Svedok P. tvrdil,
že robotníci spoločnosti Grieger sa napájali na skriňu v plote asi pol roka predtým ako sa nasťahoval(jún 2013), ako aj rok po tom a že bol svedkom rozhovoru konateľa žalobcu so žalovanou na terase
rodinného domu, že elektrická energia bude odpočítaná za opravu terasy, ktorá sa rozpadávala, čo
je v rozpore s výpoveďou konateľa žalobcu, ktorý uvádzal, že v rodinnom dome po nasťahovaní sa

žalovaných už nebol, ako aj žalovaného, čo sa týka dĺžky odberu elektrickej energie cudzími osobami,
ako aj výpoveďou žalovanej, pokiaľ ide o miesto, kde mala byť dohoda uzavretá. Žalobca nedoplatok
za elektrickú energiu za rok 2013 vo výške 3 431,64 eur fakturovaný faktúrou č. 9140546578, ako aj za
fakturačné obdobie roku 2014 do 15. 05. 2014 faktúrou č. 9143504848 v sume 1 605,54 eur zaplatil,
pričom v tomto období nesporne rodinný dom, ktorý bol odberným miestom, užívali žalovaní, a preto

je nepochybné, že spotrebovali aj elektrickú energiu v ňom, čím sa na úkor žalobcu obohatili, keďže
mu ju napriek výzve dobrovoľne nepreplatili (§ 451 ods. 1, 2 OZ). Žalovaným vzniklo na úkor žalobcu
bezdôvodné obohatenie jeho plnením bez právneho dôvodu, teda existencie právneho titulu, podľa
ktorého by bol povinný poskytnúť žalovaným takéto plnenie bezplatne. Pokiaľ ide o výšku bezdôvodného
obohatenia, žalobcovi patrí náhrada za preplatenú elektrickú energiu v plnom rozsahu, keď žalovaní
neprodukovali dôkaz, ktorým by preukázali, že to bol žalobca, ktorý po dohode so spoločnosťou Grieger

s.r.o. tejto umožnil čerpať elektrickú energiu z domu v čase, keď ho užívali žalovaní. Výpoveďou konateľa
spoločnosti p. G. bolo preukázané, že čerpanie umožnil žalovaný, ktorý sa na tom s ním dohodol.
Žalovaný je elektrikár, preto mu musel byť zrejmý jednak charakter elektrickej prípojky, ako aj firemná
tarifa, podľa ktorej sa dodávala elektrická energia do ešte neskolaudovaného rodinného domu, ktorá
bola vyššia ako tarifa pre odber v domácnosti, keďže dom ešte nebol skolaudovaný. Vzhľadom na

svoje profesionálne zameranie musel žalovaný vedieť, aké množstvo elektrickej energie môžu približne
spotrebovať užívaním svojich predovšetkým elektrických náradí pracovníci uvádzanej spoločnosti a na
druhej strane si musel byť vedomý aj skutočnosti, aká je celková spotreba elektrospotrebičov, ktoré
sa nachádzali v už zariadenom dome za fakturačné obdobie, keď pracovníci uvedenej spoločnosti sa
napájali na prípojku v dome len do leta roku 2013. Žalovaní vysoký odber zavinili aj tým, že v roku 2013

užívali predmetný dom ako novostavbu, kde spotreba tepla je v prvých rokoch vyššia ako následne, keď
je už vysušená, dennodenne využívaná a temperovaná, keď žalovaní dovtedy nemali ani skúsenosť
s elektrickým vykurovaním s používaním elektrických zariadení (elektrického kotla na kúrenie a ohrev
vody, elektrického krbu, hydromasážnej vane, bazénu s protiprúdom), keď v zimnom období roku 2013 v
menšej miere využívali pre nedostatok dreva krb, ktorý sa v dome nachádza. Žalovaných, ktorí žalovanú

sumu nezaplatili, zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania (§ 517 ods. 2 OZ), a to odo dňa, do kedy
ich žalobca vyzval na zaplatenie. O nároku žalobcu na náhradu trov konania vzhľadom k jeho plnému
úspechu v spore rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podali odvolanie žalovaní z dôvodov podľa ust.

§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a žiadali žalobu žalobcu zamietnuť, resp. rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Poukázali na to, že záväzkovo-právny vzťah
z bezdôvodného obohatenia vzniká len za splnenia zákonných predpokladov, z ktorých jedným je aj
protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia. Z výpovede konateľa žalobcu je zrejmé, že žalovaní
bývali v rodinnom dome s jeho súhlasom (nebývali tam neoprávnene), t. j. nebývali v rodinnom dome bez

právneho dôvodu. So súhlasom žalobcu bývali v jeho rodinnom dome bez uzavretej nájomnej zmluvy,
v ktorej by bolo vymedzené, že sú povinní platiť náklady za elektriku, t. z. že na ich strane neexistovala
reálna povinnosť vyplývajúca zo zákona alebo zo zmluvného vzťahu v zmysle § 454, splnením ktorej
zo strany žalobcu by došlo na ich strane k bezdôvodnému obohateniu tým, že sa za nich plnilo, čo
podľa práva mali plniť sami. Vlastníkom odberného miesta bol žalobca ako vtedajší vlastník rodinného

domu, a teda mal zákonnú povinnosť platiť poplatky za elektriku. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva
vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi
závermi na strane druhej. Podstatnou chybou postupu súdu v danom konaní bol aj spôsob hodnotenia
vykonaného dokazovania, keď súd svedecké výpovede svedkov navrhnutých žalovanými považoval
za nehodnoverné (svedok Q. P., D. U., syn žalovaných) a svedecké výpovede svedkov navrhnutých

žalobcom považoval za hodnoverné (svedok S. H., S. G.). V odôvodnení rozhodnutia poukazoval iba
na rozpory vo svedeckých výpovediach na ťarchu žalovaných, pričom konateľ žalobcu na pojednávaní
uviedol, že stavebný úrad požiadal o kolaudáciu predmetného domu začiatkom jesene roku 2012 a z
kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že návrh bol podaný 09. 04. 2013. Ďalej z jeho výpovede vyplýva, že
vživoteuU.vdomenebol,čojevrozporesvyjadrenímsvedkaS.H.,ktorýnapojednávaníuviedol,žepri

jednej z návštev navštívil dom v jeho prítomnosti aj p. H., kedy počul ako povedal, že dom môžu žalovaní
užívať, ale že energie budú platiť sami, na čom sa U. s ním dohodli, keďže sa potrebovali vysťahovať
z ich predchádzajúceho domu. Tvrdenie konateľa žalobcu, že v živote u U. v dome nebol, je v rozpore
s výpoveďou svedka Q. P., ktorého žalovaná požiadala, aby prišiel pozrieť na vady terasy a p. H. sav čase príchodu už u U. nachádzal. Svedecká výpoveď konateľa žalobcu, v ktorej uviedol, že umožnil
žalovaným užívanie rodinného domu, pričom neriešil otázku platenia energií v tomto rodinnom dome,
keďže predpokladal, že ako rozumní ľudia budú chápať, že musia platiť za energie, ktoré spotrebujú,

aj keď odberateľom ako vlastník bola jeho firma, je v rozpore s vyššie uvedenou výpoveďou S. H..
Konateľ žalobcu uviedol, že na ich zásuvku sa mala napojiť firma Grieger, s.r.o. so súhlasom žalovanej,
čo je v rozpore s vyjadrením svedka S. G., konateľa uvedenej spoločnosti, ktorý uviedol, že sa takto
dohodol s U., teda najmä so žalovaným. Výpoveď svedka G. je však v rozpore s výpoveďou žalovaného,
ktorý uviedol, že murári p. G. sa ho nepýtali, či sa môžu napojiť, keďže káble už boli z rodinného domu

naťahané, a preto si myslel, že je dohoda medzi firmou žalobcu a firmou G., že tu elektriku môžu
ťahať. Výpoveď svedka G., že brali málo elektrickej energie, približne 20,- až 25,- eur na výstavbu
dvoch rodinných domov mesačne, je v rozpore s výpoveďou svedka Ing. O. S., ktorý videl, že robotníci
elektrinu používajú na ohrievače, svietenie, na ohrev stravy v mikrovlnke. Svedeckú výpoveď Q. P.
vyhodnotil súd prvej inštancie ako nehodnovernú, keďže žalobca uviedol, že v živote v rodinnom dome
žalovaných po tom, čo sa nasťahovali, už nebol a svedka nepozná, pričom prítomnosť žalobcu v dome

žalovaných po ich nasťahovaní potvrdil aj svedok S. H.. Súdu teda postačilo na spochybnenie svedeckej
výpovede nestranného, nezaujatého svedka iba tvrdenie žalovaného, že v dome po nasťahovaní nebol,
keď výpoveď uvedeného svedka, že bol na návšteve u U. a boli na terase, keď prišiel p. H. a rozprávali sa
s p. U. o tom, že elektrická energia bude odpočítaná za opravu terasy, ktorá sa rozpadávala, vyhodnotil
ako nevieryhodnú vzhľadom na miesto, kde mala byť podľa výpovede žalovanej uzavretá. Svedok

iba vypovedal, čo počul a netvrdil, že by bol svedkom uzavretia dohody, pričom žalovaní netvrdili,
že predmetná dohoda bola uzavretá tam. Súd svedeckú výpoveď žalovaného považoval za pomerne
hodnovernú v časti, v ktorej uviedol, že pracovníci firmy G. sa napájali na prípojku v dome žalovaných len
približne do leta roku 2013 a neuveril jej v časti, že nedal súhlas uvedenej firme na pripojenie. Svedeckú
výpoveď syna žalovaných D. U. taktiež vyhodnotil ako nevieryhodnú nezohľadniac časový odstup v

časti, že písomná dohoda bola spísaná s odstupom jedného mesiaca a pri ústnej dohode mal byť p.
H. a p. G. v predajni jeho rodičov. Vzhľadom na ďalšiu časť výpovede jednalo sa len o zámenu mien,
čo následne opravil, keď uviedol, že do predajne prišiel p. G. s p. H.. Pokiaľ súd uvádzal, že svedkom
ústnej dohody mal byť aj jeho otec, uviedol, že žalovaný sa nachádzal v predajni, nie, že bol prítomný v
kancelárii pri uzatváraní dohody. Pri svedeckej výpovedi S. G., konateľa spoločnosti Grieger poukázal na

to, že žalobca staval rodinné domy v subdodávke s uvedenou spoločnosťou, napriek čomu svedka súd
považoval za nezaujatého a výpovede susedov žalovaných, ktorí nemali dôvod vypovedať nepravdivo,
zanehodnoverné.PokiaľsatýkalonapojeniafirmyGriegernaprípojkužalovaných,svedkoviavypovedali
o udalostiach, ktoré sa stali s odstupom cca 2 roky, teda nie bezprostredne, a preto sa na nich odzrkadlilo
aj časové hľadisko. Ďalej na svoju obranu uviedli, že žalobca je podnikateľský subjekt a kúpna zmluva

na rodinný dom bola uzavretá v rámci jeho podnikateľskej činnosti, a preto sú v pozícii spotrebiteľov
v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka. Poukázali na ochranu spotrebiteľa ako slabšej strany sporu,
a to s poukazom na skutočnosť, že aj keď v konaní sa snažili produkovať dôkazy ohľadne uzavretia
dohody o bezodplatnom užívaní rodinného domu ohľadom elektrickej energie, ústnej, aj písomnej,
žalovanásijednovyhotoveniepísomnejdohodyneponechala.Vspotrebiteľskýchsporochprávnyprincíp

v zmysle, že: „práva patria len bdelým“, ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv
spotrebiteľa. Bolo by nespravodlivé, aby sa od spotrebiteľov vyžadovala detailná znalosť právnych
predpisov. Ďalej uviedli, že nedali súhlas spoločnosti Grieger k čerpaniu elektrickej energie, pričom
vlastníkom odberného miesta bol žalobca a bolo to jediné odberné miesto v danej lokalite, čo potvrdili
aj svedecké výpovede. Spotreba elektrickej energie bola vyššia v období napojenia spoločnosti Grieger

preukázaná aj porovnaním odobratých kWh elektrickej energie, a preto nemôžu niesť vzhľadom na
povahu inštitútu bezdôvodného obohatenia zodpovednosť za celú spotrebovanú elektrickú energiu v
danom období, keď nehnuteľnosť začali reálne užívať od februára 2013 a žalobca požaduje zaplatenie
elektriky za celý uvádzaný rok. Skutočnosti ohľadne vyššej spotreby elektriny pri novostavbe nemohli
až natoľko ovplyvniť vyššiu spotrebu v danom období, keďže od začiatku pristupovali hospodárne k

užívaniu elektrických zariadení rodinného domu, aj k vykurovaniu. Na základe zmluvy o sprostredkovaní
im mal byť odovzdaný hotový dom na kľúč do 31. 12. 2012 a do konca tohto roka mala byť uzavretá aj
kúpna zmluva, na ktorú skutočnosť sa spoľahli a učinili právne kroky k odpredaju ich predchádzajúceho
rodinného domu, z ktorého dôvodu boli začiatkom roka nútení sa z neho vysťahovať a nasťahovať
do predmetného rodinného domu. Skutočnosť, že kolaudácia sa naťahovala, nezapríčinili, zapríčinil to

žalobca.Nemohlizmeniťtarifuzaodberelektrickejenergienatarifupredomácnosť,keďženedisponovali
ani nájomnou zmluvou a vlastníkom odberného miesta bol žalobca, tarifu mohli zmeniť až po uzavretí
kúpnej zmluvy, ktorou sa preukázali elektrárňam. Z toho dôvodu priznanie celého nároku žalobcovi by
bolo v rozpore s dobrými mravmi, keďže nemôžu niesť zodpovednosť za firemnú tarifu a platiť za ňupoukazujúcnato,žesúvpozíciíspotrebiteľov.Vprípade,žebysaodvolacísúdstotožnilsnázoromsúdu
prvej inštancie ohľadom dôvodnosti nároku, žiadali, aby im ho umožnil splácať v 100,- eur mesačných
splátkach.

3. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť, keďže dostatočne zistil skutkový stav veci a vykonal všetky navrhnuté
dôkazy a vec správne právne posúdil. Na strane žalovaných vzniklo na jeho úkor bezdôvodné
obohatenie, a to prijatím majetkového prospechu, ktorý bol získaný plnením bez právneho dôvodu,

teda bez existencie právneho titulu, podľa ktorého bol žalobca povinný poskytnúť žalovaným plnenie
dodanou elektrickou energiou do nimi užívaného rodinného domu bezplatne. Žalovaní uvádzajú, že
mala existovať údajne dohoda o bezplatnom užívaní rodinného domu ohľadne elektrickej energie, jej
písomným vyhotovením však nedisponujú, pričom, ak by aj nejaká dohoda existovala, neboli schopní
ozrejmiť jej znenie, t. j. čoho sa mala týkať, čo mala obsahovať a ako boli upravené vzájomné práva
a povinnosti žalobcu a žalovaných. Menili aj právnu kvalifikáciu predmetnej dohody, najskôr uvádzali,

že mala predstavovať odpustenie dlhu, následne, že sa jednalo o dohodu o bezodplatnom užívaní
rodinného domu, preto sú dôvodné pochybnosti o existencii akejkoľvek dohody. Ak medzi stranami
mala byť uzatvorená dohoda o odpustení dlhu, resp. dohoda o vzdaní sa práva je neplatná, podľa ust.
§ 574 ods. 1, 2 OZ, keďže sa musí uzavrieť písomne a dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré
môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná. Žalovaní nepredložili žiadne písomné znenie takejto údajne

uzatvorenej dohody a ani vôbec nepreukázali, že by akákoľvek takáto dohoda bola uzatvorená, t. j.
neuniesli dôkazné bremeno o jej existencii. Pokiaľ sa žalovaná pokúšala interpretovať obsah dohody,
tento bol neurčitý, nebolo z neho zrejmé, čo malo byť jej predmetom, nakoľko z jej samotného vyjadrenia
v dohode malo stáť: my si dorobíme dom, bez akejkoľvek bližšej špecifikácie. Z uvedeného vyplýva, že
žiadna dohoda uzavretá nebola, keďže by bola uzatvorená s určitým obsahom a žalovaní by presne

vedeli opísať jej znenie a obsah. Uvedené podporuje aj to, že výpovede samotných žalovaných a
nimi navrhnutých svedkov boli nanajvýš rozporuplné, a preto ich súd vyhodnotil ako nedôveryhodné.
Žalovaný uviedol, že nebol pritom, keď sa malo dohodnúť so žalobcom, že sa nebude platiť za elektriku
v spornom období, keď k uzatvoreniu ústnej dohody malo dôjsť v lete 2013. Z výpovede žalovanej
vyplýva, že v ústnej dohode došlo v lete roku 2013 a následne až v januári sa podpisovala dohoda, že

nebudú platiť elektrinu. Syn žalovaných D. U. si bol istý, že pri uzatváraní ústnej dohody v lete 2013 bol
aj otec, pričom nie je zrejmé, ako ho mohol vidieť v predajni, ako je účastný predmetnej dohody, keď
žalovaný prítomnosť nepotvrdil. Takisto nie je zrejmé, ako mohol svedok vidieť p. P. v predajni ako je
účastná predmetnej dohody, keď ona samotná potvrdila, že pri takejto dohode prítomná nebola. Preto
výpoveď svedka nemôže potvrdzovať právne stanoviská žalovaných, ale naopak je natoľko rozporuplná,

že ich právnu argumentáciu vyvracia. Výpovede strán sporu a žalovanou stranou navrhnutých svedkov
uzatvorenie žiadnej ústnej dohody nepotvrdili a sú natoľko rozporuplné, že argumentáciu žalovanej
strany vyvracajú. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že sa dohodli so žalobcom, že nebudú platiť za spotrebovanú
elektrickú energiu za rok 2013, nebolo zrejmé, prečo ju neuhradili aspoň za rok 2014, keďže nikdy
neuviedli, že údajná dohoda medzi nimi a žalobcom by sa mala týkať aj tejto spotrebovanej elektrickej

energie, preto ich argumentácia sa javí ako účelová. To, že E. H. im dal pokyn, aby spoločnosti Grieger
s.r.o. umožnili elektrickú energiu čerpať, ostalo len v rovine tvrdenia, vo vzťahu ku ktorému neuniesli
dôkazné bremeno. Naopak bolo preukázané, že to boli práve oni, ktorí sa dohodli s S. G., že spoločnosť
bude napojená na elektrickú energiu žalovaných, čo vyplynulo z jeho svedeckej výpovede, za čo im boli
poskytnuté rôzne výhody ako materiál, plechy, úpravy na terase, terénne úpravy pred domom, stavba

drobného prístrešku a pod. Pokiaľ žalovaní argumentovali neprimerane vysokou spotrebou elektrickej
energie, poukázal na to, že používali v domácnosti okrem bežných spotrebičov, aj spotrebiče, ktorých
odberelektrickejenergiejeneprimeranevysoký,atovspálnielektrickéhokrbu,vkúpeľnihydromasážnej
vane a súčasne používali aj bazén s protiprúdom. Súčasne sa na výške spotrebovanej elektrickej
energie prejavilo aj to, že kúrili výlučne elektrickým kúrením, na rozdiel od ostatných obyvateľov

rodinných domov, ktorí na kúrenie využívali v podstatnej miere drevo. Pokiaľ tvrdili, že bazén nebol v
užívaniaschopnom stave, predložil listinné doklady spoločnosti Mountfield, ktoré preukázali, že bazén
bol používaný, keďže žalovaní si ho dali zazimovať. S poukazom na uvedené nevidel v tejto súvislosti
žiadny rozpor s dobrými mravmi. Pokiaľ časť elektrickej energie bola spotrebovaná spoločnosťou
Grieger,jednásaoprávnyvzťahžalovanýchsuvedenouspoločnosťou,naktorúmajúprávosaobrátiťso

svojím nárokom v samostatnom súdnom konaní. Pokiaľ žiadali žalovaní splácať predmetnú pohľadávku
v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie v 100,- eur mesačných splátkach, poukázal na to,
že civilný sporový poriadok uvedenú možnosť nepozná a v prípade, ak by aj existovala, neuviedli žiadne
rozhodné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali uhradenie nároku v splátkach.4.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379, § 380 ods. 1 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP odvolaním

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil,
vrátane trov konania.

5. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania žalovaní, konštatuje, že súd prvej inštancie

vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a vykonal potrebné
dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je
potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani odvolatelia vo svojom odvolaní neuviedli žiadne
podstatné skutočnosti, s ktorými by sa prvoinštančný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah

medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na
strane druhej.

6. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaných krajský

súd dopĺňa, že bezplatné užívanie predmetných nehnuteľností žalovanými so súhlasom žalobcu a
odoberanie elektrickej energie predstavujú dva samostatné právne vzťahy. Aj keď v zmluvnom vzťahu
na dodávku elektrickej energie so Stredoslovenskou energetikou, a.s. bol na predmetnom odbernom
mieste žalobca, bolo preukázané, že tento ju v účtovacom období od 01. 01. 2013 do 15. 05. 2014, aj
keď za ňu zaplatil, neodoberal, ale odoberali ju žalovaní, s ktorými bezplatný odber zo strany žalobcu

dohodnutý nebol. Preto ako správne konštatoval súd prvej inštancie, získali bez právneho dôvodu
majetkový prospech v hodnote dodanej elektrickej energie, v čom spočíva aj žalovanými uvádzaná
protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, t. j. jeho získanie bez toho, aby na to bol právny
dôvod.

7. Žalobca splnil svoju povinnosť, keď opísal rozhodujúce skutočnosti a označil dôkazy na ich
preukázanie a uviedol, čoho sa domáha (§ 79 ods. 1 O. s. p., § 132 CSP), t. j. uviedol, že sa domáha
žalovanej sumy z dôvodu, že ako zmluvný odberateľ zaplatil za dodanú elektrickú energiu v uvádzanom
období, aj keď ju spotrebovali žalovaní, s ktorými sa dohodol na bezplatnom užívaní jeho nehnuteľností,
avšak nie elektrickej energie. Zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva jeho povinnosť

svoj nárok právne kvalifikovať, keďže právna kvalifikácia je výlučne vecou súdu (iura novit curia). Uviedol
teda rozhodujúce skutočnosti, ktoré umožnili súdu prvej inštancie, aby správne podriadil uplatnený nárok
pod hypotézu konkrétnej právnej normy, t. j. ust. § 451 ods. 2 OZ, t. j. pod bezdôvodné obohatenie
ako majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, pričom vzhľadom na uvedené nebol právnym
názorom žalobcu viazaný.

8. K ďalšej námietke žalovaných, že kúpna zmluva s nimi ako nepodnikateľmi, t. j. spotrebiteľmi, bola
uzavretá s kupujúcim v rámci jeho podnikateľskej činnosti, a preto sa domáhali ochrany ako slabšia
strana sporu, krajský súd dopĺňa, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo 28. 03. 2014, teda po období,
ktoré bolo sporné, t. j. rok 2013, v ktorom neboli žalovaní so žalobcom v žiadnom právnom vzťahu, teda

ani v spotrebiteľskom. Umožnenie bezplatného užívania nehnuteľností a bezplatný odber elektrickej
energie neboli určite ani v roku 2013 predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu (to žalovaní ani
netvrdili, ani nepreukazovali), keďže táto sa vykonáva za účelom dosiahnutia zisku. Ak boli žalovaní
v právnom vzťahu, tak ako to vyplynulo z vykonaného dokazovania (zmluvy o sprostredkovaní), bolo
to so spoločnosťou Realityalphia s.r.o., za ktorú konal p. H.. Vzhľadom na uvedené sú irelevantné aj

tvrdenia žalovaných o nevieryhodnosti výpovede konateľa žalobcu p. H., ktorý uviedol, že návrh na
kolaudáciu bol podaný začiatkom jesene r. 2012 a z kolaudačného rozhodnutia vyplýva, že až 09. 04.
2013, keďže jemu povinnosť vo vzťahu k žalovaným zabezpečiť kolaudáciu a uzatvoriť kúpnu zmluvu
zo žiadneho právneho vzťahu nevyplývala. Len žalovaná sa v zmluve o sprostredkovaní zaviazala
sprostredkovateľovi uzatvoriť kúpnu zmluvu do 31. 12. 2012. Preto nebol dôvod umožniť žalovaným

bezplatný odber elektrickej energie po tom, čo im umožnil bezplatne užívať predmetné nehnuteľnosti.

9. K ďalšej odvolacej námietke žalovaných, že neboli v roku 2013 jedinými odberateľmi elektrickej
energie z odberného miesta žalobcu krajský súd dopĺňa, že z výpovede žalobcu vyplynulo, že nedalsúhlas ani žalovanej, ktorá podľa jeho vedomosti dala súhlas spoločnosti Grieger s.r.o., ani tejto
spoločnosti, aby sa napájali na zásuvku v exteriéri rodinného domu jej robotníci, čo vyplynulo aj zo
svedeckej výpovede konateľa spoločnosti p. G., ktorý uviedol, že súhlas mu bol daný žalovaným, čo

žalobca nemusel vedieť, keďže mal vedomosť len sprostredkovanú a na výpovedi sa mohol odzrkadliť
žalovanými uvádzaný odstup času. Pri výsluchu žalobcu prítomný žalovaný tieto jeho tvrdenia nepoprel
a netvrdil, že súhlas konateľovi spoločnosti, teda nadväzne aj robotníkom nedal, iba uviedol, že do júla
2013 sa chodili napájať pracovníci spoločnosti Grieger s.r.o., v čom im nebránil pritom to, čo si myslel, t.
j. že je nejaká dohoda medzi žalobcom a spoločnosťou, je irelevantné. Svedok G. uviedol, že o odbere

po nasťahovaní žalovaných so žalobcom nejednal, keďže tento sa tam už neobjavil a súhlas na odber
mu dal žalovaný a uskutočňoval ho do mája 2013, pričom sa jednalo o odber malý, kompenzovaný z jeho
strany drobnými prácami a materiálom. Preto súd prvej inštancie správne uvedené dôkazy vyhodnotil,
keď z nich mal preukázané, že žalobcovi patrí náhrada za celú ním zaplatenú vyúčtovanú dodávku
elektrickej energie, keďže bola odobratá, resp. jej odber umožnili tretím osobám žalovaný.

10. K ďalšej námietke žalovaných krajský súd dopĺňa, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku
vyhodnotil dôkazy jednotlivo a všetky dôležité v ich vzájomnej súvislosti z hľadiska ich pravdivosti aj
vierohodnosti, bez akéhokoľvek prejavu ľubovôle (§ 191 CSP), uviedol ako na základe nich posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a argumenty strán uvedúc, ktoré skutočnosti považoval za preukázané
a ktoré nie a ako vec právne posúdil, a preto spĺňa atribúty riadneho odôvodnenia podľa § 220 ods.

2 CSP. Krajský súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo
na spravodlivý súdny proces neznamená ani to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom
úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi.
K výpovedi konateľa žalobcu ako strany (nie svedka ako tvrdia žalovaní) krajský súd dopĺňa, že nie je

v rozpore s výpoveďou svedka P., ani H., keďže tvrdil, že nehnuteľnosti nenavštívil po nasťahovaní sa
žalovaných a nie predtým, čo vyplynulo aj z výpovede svedka G., ako aj H., ktorý bol vtedy svedkom
toho, ako povedal žalovaným, že môžu dom užívať, ale energie budú platiť sami. Výpoveď konateľa
žalobcu, že neriešil otázku platenia energií nie je v rozpore s výpoveďou svedka H., keďže sa týkala
obdobia po nasťahovaní žalovaných a nie obdobia predtým, ktoré uvádzal svedok. K výpovedi svedka

G. o tom, že odobrali málo elektrickej energie dopĺňa, že nie je v rozpore s výpoveďou Ing. S., že
robotníci spoločnosti Grieger ňou svietili, používali ohrievač, mikrovlnku, keďže žalovaní netvrdili, ani
nepreukazovali, o akú veľkú spotrebu sa malo jednať a že nebola spoločnosťou už hore uvedeným
spôsobom kompenzovaná. K nevieryhodnosti výpovede svedka P. dopĺňa, že ani samotní žalovaní nikdy
netvrdili, ani nepreukazovali, že konateľ žalobcu bol na predmetných nehnuteľnostiach, po tom, čo sa

nasťahovali v januári r. 2013, čo vyplýva aj z výpovede svedka G. a sami uviedli, že p. P. bol svedkom
uzavretia dohody. K nevieryhodnosti svedeckej výpovede syna žalovaných, pokiaľ tvrdil, že pri ústnej
dohode a o neplatení elektrickej energie v lete r. 2013 mal byť p. H. a p. G. (čo obaja popreli), dopĺňa,
že nie je pravdivé tvrdenie žalovaných, že svoju svedeckú výpoveď ohľadne účastníkov opravil, pretože
následne uviedol jej iných účastníkov, p. H. a p. G., keď uvedené uvádzal podľa zápisnice postupne

bez akéhokoľvek opravovania predošlého tvrdenia. Svedok G. na rozdiel od syna žalovaných vypovedal
plynulo, presvedčivo a na otázky odpovedal a len to, že jeho spoločnosť vykonávala subdodávky prác na
rodinných domoch v danej lokalite aj pre žalobcu, nemôže samo o sebe bez iných žalobcami tvrdených
a preukazovaných skutočností znižovať dôveryhodnosť jeho výpovede.

11. Vychádzajúc aj z týchto skutočností, vysporiadajúc sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými
žalovanými v odvolaní krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane
trov prvostupňového konania, majúc za to, že žalobca mal v konaní pred súdom prvej inštancie plný
úspech vo veci, a preto mu patrí nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti, keď zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcom

priznanú istinu s príslušenstvom do 3 dní od jeho právoplatnosti, keďže umožnenie splátok nijakým
spôsobom neodôvodnili (§ 232 ods. 3 CSP.

12. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP a nakoľko
žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na ich náhradu taktiež v plnom rozsahu.

13. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2
mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).