Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, June 27, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/185/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3809217135
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3809217135.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek Mgr.

Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: X. V., narodený XX.XX.XXXX,
bytom Q. 8, V., zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vaškom, so sídlom Podjavorinskej 3, Prievidza,
proti žalovanému: Hornonitrianske bane Prievidza, a.s., so sídlom Matice slovenskej 10, Prievidza, IČO:
36005622, o určenie, že žalobca pracoval u žalovaného za podmienok vzniku chorôb z povolania,
na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 16. februára 2017, č. k.
16C/242/2009-339, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd ako súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou žalobca žiadal určiť, že v čase od
01.07.1980 do 30.04.2007 pracoval u žalovaného za podmienok vzniku chorôb z povolania, a to podľa
položky č. 28 a č. 29, prílohy č. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. t. j. choroby z vibrácií, ochorenie kostí,
kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín, spôsobené vibráciou, resp. choroby z dlhodobého, nadmerného
a jednostranného zaťaženia končatín - ochorenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín. Žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

2. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že z obsahu žaloby je zrejmé, že ide v danom prípade o
určovaciu žalobcu v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do 30.6.2016.
Otázku naliehavého právneho záujmu na podobnej žalobe riešil Najvyšší súd SR, ktorý dospel k
záveru, že ide o žalobu svojho druhu a preto nie je potrebné, aby žalobca preukazoval naliehavý právny
záujem. Podľa názoru súdu tento právny záver nebolo možné použiť na predmetné konanie, pretože
žalobca v tomto konaní ničím nepreukázal, že by si uplatňoval voči Sociálnej poisťovni akékoľvek nároky

v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, preto podľa názoru súdu nepreukázal ani
naliehavý právny záujem na požadovanom určení práva. Podľa názoru súdu z vykonaného dokazovania
a ustanovení právnych predpisov vyplýva, že proces priznania choroby z povolania vo svojej podstate
nie je procesom súkromnoprávnej povahy, ale procesom verejnoprávnym, keďže prebieha tak, že
vydanielekárskehoposudkupríslušnýmzdravotníckymzariadením,tedapríslušnouklinikoupracovného
lekárstva nie je závislé od toho, aké údaje tejto klinike poskytne zamestnávateľ, ale od toho, či príslušný
úrad verejného zdravotníctva tomuto zdravotníckemu zariadeniu uvedie, či zamestnanec z hľadiska

vzniku chorôb z povolania pracoval alebo nepracoval na rizikovom pracovisku. Na tom nemení nič ani to,
že Regionálny úrad verejného zdravotníctva pri zaraďovaní pracovísk vychádza z údajov poskytnutých
mu zamestnávateľom, keďže jeho konečné rozhodnutie nie je viazané týmito údajmi, ale je závislé od
rozhodnutia tohto úradu, keďže aj napriek nesúhlasu zamestnávateľa môže ním uvedené nerizikovépracoviská zaradiť do kategórie rizikových. Práve v týchto súvislostiach, je potom medzi sporovými
stranami v danom prípade sporná zodpovednosť zamestnávateľa - žalovaného za vzniknuté ochorenia
žalobcu , ktorými je postihnutý a v tej súvislosti sporná otázka či pracoval u žalovaného za podmienok

vzniku chorôb z povolania. V § 195 ods. 4 Zákonníka práce je stanovené, že za škodu spôsobenú
zamestnancovi chorobou z povolania zodpovedá zamestnávateľ, u ktorého zamestnanec pracoval
naposledy pred jej zistením za podmienok, z ktorých vzniká choroba z povolania, ktorou bol postihnutý. V
danom prípade žalobca tvrdí a podanou žalobou sa domáha určenia, že žalobca pracoval u žalovaného
už v čase od 1.7.1980 do 30.4.2007 za podmienok vzniku vyššie uvedených chorôb z povolania

uvedených pod pol. č. 28 a 29 v prílohe č. 1 k Zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. V tej
súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 216 C.s.p. v platnom znení ods. 1,2, v zmysle ktorého súd
je viazaný žalobným návrhom žalobcu, pričom súd môže prekročiť žalobný návrh a prisúdiť viac než
čoho sa strany domáhajú môže iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu. V tej súvislosti súd konštatuje, že v danej veci nejde podľa názoru súdu o
prípad v zmysle § 216 ods. 2 C.s.p., kedy určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi sporovými stranami

vyplýva z osobitného predpisu a potom teda platí, že súd je v tejto veci viazaný žalobným návrhom
žalobcu a prekročiť ho nemôže. Z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne vyplýva a uvedenú
skutočnosť ani nikto nenamietal, že v čase do 30.4.2007, tak ako bola ohraničená doba v žalobcom
návrhu, kedy mal žalobca pracovať u žalovaného za podmienok vzniku vyššie uvedených chorôb z
povolania, bolo žalobcovi hlásením z 2.4.2007 hlásené len ohrozenie chorobou z povolania, a to choroby

z vibrácií, ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené vibráciou podľa pol. č. 28, s
dátumom prvého zistenia 20.12.2006 a s dátumom priznania 2.4.2007. Správnosť uvedeného záveru,
že ku dňu 2.4.2007 bolo ochorenie žalobca len v štádiu ohrozenia chorobou z povolania potvrdila v
znaleckom posudku č. 1/2014 MUDr. Soňa Kešeláková, ktorá uviedla, že prvé príznaky ochorenia,
ktoré viedli neskôr k hláseniu ochorenia chorobou z povolania sa objavili u žalobcu 20.12.2006, pričom

subjektívne príznaky, objektívny nález, laboratórne prístrojové i konziliárne vyšetrenia u špecialistov
potvrdili poškodenie zdravia žalobcu, ktoré pri zhodnotení pracovnej anamnézy a klinického nálezu
viedli k vydaniu hlásenia o ohrození chorobou z povolania z 2.4.2007 v súlade s platnými právnymi
predpismi, pričom podľa znalkyne závery tohto hlásenia boli objektívne. I znalec RNDr. Jiří Urbanec vo
svojom ZP č. 1/2016 z 12.7.2016, ktorý ako znalec z odboru hygieny práce, posudzoval profesionalitu

zisteného ochorenia u žalobcu a teda pracovnú expozíciu s ohľadom na diagnózu ochorenia, v odpovedi
na otázku č. 4 uviedol, že z pozície hygienika práce je pri šetrení podmienok výkonu práce celkom
zásadný údaj, a to dátum objektívneho vyšetrenia, pri ktorom bolo po prvýkrát verifikované posudzované
ochorenie vrátane závažnosti poruchy, v prípade žalobcu bolo toto vyšetrenie vykonané 20.12.2006, čo
korešponduje i s údajom uvedeným v ZP MUDr. Kešelákovej, následne bolo vydané hlásenie ohrozením

chorobou z povolania 2.4.2007 Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v Martine, pod
položkou 28 - ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín spôsobené vibráciami, čo znamená,
že ku dňu 20.12.2006 boli u žalobcu splnené klinické kritériá len pre ohrozenie chorobou z povolania,
nie pre chorobu z povolania. Znalec uviedol, že v opačnom prípade by totiž nepochybne bola hlásená
choroba z povolania. Znalec ďalej uviedol, že žalobca bol od 9.5.2007 preradený práve z dôvodu

ohrozenia chorobou z povolania preventívne na prácu v oblasti vetranie a bezpečnosť, teda mimo riziko
DNJZ a vibrácií prenášaných na horné končatiny, čo žalobca nijak nespochybňuje a pokiaľ teda žalobca
od 9.5.2007 nepracoval za rizikových pracovných podmienok vo vzťahu k zisteným ochoreniam, nemôže
za predpokladu, že klinické kritériá boli pri prvom objektívnom vyšetrení splnené len pre ohrozenie
chorobou z povolania, dosiahnuť na chorobu z povolania. Podľa znalca prípadné zhoršenie jeho zdr.

stavu môže byť hodnotené podľa jeho názoru len ako všeobecná choroba. Aby zistené ochorenie mohlo
byť uznané ako choroba z povolania, musia byť súčasne splnené tri základné podmienky, a to klinické
kritériá, hygienické kritériá, profesionalita a umiestnenie v zozname chorôb z povolania, čo v tomto
konkrétnom prípade zjavne neplatí. Vychádzajúc z uvedeného záveru znalca, ktorý súd považuje za
správny, vzhľadom ku skutočnosti, že v danom prípade je v zmysle § 216 ods. 1 C.s.p. súd viazaný

žalobným návrhom v podanej žalobe, v zmysle ktorého žalobca žiadal určiť, že žalobca pracoval u
žalovaného v čase do 30.4.2007 za podmienok vzniku chorôb z povolania podľa položky č. 28 a 29
prílohy č. 1 k Zákonu o sociálnom poistení, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania nesporne
podľa názoru súdu vyplýva, že do 30.4.2007 nemohol žalobca u žalovaného pracovať za podmienok
vzniku ním uvedených chorôb z povolania, pretože k 2.4.2007 mu bolo hlásené len ohrozenie chorobou z

povolaniavzmyslepoložkyč.28prílohyč.1kZákonuč.461/2003Z.z.,pretosúdžalobužalobcuvcelom
rozsahu ako neopodstatnenú zamietol. V tej súvislosti súd tiež udáva, že znalec Jiří Urbanec uviedol,
že podľa neho prípadné zhoršenie zdr. stavu po preradení na inú vhodnú prácu pre ohrozenie chorobou
z povolania môže byť hodnotené len ako všeobecná choroba. Vzhľadom na to, že žalobca vymedzilv podanej žalobe dobu výkonu práce u žalovaného od 1.7.1980 do 30.4.2007, kedy mal pracovať u
žalovaného za podmienok vzniku chorôb z povolania, súd už v ďalšom konaní nezameral dokazovanie,
či zistené vyššie uvedené choroby u žalobcu sú dôsledkom pridružených všeobecných ochorení, resp.

dôsledkom výkonu aktivít v občianskom živote alebo dôsledkom výkonu ďalšej prípadnej nevhodnej
práce žalobcu u žalovaného i v čase po preradení, v dôsledku ktorej by došlo u žalobcu k vzniku
prípadných chorôb z povolania a nevykonal ani dokazovanie ďalším kontrolným znaleckým posudkom
ako navrhol žalovaný.

3. Proti tomuto rozsudku žalobca podal včas odvolanie. Navrhol rozsudok okresného súdu zmeniť a
určiť, že u žalovaného pracoval v čase od 01.07.1980 do 30.04.2007 za podmienok vzniku choroby
z povolania - choroby z vibrácií - ochorenie kostí, kĺbov, svalov, ciev a nervov končatín, spôsobené
vibráciou (položka č. 28 prílohy č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z. z.). Deklaroval uplatnenie odvolacích
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

4. V odôvodnení svojho odvolania uviedol, že záver súdu, že po preradení, t. j. po dni 09.05.2007
nepracoval za rizikových pracovných podmienok vo vzťahu k zisteným ochoreniam, je nelogický,
neobjektívny a nezodpovedá postupu zdravotníckych zariadení pri priznávaní chorôb z povolania a je
v priamom rozpore s týmto postupom. Je úplne bežné, že v obdobných prípadoch tieto zdravotnícke
zariadenia, kliniky pracovného lekárstva a toxikológie, priznávajú pracovníkovi ohrozenie chorobou

z povolania a následne mu priznajú chorobu z povolania, samozrejme až po jeho predchádzajúcom
preradení na nerizikovú prácu a dokonca často dochádza aj k prípadom, že pred priznaním ohrozenia
chorobou z povolania, už nie je poškodený zamestnancom zamestnávateľa, u ktorého pracoval za
podmienok vzniku choroby z povolania a ktorý za chorobu z povolania zodpovedá.

5. Dôležitým údajom je, že dátum prvého zistenia choroby z povolania je v hlásení choroby z povolania
totožný s dátumom uvedeným v hlásení ohrozenia chorobou z povolania.

6. Nebolo ničím preukázané tvrdenie a záver súdu, že nespĺňa kritéria pre priznanie choroby z
povolania, keď zo záverov Celoslovenskej komisie pre posudzovanie chorôb z povolania zo dňa

04.03.2009 je nesporné, že choroba z povolania nebola priznaná z dôvodu, že nepracoval za
podmienok vzniku tejto choroby z povolania, čo však nie je pravda v súdnom konaní bol nesporne
preukázaný opak tohto tvrdenia.

7. Oprávnenosť jeho žaloby je objektívne preukázaná vykonaným dokazovaním, a to výpoveďami

svedkov - spolupracovníkov, znaleckým posudkom MUDr. Soni Kešelákovej, ktorá jednoznačne
uviedla, že u žalovaného pracoval za podmienok, ktoré sú v priamej súvislosti s jeho zdravotnými
problémami, že počas práce v bani bol vystavený vibráciám prenášaným na ruky i jednoostrannej
a nadmernej záťaži horných končatín a toto ochorenie malo byť hlásené ako choroba z povolania z
vibrácií. V priebehu vypracovania znaleckého posudku boli sporné otázky konzultované aj s ďalšou

znalkyňou MUDr. Klárou Benešovou, ktorej špecializácia je interná medicína a choroby z povolania,
ktorá vo svojej časti posudku uviedla, že trpí Raynaudovým syndrómom horných končatín, syndrómom
canalis carpi bilat., entezopatiou radialis et ulnaris humeri dilat a tieto ochorenia sú primárne spôsobené
dlhoročnou expozíciou škodlivým faktorom pracovného prostredia a spĺňajú teda kritériá hlásenia
choroby z povolania a MUDr. Kešeláková jednoznačne tiež potvrdila, že závery Regionálneho úradu

verejného zdravotníctva v Prievidzi, podľa ktorých u žalovaného nepracoval za podmienok vzniku
chorôb z povolania sú nesprávne a neobjektívne. Znaleckým posudkom RNDr. Jiřího Urbanca, ktorý
opäť nesporne potvrdil, že u žalovaného pracoval za podmienok, kedy boli prekračované najvyššie
prípustné hodnoty vibrácií, znalec tiež potvrdil neobjektívnosť a spornosť záverov RÚVZ v Prievidzi,
ktoré sú formálne, vychádzajú len z podkladov, ktoré predložil žalovaný, bez akejkoľvek objektivizácie,

resp. ich kontroly.

8. Absolútne bezdôvodne sa súd zaoberá otázkou viazanosti žalobou, teda otázkou, dokedy pracoval
za podmienok vzniku choroby, resp. chorôb z povolania u žalovaného, keď táto otázka je skutkovo i
právne bezvýznamná, čo preukázal na štyroch obdobných prípadoch, pričom podotýka, že takýchto

prípadov sú stovky a v tomto smere ide o absolútne jednoznačný skutkový a právny stav, napriek tomu
súd túto okolnosť, teda, že bol dňa 30.04.2007 preradený na inú prácu, a preto mu nemohla byť
priznaná choroba z povolania, súd považoval za podstatnú okolnosť, na základe ktorej nerešpektoval
jednoznačné výsledky dokazovania a žalobu zamietol.9. Ďalej súd konštatuje, že si žiadne nároky neuplatnil v sociálnej poisťovni, pričom toto konštatovanie
žiadnym spôsobom nesúvisí s podanou žalobou a je absolútne nelogické a právne bezvýznamné,

pretože nemal žiaden titul a to skutkový ani právny, aby si mohol nejaký nárok uplatniť priamo voči
poisťovni, ktorá vlastne jednotlivé nároky plní a vypláca za zamestnávateľa z titulu jeho zákonnej
zodpovednosti za pracovný úraz, resp. chorobu z povolania.

10. Svoje právo na súdnu ochranu zaručenú Ústavou SR mohol uplatniť len na všeobecnom súde, ktorý

mohol vykonať a vykonal rozsiahle dokazovanie a bolo povinnosťou súdu objektívne zhodnotiť dôkazy
a na základe nich objektívne rozhodnúť, čo súd neurobil. Súd žiadnym v demokratickom právnom
systéme akceptovateľným spôsobom neodôvodnil, prečo žalobu zamietol a prečo bezdôvodne
a neobjektívne neakceptoval jednoznačne a nesporne zistený skutkový stav, čím hrubým a
bezprecedentným spôsobom porušil jeho práva na spravodlivý súdny proces a spravodlivé rozhodnutie.

11. Na podporu dôvodov svojho odvolania v otázke postupu zdravotníckych zariadení pri hlásení
chorôb z povolania pripojil ftc. hlásení chorôb z povolania niekoľkých zamestnancov žalovaného z
rokov 2003 - 2006.

12. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne

správny potvrdiť.

13. Žalobca v odvolaní uvádza, že nebolo ničím preukázané tvrdenie, že nespĺňa kritériá pre priznanie
choroby z povolania. Okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, z čoho vyvodil takýto záver.
Žalobca sa de facto domáha priznania choroby z povolania, a to choroby z vibrácií a choroby

z dlhodobého, nadmerného a jednostranného zaťaženia končatín. Podľa názoru žalovaného, je
irelevantné, že iným zamestnancom boli klinikami pracovného lekárstva priznané profesionálne
choroby, pretože každé podozrenie na prípadnú chorobu z povolania sa posudzuje individuálne, hlavne
s poukazom na klinické príznaky základného ochorenia, ako aj posúdenie pracovných podmienok;
odozva organizmu na podmienky výkonu práce je u každého jednotlivca prísne individuálna, každý

reaguje inak na chlad, každý organizmus je inak stavaný na výkon fyzicky náročnej práce a pod. V
tomto kontexte pri posudzovaní každého ochorenia je, okrem iného, podstatné posúdenie, či ochorenie
je v štádiu odškodnenia. Práve táto okolnosť bola pri rozhodovaní súdu o nároku žalobcu podstatnou.

14. Pokiaľ žalobca namietal, že okresný súd nevzal do úvahy výsledky dokazovania - výsluch svedkov

a znalecké posudky MUDr. Kešelákovej a MUDr. Benešovej, ako aj kontrolný znalecký posudok, podľa
jeho názoru, okresný súd vzal do úvahy všetky dôkazy, pri rozhodovaní ohľadne choroby z vibrácií však
súd zobral do úvahy zhodnotenie tohto rizikového faktoru kontrolným znalcom.

15. Žalobca uvádza, že okresný súd sa bezdôvodne zaoberal otázkou viazanosti žalobou, teda

otázkou, dokedy pracoval za podmienok vzniku choroby z povolania. Podľa názoru žalobcu, je to otázka
skutkovo a právne bezvýznamná. Žalovaný sa zhodne so záverom okresného súdu domnieva, že
táto otázka je podstatná a rozhodujúca. V tejto otázke, teda v jej právnom a skutkovom zhodnotení
sa kontrolný znalec rozchádza so znalkyňou MUDr. Kešelákovou. Kontrolný znalec za podstatnú v
prejednávanej veci považoval odpoveď na otázku č. 4, podľa neho pri šetrení podmienok výkonu práce

u žalobcu zásadným údajom je dátum objektívneho vyšetrenia, pri ktorom bolo po prvýkrát verifikované
posudzované ochorenie, vrátane závažnosti poruchy. V prípade žalobcu to bolo 20.12.2006, čo
korešponduje aj s údajom v ZP MUDr. Kešelákovej, následne bolo vystavené hlásenie ohrozenia
chorobou z povolania zo dňa 02.04.2007, podľa položky č. 28 (ochorenie spôsobené vibráciami -
potvrdené aj znalkyňou MUDr. Benešovou). Pokiaľ teda žalobca od 09.05.2007 nepracoval za

rizikových pracovných podmienok vo vzťahu k zisteným ochoreniam, nemôže za predpokladu, že pri
prvom objektívnom vyšetrení boli splnené kritériá iba pre ohrozenie chorobou z povolania, dosiahnuť
odškodniteľný stupeň choroby z povolania. Podľa znalca prípadné zhoršenie jeho zdravotného stavu
môže byť hodnotené už iba ako všeobecné ochorenie. Podľa komisie ochorenie u žalobcu nebolo
v štádiu odškodnenia. Znalkyňa MUDr. Kešeláková príčinnú súvislosť medzi ochorením žalobcu a

profesionalitou zakladá na argumentácii, že: pôvod ochorenia u žalobcu je multifaktoriálny, pracovné
podmienky u žalobcu pôsobili kumulovanie na vznik poškodenia horných končatín, pričom prevažujúcou
zložkou bola expozícia vibráciám, ochorenie u neho je podmienené výkonom práce v riziku vibrácií
za spolupôsobenia nadmernej fyzickej záťaže s lokálnym zaťažením horných končatín od r. 2002, podľakontrolného znalca však nebola splnená podmienka jednostrannosti - vysoká frekvencia opakovania
stereotypných pohybov. Súd poukázal okrem iného aj na skutočnosť, že žalobca bol posudzovaný
klinikami pracovného lekárstva v Banskej Bystrici a v Bratislave, podozrenie na profesionálnu chorobu

bolo posudzované konzíliom odborníkov - Celoslovenskou komisiou so záverom, že u žalobcu sa
nejedná o chorobu z povolania.

16.Žalobcatvrdí,žesúdpostupoval nezákonne,rozsudokjenepreskúmateľnýajehoprávnakvalifikácia
je v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Súd v bode č. 32 rozsudku odôvodňuje, prečo návrhu

žalobcu nevyhovel a uvádza, ako zhodnotil jednotlivé dôkazy. Tiež zdôvodňuje, prečo nemohol ísť
nad rozsah žalobného návrhu a prečo nevykonal ďalšie dôkazy. Podľa súdu navyše žalobca ani
nepreukázal naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení, v tejto súvislosti vyslovil súd názor,
že proces priznania choroby z povolania vo svojej podstate nie je procesom súkromnoprávnej povahy,
ale procesom verejnoprávnym. Vydanie lekárskeho posudku klinikou pracovného lekárstva nie je
závislé od toho, aké údaje poskytne zamestnávateľ, ale od záveru príslušného regionálneho úradu

verejného zdravotníctva, či konkrétny zamestnanec z hľadiska vzniku chorôb z povolania pracoval
alebo nepracoval na rizikovom pracovisku, RÚVZ vychádza z údajov zamestnávateľa, ale jeho konečné
rozhodnutie nie je viazané týmito údajmi, ale je závislé od rozhodnutia tohto úradu, keďže aj napriek
nesúhlasu zamestnávateľa môže ním uvedené nerizikové pracoviská zaradiť do kategórie rizikových.

17. Krajský súd preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 CSP a zistil, že žalobca uplatnil
v odvolaní nespôsobilé odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, preto bolo potrebné
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. O odvolaní žalobcu
rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t. j. nesprávny, skutkový záver okresného
súdu je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď okresný súd pri hodnotení vykonaných dôkazov
nepostupuje podľa kritérií v ust. § 191 CSP. Vykonané dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Voľné hodnotenie dôkazov
vykonaných v konaní neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska

jeho dôležitosti vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam, zákonnosti jeho získania, ako aj vykonania a
pravdivosti - hodnovernosť zdroja. Po individuálnej „selekcii“ následne súd hodnotí všetky dôkazy
vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje
nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej
logiky.

19. Nesprávne právne posúdenie veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je opodstatnene uplatneným
odvolacím dôvodom vtedy, ak súd pri svojej činnosti, spočívajúcej v podradení skutkového stavu pod
príslušnú právnu normu, sa dopustil omylu, tzn. keď na správne zistený skutkový stav aplikoval
nesprávnu právnu normu, prípadne, ak síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne

interpretoval, alebo ak zo zistených skutočností vyvodil nesprávne právne závery, alebo ak právnu
normu aplikoval pri absencii (relevantnej časti) skutkového stavu.

20. Preskúmaním veci odvolací súd nezistil dôvodnosť odvolacích dôvodov žalobcu, a to ani v otázke
skutkového, ani v otázke právneho záveru okresného súdu, ktorého rozsudok a jeho odôvodnenie je

správne, zákonné a presvedčivé, preto odvolací súd sa sním plne identifikoval v zmysle ust. § 387
ods. 2 CSP.

21. Súčasne považuje za potrebné k odvolaniu žalobcu uviesť nasledovné:

22. Predmetom posúdenia odvolacieho súdu je správnosť skutkových záverov okresného súdu pri
posudzovaní uplatneného nároku žalobcu, či tento v definovanom období - od 01.07.1980 do
30.04.2007, pracoval ako zamestnanec žalovaného za podmienok vzniku profesionálnej choroby
definovanej v položke 28 resp. 29 prílohy č. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. o sociálnom zabezpečení. Žalobu
s určovacím petitom podal žalobca potom, ako Regionálny úrad zdravotníctva Prievidza a pracoviská

pracovnéholekárstvavBanskejBystriciavBratislavemuodmietliuznať profesionálnu chorobu,pretože
nepracoval za podmienok vzniku tejto choroby.23. Žalobca v konaní tvrdí, že u žalovaného pracoval v období od 01.07.1980 do 30.04.2007 za
podmienok, kde vzniká profesionálna choroba, že dňa 03.04.2007 príslušné zdravotnícke zariadenie
hlásiloohrozeniechorobou zpovolania sdátumomzistenia20.12.2006.Chorobazpovolaniamunebola

priznaná doteraz, a to podľa jeho názoru, z dôvodu neobjektívneho vyjadrenia žalovaného o rizikách,
ktorým bol v podzemí vystavený.

24. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, choroba z povolania podľa
tohto zákona je choroba uznaná príslušným špecializovaným pracoviskom podľa osobitného predpisu,

zaradená dozoznamuchorôbzpovolaniauvedenéhovpríloheč.1,akvzniklazapodmienok uvedených
v tejto prílohe
a) zamestnancovi zamestnávateľa podľa § 16 pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh alebo
v priamej súvislosti s plnením pracovných alebo služobných úloh,
b) fyzickej osobe uvedenej v § 17 ods. 2 pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v priamej
súvislosti s týmito činnosťami.

25.Špecializovanépracoviská stakouto právomocousúuvedené vzákoneč. 355/2007Z.z.oochrane,
podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ich právomoc v otázkach
chorôb z povolania a postup pri uznaní alebo ohrození takouto chorobou upravujú ustanovenia §
31a až 31g.

26. Podľa § 31a ods. 1, ak poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť
fyzickej osobe, má podozrenie, že jej ochorenie súvisí s vykonávanou prácou, odošle ju na vyšetrenie
lekárovi s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom
odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia

alebo špecializačnom odbore dermatovenerológia so sídlom najbližšie k miestu pracoviska fyzickej
osoby.

27. Podľa odseku 2, chorobu z povolania a ohrozenie chorobou z povolania uznáva na
základe posúdenia zdravotného stavu fyzickej osoby a odborného stanoviska príslušného orgánu

verejného zdravotníctva podľa ods. 4 špecializované pracovisko, ktorým je poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti, ktorý poskytuje zdravotnú starostlivosť, ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou
na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo,
špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom
odbore dermatovenerológia, špecializované pracovisko vypracuje lekársky posudok o uznaní choroby

z povolania.

28. V zmysle odseku 3, špecializované pracovisko nesmie posudzovať podozrenie na chorobu z
povolania u zamestnanca, ak u jeho zamestnávateľa vykonáva pracovnú zdravotnú službu.

29. Podľaodseku4, povinnýmpodkladom kuznaniuchorobyzpovolaniašpecializovanýmpracoviskom
je odborné stanovisko z prešetrenia pracovných podmienok a spôsobu práce posudzovanej osoby pri
podozrení na chorobu z povolania, ktoré vykoná príslušný orgán verejného zdravotníctva, odborné
stanovisko pri podozrení na chorobu z povolania vypracuje v lehote najneskôr do 30 dní od prijatia
žiadosti od špecializovaného pracoviska. Ak ide o zložité prešetrenie, lehota sa predlžuje o ďalších

60 dní. Náležitosti odborného stanoviska pri podozrení na chorobu z povolania sú uvedené v prílohe
č. 3d.

30. Podľa odseku 6, uznanie choroby z povolania musí písomne potvrdiť vedúci zamestnanec
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, ktorý poskytuje ústavnú zdravotnú starostlivosť v nemocnici,

ktorú vykonávajú lekári s odbornou spôsobilosťou na výkon špecializovaných pracovných
činností v špecializovanom odbore pracovné lekárstvo, špecializačnom odbore klinické pracovné
lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore dermatovenerológia, vedúci
zamestnanec, ktorý potvrdzuje uznanie choroby z povolania, musí byť lekár s odbornou spôsobilosťou
na výkon špecializovaných pracovných činností v špecializačnom odbore pracovné lekárstvo,

špecializačnom odbore klinické pracovné lekárstvo a klinická toxikológia alebo v špecializačnom odbore
dermatovenerológia.31. V zmysle odseku 7, ak ide o posudzovanie podozrenia na chorobu z povolania v sporných alebo
nejednoznačných prípadoch, špecializované pracovisko je povinné postúpiť podozrenie na chorobu
z povolania na posúdenie regionálnej komisii na posudzovanie chorôb z povolania alebo regionálnej

komisii na posudzovanie kožných chorôb z povolania (§ 31e) so sídlom najbližšie miestu pracoviska
posudzovanej osoby, ktoré sú zriadené v univerzitnej nemocnici.

32. Podľa odseku 9, ak je posudzovanie podozrenia na chorobu z povolania obzvlášť zložité,
špecializované pracovisko je povinné postúpiť podozrenie na chorobu z povolania na posúdenie

Celoslovenskej komisii na posudzovanie chorôb z povolania a písomne o tom informovať posudzovanú
osobu.

33. V zmysle odseku 11, ak celoslovenská komisia posudzuje podozrenie na chorobu z povolania podľa
ods. 9 alebo 10, vypracuje stanovisko k uznaniu choroby z povolania najneskôr do 60 dní od prijatia
žiadosti od špecializovaného pracoviska alebo od vedúceho zamestnanca poskytovateľa zdravotnej

starostlivosti podľa ods. 6, stanovisko k uznaniu choroby z povolania postúpi špecializovanému
pracovisku. Stanovisko celoslovenskej komisie k uznaniu choroby z povolania je pre špecializované
pracovisko záväzné.

34. Je nepochybné, že u žalobcu orgány verejného zdravotníctva zistili ohrozenie profesionálnou

chorobou (lekárska správa z 20.12.2006, oddelenie pracovného lekárstva v Prievidzi), resp.
konštatovali, že žalobca nepracoval za podmienok možného vzniku choroby (lekárska správa zo dňa
09.03.2009), odpoveď predsedu celoslovenskej komisie pre posudzovanie chorôb z povolania Doc.
MUDr. Igora Bátoru, PhD. z 01.05.2009, v zmysle ktorej Celoslovenská komisia pre posudzovanie
chorôb z povolania, ktorú tvoria všetci vedúci pracovníci kliník a oddelení pracovného lekárstva

a toxikológie na Slovensku (Košice, Martin, Banská Bystrica, Bratislava), na svojom zasadnutí dňa
04.02.2009 konsenzom neposúdili ochorenie pána J. Pavlíka (rozumej žalobcu) ako chorobu z
povolania. Komisia nemá dôvod toto svoje rozhodnutie meniť.

35. Okresný súd nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalkyňou MUDr. Kešelákovou a kontrolné

dokazovanie znalcom z Českej republiky RNDr. Jiřím Urbancom.

36. Súd posudkom nie je viazaný, hodnotí ho voľne ako ktorýkoľvek iný dôkaz podľa zásad uvedených
v § 132 O.s.p. (teraz § 191 CSP). Hodnoteniu nepodliehajú odborné znalecké závery z hľadiska ich
správnosti, súd hodnotí len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu,

k zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Pokiaľ sa však s jeho
závermi súd nestotožňuje, musí to v rozhodnutí odôvodniť.

37. Okresný súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa kritérií v ust. § 191 CSP a správne konštatoval
skutkový záver, že žalobca v kritickom období vykonával ako zamestnanec žalovaného (od 01.07.1980

do 08.05.2007) prácu, v dôsledku ktorej bolo u neho zistené ohrozenie chorobou z povolania a bol
preradený na nerizikové pracovisko. Ako uviedol znalec RNDr. Urbanec, aby zistené onemocnenie
mohlo byť uznané ako choroba z povolania, musia byť kumulatívne splnené tri základné podmienky
- klinické kritériá, hygienické kritériá (profesionalita) a zaradenie do zoznamu chorôb z povolania.
Žalobca bol vyšetrený dňa 20.12.2006 a následne bolo vydané hlásenie ohrozenia chorobou z

povolania zo dňa 02.04.2007 Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie Martin - prof. MUDr.
Buchancová, CSc., položka 28, onemocnenie kostí, kĺbov, šliach a nervov končatín spôsobené
vibráciami. Uvedený zásadný údaj znamená, že ku dňu 20.12.2006 boli u žalobcu splnené kritériá
iba pre ohrozenie z choroby z povolania, nie pre chorobu z povolania. Následne už bol žalobca pre
ohrozenie profesionálnou chorobu preradený na nerizikové pracovisko.

38. Uvedené odborné závery z listinných dôkazov a znaleckého dokazovania dávajú nepochybnú
odpoveď na odbornú otázku, teda či v dôsledku vykonávania práce u žalovaného na jeho pracoviskách
do 30.04.2007 došlo k takému poškodeniu zdravia žalobcu - objektívne klinicky preukázanému, že spolu
s ďalšími podmienkami (hygienické kritériá - ide o práce, ktorých výkon môže vyvolať profesionálnu

chorobu, teda chorobu, zaradenú do zoznamu profesionálnych chorôb v prílohe k zákonu č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení), možno dospieť k právnemu záveru o chorobe z povolania a k vzniku škody, za
ktorú zodpovedá zamestnávateľ poškodeného zamestnanca. Odpoveď na túto otázku je negatívna,
keďže žalobca v kritickom období neonemocnel na pracoviskách žalobcu na chorobu, ktorá bybola klinicky preukázaná. Išlo u neho o ohrozenie takouto chorobou, v dôsledku čoho došlo k jeho
preradeniu na nerizikové pracovisko.

39. Odvolací súd považuje z dôvodov uvedených vyššie rozsudok okresného súdu za správny, a preto
ho potvrdil.

40. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255
ods. 1 CSP, o ktorých výške rozhodne okresný súd podľa § 262 ods. 2 CSP.

Tento rozsudok prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).